8. mája 2024

Search Results for: velka noc

Results 1 - 100 of 111 Page 1 of 2
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Veľká kríza kozmológie

Relevance: 100%      Posted on: 26. septembra 2019

Kozmológia skúma vesmír ako celok. Ako vznikol a ako skončí? Je nekonečne veľký? Ako rýchlo sa rozpína? Toto všetko sú otázky, ktorými sa kozmológia zaoberá – a práve posledná z nich dáva posledné roky prekvapivé odpovede. Ľudia radi skúmajú zmysel svojej existencie. Pri dumaní nad otázkou, že o čom to tu celé vlastne je, prináša odpoveď často práve vesmír. Napríklad sme sa, k všeobecnému pobúrenie, dozvedeli, že nie sme jeho stredom. Kopernik nás presvedčil, že Zem obieha Slnko a nie naopak. O storočia neskôr Hubble dokázal, že naša galaxia, Mliečna cesta, nepredstavuje celý vesmír – je len jednou z mnohých ďalších…

Vedátorský podcast 124 – Udržateľnosť: (nie) je to veľká veda 2

Relevance: 96%      Posted on: 12. apríla 2022

V podcaste sme sa opakovane venovali téme klimatickej krízy a toho, ako k jej zmierneniu môžu prispieť celé spoločnosti. Aká je však úloha jednotlivca? Aké odporúčania priniesol nový výskum? Čo by sa mal pokúsiť spraviť každý z nás? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Vedátorský podcast 50 – Udržateľnosť: (nie) je to veľká veda

Relevance: 96%      Posted on: 10. novembra 2020

Udržateľnosť si bežne spájame s ekologickým správaním. Vedeli ste však, že z udržateľnosti sa stal aj samostatný vedný odbor? Ako sa darí našej planéte, ako našej spoločnosti a aké máme vyhliadky na budúcnosť? Akí vedci sa týmito otázkami zaoberajú a aké ponaučenia majú pre ľudí, firmy a celú spoločnosť? O týchto a ďalších možnostiach diskutuje Jozef a Samuel.

Najmenšia veľká chyba

Relevance: 96%      Posted on: 19. apríla 2022

Máloktorá veta vám povie toľko o stave časticovej fyziky, ako táto: „Šokujúci výsledok ukázal nezhodu medzi teóriou a experimentom na úrovni 0.01%.“ Šokujúce však nie je to, aký malý je tento rozdiel – ale aký je veľký.

Vykrajovanie medovníkov je veľká veda

Relevance: 96%      Posted on: 31. decembra 2021

Postup poznáte. Vyvaľkáte cesto a vykrojíte medovníky. Dosť vám toho zostalo a tak všetko cesto zhrniete dokopy, trochu pomiesite a znovu rozvaľkáte. Je to otravná činnosť a tak rozmýšľate, ako optimálne vykrajovať tak, aby medzi vykrojenými kúskami zostalo čo najmenej prázdneho miesta.

Halloween, Dušičky a Samhain

Relevance: 51%      Posted on: 31. októbra 2019

Dnes je Halloween, ktorý popisuje slovenská Encyclopaedia Beliana ako „americký sviatok, predvečer a noc z 31. októbra na 1. novembra pred Sviatkom všetkých svätých.“ Nie je to presné, v skutočnosti však ide o sviatok, ktorý vznikol a vyvíjal sa v Európe už pred vyše tisícročím. Prvou indíciou je hneď samotný staro-anglický názov, Halloween je skrátená forma „All Hallows' Evening“, čiže „predvečer všetkých svätých“. Ešte staršie meno tohto pôvodne galského sviatku je však Samhain. Okolo desiateho storočia sa v Írsku delil rok na štvrťroky, z ktorých každý začínal významným dňom (tzv. quarter days). Ich názvy sú Imbolc (1. február), Beltaine (1.…

Lucia – zvyky a tradície

Relevance: 40%      Posted on: 13. decembra 2019

Meno Lucia pochádza z latinského slova pre svetlo. Neprekvapí tak, že sa slávi práve v blízkosti zimného slnovratu.

Kde sa vzali Vianoce?

Relevance: 40%      Posted on: 24. decembra 2019

Vianoce sú asi najrozšírenejším sviatkom, tradície sa líšia od domu k domu. Kde sa vzali tie najznámejšie z nich?

Zvyky na Ondreja

Relevance: 35%      Posted on: 30. novembra 2019

So sv. Ondrejom sa spája hlavne veštenie. Prehľad domácich a svetových tradicií však ukazuje mix kresťanských tradícií a legiend o medveďoch, vlkodlakoch či veštení budúcnosti.

Kde sa vzali veľkonočné tradície?

Relevance: 32%      Posted on: 13. apríla 2020

Musím sa priznať – príspevky o tradíciách patria medzi moje najobľúbenejšie. Poskytujú odstup. To, čo považujeme za rýdzo naše je často pestrým kokteilom zvykov rôznych, často už neexistujúcich, kultúr a národov. Skvelým príkladom je šibanie.

Koľko je súhvezdí?

Relevance: 28%      Posted on: 27. mája 2020

Ľudí oddávna fascinovala nočná obloha. Keďže v dávnych dobách svetelné znečistenie nepredstavovalo taký problém ako dnes, naši predkovia sa mohli kdekoľvek a kedykoľvek – najlepšie v noci – zahľadieť nahor a kochať sa.

Večera v Hürtgenskom lese

Relevance: 24%      Posted on: 23. decembra 2019

Príbeh z bitky v Ardenách krásne ukazuje absurdnosť vojny.

Prečo sa menia ročné obdobia?

Relevance: 24%      Posted on: 19. januára 2020

Ročné obodbia sa menia každý rok. Toľko, nie náhodou, trvá aj obeh Zeme okolo Slnka. Ako tieto veci spolu súvisia?

Vo fyzike je (ešte stále) všetko po starom

Relevance: 17%      Posted on: 1. októbra 2023

Antihmota robí v gravitačnom poli presne to isté, čo obyčajná hmota. Zistili ľudia v CERNe. Poviete si: Veľká veda, však čo iné by mala robiť?! Nuž, mohla robiť takmer čokoľvek. A vlastne by sme boli radšej, keby aj čosi iné robila. Ale pekne poporiadku. Antičastice boli objavené v prvej polovici dvadsiateho storočia. Najskôr na papieri, ako riešenia rovníc pre obyčajné častice, ktoré si nikto neobjednal. A neskôr aj experimentálne. Dnes sú pevnou súčasťou nášho porozumenia svetu, ktorý na úrovni týchto základných stavebných kúskov hmoty popisuje teória s ohromne neoriginálnym názvom: Štandardný model elementárnych častíc. V ňom má každý druh častíc…

Hilbertov nekonečný hotel

Relevance: 16%      Posted on: 17. januára 2020

Ako znie matematická definícia nekonečna a koľko hostí sa zmestí do Hilbertovho hotela?

Najzvláštnejšia elektráreň budúcnosti

Relevance: 16%      Posted on: 16. januára 2022

V strede púšte stojí vysoká veža, ktorej vrchol žiari ako malé slnko – maják v mori piesku. Okolo nej sú pravidelne usporiadané tisíce obdĺžnikov, z diaľky vyzerajú ako stany. Nie je to však hudobný festival. Tmavé obdĺžniky nie sú stany, ale zrkadlá a svietiaca veža nie je maják, ale miesto na ohrievanie tekutej soli. Nie je to hudobný festival, no aj tak je to – možno – hudba budúcnosti. Aspoň teda vo výrobe elektriny.

