28. júna 2022
fotbal

Ako nehrať futbal rukami

Príde Imrich za trénerom futbalovej reprezentácie a hovorí: „Počúvajte pán tréner, mám plán!“ Pána trénera chytí predtucha, povzdychne si: „No počúvam.“ Imro sa spiklenecky pozrie cez plece a šeptá: „Jeden hráč zoberie loptu do rúk a jednoducho ju odnesie do súperove bránky! Nemusíme do lopty len kopať, takto všetkých porazíme!“

Toto je silná káva aj pre futbalového trénera: „A to ste kde také videli, však to sa vo futbale nemôže!“ Imro prezradí, že to videl v televízií a opíše niečo, v čom by odborník identifikoval basketbal. „Ale to je predsa iný šport, vo futbale platia iné pravidlá!“ Trénerovi začína stúpať tep, Imro hustí a hustí svoje predstavy o nezastavitelnej futbalovej stratégii.

Urazený Imro príde domov a všetkým začne hovoriť, že tréner je hlupák, nechce vyhrať a jediné logické vysvetlenie jeho nesúhlasu je, že je podplatený. Kým? No predsa tými, však viete.

Znie to úplne absurdne, že? Takéto niečo by sa nemohlo stať. Je to nereálne. Pravda je však taká, že takéto, ehm, interakcie prebiehajú denne – akurát sú mierne kamuflované; z pohľadu odborníkov však prakticky identické.

Napríklad, nedávno som zachytil, že sa vraj opičie kiahne šíria kvôli vakcínam proti konoravírusu. Dôkaz? Nečakajte analýzy či štatistiky. Svoj záver ľudia vyvodili z toho, že obe majú nejaký súvis s opicami. Opičie kiahne to majú v názve (aj keď sú doma skôr v hlodavcoch) a niektoré vakcíny obsahovali časť šimpanzieho adenovírusu; čo tam po tom, že len niektoré a že je to úplne iný vírus.

Z pohľadu expertov vyzerá táto analýza ešte absurdnejšia, ako tá z prvých odstavcov. Grimoáre biochémie a virológie zredukované na dve krátke vety. Ľudia si neuvedomujú, že to, čo vedia o väčšine vecí, predstavuje zanedbateľne malé percento z toho, čo sa o danej téme vedieť dá.

Ako si odhadnúť veľkosť tejto priepasti? Každý z nás rozumie dobre niečomu inému. Vyberiem si oblasť, ktorej rozumiem najlepšie a zaspomínam si, aké som o nej mal predstavy, keď som sa o ňu zaujímal len chvíľu, napríklad na strednej škole.

Keď už viem, aká veľká je priepasť medzi tým, keď som niečomu rozumel trochu a keď tomu teraz rozumiem poriadne, môžem to aplikovať na ostatné oblasti – ktorým rozumiem trochu a plánujem diskutovať s ľudmi, ktorí tomu rozumejú poriadne.

Naozaj danej problematike rozumiem dostatočne? Nebudem znieť ako Imro, čo chce vyhrať futbal rukami?

Týmto nechcem povedať, že sa k rozhovorom o problematike nemá niekto zapájať. No je rozdiel, či sa prišiel pýtať, poúčať alebo diskutovať ako odborník s odborníkom.

[Samuel]

Pridaj komentár