20. septembra 2020
Zivot na Venusi

Objavili sme život na Venuši?

Svet obletela fascinujúca správa. V atmosfére Venuše sa podarilo objaviť plyn, ktorý si pomerne jednoznačne spájame so životom. Je čas začať sa chystať na prvý kontakt s mimozemšťanmi?

Poďme pekne po poriadku. Venuša? Však tam je šialene horúco! Presne tak, na povrchu má kvôli skleníkovým plynom teplotu vyše 400˚C. Na povrchu je horúco, vysoko v atmosfére veľká zima a tým pádom je niekde medzi teplota tak akurát. Možno vás prekvapí, že sa dokonca rozmýšľa o kolonizácii tejto planéty, teda presnejšie jej atmosféry.   

Venuša bola v hľadáčiku ľudí zaoberajúcich sa mimozemským životom už dlho. Nejde však o život taký, ako si možno predstavujete – nečakajte zelených mužíkov a žienky, ale jednoduché mikroorganizmy. Podozrenie existuje už dlho, počas roka sa totiž v atmosfére objavujú tmavšie škvrny, ktoré by podľa hypotézy mohli byť tvorené kolóniami mikroorganizmov. Podobne ako u nás príroda ožíva na jar, Venuša tiež môže mať svoje obdobie, kedy život jednoducho zbujnie.

Nová indícia sa týka chemického zloženia atmosféry. Zo svetla, ktoré k nám prichádza z rôznych planét vieme určiť ich chemické zloženie. Funguje to aj na vzdialené exoplanéty, teda planéty mimo slnečnej sústavy a preto si astrofyzici a astrobiologičky dlho kladú otázku: „Aká molekula v atmosfére je biosignatúrou, teda znakom života?“ Očividným príkladom je kyslík. Kyslík je reaktívny prvok, ktorý by, nebyť rastlín, v atmosfére dlho nepobudol.

Kyslíkom to však nekončí, príkladov chemických biosignatúr je viac. Ich prítomnosť však nemusí znamenať život, môžu mať napríklad geologický či vulkanický pôvod. Ak objavíme v atmosfére metán, neznamená to, že na povrchu sú kravy, skôr sú tam iba sopky. Najvzácnejšie biosignatúry sú také, ktoré nemajú známy abiotický zdroj. A medzi takéto chemikálie patrí aj fosfán. Ide o jednoduchú molekulu PH3, ktorá vzniká bežne pri biologických procesoch, vzácne však bez nich.

Začiatkom roka vyšiel článok, ktorý skúmal fosfán ako znak života na exoplanétach. Na Zemi ho tvoria organizmy bez prítomnosti kyslíka, iné zdroje v relevantnom množstve nepoznáme. Štúdia fosfán zhodnotila tak, že je to super biosignatúra, má však jediný problém – na vzdialených planétach má len veľmi slabý signál a tak je náročnejší na pozorovanie.

A práve fosfán sa podarilo zachytiť nie na vzdialenej exoplanéte, ale priamo v atmosfére Venuše. A čo viac, v takých množstvách, na ktoré výskumníci nepoznajú abiotický zdroj. Znamená to, že sme našli mimozemský život? To by bolo predčasné tvrdenie, stále je možné aj iné vysvetlenie, napríklad neznámy geologický proces. Venuša je však bližšie ako Mars, prečo si neskočiť po vzorky? Momentálne sa plánuje niekoľko misií, niektoré mali už teraz v pláne skúmať jej atmosféru. A možno sa ukáže, že zároveň aj jej biosféru.

[Samuel]

PS: Mimozemský život vo forme mikroorganizmov môže byť sklamaním pre niekoho, kto vyrastal na historkách o kruhoch v obilí a výskumných sondách. Žirafy na povrchu Venuše čakať nemôžme, mimozemské mikroorganizmy sú však fascinujúce tiež. Napríklad je veľká otázka, či – ak sa to potvrdí – ide o formu života na báze DNA alebo nie?

V tejto epizóde sa dozviete viac o hľadaní života na Venuši.
V tejto epizóde sa dozviete viac o biosignatúrach.

Pridaj komentár