26. septembra 2021
weinberg

Steven Weinberg

Práve nás opustila veľká hviezda vedeckej scény, americký teoretický fyzik a nobelista Steven Weinberg. Stojí za to si pripomenúť akú veľkú úlohu zohral vo vývoji modernej fyziky i v jej popularizácii.

Najprv pár slov o jeho živote. Steven Weinberg sa narodil v roku 1933 v New Yorku v rodine židovských prisťahovalcov. Štúdiá strávil na Cornellovej univerzite, Inštitúte Nielsa Bohra v Kodani a na Princetonskej univerzite. Jeho ďalšie pôsobenie ho zaviedlo na Kolumbijskú univerzitu, Kalifornskú univerzitu v Berkeley, Harvard, MIT a od 1982 pracoval na Texaskej univerzite v Austine. Venoval sa fyzike elementárnych častíc a kozmológii, známe sú však aj jeho príspevky k popularizácii a filozofii vedy. Napísal viacero známych odborných i populárnych kníh.

Najznámejší je pravdepodobne jeho prínos k zjednoteniu elektromagnetickej a slabej interakcie, za ktorý dostal v roku 1979 spolu s Abdusom Salamom a Sheldonom Glashowom Nobelovu cenu. K podobnému (aj keď v istom zmysle celkom odlišnému) prelomu prišlo v 19. storočí keď James Clerk Maxwell dospel k objavu, že elektrické a magnetické javy sú dvoma stranami tej istej mince. Z tejto teórie elektromagnetizmu vtedy tiež vyplynulo prekvapivé zistenie, že vzruchy elektromagnetického poľa sa šíria vo forme vĺn – ak majú tieto vhodnú frekvenciu, vnímame ich ako svetlo!

Weinbergov (a Salamov a Glashowov) príspevok bol obdobnou udalosťou v 20. storočí. Uvedení fyzici totiž našli teóriu, ktorá –opäť v nejakom zmysle – ponúka zjednotený pohľad na elektromagnetizmus a teóriu slabých interakcií. Ako bonus táto teória priniesla predpoveď existencie novej častice, Z-bozónu, ktorá bola neskôr naozaj pozorovaná. Táto teória bola založená na tzv. spontánnom narušení symetrie, ktoré vysvetľovalo, prečo majú bozóny prenášajúce slabú interakciu nenulovú (navyše veľkú) hmotnosť – na rozdiel od fotónov a gluónov, ktoré sprostredkúvajú elektromagnetickú a silnú interakciu. Mimochodom, centrálnu úlohu pri tomto spontánnom narušení hrá slávny Higgsov bozón.

Weinberg sa však venoval aj iným príbuzným i vzdialenejším otázkam: študoval princípy kvantovej teórie poľa, gravitáciu, kozmológiu … jeho zásluhy v modernej teoretickej fyzike sa pravdepodobne ani nedajú všetky vymenovať. Bol to jeden z najväčších a najvplyvnejších fyzikov minimálne posledných desaťročí a bude nám veľmi chýbať. Jeho odkaz však žije naďalej v prácach jeho študentov a v dielach ďalších fyzikov, ktorí nadväzujú na jeho dielo. Česť jeho pamiatke!

[Frico]

Weinbergovi pred pár rokmi vyšla kniha Ako vysvetliť svet.

Pridaj komentár