5. marca 2024
brankar

Robia biele chrániče lepšieho brankára?

Hneď na úvod sa musím priznať, že o hokeji toho veľa neviem. Môj záujem o tento šport klesá približne zarovno s kvalitou slovenskej reprezentácie a s hokejkou som sa naháňal akurát tak za tenisákom ešte hrozne dávno na parkovisku pred panelákom. Ak teda niekto, kto sa tomuto športu ozaj rozumiete a viete viac, chcete čosi doplniť alebo poopraviť, smelo komentujte.

Keď sa v dnešnom vrcholovom hokeji – rozumej NHL – pozriete na farbu brankárskej výstroje, veľká väčšina brankárov bude mať na sebe viac či menej biele chrániče. V minulosti to tak ale nebolo a brankári volili čierne alebo aj vcelku pestrofarebné prevedenia. To samozrejme nie je náhoda alebo módny výstrelok, majú pocit, že im to dáva dôležitú výhodu.

Pôvodne mali byť výhodou práve tmavé chrániče. V nich rozhodcovia oveľa rýchlejšie stratia prehľad o tom, kde sa nachádza puk a prerušia hru, prípadne neuznajú gól. O tom kde je puk však potrebuje mať dobrý prehľad aj ktosi iný – samotný brankár. A keď niektorí začali experimentovať s bielymi chráničmi, zdalo sa, že im to brankárčenie ide o čosi lepšie. Hovorí sa aj historka, v ktorej kanadskému brankárovi Marc-Andre Fleurymu osobne volal fanúšik, očný doktor z Ottawy, že jeho svietivo žlté chrániče sú veľmi nevhodné. Protihráči totiž veľmi ľahko takúto kontrastnú farbu identifikujú a vedia, kde sa chránič končí a kam majú mieriť.

Fleury zmenil chrániče za biele a zdalo sa, že sa mu darí viac. Ľuďom nebolo treba viac a s bielou farbou sa roztrhlo vrece. Logika má byť presne tá. Pri veľmi rýchlo pohľade na súperovho brankára hráči oproti bielemu ľadu a mantinelom oveľa ťažšie identifikujú okraje výstroje a nevedia, kam presne majú mieriť. Biela farba by tiež mala rozširovať a tak sa biely brankár zdá v bráne väčší a môže súpera od strieľania odradiť úplne. Biela páska na hokejke zas môže vzbudzovať dojem, že medzi nohami brankára je viac miesta ako v skutočnosti a hráči sa môžu naivne pokúsiť využiť túto, neexistujúcu, výhodu.

Anekdotických dôkazov sa nazbieralo neúrekom. Henten sa zlepšil, keď zmenil farbu, tamten má lepšiu bilanciu v dresoch, ku ktorým nosí viele chrániče, z posledných X víťazov Stanely Cupu Y brankárov nosilo bielu výstroj.

Ako vedca ma samozrejme takéto vyjadrenia veľmi neuspokojili a pustil som sa do hľadania nejakých relevantnejších výskumov. S použitím viac či menej umelej inteligencie – googlil som sa a pýtal som sa ScienceAI – som sa dopracoval k celkovému počtu NULA vedeckých článkov, ktoré vplyv farby chráničov študujú. A to nie preto, že by sa téme hokejových brankárov veda nevenovala. Analýza postoja a podobných vecí sa nájsť v pohode dá. Takže by som povedal, že proste nevieme povedať, či biele chrániče naozaj robia lepšieho brankára. Kopa ľudí môže mať tento pocit, ale na úroveň Newtonovych zákonov to stavať určite nemôžeme.

Prečo je to také ťažké vyšetriť? Ideálne by sme potrebovali dva úplne rovnaké zápasy, rovnakých protihráčov, za rovnakých podmienok, s rovnakým priebehom. Raz v bielych a raz vo farebných chráničoch. No a najlepšie zopakovať to veľakrát. A čo by sme vlastne od lepších chráničov očakávali? Víťazstvo, menej gólov, lepšiu úspešnosť zákrokov? Skutočné podmienky sú naviac tak ďaleko od ideálu a na výkon brankára vplýva tak veľa rôznych faktorov, že oddeliť efekt farby výstroje je viac menej nemožné. Hlavne pri vzorke niekoľkých desiatok brankárov a niekoľkých desiatok zápasov, ktoré za sezónu odohrajú.

Pri tom všetkom je ale dôležitý aj iný efekt. Placebo. Hokejový brankár má jednu z mentálne najťažších úloh v športe vôbec. Čokoľvek, čo mu dodá aj tú najmenšiu štipku sebadôvery môže v konečnom dôsledku byť rozdielom medzi víťazstvom a prehrou. Ak to majú byť biele chrániče, nech. Toto by sa tiež samozrejme malo dať v princípe nejak vyskúmať. Ale to by bolo ešte komplikovanejšie – potrebovali by sme brankárov, čo si mysleli, že majú biele chrániče ale mali ich v skutočnosti farebné. Poctivá veda je ťažká.

Určite sa ale deje to, že možnosť bielych chráničov volí veľa brankárov. S tým ale strácajú svoju jedinečnosť, výraznosť a zlievajú sa do jedného brankárskeho celku. Kedysi farba výstroje patrila k identite hokejovej hviezdy, dnes sa táto identita takmer vytratila. A s tým, vraj, súvisí to, že sa spomedzi začínajúcich detí oveľa menej dáva na brankársku dráhu a v juniorských kategóriách je brankárov a brankárok nedostatok. Pretože bez výrazných osobností, ktoré by decká chceli napodobniť, sa poberú hľadať ich niekam inam.

[Juraj]

Pridaj komentár