30. novembra 2020
volebný prieskum

Volebný prieskum a štatistika

Blížia sa prezidentské voľby, a tak sa ako na páse objavujú prieskumy verejnej mienky. Kandidát dostane 15 %, o dva dni 13 % a ľudia hneď začnú vášnivo diskutovať, čím si pokazil svoje renomé u voličov, ktoré vyhlásenie mu poškodilo preferencie a čím to môže napraviť.

Pravda je však taká, že sa nemuselo pokaziť absolútne nič. Dokonca mu mohli preferencia aj mierne stúpnuť. Ako je to možné?

Percentá udávané agentúrami by boli presné, len ak by sa opýtali úplne všetkých voličov – čo samozrejme nerobia. Ich vzorka je nielen obmedzená, je relatívne malá, bežne okolo 1000 ľudí.

Ak si hodíte mincou 1000 krát, nepadne vám vrch presne 500 krát, skôr to bude niečo ako 473, 509 alebo 521. Nejde o chybu mince, len o nutný dôsledok nezávislej náhodnosti každého z hodu.

Úplne zjednodušené pravidlo, no zároveň to najdôležitejšie, čo potrebujete zo štatistiky vedieť je toto – odchýlka od priemeru pri N pokusoch je úmerná odmocnine z N. Ak hodíte mincou 1000 krát, vrch padne zhruba 500 ± 32 krát, čiže vrch padne v 50 % ± 3 % prípadov.

Priamo na stránkach agentúr zväčša nájdete aj intervaly spoľahlivosti, do novín sa však bežne dostane len priemer.

Znova, veľmi približne pravidlo pre prieskumy hovorí, že výsledky treba brať s rezervou ± 3 %. Ak teda jeden kandidát získal 15 % a o týždeň “len” 13 %, v skutočnosti sa nič nemuselo zmeniť. Možno má reálne 14 %, prvý prieskum náhodou vybral viac jeho priaznivcov (v rámci štatistickej chyby) a druhý menej. Dokonca mohol kandidát prudko vzrásť – začal na 12 % (v rámci chyby namerané ako 15 %) a skončil na 16 % (v rámci chyby namerané ako 13%). Alebo naopak, veľmi padol.

Izolované štatistické dáta dokážu byť extrémne zavádzajúce, preto si na ne dajte pozor – keď si budete nabudúce pozerať volebné preferencie, pri každom z nich si v hlave povedzte: ± 3 %.

[Samuel]

PS2: Dobrý nápad je porovnávať výsledky rôznych agentúr (z toho istého obdobia) a porovnávať trendy (z rôznych období) – tým sa vie neistota zmenšiť.

PS2: Dobrí štatistici z toho určite dokážu dostať viac informácií, no ± 3 % je síce približné, ale jednoduché a zapamätateľné pravidlo pre všetkých. Platí pre kandidátov, ktorí majú aspoň dvojciferné preferencie, ak je kandidát presvedčivo pri nule, tak je tá neistota menšia.

PS3: Osobne si myslím, že veľká neistota je ešte schovaná v tom, že agentúry sa (asi) pýtajú všetkých voličov, no nie všetci aj voliť pôjdu – pričom niektorí kandidáti majú viac disciplinovaných voličov než iní, čo ovplyvní výsledky.

Odbornejšie vysvetlenie
https://radoslav-harman.blogspot.com/2009/05/intervaly-spolahlivosti-v-prieskumoch.html?m=1

2 thoughts on “Volebný prieskum a štatistika

Pridaj komentár