8. novembra 2024
raketa

Padne nám na hlavu čínska raketa?

Asi ste si všimli, že znovu prebiehajú vesmírne preteky. Jedným z najvýraznejších účastníkov je Čína, ktorá nedávno úspešne vyslala sondu na Mars a teraz plánuje vlastnú vesmírnu stanicu Tiangong, družicu skúmajúcu Jupiter či vesmírny teleskop Xuntian, ktorý by mal predčiť Hubblov teleskop.

Veľké plány si vyžadujú veľké rakety. Čína sa pýši svojou Long March 5 (názov odkazuje na vojenskú históriu komunistickej strany), ktorá je vysoká takmer 60 metrov – ako taký poriadne vysoký panelák. Existuje aj vo verzii určenej na vynesenie extra ťažkého nákladu. A tu sa dostávame k problému.

Keď sa chcete vrátiť z vesmíru na Zem bezpečne, musíte do atmosféry vstúpiť pod správnym uhlom. Ak idete moc strmo, zhoríte. Ak idete moc plytko, spravíte žabku – odrazíte sa od atmosféry, nedokáže vás ubrzdiť. Správny návrat do atmosféry je veľká veda.

Ak sa na Zem nepotrebujete vrátiť bezpečne, je to jednoduchšie. Ak nejaký objekt doslúžil svoju misiu, bežne sa nechá kontrolovane zhorieť v atmosfére. To znamená, že pomocou zbytku paliva ho nasmerujete tak, aby vstúpil do atmosféry na správnom mieste. Veľká časť z objektu zhorí a zbytok dopadne do oceánu. Takýto proces je bežný, deje sa takmer denne. Za pozornosť ešte stojí možnosť, ktorú využili Američania. Tí vlastný špionážny satelit zostrelili raketou – vraj kvôli tomu, aby jeho palivo neznečistilo miesto dopadu. Zlé jazyky hovoria, že tým skôr chceli ukázať, že zostreliť špionážny satelit nie je také ťažké, ako by si niekto mohol myslieť.

Ak vám palivo na kontrolovaný vstup do atmosféry nezostalo, respektíve máte nejaký iný dôvod, napríklad ste stratili nad objektom kontrolu, tak proces prebieha podobne. Síce viete povedať, ako to dopadne, neviete však, že kam.

Povrch Zeme je tvorený z dvoch tretín oceánom a tak máte dosť veľkú pravdepodobnosť, že aj neriadený pád skončí v ňom. História však pozná niekoľko príkladov, kedy zbytky rakety či družice dopadli na pevninu. Napríklad Soviet Kosmos 954 spolu s jadrovým palivom padol v roku 1978 v blízkosti Great Slave Lakes v Kanade, zbytky stanice Salyut 7 dopadli v roku 1991 na mesto v Argentíne a v máji 2020 padli zbytky rakety Long March 5 na niekoľko dedín v Pobreží slonoviny.

Pozorný čitateľ si asi všimol, že meno čínskej rakety sa opakuje. Pri ťažkom náklade vám bežne nezostáva palivo na kontrolovaný návrat do atmosféry a jej veľká hmotnosť zároveň spôsobuje, že nedokáže zhorieť celá. Existuje taká konvencia, že nič nad 10 ton by sa nemalo ponechať na orbite napospas osudu – zbytky rakety Long March 5 však vážia 21 ton.

Pred pár dňami vyletela ďalšia raketa Long March 5, ktorá vyniesla jeden modul chystanej vesmírnej stanice a znova po nej nasleduje neriadený návrat do atmosféry. Jej zbytky tak dopadnú niekde. Kde presne? To sa zatiaľ nevie. Jej pohyb sa neustále monitoruje a poloha pádu sa bude dať predvídať asi 6 hodín dopredu. Očakávaný dátum je 10. mája, plus mínus dva dni. Je mizivá šanca, že to padne na hlavu práve vám, no aj tak treba dúfať, že s pribúdajúcim počtom misií, sa tento aspekt začne regulovať.  

[Samuel]

Pridaj komentár