20. septembra 2020
Klimatická kríza

Klimatická kríza

Nedeľa, 17. mája 2020, niečo málo o tretej hodine popoludní. Obyvatelia malého provinčného tureckého mesta Tire vysedávajú na verandách aby si v kľude, a najmä v tieni prístreškov vychutnali svoj obľúbený popoludňajší čaj. Niečo je však inak, ako zvyklo byť v tomto období neskorej jari v minulosti. Už od skorého rána sa ortuť v teplomere rýchlo „šplhá“ stále vyššie a vyššie, aby neskôr popoludní dosiahla závratným 44,5 °C (deň predtým bolo 43,9 °C). Takto vysoké teploty v máji nie sú dokonca ani pre Turecko obvyklé. Extrémne vysoké denné teploty vzduchu sa naprieč celou Európu dnes vyskytujú 3-krát až 4-krát častejšie ako pred 40 rokmi, a zďaleka sa to nedeje len na starom kontinente.

Súčasná zmena klímy nie je, samozrejme, ani prvá, ani posledná v ľudskej histórii. Niečo je však na nej podstatne odlišné, niečo čo ju stavia do úplne novej kategórie klimatických zmien, ktoré táto planéte absolvovala v priebehu posledných 65 miliónov rokov už mnohokrát. Na základe vedeckého výskumu, empirických údajov z celého sveta (a to nielen tých meteorologických), ale aj výstupov klimatických modelov dnes už vieme s veľkou istotou povedať, že nebyť človeka a jeho hospodárskych aktivít, spojených s rastúcou spotrebou fosílnych palív a energie, zmena klímy by v súčasnosti neprebiehala spôsobom a s takou rýchlosťou ako dnes pozorujeme.

Historický vývoj priemernej teploty. Všimnite si časovú os, ľavá strana odpovedá miliónom rokov, pravá desaťročiam.
Historický vývoj priemernej teploty. Všimnite si časovú os, ľavá strana odpovedá miliónom rokov, pravá desaťročiam.

Na základe súčasného poznania v oblasti paleoklimatologického výskumu tiež môžeme povedať, že súčasné globálne otepľovanie je veľmi pravdepodobne minimálne 10 až 15-krát rýchlejšie ako zatiaľ najrýchlejšie zmeny klímy rozpoznané v geologických záznamoch treťohôr a štvrtohôr. A to sa podľa všetkého, najmä s ohľadom na nelineárnosť odozvy a veľkú tepelnú zotrvačnosť planetárneho systému, nachádzame ešte len na začiatku ďaleko rýchlejších, a pravdepodobne aj nezvratných zmien. Čo presne budú tieto zmeny pre nás, ľudí a život na Zemi, znamenať, nikto dnes presne neviem povedať, avšak pri celkovom globálnom náraste teploty o 4 až 6 °C (do konca tohto storočia) nemožno rozhodne očakávať nejaký návrat do tropickej „rajskej záhrady“. Pri takto veľkej rýchlosti posunu teplejších klimatických zón smerom k zemským pólom to bude znamenať, že veľká časť planéty (najmä vnútrozemia kontinentov) medzi oboma obratníkmi sa stane v prevažnej časti roka neobývateľná, nielen pre ľudí, ale aj pre rastliny a zvieratá.

Kontinenty sa stanú nielen teplejšími, ale hlavne suchšími. Voda je už dnes v týchto oblastiach doslova na nezaplatenie, dokonca kvôli nej vznikajú veľmi vážne vojnové konflikty. Podľa údajov OSN, medzi rokmi 2008-2013 bolo nútených svoje domovy opustiť takmer 25 miliónov ľudí, a to „len“ v dôsledku dopadov, ktoré spôsobila zmena klímy (sucho, extrémne počasie, mimoriadne teplo, atď.), teda 3-krát viac ako kvôli konfliktom. Do roku 2050 sa toto číslo môže dostať až na 1 miliardu.

Predpovede vývoja priemernej teploty.
Predpovede vývoja priemernej teploty.

