21. októbra 2021
Korelacia

Prečo sa niečo stalo?

„Prečo sa to stalo?“ Toto je otázka, ktorú si kladieme často, bežne je však ťažké dopátrať sa odpovede. Napríklad: prečo ma bolí hlava? Málo som pil? Alebo som včera pil veľa? Zle sedím za počítačom? Alebo niečo úplne iné? Ak nemáme jasnú príčinu – napríklad, že som práve búchal hlavou o stenu – tak je ťažké nájsť správne vysvetlenie.

Bežným postupom je hľadania odchýlok od normálu. Napríklad, ak som dnes pil menej, ako je bežné a dnes ma bolí hlava, čo tiež nie je bežné, tak mám tendenciu tieto veci prepojiť. To nás však môže zviesť na nesprávnu cestu. Hlava ma totiž môže bolieť kvôli niečomu úplne inému, napríklad kvôli prechladnutiu.

Na popis takejto situácie existujú dva dôležité pojmy: korelácia a kauzalita. Korelácia hovorí o štatistickom prepojení dvoch javov. Napríklad: dnes som pil podpriemerne málo vody a dnes ma nadpriemerne bolí hlava. Oba javy sa naraz odchýlili od priemeru. Druhý dôležitý pojem je kauzalita, prvý jav vyvolal druhý, prvý je príčinou a druhý dôsledkom.

Tieto dva pojmy si často pletieme. Korelácia môže vzbudiť podozrenie, zďaleka však kauzalitu nedokazuje. Stačí na to jeden jednoduchý príklad. V lete sa skonzumuje denne viac zmrzliny, ako je celoročný priemer. Zároveň sa v lete viacej ľudí utopí pri kúpaní v jazere. Medzi týmito javmi teda existuj korelácia. Znamená to, že sa ľudia topia kvôli zmrzline? (Alebo nebodaj naopak?) Je medzi javmi kauzalita? Ani omylom! V tomto prípade vznikla korelácia dôsledkom toho, že obe veci mali rovnakú príčinu – v lete je teplo.

Skúsme si takýto pokus. Niekto sa vás snaží presvedčiť, že zmrzlina predsa len spôsobuje utopenia. Ako by ste ho presvedčili o opaku? Napríklad môžete nechať ľudí jesť zmrzlinu v zime a ukázať, že to nevedie k nárastu v utopeniach. Alebo môžete podrobne preskúmať štatistiky a ukázať, že kým zmrzlinu jeme aj na jeseň, ľudia sa už vtedy tak netopia. Ďalšia možnosť je vytiahnuť záznamy o utopeniach a prípad po prípade overiť, či v nich zmrzlina zohrala nejakú úlohu. Áno, je to pracné. No čo chceme: zlé vysvetlenie rýchlo alebo dobré pomaly?

Prepojenie utopenia a zmrzliny je očividný nezmysel. Čo ak natrafíme na trochu menej očividný nezmysel, šokujúci titulok: „Muž večeral brokolicu, nedožil sa rána!“ Šmak, ktorý by si žiaden bulvárny plátok nenechal ujsť. Predpokladajme, že sa to naozaj stalo. Je to alarmujúce? Máme spáliť svetové zásoby brokolice? Asi nie. Veľa ľudí večeralo brokolicu a niekoľko ľudí za poslednú noc zomrelo. Tieto dve skupiny môžu mať čisto náhodný prienik.

Ako to zistiť? Môžeme napríklad pozrieť, či brokolicožrúti umierajú častejšie. Ak nie, vybavené; nič sa nedeje. Ak áno, musíme v pátraní pokračovať. Nespája ľudí, čo jedia brokolicu aj niečo iné? Niečo, čo spôsobuje zvýšenú úmrtnosť? Nejedia tú brokolicu kvôli tomu, že majú problémy s nadváhou, nábeh na infarkt a doktor im to odporučil? Zistiť, či existuje relevantný súvis medzi javmi a určiť jasnú príčinu je zložité. Treba rozpliesť klbko poprepletaných vzťahov a situáciu podrobiť dôkladnej analýze. Zlé vysvetlenie rýchlo alebo dobré pomaly?

Aj túto dobu je veľmi dôležité rozlišovať medzi koreláciou a kauzalitou, rozumieť súvisu medzi vecami. „Môj strýko dostal covid a nič mu nebolo!“ je možno pravda, vyplýva však z toho, že covid nespraví nikomu nič? „Do dvoch týždňov po zaočkovaní zomrelo 10 ľudí!“ Koľko by ich pri rovnakom počte a období zomrelo nezávisle od očkovania? Neriaďme sa rýchlymi odpoveďami a vysvetlenia, na zbrklosť nemáme čas. Venujme dôležitým veciam pozornosť, ktorú si zaslúžia.

[Samuel]




Pridaj komentár