Padne nám na hlavu čínska raketa?

Relevance: 12%      Posted on: 6. mája 2021

Asi ste si všimli, že znovu prebiehajú vesmírne preteky. Jedným z najvýraznejších účastníkov je Čína, ktorá nedávno úspešne vyslala sondu na Mars a teraz plánuje napríklad vlastnú vesmírnu stanicu Tiangong, družicu skúmajúci Jupiter čvesmírny teleskop Xuntian, ktorý by mal predčiť Hubblov vesmírny teleskop.

Počuli sme tvar Zeme. Sopke vďaka! (Vrelá!)

Relevance: 12%      Posted on: 30. januára 2022

Udalosťou posledných dní, ktorá doslova zarezonovala svetom bola erupcia sopky Hunga Tonga(-Hunga Ha'apai) v západnej Polynézii, na opačnej strane sveta. Začala sa 15. januára o cca 05:15 nášho času (UTC+1). Sopka vyvrhla obrovské množstvo prachu do okolia a mrak z nej vystúpal až do mezosféry (cez 50 km!) [1]. Ide o jednu z najväčších erupcií za posledných 30 rokov. Sila výbuchu bola odhadnutá na 500-násobok atómovej bomby zhodenej na Hirošimu [2]. O niektorých jej dôsledkoch už Samuel písal tu [3].

Tajomstvo ukryté v mušli

Relevance: 12%      Posted on: 25. marca 2020

Rovno to na vás vybalím: analýzou fosílie mušle výskumníci potvrdili, že pred miliónmi rokov trval deň len 23 a pol hodiny. Ehm, čo prosím?

Dva chvosty kométy

Relevance: 12%      Posted on: 14. júla 2020

Z celého sveta dostávame nové a nádherné zábery kométy Neowise. Najprv to boli fotky so svietiacimi oblakmi, potom fotky z rôznych miest a známych kultúrnych pamiatok a teraz, keď už kométu vidíme aj uprostred noci, pribúdajú detailné zábery. Niekoho tak mohol čakať šok – kométe nemá chvost jeden, ale dva.

Medzi budúcnosťou a súčasnosťou

Relevance: 12%      Posted on: 7. januára 2021

Jednou z hlavných výziev pre toto storočie je popasovať sa s klimatickými zmenami. Vedecký konsenzus je jasný, ich hnacou silou je oxid uhličitý, ktorý vypúšťame do atmosféry. Medzi jeho hlavné zdroje patrí aj doprava. Čo s tým?

Prečo sa niečo stalo?

Relevance: 12%      Posted on: 17. januára 2021

„Prečo sa to stalo?“ Toto je otázka, ktorú si kladieme často, bežne je však ťažké dopátrať sa odpovede. Napríklad: prečo ma bolí hlava? Málo som pil? Alebo som včera veľa pil? Zle sedím za počítačom? Alebo niečo úplne iné? Ak nemáme jasnú príčinu – napríklad, že som práve búchal hlavou o stenu – tak je ťažké nájsť správne vysvetlenie.

Ran(n)á hviezda

Relevance: 12%      Posted on: 31. marca 2022

Hubbov vesmírny teleskop má za sebou roky špičkového výskumu, ak ste videli krásny obrázok galaxie, hmloviny či planéty, je možné, že pochádzal práve z neho. Pomaly dosluhuje a pozornosť sa postupne upína k vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba. Jedným z jeho cieľov je odfotiť najstaršie hviezdy, ktoré vo vesmíre existovali. Vyzerá to tak, že Webbovi toto prvenstvo na staré kolená Hubble možno vyfúkol.

Šťastie, smola a učenie sa

Relevance: 12%      Posted on: 4. apríla 2022

Život je plný rozhodnutí a keď nejaké rozhodnutie spravíme, chceme vedieť, či bolo správne alebo nesprávne. Bežne rozmýšľame tak, že ak veci po rozhodnutí dopadlu dobre, tak aj rozhodnutie označíme za dobré – a naopak. Znie to úplne logicky. A je to chyba.

Cez vesmír hľadíme na seba

Relevance: 12%      Posted on: 29. júna 2022

Občas sa v noci pozrieme na oblohu a cítime sa zmätene. Nočná obloha je iná, než hocičo, čo bežne vidíme. Je takmer dokonale čierna, no len takmer – svietia ne nej rôzne bodky. Niektoré sú väčšie, niektoré menšie, niektoré stoja a niektoré sa pohybujú – každú noc ich nájdeme na trochu inom mieste.

Akcie ku knihe Kúsky reality

Relevance: 12%      Posted on: 8. novembra 2023

Ku knihe Kúsky reality je nachystaných množstvo akcií: prednášky, besedy, čítačky a stretnutie. Tu nájdete ich zoznam. Tešíme sa na stretnutie s vami. Kúsky reality (beseda), Artfórum Košice, 8.12. (čas spresníme) Kúsky reality (uvedenie knihy), Artfórum Bratislava, 23. 11. 2023 o 19:00, event tu. Krst knihy (spolu s prednáškou a besedou s Petrom „BeWise“ Búranom, 20. 11. o 19:00, v Novej Cvernovke event tu, lístky tu. Beseda so Zuzanou Vitkovou, Bibliotéka, Incheba, pódium Slovartu , 11. 11. o 14:00, event tu. Kúsky reality (uvedenie knihy), Stará jedáleň, 10. 11 o 14:00, event tu. Prednáška Čas je ako rieka, AMAVET, Incheba,…

Oblaky, ktoré svietia

Relevance: 12%      Posted on: 12. novembra 2018

V lete sa niekedy stane taká zvláštnosť. Vraciate sa domov (alebo do stanu) tesne nad ránom – vidíte, že sa začína brieždiť. Všade je ešte pomerne tma, len vysoko na oblohe vidíte jemné linky oblakov – ktoré svietia. Niečo podobné sa vám môže stať aj tesne po západe (zhruba asi hodinu). Ako je to možné? Atmosféra Zeme Vysvetlenie súvisí s výškou, v ktorej sa tieto oblaky nachádzajú. Čím ste v atmosfére vyššie tým je vzduch redší (vždy) a chladnejší (nie nutne vždy, viď prvý obrázok). Komerčné lietadlá lietajú vo výške okolo 12 kilometrov. Tlak je tam asi štvrtinový, teplota takých…

Koľko rozmerov má vesmír?

Relevance: 12%      Posted on: 20. októbra 2019

Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.

