Oblaky, ktoré svietia

Noctilucent cloud

V lete sa niekedy stane taká zvláštnosť. Vraciate sa domov (alebo do stanu) tesne nad ránom – vidíte, že sa začína brieždiť. Všade je ešte pomerne tma, len vysoko na oblohe vidíte jemné linky oblakov – ktoré svietia.

Niečo podobné sa vám môže stať aj tesne po západe (zhruba asi hodinu). Ako je to možné?

Atmosféra Zeme

Vysvetlenie súvisí s výškou, v ktorej sa tieto oblaky nachádzajú. Čím ste v atmosfére vyššie tým je vzduch redší (vždy) a chladnejší (nie nutne vždy, viď prvý obrázok). Komerčné lietadlá lietajú vo výške okolo 12 kilometrov. Tlak je tam asi štvrtinový, teplota takých -50˚C. Zhruba v tejto výške sa nachádza aj väčšina oblakov (lietadlo bežne lieta nad nimi). Tejto časti atmosféry sa hovorí troposféra.

Nasledujúcich asi ďalších 100 kilometrov sa prestrieda stratosféra (v ktorej teplota stúpa až na 0˚C), mezosféra (kde zas klesá až na -80˚C) a termosféra – ktorá predstavuje hranicu atmosféry.

Zloženie atmosféry
Zloženie atmosféry, napravo primerná teplota vzduchu.

(V tejto výške už takmer žiaden vzduch nie je – no stále je to pre satelity trochu nízko. Potrebujú takmer dokonalé vákuum, odpor vzduchu ich spomaľuje. Vo výške 125 kilometrov je odpor taký malý, že dokážu obletieť Zem, vo výške 200 kilometrov dokážu obletieť celú Zem a okolo 300 kilometrov už majú viac menej stabilnú orbitu – toto sa volá Low Earth Orbit a v tejto výške sa nachádzajú mnohé komerčné satelity. Ale späť k oblakom!).

Najvyššie oblaky

Noctilucentné oblaky, čiže oblaky, ktoré svietia v noci sa nachádzajú vo výške asi 80 kilometrov – vysoko nad všetkým ostatným. Prečo vďaka tomu svietia?

Predstavte si ako západ slnka sledujú dve osoby – jedna na prízemí a druhá na streche veľmi vysokej budovy. Keď zapadne slnko z pohľadu prízemia, zo strechy je ho stále vidno. Hranica “západu” sa pomaly šplhá po stene budovy a podľa jej výšky dôjde na vrch za niekoľko desiatok sekúnd, či minút (v prípade najvyššej budovy na svete, Burj Khalifa, sú to zhruba dve minúty – býva to kľúčové počas Ramadánu).

No a teraz je to už jasné – na vrchu strechy vidíme západ o sekundy neskôr, no vo výške zhruba 80 kilometrov vidíme západ Slnka o hodinu až dve neskôr (a naopak, východ o hodinu, dve, skôr). Tieto oblaky tak svietia v noci preto, že pre ne noc ešte nie je – odrážajú svetlo zo Slnka (ktoré aj pre nich o chvíľu zapadne). 

Noctilucentné oblaky je najčastejšie vidieť v lete (kedy je vrchná časť atmosféry paradoxne chladnejšia), keď sa budete prechádzať tesne po západe (ale tesne pred východom slnka) prechádzať po vonku, skúste ich pohľadať niekde nad horizontom.

[Samuel]

Sledujte nás aj tu:
Liked it? Take a second to support Vedátor on Patreon!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.