O tom, že zmena klímy, dnes už častejšie označovaná termínom „klimatická kríza“, nie je žiadny hoax, fyzikálny nezmysel či abstraktný a vzdialený fenomén, odohrávajúci sa ďaleko v Arktíde či Bohom zabudnutom kúte Afriky, sa každým rokom presviedčame aj tu na Slovensku. Takmer všetko, o čom klimatológovia rozprávali vo svojich „ťažko predstaviteľných“ analýzach ešte na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia, sa nakoniec aj stalo. Prečo ale píšem, že „takmer všetko“?

Oteplenie, ktoré klimatické modely pred 30 rokmi prognózovali síce naozaj prišlo, avšak rozsah dôsledkov nás, mierne povedané, prekvapil a prichytil doslova nepripravených. Zmena klímy (nielen v zmysle rastu teploty), a to nielen na Slovensku, dnes prebieha približne dvojnásobne rýchlejšie ako sa pôvodne predpokladalo, a ďalej pomerne rýchlo akceleruje. Klimatický systém sa na celoplanetárnej úrovni doslova dostáva mimo svoju „jemne“ vyladenú rovnováhu, čo sa prejavuje v tom, že sa doslova „potáca“ od jedného extrému k druhému. Dlhodobé sucho, spôsobené väčším výparom z povrchu pôdy v krátkom slede striedajú veľmi intenzívne prívalové dažde, ktoré sú dotované a sýtené stále vlhšou a teplejšou atmosférou. Búrkové systémy sú o približne 30 % intenzívnejšie a generujú o 10 % viac zrážok (či už dažďa alebo snehu) ako tomu bolo pred 50 rokmi.

Vývoj priemernej sezónnej teploty vzduchu na Slovensku.

Od roku 1986 sme na území Slovenska nemali teplotne podnormálne leto, a od roku 2007 boli zatiaľ všetky letá mimoriadne až extrémne teplé. Letá po roku 2007 začínajú v základných rysoch pripomínať tie, ktoré boli v minulosti typické pre južnú Európu, sú horúce a zväčša aj pomerne suché. Tento trend má samozrejme svoju logiku. Pokiaľ otepľovanie bude pokračovať aj v ďalších desaťročiach, priemerná ročná teplota vzduchu sa u nás zvýši o ďalšie 3-4 °C, v lete o 5-6 °C, čo bude znamenať len jedno. V priebehu tohto storočie sa klimaticky presunieme takpovediac do „Stredomoria“, najmä na juhu budeme mať podmienky podobné tým ako sú dnes na južnom Balkáne, vo vnútrozemí Grécka a v najextrémnejších prípadoch dokonca v Turecku.

Teplo, Stredomorie, a dlhé leto? Znie to atraktívne, no netreba zabúdať na to, že u nás nikdy Stredomorie nebude. Pri 44,5 °C v tieni možno u nás v najlepšom čakať akurát tak prach v očiach, ktorý sa bude dvíhať z vysušenej pôdy južného Slovenska. Klíma nebude na Slovensku okolo roku 2050 vôbec priať nepripraveným. V tých lepších rokoch budeme dúfať v to, že z toho, čo na jar dáme do zeme, aspoň niečo uvidíme neskôr na našom tanieri. A toto je aj najdôležitejší dôvod prečo by sme zmene klímy mali venovať svoju pozornosť.  Ide jednoznačne o existenčnú hrozbu, nielen pre jednotlivcov, ale celú civilizáciu a dokonca komplexné formy života na tejto planéte.

[Jozef Pecho]

Slovenský hydrometeoorlogický ústav v Bratislave, Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

PS: Tento článok je súčaštou týždňovej série, v ktorej sa venujeme témam, ktoré si zaslúžia väčšiu pozornosť ľudí. [Samuel]

Zdroje informácií:
Všetky základné informácie o zmene klímy možno nájsť na priložených odkazoch:

1) IPCC (Medzivládny panel pre zmenu klímy): https://www.ipcc.ch/reports/   

2) História objavovania zmeny klímy: https://history.aip.org/climate/index.htm  

3) Skeptical science: https://www.skepticalscience.com/  

4) WMO (Svetová meteorologická organizácia): https://public.wmo.int/en      

5) Vývoj globálnej koncentrácie CO2: https://www.esrl.noaa.gov/gmd/ccgg/trends/   

6) Stránka SHMÚ o zmene klímy: http://www.shmu.sk/sk/?page=1071

Zdroj titulného obrázku.

Pridaj komentár