Kvantová nadvláda (Quantum supremacy)

Relevance: 8%      Posted on: 13. októbra 2019

Kvantové počítače sľubujú prelom v riešení zložitých úloh, ale ich vývoj je stále v skorom štádiu. V poslednej dobe sa hovorí o kvantovej nadvláde (quantum supremacy), ako o míľniku, ktorý Google údajne nedávno prekročil. Čo to ale znamená? Experimenty kvantovej nadvlády sa snažia rigorózne zodpovedať otázku: Sú kvantové počítače sú naozaj fundamentálne výkonnejšie, ako klasické počítače? Prirodzená cesta by bolo ukázať, že kvantový počítač dokáže rozložiť veľké číslo na činitele (faktorizácia, napríklad: 15 = 5 × 3, akurát s väčšími číslami). Informatici veria, že táto úloha je zložitá pre klasické počítače a veľká časť súčasného šifrovania je založeného na tejto…

Moderné kmene

Relevance: 8%      Posted on: 27. januára 2020

Pred americkým kongresom vystúpila 10. októbra 1990 Nayirah, mladá kuvajtská nemocničná sestrička, ktorá opísala, ako vtrhlo iracké vojsko do pôrodnice a vybralo deti z inkubátorov.

Prečo vás asi prekvapil výsledok volieb?

Relevance: 8%      Posted on: 1. marca 2020

Typický jav po vyhlásení výsledkov volieb bývajú nespokojné hlasy: „Ako to mohlo dopadnúť takto, však každého, koho poznám, volil stranu X!“ Áno, vieme, žijeme v sociálnych bublinách. Aké sú však tieto bubliny veľké?

Ako sa šíri koronavírus a ako tomu zabrániť?

Relevance: 8%      Posted on: 10. marca 2020

Vírus je tu a chceme zabrániť jeho šíreniu, ináč exponenciálnym rastom obsiahne celé Slovensko do pár mesiacov. Najlepšie tri odporúčania sú hygiena, imunita a izolácia. Čo vieme o jeho šírení?

Let k čiernej diere

Relevance: 8%      Posted on: 14. mája 2020

Je pomerne veľký nesúlad medzi tým, koľko čiernych dier vidíme a koľko vieme, že by malo existovať. Prirodzene nás to veľmi netankuje, lebo hľadanie čiernych dier je tak náročné, že si prajeme aby to bolo iba ako hľadanie ihly v kope sena. Ihla totiž nie je neviditeľná a kopa sena je oveľa menšia, než okolný vesmír.

Objavili sme život na Venuši?

Relevance: 8%      Posted on: 15. septembra 2020

Včera obletela svetom fascinujúca správa. V atmosfére Venuše sa podarilo objaviť plyn, ktorý si pomerne jednoznačne spájame si životom. Je čas začať sa chystať na prvý kontakt s mimozemšťanmi?

Miléniové problémy: opäť raz o Riemannovej hypotéze

Relevance: 8%      Posted on: 14. októbra 2020

Na prelome tisícročí vybral za pomoci odborníkov Clayov matematický inštitút sedem významných otvorených problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúkol odmenu milión dolárov. Nebolo to však prvýkrát keď niekto zozbieral dôležité otvorené problémy svojej doby. Jeden taký zoznam vypracoval v roku 1900 David Hilbert, jeden z najvýznamnejších matematikov 19. a 20. storočia, ak nie dokonca všetkých čias. Hilbertove problémy, dokopy ich bolo 23, motivovali obrovské množstvo matematického výskumu v 20. storočí a priniesli mnohé revolučné objavy. Väčšinu z týchto problémov sa už podarilo vyriešiť (aspoň čiastočne), avšak zopár z nich je ešte stále otvorených. Nuž a jeden z nich…

Nebeská sféra

Relevance: 8%      Posted on: 26. júla 2023

Človek by čakal, že na konferencii s názvom Struny to budú samé struny, struny, struny. Nie je to tak. Prekvapivo sa veľká časť teórie venuje nie strunám samotným, ale niečomu, čo z nich vzišlo a v niektorých prípadoch s nimi súvisí len málo. Namiesto strún sa často opakuje iné slovo: dualita.Známa fyzika stojí na dvoch pilieroch: gravitácii a kvantovej fyzike. Hypotéza hovorí, že ku gravitačnej teórii existuje kvantová teória poľa, pomocou ktorej viete spočítať všetko dôležité. Takáto dualita funguje obomi smermi. Zatiaľ poznáme jednu situáciu, kde to funguje naozaj poriadne a dobre veciam rozumieme. Tento príklad sa volá AdS/CFT dualita a z tohto názvu asi tušíte, že sa tu…

Neveriť nikomu?

Relevance: 8%      Posted on: 23. októbra 2023

V predošlom príspevku sme sa zaoberali otázkou, ako zistiť, že niekto expertízu finguje. Často prichádzame do kontaktu s niekým, koho do istej miery nepoznáme. Kontakt môže byť všelijaký – preberáme informácie na Instagrame alebo uzatvárame obchod. Nie je bezpečná stratégia neveriť nikomu?V skratke: nie. Dôvodom je fakt, ktorý sa na prvý pohľad prieči matematike. Jedna a jedna totiž môžu byť viac, než dva. Táto nerovnosť je základom spolupráce. Ak vie napríklad Janko dobre piecť a Marienka dobre robiť marketing, tak spolu predajú aj desaťkrát viac koláčov, ako by to dokázal každý zvlášť. Nemusí ísť len o obchodné záležitosti. Janko ovládal…

Ako funguje dozimeter

Relevance: 8%      Posted on: 7. júna 2019

Ľudské zmysly nie sú schopné vnímať jadrové žiarenie, čo môže v niektorých situáciách ohroziť zdravie ľudí, preto potrebujeme prístroje, ktoré ionizujúce žiarenie zaznamenajú (a prípadne identifikujú jeho zdroj). Práve tie sú zodpovedné za typické zvuky, ktoré sa nám vďaka filmom spájajú s radiáciou. Princípom ich fungovania je jednoduchý: vysokoenergetické žiarenie ionizujeatómy látky, ktorou prechádza.  Počas tohto procesu sa deje toto: častica (napríklad fotón gama žiarenia) sa zrazí s atómom a odovzdá mu časť svojej energie. Ak je táto energia dostatočne veľká, atóm ionizuje: vytrhne z neho elektrón, z niečoho pôvodne neutrálneho sa vytvorí elektrón-iónový pár. Ióny majú kladný náboj, elektróny…

Je biela farba farba?

Relevance: 4%      Posted on: 2. novembra 2022

Všetci máme vo svojom okolí človeka, ktorý si bežne neodpustí poznámku na štýl: „Nula percent je tiež percento!“ V jeho či jej repertoári je nachystaných aj niekoľko glos o farbách. Napríklad: „Biela nie je farba, je to zmes ostatných farieb!“ Je toto tvrdenie pravdivé?

Dva záblesky

Relevance: 4%      Posted on: 6. augusta 2020

Atómová bomba je smrteľná niekoľkými spôsobmi. Reťazová reakcia rádioaktívnej látky vytvorí podľa vzorca E=mc2 množstvo energie nedosiahnuteľné konvenčnými výbušninami. Aj včerajší strašný výbuch v Beirúte bledne v porovnaní aj s najmenšími jadrovými zbraňami.

Prečo je ťažké predvídať budúcnosť?

Relevance: 4%      Posted on: 27. novembra 2023

Zaskočilo vás niekedy počasie? Napríklad dnes? Nečudo. Počasie patrí medzi jednu z tých vecí, ktoré sa predvídajú notoricky ťažko. Sú veci, kde sa nám darí dlho dopredu – napríklad zatmenie Slnka zvládame na tisícročia – no v mnohých prípadoch je ťažké vyprodukovať dôveryhodnú predpoveď: od počasia, cez kamienok padajúci dole z kopca až po správanie vírov pri miešaní kávy.Prečo sú aj zdanlivo bežné veci ťažko predvídateľné? Ľudovo tomu hovoríme efekt motýlích krídiel, jedno ich mávnutie môže spôsobiť búrku na opačnom konci Zeme. No dobre, je to možno trochu preháňanie, no demonštruje pointu, že drobná zmena v stave systému dnes vie…

Ako chutí radiácia?

