30. mája 2024
dovera

Neveriť nikomu?

V predošlom príspevku sme sa zaoberali otázkou, ako zistiť, že niekto expertízu finguje. Často prichádzame do kontaktu s niekým, koho do istej miery nepoznáme. Kontakt môže byť všelijaký – preberáme informácie na Instagrame alebo uzatvárame obchod. Nie je bezpečná stratégia neveriť nikomu?

V skratke: nie. Dôvodom je fakt, ktorý sa na prvý pohľad prieči matematike. Jedna a jedna totiž môžu byť viac, než dva. Táto nerovnosť je základom spolupráce.

Ak vie napríklad Janko dobre piecť a Marienka dobre robiť marketing, tak spolu predajú aj desaťkrát viac koláčov, ako by to dokázal každý zvlášť. Nemusí ísť len o obchodné záležitosti. Janko ovládal slovenčinu a Marienka matematiku, spolu spravili domáce úlohy oveľa skôr – poradili si a vykryli svoje slabé miesta.

Spolupráca a zdieľanie informácií sú zdrojom blahobytu, predstavte si svet, kde si všetko vyrábate a zisťujete sami. Základom spolupráce je dôvera. Dôvera, že zaplatená služba bude dodaná a informácia, ktorú som sa dozvedel je správna.

Stratégia neveriť nikomu nás odreže od spoluprác, stratégia veriť každému zas vženie do pasce podvodníkov či klamárov. Ako nájsť balans?

Turnaj na nájdete odpovede na túto otázku zorganizoval Robert Axelrod. V ňom sa počítačové programy stretávali medzi sebou a mali možnosť vzájomne interagovať, buď si veriť alebo nie. Anatol Rapoport vymyslel program Tit for tat (Oko za oko, zub za zub), ktorý bol nesmierne jednoduchý a zároveň úspešný. Mal dva pokyny:

1. Pri prvej interakcii dôveroval.
2. Pri druhej interakcii zopakoval predošlú akciu protistrany.

Ak narazil na podvodníka, síce sa raz nechal nachytať, potom sa však uzavrel. Ak však narazil na niekoho ochotného, vznikla dlhodobá spolupráca, z ktorej obaja benefitovali.

Samozrejme, niektoré situácie v živote sú zložitejšie a vyžadujú si extra úroveň opatrnosti. Keď napríklad kupujete dom, podpíšete zmluvu; tento akt vám dodá dôveru, že sa dohoda naplní. Veľká časť fungovania spoločnosti súvisí s tým, ako nastoliť dôveru medzi cudzími ľuďmi – napríklad, že keď idem po hlavnej ceste, nenarazí do mňa niekto z vedľajšej cesty.  

Zmluvami a zákonmi sa však riadi len zlomok našich vzťahov a interakcií. Našťastie. Predstavte si, že by ste prišli do reštaurácie a podpísali zmluvu, ktorá vám zaručí, že do hodiny dostanete jedlo. Niečo také asi očakávate, no nepotrebujete zmluvu, lebo dôverujete obsluhe, že sa tak stane.

Vedieť kedy dôverovať a kedy byť podozrievavý, to je veľká výzva v živote každého človeka. Prehnaná dôverčivosť z nás spraví obeť podvodníkov, prehnaná opatrnosť však zabráni spoluprácom a prospešným kontaktom. Nekooperácia ochudobňuje, stratégia „neverím nikomu“ je veľmi zlá. Oko za oko, zub za zub nie je len o oplácaní podrazu, ale aj o oplácaní dôvery.

[Samuel]

Pridaj komentár