4. marca 2021

Vedátorský podcast 66 – Ukichiro Nakaya a fyzika snehových vločiek

Snehové vločky predstavujú balans medzi dokonalým poriadkom a chaosom. Žiadne dve v prírode nie sú rovnaké, no aj tak existuje katalóg vločiek, ktorý nám v nich pomáha sa zorientovať. Prekvapí však, že legendou výskumu snehových vločiek bol fyzik, ktorého zaujímalo röntgenové žiarenie. Ako sa Ukichiro Nakaya dostal k výskumu vločiek? Dajú sa vyrobiť dve rovnaké vločky? A čomu vďačia za svoju rozmanitosť? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Trochu iná mapa nočnej oblohy

Nie je tomu tak dávno, písal sa rok 1964, čo sme objavili prvé náznaky existencie čiernej diery. Išlo o Cygnus X-1, ktorého výskum pokračuje dodnes. Napríklad minulý týždeň vyšla štúdia, ktorá prehodnotila jeho hmotnosť – váži viac, ako 21-násobok hmotnosti Slnka. To už nespadá pod konvenčné predstavy vzniku čiernych dier, je možné, že niektoré aspekty teórie vzniku čiernych dier bude treba poopraviť. O čiernych dierach sa stále učíme niečo nové.

Rozhovory o vesmíre 3 – Extrémne čierne diery

V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom, vedúcim výskumnej skupiny na Masarykovej Univerzite v Brne. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú o extrémnych čiernych dierach: extrémne veľkých a extrémne malých. Ako vznikajú supermasívne čierne diery? Aký majú vplyv na svoje okolie? Môžu existovať mikroskopické čierne diery? A dajú sa objaviť?

Polovodič

Polovodič. Každý jeden z nás to slovo už niekde počul. Všetci si buď pamätáme, alebo rýchlo dáme dokopy predstavu materiálu, ktorý je vlastnosťami kdesi medzi kovom, ktorý prúd vedie a izolantom, ktorý prúd nevedie. Odkiaľ sa táto ich nerozhodná vlastnosť vlastne berie? Čo je na týchto hračkách prírody také kúzelné? O koľko je náš svet s nimi pestrejší?

Vedátorský podcast 64 – Náhodná gravitácia

Newton šokoval všetkých, keď ukázal, že pohyb telies na nočnej oblohe sa riadi rovnakým zákonom, ako padajúce jablko v jeho záhrade; tak vznikla Newtonova teória gravitácie. Einstein potom šokoval všetkých, keď ukázal, že Newtonova teória je len dôsledok zakrivenia časopriestoru. No a dnes sa nás snaží Verlinde šokovať svojím nápadom, že aj Einsteinova teória je len dôsledok niečo ďalšieho – náhodnej podstaty nášho sveta. Čo je to vlastne gravitácia? A ako súvisí s entropiou? Nahradí Verlinde Einsteina? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.