Relevance: 4%      Posted on: 7. júna 2019

Jeden zo silných momentov histórie Černobyľskej havárie je čistenie rádioaktívneho grafitu zo strechy elektrárne. Pre obyčajné roboty bola radiácia moc silná a tak sa nasadili bio-robotov, ľudí pracujúcich po zhruba minútových zmenách. V príspevku o dozimetroch sme napísali, že radiáciu ľudské telo necíti – cítime až prípadné škody, ktoré napácha. Nie je to však úplne pravda,v extrémnych prípadoch (ako na Černobyľskej streche) sa cítiť dá, aj keď nepriamo.  Typickým zápachom býva ozón, rádioaktívne žiarenie rozbije kyslík O2 na atómy a časť z nich sa spojí na ozón O3.  Žiarenie nesie energiu a tá sa po zachytení v tele zmení na…

Steven Weinberg

Relevance: 4%      Posted on: 24. júla 2021

Práve nás opustila veľká hviezda vedeckej scény, americký teoretický fyzik a nobelista Steven Weinberg. Stojí za to si pripomenúť akú veľkú úlohu zohral vo vývoji modernej fyziky i v jej popularizácii.

Tesnotka?

Relevance: 4%      Posted on: 20. januára 2022

Zem obletel kilometrový asteroid, v najbližšom bode bol vzdialený 1.93 milióny kilometrov. Čo si o tom máme myslieť?

Čo nevieme o Slnku?

Relevance: 4%      Posted on: 7. februára 2020

Dozvedeli sme sa, čo všetko už o Slnku vieme. Niektoré veci sú známe storočia, niektoré pomerne novinky. Férové je však priznať, že o Slnku nevieme všetko, sú minimálne dve veľké záhady.

Stochastický terorizmus

Relevance: 4%      Posted on: 8. novembra 2022

Keď vyhodíte do vzduchu férovú mincu, na 50% na nej padne vrch a na 50% padne spodok. Čo ak však mincu niekto upraví, umiestni do nej drobné, ale citeľné, závažie? Testy ukázali, že na takto upravenej minci padá vrch až v 80% prípadov. Poďme ju skúsiť. Hodíme a – čuduj sa svete – padol vrch. Môžeme povedať, že padol kvôli ukrytému závažiu, ktorým je minca upravená?

Miléniové problémy: kváka to ako sféra, čo je to?

Relevance: 4%      Posted on: 4. septembra 2020

Na prelome tisícročí vybral Clayov matematický inštitút na základe rozhodnutia odborníkov 7 dôležitých problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúkol odmenu milión dolárov. Každé takéto vyriešenie by totiž predstavovalo obrovský posun v príslušnej oblasti matematiky. Napriek veľa pokusom a mravenčej práci matematikov však ostávajú takmer všetky tieto problémy stále otvorené. Všetky až na jeden. Nuž, dnes konečne nastal čas na to, aby sme si tento problém predstavili. Volá sa Poincarého domnienka a jej úspešným (vy)riešiteľom je Griša Pereľman. [1] Možno ste o jeho príbehu už počuli: po úspešnom zdolaní problému Pereľman odmietol miliónovú odmenu, ba čo viac, odmietol aj…

Nebojme sa diskusie

Relevance: 4%      Posted on: 19. januára 2024

Newtona považujú mnohí za jedného z najväčších fyzikov, aký kedy žil. Einstein si spravil kariéru na tom, že Newtonove teórie vyvrátil a nahradil svojimi. Najpriamejšia cesta k Nobelovej cene je dnes prostá – vyvrátiť Einsteina.Kritika, diskusia a hľadanie chýb je základným nástroj vedy a hlavným dôvodom jej úspechu a progresu. Žiadna otázka nie je mimo limitov a žiadna autorita tak veľká, aby sa nemohla spochybňovať. Spochybňovanie myšlienok, ich obhajovanie a diskusie je to, čo nás hýbe vpred. Preto ma pomerne desí, ak „dostávajú po prstoch“ študenti univerzity, ktorí chcú, aby sa diskutovalo o témach, ktoré sú v ich odbore kľúčové. Dobrú otázku môže položiť tretiak aj profesorka. Pri klimatickej…

Prvočísla

Relevance: 4%      Posted on: 26. septembra 2019

Práca matematikov je zvyčajne veľmi abstraktná (a komplikovaná). Keď sa napríklad opýtate svojho obľúbeného kamaráta matematika, nad čím dnes premýšľal, pravdepodobne odvetí niečo v zmysle: „To sa ťažko vysvetľuje.“ (V horšom prípade vám odpovie, že nad: „Diferenciálnymi gradovanými symplektickými varietami*,“ alebo nejakou podobnou absurdne znejúcou pozoruhodnosťou.) V matematike sú však aj mnohé problémy, na ktorých pochopenie nie je nutné žiadne pokročilé štúdium – klasickým príkladom sú problémy týkajúce sa prvočísel. Treba však povedať, že zatiaľ čo na ich pochopenie netreba veľa, na ich vyriešenie nestačia niekedy ani tí najšikovnejší matematici. Vskutku, veľká časť nevyriešených problémov v matematike sa týka práve prvočísel.…

Rozhovory o vesmíre 6 – Centrum našej Galaxie

Relevance: 4%      Posted on: 5. augusta 2021

V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom a Michalom Zajačkom. Ako vieme, že v strede našej galaxie je supermasívna čierna diera? Aká je veľká? Máme sa jej báť? Aký ma vplyv na svoje okolie? O tom všetko diskutuje Michal, Norbi a Samuel.

James Nestor: Dych

Relevance: 4%      Posted on: 23. januára 2022

Dýchať vieme všetci. Teda, aspoň si to myslíme. Dýchať správne je umenie. Podľa Jamesa Nestora však ide o umenie zabudnuté, ktoré začíname pomocou vedy znovuobjavovať. Nestor napísal knihu, v ktorej šikovne prepletá základy fyziológie dýchania, svoje výpravy za odborníkmi a entuziastami, vedecké štúdie a historické anekdoty. Kniha je napísaná ľahkým perom, dobre sa číta, zvládnete ju jedným dychom. Hlavné posolstvo knihy je jasné a dobre odargumentované. Treba dýchať nosom a pomalšie. V niečom je to podobné, ako spanie. Veľká časť ľudí pri ňom chybuje a zdanlivo sa javí, že to nie je rozdiel. V skutočnosti sa však problémy plížia, kumulujú a môžu prerásť v niečo vážne. Už len kvôli…

Spomienka na J. H. Conwaya

Relevance: 4%      Posted on: 13. apríla 2020

V sobotu nás opustil významný anglický matematik John Horton Conway. Vo veku 82 rokov zomrel v New Jersey na následky COVID-19. Pre svet matematiky i vedy všeobecne je to veľká strata. Conway stál hneď za niekoľkými veľkými matematickými objavmi a bol tiež inšpiráciou pre mnohých ďalších matematikov. Stojí za to si pripomenúť aspoň niektoré z jeho objavov.

