O vesmíre, prírode a vôbec
Vedátorské podcasty. Nájdete ich aj na Spotify, Apple podcast, YouTube alebo hocikde bežne zvyknete počúvať!
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom, vedúcim výskumnej na Masarykovej Univerzite v Brne. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú hlavne o horúcom plyne a o kozmickej pavučine, ktorá vypĺňa viditeľný vesmír. Prečo je plyn vo vesmíre horúci, keď je vesmír chladný? Kam tento plyn smeruje a čo sa s ním deje? Akú úlohu v tomto procese zohrávajú čierne diery? O tom sú dnešné rozhovory o vesmíre.
Začína sa studené obdobie, no nie je to tak zlé, fyzici poznajú aj oveľa nižšie teploty, než ktoré zažívame aj počas najhoršej zimy. Poznajú aj pojem absolútna nula, ktorý predstavuje podľa fyziky najnižšiu možnú teplotu. Existuje aj jej opak? Má vesmír maximálnu možnú teplotu? A čo sa stane, ak sa ju pokúsime prekročiť?
Aby sme oslávili pol milióna vypočutí podcast (veľká vďaka!), rozhodli sme sa spraviť pokračovanie FAQ dobrých otázok. Cez sociálne siete ste nás poslali desiatky otázoch a my sme vybrali tie najzaujímavejšie. Prečo nevyrábame energiu zo slnka na Sahare? Kto je podľa nás najinšpiratívnejšia osobnosť? Prečo sú káčatká žlté? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Udržateľnosť je z pohľadu vedy nevyhnutná. O tom, čo o stave našej planéty, prírody a spoločnosti vypovedajú dáta a vedecké výskumy sa rozprávali Jozef a Samuel v predošlej epizóde podcastu. Na to, ako sa tieto teoretické poznatky aplikujú v praxi, sa pozrieme na príklad spoločnosti IKEA. Ako sa dá znižovať uhlíková stopa, vyrábať veci ekologickejšie či vplývať na správanie ľudí? O tom a mnohom ďalšom sa Jozef a Samuel rozprávajú s Vladimírom Víškom, ktorý má v IKEA na starosti agendu trvalo udržateľného rozvoja.
Udržateľnosť si bežne spájame s ekologickým správaním. Vedeli ste však, že z udržateľnosti sa stal aj samostatný vedný odbor? Ako sa darí našej planéte, ako našej spoločnosti a aké máme vyhliadky na budúcnosť? Akí vedci sa týmito otázkami zaoberajú a aké ponaučenia majú pre ľudí, firmy a celú spoločnosť? O týchto a ďalších možnostiach diskutuje Jozef a Samuel.
Tmavá energia je jedna z najväčších záhad vo fyzike. Je možné, že sa nachádza všade – naozaj úplne všade – no v tak malom množstve, že ju je nemožné odhaliť. Aj tak má však rozhodujúci vplyv na správanie vesmíru a určí, ako bude vyzerať jeho ďaleké budúcnosť. Odkiaľ o existencii tmavej energie vieme? Aký má vplyv na vesmír a hmotu v ňom? A čo by tmavá energia vlastne mohla byť? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Jeden týždeň v roku patrí vede, udeľujú sa totiž Nobelove ceny. Tento rok vedecké ceny získal výskum vírusov, čiernych dier a genetických nožníc. Kto to bol Afred Nobel a za koľko sa dá predať Nobelova cena? Aké vírusy spôsobujú hepatitídu a prečo sa hľadali tak ťažko? Kto nás presvedčil o existencii čiernych dier a kto objavil supermasívne čierne diery? Ako fungujú genetické nožnice? O tom všetkom distkutuje Jozef a Samuel.
Asi nikto sa nepričinil o to, aby sa hľadaním mimozemského života zaoberali seriózni vedci, tak ako Frank Drake. Okrem skomponovania niekoľkých správ, ktoré sme k možným mimozemským …
Nenechajte sa oklamať, nejde o Nobelovu cenu, najprestížnejšie vedecké ocenenie. Ig Nobelova cena je jej satirickou alternatívou, odovzdáva sa s cieľom poukázať na výskum, vďaka ktorému sa najprv zasmejete, potom zamyslíte. Nalaďte sa na budúcotýždňové odovzdávanie tej „skutočnej“ Nobelovky. Ako dlho kvapká smola a ako sa pláva v sirupe? Za čo dostal Ig Nobelovu cenu Vatikán a ako môže podprsenka zachraňovať životy? O tom všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Počet obyvateľov španielskych miest začína v tretine prípadov číslicou jedna. Niečo podobné platí pre dĺžky riek v Spojených štátoch, počet sledovateľov na Twitteri, vzdialenosť najbližších hviezd či fyzikálne konštanty. Kto toto pravidlo objavil, kde všade platí a čo môže za jeho všadeprítomnosť? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
