O vesmíre, prírode a vôbec
Všetko, čo vo vesmíre vidíme, všetky hviezdy, planéty, asteroidy či medzihviezdny plyn tvoria len 4% celého zloženie. Ponaučenie je jasné, 4% vedia byť dosť veľa! Venovať niekomu 4% zo svojich daní síce zákon neumožňuje, no nás veľmi potešia aj 2%, ktoré nám zo svojich daní venujete. Veľmi nás táto podpora a prejav záujmu o projekt Vedátor poteší!
Svetlo je to najrýchlejšie, čo vo vesmíre poznáme a pokiaľ vieme, jeho rýchlosť vo vákuu je maximálna možná rýchlosť dosiahnuteľná v prírode. Ako rýchlo sa svetlo pohybuje? Ako sme to zistili prvýkrát? A ako presne poznáme jeho hodnotu dnes? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Sean Caroll, výborný teoretický fyzik, popularizátor fyziky a zároveň občasný hráč pokru vravieva, že bežne ľudia rozlišujú len tri pravdepodobnosti: 0%, 50% a 100%; alebo ľudovo povedané: nikdy, občas a vždy. Ako to však už v živote chodí, prehnané zjednodušovanie škodí.
Keď som videl, ako sa nedávno po amerických internetoch šíril hoax, že sneh v Texase je falošný a ide o sprisahanie vlády – neviem, nerozumiem tomu, nepýtajte sa ma na detaily – tak som sa len uchechtol. To sa predsa u nás stať nemôže. Podobne, ako k nám prenikla západná móda a hudobný vkus, k nám však prenikol aj tento nezmysel.
„Niekde medzi Zemou a Marsom, krúži po eliptickej orbite čínska čajová súprava. Presvedčte ma o opaku!“ Áno, viem, znie to absurdne. No mnohí ľudia takúto formu „argumentácie“ bežne používajú.
Hádanie hádaniek je s nami od nepamäti. Niekedy ide o slovné hračky, niekedy však o skryté matematické úlohy. Pozrieme sa na tri úlohy, ktoré na prvý pohľad znejú neriešiteľne, každá z nich však riešenie má. Ako odlíšiť dve vrecia s rovnakými guľôčkami? Ako zistiť, aký klobúk máme na hlave? A ako zachrániť väzňov pred takmer istou smrťou? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Pred pár dňami experiment LHCb (Large Hadron Collider beauty) z CERN-u zverejnil nové výsledky. Tie môžu predstavovať prvý signál novej fyziky za Štandardným modelom, ktorý už takmer 50 rokov úspešne opisuje fyziku mikrosveta. V čom spočíva nesúlad nameraných dát so Štandardným modelom?
Na niekoľko dní sa vzpriečila 400 metrová loď v suezskom kanáli a priškrtila tak tepnu svetového obchodu. Nám možno trochu odľahlo, že nie sme v koži jej kapitána alebo bagristov a kapitánov lodičiek, ktorí sa ju snažili vyslobodiť – hocijak ťažký deň nás čaká v práci, nebude to horšie.
Výskum vesmíru je plný prekvapení, väčšinu z nich si však treba tvrdo odpracovať – napríklad analyzovaním desiatok metrov papiera plného grafov denne. Tvrdá práca prináša svoje ovocie, aj keď nie pre každého rovnako. Čo sú to pulzary? Ako boli objavené? Kto za ne získal Nobelovu cenu? A kto je tá najpohodovejšia astrofyzička v celom Anglicku? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
V minulých vojnách spôsobovali vysoké percento strát nebojové faktory. Medzi tie najhlavnejšie patrila úplavica alebo dyzentéria – zápalové ochorenie tráviacej sústavy spôsobené baktériami, vírusmi alebo prvokmi. Spôsobovala ju zlá kvalita pitnej vody a nulová hygiena. Postihnutí trpeli dehydratáciou, takže pili viac závadnej vody, viac ich preháňalo a tak ďalej. Rozsah strát je dobre vidieť napríklad v americkej občianskej vojne, kde straty spôsobené hnačkovými stavmi tvorili okolo 15% všetkých mŕtvych vojakov. Okrem úmrtí bola hnačka aj praktický problém. Ťažko sa vrhnúť do útoku, keď väčšina mužstva napodobňuje v kroví zvuky trúb z Jericha.
Má energia hmotnosť? Ako teraformovať Mars? Prečo voda nemá chuť? Tieto a mnohé ďalšie otázky ste položili na Instagrame Vedátor_sk, spolu na ne a mnohé ďalšie odpovedajú Jozef a Samuel.