Objaviť vesmír bez vesmíru

Relevance: 4%      Posted on: 20. novembra 2022

Predstavte si, že by v našej slnečnej sústave bola len Zem a Slnko. Žiaden Mesiac, kométy, asteroidy a ani ďalšie planéty. Najviac by sme asi pocítili absenciu práve Mesiaca, keďže ten nám je najbližšie – ide o silný zdroj svetla na nočnej oblohe, spôsobuje prílivy a cez ne vplýva na rotáciu Zeme.

Nie je náhoda ako náhoda

Relevance: 4%      Posted on: 21. septembra 2020

Ľudia majú problém správne odhadovať náhodu, je veľká pravdepodobnosť, že sa to týka aj vás. Napríklad, keď má niečo pravdepodobnosť 1 k 1000, tak máme pocit, že sa to nestane nikdy. Napríklad taký defekt – nie je to bežná vec, ale ak jazdíme dosť veľa, skôr či neskôr to príde. Vyhrať lotériu je obrovská náhoda, keď si však kúpi los dosť veľa ľudí, je pravdepodobné, že sa niekomu zadarí.

Zabije nás supernova?

Relevance: 4%      Posted on: 5. februára 2024

Vesmír je nebezpečný, špeciálne, ak do neho cestujeme. Niekedy si však vesmír príde po nás. Áno, pozerám sa na vás, dinosaury. Myslíme si, že nie sme ďaleko od stavu, kedy budeme schopní hrozbu asteroidu či kométy smerujúcej na Zem odvrátiť. Asteroid či kométa sú špecifický typ hrozby – jedná veľká delová guľa. Síce ničivá, ale jedna a tým pádom kontrolovateľná. Čo však veľa malých častíc, niečo ako výstrel z brokovnice? Každá z nich nevinná, dokopy však majú zničujúci potenciál. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko – silná slnečná erupcia môže vyvolať geomagnetickú búrku, ktorá dokáže poničiť elektrické zariadenia. To môže v…

Pri horení sviečky vznikajú (nano)diamanty

Relevance: 4%      Posted on: 8. októbra 2019

Uhlík je základom života (minimálne) na Zemi. Jeho väzby sú tak akurát silné, aby boli za bežných podmienok stabilné, no v prípade potreby sa dali rozbiť. Tvorí 4 väzby a funguje ako dokonalá Lego kocka, môžete tvoriť dlhé uhlíkové retiazky či plochy, vzájomne ich prepájať a spevňovať. Zároveň sa uhlík rád spája s ostatnými molekulami a tak je opornou kostrou organickej chémie. Určite poznáte aspoň dva príklady uhlíka: grafit a diamant. Je to dokonalý príklad, kedy ten istý atóm usporiadaný iným spôsobom vedie k úplne odlišným vlastnostiam. Existujú aj ďalšie formy uhlíka: fulerén (niečo ako atómové futbalové lopty) a amorfný…

Sú elitné školy elitné?

Relevance: 4%      Posted on: 3. septembra 2021

Občas sa na internete objaví zbierka na školné pre študenta či študentku, ktorí sa dostali na elitnú školu, no nemôžu si ju dovoliť. Ok. Minule sa však objavila takáto zbierka s dodatkom, že táto elitná škola je jediná šanca, ako môže robiť svoju vysnívanú prácu. Tak to teda nie.

Obsahuje číslo pí všetko?

Relevance: 4%      Posted on: 26. januára 2022

Pravidelne sa internetom šíria obrázky s mysticky ladeným popisom. Je na nich zobrazené číslo pí, teda jeho krátky začiatok 3.1415.... Číslo pí nemá konca, je nepravidelné a tak ľudia usudzujú, že sa v tomto čísle ukrýva všetko – obsahuje informácie o celom vesmíre.

Narodili ste sa na Súdny deň?

Relevance: 4%      Posted on: 17. apríla 2020

Možno ste už počuli o ľuďoch, ktorí vedia v hlave za malú chvíľku vynásobiť obrovské čísla, pamätajú si číslo pí na desaťtisíce miest, alebo vám vedia do pár sekúnd povedať, v ktorý deň v týždni ste sa narodili. Zatiaľ čo tie prvé dve schopnosti sú dosť ťažko nadobudnuteľné, to posledné sa dá celkom jednoducho naučiť.

Gardner, Diamond, Rácz, Lee: Parasites (The Inside Story)

Relevance: 4%      Posted on: 15. februára 2023

Existuje parazit, Placobdelloides jaegerskioeldi, ktorého jediný habitát je v zadku hrocha. Tak a máme to za sebou – skôr či neskôr táto informácia musela zaznieť, teraz sa môžeme sústrediť na to ostatné.

Ponuka práce: Inžinierske centrum Siemens Mobility v Žiline

Relevance: 4%      Posted on: 16. októbra 2020

Viete čo majú spoločné metrá vo Viedni, v Kodani, v Istanbule, či v Buenos Aires? Všetky riadiace systémy týchto metier boli projektované práve na Slovensku. Na Slovensku sa síce metrom nezveziete, to ale neznamená, že tu na ňom nemôžete pracovať.

Robia biele chrániče lepšieho brankára?

Relevance: 4%      Posted on: 12. februára 2024

Hneď na úvod sa musím priznať, že o hokeji toho veľa neviem. Môj záujem o tento šport klesá približne zarovno s kvalitou slovenskej reprezentácie a s hokejkou som sa naháňal akurát tak za tenisákom ešte hrozne dávno na parkovisku pred panelákom. Ak teda niekto, kto sa tomuto športu ozaj rozumiete a viete viac, chcete čosi doplniť alebo poopraviť, smelo komentujte. Keď sa v dnešnom vrcholovom hokeji – rozumej NHL – pozriete na farbu brankárskej výstroje, veľká väčšina brankárov bude mať na sebe viac či menej biele chrániče. V minulosti to tak ale nebolo a brankári volili čierne alebo aj vcelku…

Nobelova cena za fyziku 2019

Relevance: 4%      Posted on: 8. októbra 2019

Ocenený bol výskum vesmíru. Polovicu ceny si odniesol James Peebles za teoretický výskum v kozmológii, druhú polovicu si rozdelili Michel Mayor a Didier Queloz za objav exoplanét. Aj keď sa obe časti ceny týkajú vesmíru, sú pomerne rôznorodé. James Peebles sa venoval správaniu vesmíru tesne po jeho vzniku. Niekoľko státisícov rokov po Veľkom tresku bol vesmír plný hustej a horúcej hmoty, ktorá úplne bránila svetlu k pohybe. Potom, ako vesmír chladol, sa hmota začala spomaľovať a tvoriť neutrálne atómy – čo oslobodilo svetlo, ktoré sa zrazu mohlo voľne šíriť priestorom. Toto, tzv. reliktové žiarenie, ktoré vzniklo asi 380 000 rokov…

Hviezda zjedla čiernu dieru. Nesadla jej.

Relevance: 4%      Posted on: 17. septembra 2021

Keď hviezdy dožívajú, nafúknu sa. Napríklad, o približne 5 miliárd rokov sa zväčší naše Slnko natoľko, že pravdepodobne pohltí aj našu Zem. Následne vrstvy odvrhne a zostane jeho odhalené a už neaktívne neaktívne jadro – takzvaný biely trpaslík, ktorý postupne chladne.

