Omyl gamblera
Predstavte si, že na minci práve padol trikrát po sebe vrch. Ako podľa vás dopadne štvrtý hod? Ak ste odpovedali, že: „Asi padne spodok,“ tak sa dopúšťate známe omylu gamblera.
Kategória: Články
Krátke príspevky o vede, vesmíre a prírode. Píšeme o všetkom, čo nás zaujíma! Napravo je zoznam tém, z ktorých si môžete vybrať.
Žijem vedu špeciál 3 – Michal Mokrý
Michal Mokrý je slovenský vedec, ktorý pôsobí v Holandsku. Pôvodne vyštudoval medicínu v Košiciach, ale už počas štúdia sa rozhodol venovať hlavne vede. Nestačí mu jedna vedecká oblasť, venuje sa rovno dvom: gastrointestinálnemu aj kardiovaskulárnemu systému. Okrem toho, že sa dozviete, ako vyzerá jeho výskumná práca, nám Michal priblížil aj svoj pohlaď na slovenskú vedu.
Hoax o hoaxe
Európsky parlament schválil zavedenie covidových pasov a hneď sa objavili komentáre: „Včera to bol hoax a dnes je to realita!“ Takéto vyjadrenia som posledné dni videl často. Snažia sa vzbudiť dojem, že vlády či médiá pred rokom tvrdili, že nič ako covid pasy nikdy nebude. Alternatívne média však pred tým varovali a hľa, ich varovanie sa naplnilo.
Nástroj lenivého diskutéra
Keď Sovietsky zväz informoval o jadrovej havárii v Černobyle, promptne vyšla aj správa, ktorá pripomenula, že svoje problémy s jadrovou energiou predsa mali aj v Amerike. Asi je jasné, že to v daný moment nikoho nezaujímalo. A rovnako je jasné, prečo aj tak takúto správu vydali – aby odviedli pozornosť od problému, ktorý sa im vymkol spod kontroly a ktorý sa snažili v očiach verejnosti relativizovať.
Zázračný obväz
Možno ste už v súvislosti s prvou pomocou počuli výraz „izraelák“ alebo „izraelský obväz“. Nie je ťažké uhádnuť, že názov pochádza z krajiny pôvodu tohto zázraku. Za jeho vznikom stojí pán Bernard Bar-Natan. V roku 1984 slúžil v IDF (Israel Defense Forces), kde sa bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností prihlásil na kurz pre zdravotníkov.
Ako sa láme svetlo?
Na oblohe vidíme dúhu relatívne často, občas si ju dokonca vytvoríme umelo – napríklad po polievaní trávnika. Dúha vzniká vďaka lomu svetla, no ten vidíme aj pri iných javoch, napríklad pri fatamorgánach či prostom pohľade do pohára s vodou, ktorý deformuje obraz za ňou.
Ako orgány vedia, aké veľké majú byť?
Ľudia sú pestrí. Veľkú variabilitu vo veľkostiach jednotlivých orgánov však nenájdeme: nestane sa, že srdce jedného dospelého človeka zaberie celú hrudnú dutinu, kým u druhého má veľkosť hrášku. Veľkosti obličiek, mozgu, kože a mnohých iných častí tela tiež nie sú vecou náhody. Rast orgánov je teda kontrolovaný; otázka je: čím?
Prečo máme niekedy problém schudnúť?
V histórii vedy sa občas podarí spraviť fakt geniálne jednoduchý experiment, po ktorom si každý povie: „Aha, tak takto to je!“. Napríklad, ako keď Jan Baptiste van Helmont vážením vŕby rastúcej v kochlíku ukázal, že rastliny nerastú vstrebávaním Zeme alebo keď Ole Romer pozorovaním mesiaca Io zistil, že svetlo sa nepohybuje nekonečne rýchlo. Prekvapivo sa takýto excelentný pokus objavil aj v dietológii.
Nebáť sa byť za hlúpeho
Keď som prišiel na výskumný inštitút v Dubline, tak ma čakal šok – trochu som zmenil oblasť výskumu a veľa vecí som nepoznal. Bál som sa, že čo si ľudia pomyslia, ak sa o mojej nevedomosti dozvedia. Nepošlú ma hneď domov?
Príde tretia vlna?
Táto otázka dnes máta mnohých. Sme z toho vonku alebo ide len o prestávku? Predvídať je ťažké, špeciálne budúcnosť. Keď na Slovensku skončila prvá vln(k)a a prišlo pokojné leto, mnohí varovali pred prílišným optimizmom a avizoli druhú vlnu – a tá naozaj prišla. Ako to mohli vedieť? A vieme rovnako predvídať ďalšiu vlnu aj teraz?