O vesmíre, prírode a vôbec
Všetko, čo vo vesmíre vidíme, všetky hviezdy, planéty, asteroidy či medzihviezdny plyn tvoria len 4% celého zloženie. Ponaučenie je jasné, 4% vedia byť dosť veľa! Venovať niekomu 4% zo svojich daní síce zákon neumožňuje, no nás veľmi potešia aj 2%, ktoré nám zo svojich daní venujete. Veľmi nás táto podpora a prejav záujmu o projekt Vedátor poteší!
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom a Marekom Skarkom. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú o exoplanétach, ktorých výskum sa Marek zaoberá. Čo sú to exoplanéty? Koľko ich vo vesmíre je? A ako presne ich dokážeme skúmať? O tom všetkom diskutujú Marek, Norbi a Samuel.
Viete, čo má spoločné Bratislava a súostrovie Florida Keys? V oboch sa ide testovať nový spôsob boja proti komárom. Kým v Bratislave ide o komunitné sledovanie liahnísk a ich následné šetrné zneškodnenie, na Floride skúšajú niečo nové – geneticky modifikované komáre.
Ak poznáte knihy Lawranca Kraussa, teoretického fyzika a kozmológa, tak si ho primárne spájate s výskumom vesmíru. Ako prekvapenie tak môže pôsobiť jeho nová kniha: Fyzika klimatickej zmeny.
Keď som šiel pred pár rokmina konferenciu do Indie, rovno nám povedali, proti čomu sa máme zaočkovať. Brušný týfus som si dal, od besnoty ma lekár odhovoril, vraj to trvá a určite to nebudem potrebovať. Spomenul som si na jeho slová, keď som okolo tretej ráno vyšiel z letiska v meste Bengalore a okolo mňa prebehlo asi osem veľkých psov.
Svetové veľmoci, tajné akcie a sabotáž jadrového programu. Toto nie je obsah špionážneho filmu, ale základ reálne príbehu, ktorá sa nedávno naozaj udial. Aké krajiny do neho boli zapojená? Ako sa tajne vyrába jadrová zbraň? A aká fyzika je na pozadí aktuálnej geopolitiky? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Asi ste si všimli, že znovu prebiehajú vesmírne preteky. Jedným z najvýraznejších účastníkov je Čína, ktorá nedávno úspešne vyslala sondu na Mars a teraz plánuje napríklad vlastnú vesmírnu stanicu Tiangong, družicu skúmajúci Jupiter čvesmírny teleskop Xuntian, ktorý by mal predčiť Hubblov vesmírny teleskop.
V prekvapivo krátkom čase sa objavili dve podobné správy: časticový experiment sa výrazne odlíšil od teoretickej predpovede. Rôzne stránky vydali články s fantastickými nadpismi ako ‚Objavili sme novú silu’ alebo ‚Blíži sa nová fyzika‘. Tieto správy asi veľmi nesadli ľuďom, ktorí s fyzikou bojovali celú strednú školu: „Prosím? Ďalšia fyzika? To nemyslíte vážne!“ Sú tieto tvrdenia opodstatnené?
Na oslavu miliónteho vypočutia podcastu sme znovu otvorili priestor na zvedavé otázky našich poslucháčov. Čo by sa stalo, ak by sa Zem krútila naopak? Bude niekedy existovať teleport? Prdia hady? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
„Prosím ťa, bude zajtra pršať?“
Anička otvorí stránku SHMÚ, klikne na model Aladin a povie: „Áno, bude.“
Boris sa pozrie na dno hrnčeka, premieša čajová lístky a povie: „Áno, bude.“
Obaja vám dali tú istú odpoveď, no kým Anička vás prinúti zmeniť opačkové plány, Boris ťažko.
Väčšina z nás si pri umelej zmene počasia predstaví, ako nejaký týpek preletí v lietadle ponad miestom konania rodinnej oslavy a do vzduchu rozpráši chemikálie, ktoré spôsobia zníženie oblačnosti a zabezpečia krásne slnečné dni počas plánovanej udalosti. Chemické zlúčeniny sa ale nepoužívajú za účelom súkromného „skrášľovania“ počasia. Skôr sa takto vyvolávajú zrážky v oblastiach, kde je nadmerné sucho, alebo v oblastiach, ktoré sú sužované početným krupobitím.