Rýchlotest zmanipulovanosti

Relevance: 4%      Posted on: 16. marca 2022

Mnohé diskusie dospejú do mŕtveho bodu, kedy strana A tvrdí, že strana B je zmanipulovaná a strana B tvrdí, že zmanipulovaná je strana A. Kto má pravdu? Problémom je, že z pohľadu zmanipulovaného človeka sú zmanipulovaní všetci ostatní.

Čísla, ktoré naprávajú kosti (a bonusová hádanka)

Relevance: 4%      Posted on: 19. apríla 2020

V poslednej dobe sme tu písali o všelijakých číslach – prirodzených, celých, reálnych, komplexných, … Bolo by však nespravodlivé nespomenúť niektoré iné zaujímavé triedy čísel, ktoré sa vyskytujú pri riešení mnohých problémov.

Kauza pšenice z Ukrajiny

Relevance: 4%      Posted on: 20. apríla 2023

Pár dní som nesledoval správy a verejné dianie, otvoril som komentáre pod jednou diskusiou a dozvedel sa, že nás všetkých zabije ... obilie z Ukrajiny. V zozname vecí, ktoré ma podľa internetu čoskoro zabijú, to bola novotina a tak som pátral ďalej.

Tri rady, ako nebyť mimo

Relevance: 4%      Posted on: 8. novembra 2020

Minulé americké voľby sa niekto nechal počuť, že Donald Trump nemôže vyhrať, lebo by to nedovili „tí, čo to všetko riadia“. Dnes je znova tesne po voľbách a po prečítaní niekoľkých komentárov sa človek nestíha diviť. Zďaleka sa to netýka len politiky, mylné predstavy majú ľudia v takmer každej oblasti života.

Fyzika pretekárskych vozov

Relevance: 4%      Posted on: 19. marca 2022

Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…

Na čo sú vlastne Nobelove ceny dobré

Relevance: 4%      Posted on: 10. októbra 2019

Týždeň Nobelových cien sa ešte neskončil. Vedecké ceny sú však odovzdané a tak je namieste krátka úvaha, aký majú vlastne zmysel. Asi všetci vedia, že ceny sú pomenované po vynálezcovi dynamitu, Alfredovi Nobelovi. V skutočnosti je to ešte zaujímavejšie. Napríklad Nobel má na svojom konte stovky vynálezov, dynamit je len najznámejším z nich. A cena po ňom nie je založená, vznikla na základe jeho poslednej vôle. Keď mal Nobel 54 rokov, naskytla sa mu nevídané možnosť – prečítať si vlastný nekrológ. Mal nelichotivý nadpis: „Obchodník so smrťou zomrel.“ Šlo o chybu, zomrel jeho brat Ludvig. Nobela to však primälo k…

Fejková veda: Predátorské časopisy

Relevance: 4%      Posted on: 28. septembra 2021

Ľudia sa učia oceniť kvalitné informácie. Nepodľahnúť nezmyslom môžu byť, bez preháňania, otázkou života a smrti. Ako zlatý štandard sa používajú vedecké štúdie. Je to fajn, no má to svoje úskalia. Sem-tam sa stane, že aj kvalitný časopis odpublikuje chybnú štúdiu. Dnes si však povieme niečo o časopisoch, pre ktorých je publikovanie nekvalitného výskumu základ biznisu.

Pohľad do prázdna

Relevance: 4%      Posted on: 3. mája 2020

O využitie Hubblovho teleskopu môže požiadať hocikto. Výzvy sa vypisujú zhruba raz za rok a ako asi tušíte – konkurencia je vysoká, príležitosť dostane len zlomok projektov. Niektoré veci sa však nedajú plánovať rok dopredu, zaujímavý jav sa môže objaviť nečakane a tak zhruba 10% kapacity spadá do tzv. riaditeľskej rezervy. Keď sa napríklad objaví supernova, pridelí riaditeľ časť tejto kapacity inštitútu, ktorý ju chce sledovať. Hneď počas prvých rokov riadneho fungovania teleskopu sa však rozhodol vtedajší riaditeľ Robert Williams využiť veľkú časť svojej rezervy na prázdno.

Štatistika ako magická formulka

Relevance: 4%      Posted on: 27. apríla 2023

Hovorí sa, že je klamstvo, ešte väčšie klamstvo a potom štatistika. Churchill povedal, že veriť sa dá len štatistike, ktorú sami sfalšujete. Takýto názor je bežný a je to veľká škoda – keďže štatistika je neuveriteľne silný nástroj. Svet okolo nás je plný informácií a všetky sa nám ho hlavy nezmestia. Práve vďaka štatistike z nich dokážeme vybrať to podstatné.

David Graeber: Bullshit Jobs

Relevance: 4%      Posted on: 24. februára 2024

David Graeber je bol antropológ, ktorý sa preslávil svojou esejou o tom, že veľká časť práce, ktorú ako ľudstvo robíme, je zbytočná.Keď som brigádoval na strednej, bol som v jednej firme, kde som sledoval, ako väčšina oddelenia príde do práce trochu neskôr, potom dá kávu, prihlási sa na počítač a ... začne vyberať, kam na obed. Poobede sa trochu poťuká do počítača a o tretej šup domov.Keď som pracoval počas vysokej školy, mal som brigádu, kde som robil drobné hardwerovú úpravy. Dostal som kuriózny pokyn, mám vraj robiť pomalšie, lebo čo keď to všetko urobím skôr, ako som mal? Že by som si napríklad…

Matematikou proti kriminalite – Benfordovo pravidlo

Relevance: 4%      Posted on: 12. októbra 2019

Skúsme takýto trik: vyberte si náhodné číslo, ktoré vidíte napísané niekde blízko seba (napríklad číslo strany v knihe, číslo domu alebo počet komentárov pod príspevkom na FB). Máte? Hádam, že sa začína číslicou 1. Teraz si asi 30% z vás povedalo: ‚‚Wow, Vedátor čaruje!’‘ Zvyšku ľudí to nesedí, no 30% pri niečom, čo vyzerá ako pravdepodobnosť 1:10, je celkom úspech, nie? Funguje to na základe povšimnutia, ktoré nesie názov Benfordovo pravidlo. Znie zhruba takto: čísla okolo nás začínajú najmä číslicou 1 (asi 30%), nasleduje číslica 2 (asi 18%) a tak ďalej až po 9 (s 5%). Nefunguje to všade, napríklad…

Vesmírne blues

Relevance: 4%      Posted on: 19. novembra 2021

Predstavte si, že sa blížite k budove, idete na koncert. Trochu meškáte a koncert už začal. Z diaľky najprv nepočujete nič, no potom začujete dunenie basy a bicích. Ako sa približujete, pribúdajú ďalšie nástroje a hudba postupne ožíva – čoskoro počujete kapelu v plnej zostave. Na Slovensku bol nedávno Kip Thorne, ktorý sa preslávil okrem iného Nobelovou cenou za objav gravitačných vĺn. Bol jedným zo zakladateľov projektu LIGO, aj keď spočiatku neveril, že zachytenie gravitačných vĺn vôbec môže byť reálne. Počas prvej fázy experimentu vyzerala byť jeho pôvodná skepsa na mieste, detektor nezachytil nič. Bolo ticho. Až zvýšenie citlivosti viedlo k zachyteniu gravitačných vĺn, chveniu časopriestoru,…

