O vesmíre, prírode a vôbec
Krátke príspevky o vede, vesmíre a prírode. Píšeme o všetkom, čo nás zaujíma! Napravo je zoznam tém, z ktorých si môžete vybrať.
Desiatnik (Specialist) John W. Bennett nemal 18.5.1968 dobrý deň. Slúžil vo Vietname v prieskumnej jednotke ako zdravotník. Zrovna hliadkoval, keď sa ozvala rana a Bennett sa zrútil k zemi. Nezložil ho sniper, ani delostrelecký prepad. Udrel do neho blesk.
Chemikov si bežne predstavíme ako ľudí v bielych plášťoch, ktorí v laboratóriu miešajú farebné vodičky alebo im niečo vybuchuje. Napriek tomu, že chémia je experimentálna veda a väčšina chemikov naozaj pracuje v laboratóriu (ich vybavenie je však sofistikovanejšie ako nádoby na miešanie farebných vodičiek a k výbuchom dochádza len cielene), existuje kasta chemikov, ktorí sa laboratóriam vyhýbajú a chémiu skúmajú pomocou počítačov s cieľom vypočítať to, čo ich experimentálni kolegovia merajú.
Neželaný fenomén zvaný svetelné znečistenie bojuje o prvú priečku medzi poprednými problémami astronómov, astrofotografov, či pozorovateľov. Tento neželaný úkaz však negatívne neovplyvňuje len vedecký výskum, či kvalitu pozorovaní, ale i každodenný život nás ľudí.
Niektoré veci sú taká hlúposť, že až zostáva rozum stáť. Prečítate si nadpis, preletíte článok a párkrát naprázdno zažmurkáte. Sem-tak niekde rozprávam o šarlatánoch a podvodníkoch, ktorí sa zmesou nezrozumiteľného žargónu snažia zmiasť ľudí a zarobiť na ich strachu.
Ľudí oddávna fascinovala nočná obloha. Keďže v dávnych dobách svetelné znečistenie nepredstavovalo taký problém ako dnes, naši predkovia sa mohli kdekoľvek a kedykoľvek – najlepšie v noci – zahľadieť nahor a kochať sa.
„No ty vole,“ povedal mladý stážista a vstal od počítača, „máme problém.“ Na Zem sa rúti asteroid, takmer určite nás zasiahne a zásah takmer určite znamená katastrofu globálneho rozmeru. Nastane šok, nastane panika, nastane hystéria. Potom niekoho napadne: „A nevieme s tým niečo spraviť?“
V posledných rokoch sa kozmický výskum dostáva do povedomia ľudí viac, než kedykoľvek predtým. Už to nie je len Bruce Willis v Armagedone, aj u nás na Slovensku sa môžeme pochváliť mnohými úspechmi. Prvých 50 rokov to boli viac-menej tí istí hráči, ktorí určovali smer a tempo. Takmer výhradne nimi boli Spojené štáty a Sovietsky zväz, neskôr Ruská federácia. Postupne sa pridávala Čína, India, Európa. Dobýjanie vesmíru bolo príliš nákladné a doménou len tých naozaj najväčších a najbohatších. V poslednej dekáde sme však svedkami niečoho čo nazývame „demokratizáciou vesmíru“.
Pre život sú kľúčové dve veci: energia a informácia. Toto platí už na úrovni buniek, no niečo podobné si môžeme všimnúť aj v histórií ľudstva. Najväčší pokrok nastal vždy, keď sa zlepšila naša schopnosť pracovať s jedným z týchto zdrojov.
Syntetická biológia je odvetvím inžinierstva, ktoré sa zaoberá dizajnom, úpravou a vytváraním nových biologických systémov tak, aby sme ich dokázali využiť na ľudstvu prospešné účely. Syntetickí biológovia a genetickí inžinieri doslova „čítajú” informácie obsiahnuté v základných molekulách života, akými sú napríklad DNA, RNA, alebo proteíny.
Nedeľa, 17. mája 2020, niečo málo o tretej hodine popoludní. Obyvatelia malého provinčného tureckého mesta Tire vysedávajú na verandách aby si v kľude, a najmä v tieni prístreškov vychutnali svoj obľúbený popoludňajší čaj. Niečo je však inak, ako zvyklo byť v tomto období neskorej jari v minulosti. Už od skorého rána sa ortuť v teplomere rýchlo „šplhá“ stále vyššie a vyššie, aby neskôr popoludní dosiahla závratným 44,5 °C (deň predtým bolo 43,9 °C). Takto vysoké teploty v máji nie sú dokonca ani pre Turecko obvyklé. Extrémne vysoké denné teploty vzduchu sa naprieč celou Európu dnes vyskytujú 3-krát až 4-krát častejšie ako pred 40 rokmi, a zďaleka sa to nedeje len na starom kontinente.
