3. decembra 2020
Chirurgia

Jürgen Thorwald: Storočie chirurgov

Píše sa rok 1846 a pôrodnícka časť Viedenskej všeobecnej nemocnice riešia takúto záhadu. Mali dve oddelenia, na prvom sa vzdelávali medici, na druhom pôsobili pôrodné asistentky. A aj napriek tomu, že študenti boli pod dohľadom expertov a pôrody prebiehali normálne, zomrela jedna z deviatich žien, ktorá na tomto oddelení porodila. Na oddelení s pôrodnými asistentkami to však bola len jedna zo sto. Nedávalo to zmysel, čím viac sa študenti snažili, čím viac času venovali výskumu a samotným rodičkám, tým horšie výsledky dosahovali.

Situácia drásala srdce mladého nemeckého Maďara Ignaza Semmelweisa, snažil sa záhadu objasniť, snaženie však niekedy nestačí. Niekedy k nemu treba kúsok náhody, za ktorú však v tomto prípade musel niekto zaplatiť životom. Keď sa Semmelweis vrátil z dovolenky, ktorú potreboval aby sa nezbláznil, čakal ho šok. Jeho kolega Kolletschka zomrel po banálnej nehode, pri pitve ho študent škrabol skalpelom. Protokol o pitve ukázal rovnaké symptómy, aké poznal pri zosnulých rodičkách. Semmelweisovi sa rozjasnilo. Mŕtve telá obsahujú „niečo“ škodlivé, čo po prenose do zdravého tela spôsobí chorobu a smrť. Preto, paradoxne, zabíjali rodičky práve medici, ktorí trávili čas v pitevni, aby zistili, prečo dochádza k nepochopiteľným úmrtiam.

Operácie tak, ako ich dnes nepoznáme.
Operácie tak, ako ich dnes nepoznáme.

Tento veľký objav, toto významné precitnutie, však bolo iba začiatkom skutočného boja. Erudovaní chirurgovia nechceli priznať, že osudy ich pacientov nebola v ich rukách, ale na nich. Že ľudí môžem zabíjať niečo malé a neviditeľné. Že sa dlhé roky mohli mýliť.

V knihe Storočie chirurgov, ktorú spísal Thorwald z poznámok svojho starého otca, zámožného doktora, ktorý vášnivo sledoval toto búrlivé obdobie z prvej rady, ja podobných príbehov veľa. Sú rovnako fascinujúce a majú podobný scenár. Veľká záhada, ktorá stála nespočetne veľa životov, jej prekvapivé a priezračné riešenie a následne dlhé roky až desaťročia boja s tvrdohlavosťou a namyslenosťou.

Hovorí sa, že teoretická fyzika napreduje každým pohrebom a niečo veľmi podobné očividne platilo aj v chirurgii. Človeku sa núka otázka, do akej miery je zotrvačnosť paradigmy užitočná a kedy už začína škodiť. Kedy je dobré, aby sme si ako spoločnosť trvali na svojom a kedy je čas sa zamyslieť, či niečo nerobíme už veľmi dlho zle.

[Samuel]

PS: Na titulnom obrázku je zobrazená operácie s aplikovaním metódy listerizmu. Ide o nápad dezinfikovať všetko čo sa dá – vrátane vzduchu – rozprašovaním zriedenej kyseliny karbolovej. Aj keď to prinášala fantastické výsledky, mnohých chirurgov to otravovalo a takýto postup ich urážal. Metódu vymyslel Joseph Lister, po ktorom je pomenovaná aj známa ústna voda.

– – –

Knihu si môžete kúpiť napríklad v kníhkupectve Artforum.

Zákrok na oku
Zákrok na oku, zdroj.

Pridaj komentár