Klimatická kríza

Relevance: 4%      Posted on: 19. mája 2020

Nedeľa, 17. mája 2020, niečo málo o tretej hodine popoludní. Obyvatelia malého provinčného tureckého mesta Tire vysedávajú na verandách aby si v kľude, a najmä v tieni prístreškov vychutnali svoj obľúbený popoludňajší čaj. Niečo je však inak, ako zvyklo byť v tomto období neskorej jari v minulosti. Už od skorého rána sa ortuť v teplomere rýchlo „šplhá“ stále vyššie a vyššie, aby neskôr popoludní dosiahla závratným 44,5 °C (deň predtým bolo 43,9 °C). Takto vysoké teploty v máji nie sú dokonca ani pre Turecko obvyklé. Extrémne vysoké denné teploty vzduchu sa naprieč celou Európu dnes vyskytujú 3-krát až 4-krát častejšie…

Ako si bratia Lawrencovci zachránili matku

Relevance: 4%      Posted on: 14. mája 2023

Ernest Lawrance bol významným výskumníkom využitia rádioktivity v medicíne. Že bol úspešný, to sa nedá poprieť – za vynájdetenie cyklotronu získal Nobelovu cenu. A, čo je možno ešte vzácnejšie, bol po ňom pomenovaný chemický prvok, Lawrencium. Asi ste o ňom nepočuli, má totiž krátky polčas rozpadu a v prírode sa rýchlo premení na iné prvky.

Vedátorský podcast 51 – FAQ dobré otázky 4

Relevance: 4%      Posted on: 17. novembra 2020

Aby sme oslávili pol milióna vypočutí podcast (veľká vďaka!), rozhodli sme sa spraviť pokračovanie FAQ dobrých otázok. Cez sociálne siete ste nás poslali desiatky otázoch a my sme vybrali tie najzaujímavejšie. Prečo nevyrábame energiu zo slnka na Sahare? Kto je podľa nás najinšpiratívnejšia osobnosť? Prečo sú káčatká žlté? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Prečo sa hviezdy ligocú?

Relevance: 4%      Posted on: 6. marca 2024

Keď sa občas pozriete na nočnú oblohu a nie je práve zatiahnuté, vidíte, ako sa hviezdy ligocú. Poviete si, že je to pekné, no zároveň zvláštne – naše Slnko predsa svieti stále rovnako. Áno, sem tam je zvýšená aktivita, občas nejaký koronálny výron, no rozhodne naše Slnko nebliká a neligoce sa. Prečo teda ostatné hviezdy áno?Vysvetlenie je jednoduché. Ani ostatné hviezdy sa neligocú, len sa vám to zdá. Na vine je zemská atmosféra: silné vetry a turbulencie spôsobujú, že vznikajú redšie a hustejšie miesta, čo zas spôsobuje jemný ohyb svetelných lúčov z ďalekých hviezd. Skúste sa pozrieť na vzdialené LED…

Volebný prieskum a štatistika

Relevance: 4%      Posted on: 17. októbra 2019

Blížia sa prezidentské voľby, a tak sa ako na páse objavujú prieskumy verejnej mienky. Kandidát dostane 15 %, o dva dni 13 % a ľudia hneď začnú vášnivo diskutovať, čím si pokazil svoje renomé u voličov, ktoré vyhlásenie mu poškodilo preferencie a čím to môže napraviť. Pravda je však taká, že sa nemuselo pokaziť absolútne nič. Dokonca mu mohli preferencia aj mierne stúpnuť. Ako je to možné? Percentá udávané agentúrami by boli presné, len ak by sa opýtali úplne všetkých voličov – čo samozrejme nerobia. Ich vzorka je nielen obmedzená, je relatívne malá, bežne okolo 1000 ľudí. Ak si hodíte mincou…

Ako odkloniť asteroid?

Relevance: 4%      Posted on: 23. novembra 2021

Pravdepodobne si myslíte, že vec, ktorá vás zabije, nebude veľký asteroid. Asi máte pravdu, no netreba zabúdať, že to isté si mysleli aj dinosaury.

Prvá (takmer) mesačná rastlinka

Relevance: 4%      Posted on: 18. mája 2022

Dnes je Deň fascinácie rastlinami a myslím teda, že aj ideálna príležitosť prediskutovať vesmírnu novinku: z mesačnej pôdy konečne vyrástli rastliny!

Chémia v počítači

Relevance: 4%      Posted on: 3. júna 2020

Chemikov si bežne predstavíme ako ľudí v bielych plášťoch, ktorí v laboratóriu miešajú farebné vodičky alebo im niečo vybuchuje. Napriek tomu, že chémia je experimentálna veda a väčšina chemikov naozaj pracuje v laboratóriu (ich vybavenie je však sofistikovanejšie ako nádoby na miešanie farebných vodičiek a k výbuchom dochádza len cielene), existuje kasta chemikov, ktorí sa laboratóriam vyhýbajú a chémiu skúmajú pomocou počítačov s cieľom vypočítať to, čo ich experimentálni kolegovia merajú.

Euklid ide skúmať euklidovský vesmír

Relevance: 4%      Posted on: 3. júla 2023

Astronomická komunita si celkom zakladá na vymýšľaní vtipných skratiek. Máme BAM (Balloon-bourne Anisotropy Measurement), BIGASS (Bright Infrared Galaxy All Sky Survey), CARMA (Combined Array for Research in Millimetre-wave Astronomy), SHEEP (Search for the High Energy Extragalactic Population) či H0LiCOW (H0 Lenses in COSMOGRAIL’s Wellspring). Preto je trochu sklamaním, že sa nová vesmírna misia volá ... Euclid. No dobre, treba priznať, že aj ona vychádza z dvoch návrhov: DUNE (Dark Universe Explorer) a SPACE (Spectroscopic All-Sky Cosmic Explorer). Aspoň, že tak.Toto meno je v skutočnosti vtipné iným spôsobom. Euklid, ten matematik, sa preslávil skúmaním klasickej geometrie. Keď sa začali skúmať prvé kozmologické modely, ukázalo…

Viac dôkazov

Relevance: 4%      Posted on: 20. decembra 2020

Práve ste vykašľali čiernu guľôčku, zmes uhlia a hlienov. Veru, nič príjemné! Teraz ste vstali, niečo podobné sa vám stáva už mesiace. Je začiatok 20. storočia, ste baníkom v Spojených štátoch amerických a centrálnym bodom veľkej diskusie: škodí vdychovanie uhoľného prachu pľúcam alebo ich chráni? Dnes je odpoveď samozrejmá, vtedy však nebola.

Mysliaci papier

Relevance: 4%      Posted on: 11. marca 2024

Minule mi jedna zásielková spoločnosť – všetci tušíte ktorá – nedoručovala balík, aj keď som cez tracking videl, že im leží v sklade. Píšem im cez zákaznícku linku, asistent po chvíľke odpisuje. Odpovedá zoširoka, vyhýba sa mojím otázkam, mám pocit, že rozhovor nikam nesmeruje. Vtedy som sa zamyslel, píšem si vôbec s človekom?Stroj prejde Turingovým testom, ak komunikáciu s ním nebudeme vedieť odlíšiť od komunikácie s človekom. Keďže sa časť ľudí v tejto súťaži vybrala v protismere, je už teraz naozaj zložité určiť, či komunikujeme s inteligenciou človeka či počítaču. Nie všetci sú s takýmto kritériom spojní. Filozof John Searle prišiel s príkladom, ktorý sa v istej…

Dokonalý dôkaz toho, že pyramídy postavili mimozemšťania!

Relevance: 4%      Posted on: 30. októbra 2019

(Vedátor na stope) Poloha Veľkej Pyramídy v Gíze má vo svojej polohe zakódovanú rýchlosť svetla. Náhoda? Áno. Veľká pyramída v Gize bola postavená 2,5-tisíc rokov pred naším letopočtom. Čo sa týka dizajnu, nenadchne, no rozmery sú kolosálne – pri základni 230 a výške 140 metrov obsahuje toľko kameňa, že by vystačilo na plot okolo celej Zeme (výška 65cm, hrúbka 10cm). Niektorí ľudia veria, že toto Egypťania nemohli zvládnuť bez cudzej pomoci a že pyramídy v skutočnosti postavila pokročilá mimozemská civilizácia. Pri stavbe zanechali ako svoj podpis (alebo vtip) zakódovanú rýchlosť svetla – ktorá presne zodpovedá polohe pyramídy. Odhliadnuc od toho,…

Škodí vede Nobelova cena?

Relevance: 4%      Posted on: 29. novembra 2021

Alfred Nobel mal vzácnu možnosť, prečítal si vlastný nekrológ. Noviny si ho totiž splietli s jeho práve zosnulým bratom. „Zomrel obchodník so smrťou“ nie je titulok, ktorý si väčšina z nás vysníva a to pomklo vynálezca dynamitu k prepísaniu závete. V nej uviedol, že sa z jeho dedičstva budú udeľovať ceny tomu, kto priniesol najväčší úžitok ľudstvu v oblasti: fyziky, chémie, fyziológie či medicíne, literatúre a mieru.

Ako nehrať futbal rukami

Relevance: 4%      Posted on: 8. júna 2022

Príde Imrich za trénerom futbalovej reprezentácie a hovorí: „Počúvajte pán tréner, mám plán!“ Pána trénera chytí predtucha, povzdychne si: „No počúvam.“ Imro sa spiklenecky pozrie cez plece a šeptá: „Jeden hráč zoberie loptu do rúk a jednoducho ju odnesie do súperove bránky! Nemusíme do lopty len kopať, takto všetkých porazíme!“

Jürgen Thorwald: Storočie chirurgov

Relevance: 4%      Posted on: 7. júna 2020

Píše sa rok 1846 a na pôrodnícka časť Viedenskej všeobecnej nemocnice riešia takúto záhadu. Mali dve oddelenia, na prvom sa vzdelávali medici, na druhom pôsobili pôrodné asistentky. A aj napriek tomu, že študenti boli pod dohľadom expertov a pôrody prebiehali normálne, zomrela jedna z deviatich žien, ktorá na tomto oddelení porodila.

Troluje nás vesmír?

Relevance: 4%      Posted on: 8. augusta 2023

Na zozname vecí, ktoré by mohol objaviť Webbov vesmírny teleskop som mal všeličo: prastaré galaxie, prvé hviezdy, známky mimozemského života. Nový záber ma aj tak prekvapil. Zobrazuje otáznik o rozmere galaxie.Keď som ho videl prvýkrát, myslel som, že ide o fotomontáž. Deformácie obrazu galaxií sú bežné, typicky však nemajú sofistikovanú štruktúru – pripomínajú napríklad oblúk. Tu vidíme oblúk, ktorý sa láme a zároveň má oddelenú časť. To by ste sa so šošovkou natrápili.O čo ide naozaj zatiaľ nevieme s úplnou istotu, s najväčšou pravdepodobnosťou však pozorujeme zrážku dvoch galaxií, ktorá má často chaotickú povahu a na – vesmírne – krátky čas dokáže vytvoriť kadejaké tvary.Zrážky galaxií sú…

Prečo nie je studené drevo studené?

Relevance: 4%      Posted on: 8. januára 2021

„Nesadaj si na ten chladný betón, prechladneš! Sadni si na lavičku.“ Takúto vetu si vypočulo aspoň raz asi každé dieťa. Dobre mierená rada však mohla viesť k zmätku, ktorý sa v jeho hlave prejavil na jednej z prvých hodín termodynamiky. Tam sa totiž od pani profesorky študenti dozvedia, že teplota telies sa pri tepelnom kontakte vyrovnáva a po dostatku času nastane tepelná rovnováha.

Ako férovo rozkrojiť cheescake?

Relevance: 4%      Posted on: 3. mája 2024

„Na čo mi v živote budú tie rovnice a odmocniny“, opýtal sa jeden žiak druhého. Spoločne pokrútili hlavami nad zbytočnosťou matematiky a vyrazili na cheescake. Z vreckového im vyšiel jeden kúsok. Prišiel na tanieri, krásny kruhový výsek, osmina z celého koláča. Voňavý, chutne vyzerajúci, na vrchu ovocie. Prišla však zákerná otázka – ako ho rozdeliť na polovicu?Jasné, dá sa rozkrojiť pozdĺžne, ale to je zbytočne veľká jazva. Takže, ak máme kúsok cheescaku dlhý povedzme 10 centimetrov, ako ďaleko od špičky ho máme rozrezať, aby mali oba kúsky rovnakú plochu? Cheescake sa skladá z ôsmich častí, pre každú je odpoveď rovnaká.…

Altruizmus v génoch

Relevance: 4%      Posted on: 2. decembra 2019

Altruizmus je pomáhanie iným na svoj úkor. Ako sa takéto správanie mohlo vyvinúť v tvrdom evolučnom súboji?

Narazí do nás Andromeda?

Relevance: 4%      Posted on: 14. decembra 2021

Kedysi dávno, keď sa ešte celé dni drelo na pánskom a na dupnutie na hrdzavý klince sa zomieralo, sme si mysleli, že to, čo vidíme nad hlavou, tvorí celý vesmír.

Ako ovplyvňuje psychická trauma náš mozog?

Relevance: 4%      Posted on: 21. júna 2022

Pod pojmom psychická trauma si zvyčajne predstavíme tie najhoršie udalosti, ktoré sa nám môžu stať – nečakanú smrť blízkeho, sexuálne zneužívanie, zážitok vojny či prírodnej katastrofy. Vedecké poznanie nám však ukazuje, že človek nemusí zažiť tie najväčšie hrôzy na to, aby zažil traumu.

Relatívne presná chémia

Relevance: 4%      Posted on: 18. júna 2020

Prečo je zlato zlaté? Prečo je ortuť tekutá? Napriek tomu, že lesk zlata vábil ľudí už odpradávna a ako zlato, tak aj ortuť fascinovali už alchymistov na úsvite modernej vedy, vysvetlenie charakteristických vlastností týchto kovov prišlo relatívne nedávno a vyžadovalo si zapojiť dve najvýznamnejšie fyzikálne teórie 20. storočia: kvantovú mechaniku a teóriu relativity.

1 2 Next »