O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 1 - 100 of 226 | Page 1 of 3 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Relevance: 100% Posted on: 21. februára 2023
Prečo sme sa v škole učili o úlohe mitochondrií, literatúre romantizmu či riešení kvadratických rovníc, no nikto nás nenaučil praktické informácie, napríklad podávať daňové priznanie? Ruku hore kto aspoň raz nepočul takúto kritiku na nielen slovenské školstvo.
Relevance: 53% Posted on: 27. januára 2021
V poslednej dobe sa v súvislosti s novým koronavírusom spomínajú jeho mutácie a predpovede o tom, či zmutovaný vírus bude nebezpečnejší alebo naopak. V tomto texte si povieme, prečo a za akých podmienok sa vírusy stávajú silnejšími, respektíve slabšími a kedy aj druhá možnosť môže byť výhodná. Koronavírusu SARS-CoV-2 sa však špecificky venovať nebudeme. Namiesto toho si povieme o všeobecných princípoch ovplyvňujúcich evolúciu vírusov.
Relevance: 52% Posted on: 2. mája 2024
https://www.youtube.com/watch?v=imvhQ8mB3_Y Ak si myslíte, že viete o Mesiaci všetko podstatné, ste na omyle – nevie to nikto. Ako Mesiac vznikol? Prečo jeho odvrátená strana vyzerá inak? A prečo sa nám tam oplatí ísť? O tom všetkom diskutuje Samuel, Norbi a Pavol Gabzdyla. Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/ Epizódu si ako video môžete pozrieť tuhttps://www.youtube.com/watch?v=imvhQ8mB3_Y Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Relevance: 52% Posted on: 13. októbra 2019
Zabehnúť maratón (42 km) je pre bežného človeka nepredstaviteľné. Pre hobby bežca je to reálna výzva, také bežné časy sa pohybujú okolo 4 hodín, plus mínus 30 minút. Keď niekto beháva seriózne, priblíži sa k 3 hodinám. Pre pár rokmi zabehli profesionálni cyklisti maratón za 2 a pol hodiny. Svetový rekord dnes je 2:02:57. Desaťročia sa blíži k magickej hranici 2 hodín, no nedarí sa ju prekonať. Nike zorganizovali v rámci promovania nových tenisiek maratón s top bežcami v ideálnych podmienkach (bežali sa kolečká, bez prevýšenia, optimálne meteorologické podmienky, auto (Tesla, aby nečmudila) udávala tempo na 2h čas) – cieľom…
Relevance: 13% Posted on: 20. októbra 2019
Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.
Relevance: 13% Posted on: 25. septembra 2019
Keď sa opýtate fyzika, že ako sme na tom s poznaním sveta, povie, že vieme takmer všetko – poznáme Einsteinovu teóriu relativity, ktorá opisuje vesmír a objekty v ňom, a poznáme tzv. štandardný model, ktorý opisuje správanie hmoty. Nevieme, čo sa deje v jadrách čiernych dier, alebo ako vznikol vesmír – no fyzike sveta okolo nás rozumieme naozaj veľmi dobre. Presnejšie, poznáme dané rovnice. Žiaľ, je to iba polovica príbehu – poznať rovnice nestačí, treba ich vedieť aj riešiť. Obľúbený príklad je predpoveď zatmení Slnka verzus predpoveď počasia. Kým tie zatmenia vieme predpovedať na storočia dopredu, či zajtra zaprší je…
Relevance: 10% Posted on: 27. októbra 2019
Merné jednotky a ich príbeh Táto otázka znie možno trochu zvláštne, merné jednotky ktoré používame považujeme za úplnú samozrejmosť. Hollywood nám však pravidelne pripomína, že existujú aj iné možnosti. Vždy, keď počujeme hrdinov vo filme udávať spotrebu auta v míľach na galón, v duchu si povzdychneme, že aspoň ten čas merajú v sekundách a nie vo výdychoch bizóna. Kde sa naše jednotky vlastne vzali? Kedy v histórii nastal ten moment, kedy niekto poťažkal malý kameň a povedal: ‚‚Hľa, toto je desať deka.‘‘ A ktorá z našich základných jednotiek bola vlastne prvá? S kilogramom je to jednoduché, je definovaný ako liter…
Relevance: 9% Posted on: 6. decembra 2019
Epidémia osýpok si na malom ostrove vyžiadala desiatky obetí, prevažne detí.
Relevance: 9% Posted on: 30. apríla 2020
Nazvať niečo objekt nie je veľmi lichotivé. Keď však Arthur Hoag v roku 1950 uvidel toto čudo, netušil o čo ide. Prvé typy boli napríklad planetárna hmlovina (pamätajte, že on videl objekt v horšom rozlíšení, než je na obrázku), dve galaxie, ktoré sú od seba vzdialené, len sú vo vhodnej konštelácii alebo efekt gravitačnej šošovky. Nie, nie a nie.
Relevance: 9% Posted on: 15. júna 2023
Nedávno sme písali o tom, ako vznikol jazykový model ChatGPT – znelo to v princípe jednoducho, tak prečo ho teda nikto nevyrobil skôr? Za odpoveďou sa pozrime do minulosti. Pred šiestimi rokmi kraľovali jazykovým modelom rekurentné neurónové siete, ktoré získali vďaka jednoduchému triku schopnosť pamäte. Fungovalo to takto: Do rekurentnej siete vkladáte jedno slovo za druhým, v poradí v akom idú za sebou v texte. Sieť každé slovo spracuje a na výstupe vráti dve veličiny: výstup pre dané slovo a svoj vnútorný stav – svoju pamäť. Keď do siete vložíte ďalšie slovo, vložíte spolu s ním aj pamäť po predošlom…
Relevance: 9% Posted on: 25. októbra 2019
Možno ste zachytili novú kauzu v slovenskej vede. Poprosil som o vyjadrenie experta, ktorý v CERN priamo pôsobil. Povedal som si však, že kým to spíše, pridám aj ja svoj názor, keďže s týmto výskumným centrom nemám a nikdy asi nebudem mať nič spoločné (okrem organizovania prednášok na Pohode). Ak by Slovákom zakázali sa čo i len priblížiť na 100 kilometrov, môj život by to nijak neovplyvnilo – preto môj názor môžete brať ako úplne nezaujatý. (Teda, okrem toho, že ide o slovenskú vedu.) CERN je medzinárodné výskumné stredisko v Ženeve, sídli v ňom najsofistikovanejší experiment na svete. Okrem iného…
Relevance: 9% Posted on: 9. septembra 2020
Ropu možno bez preháňania označiť za krv modernej civilizácie. Uplatnenie nachádza v doprave, priemysle alebo syntéze umelých hmôt. Okrem toho však zaťažuje životné prostredie, financuje opulentný život arabských šejkov a ruských oligarchov, či drží pri moci diktátorov a v bojaschopnom stave teroristické skupiny.
Relevance: 9% Posted on: 13. apríla 2021
Sean Caroll, výborný teoretický fyzik, popularizátor fyziky a zároveň občasný hráč pokru vravieva, že bežne ľudia rozlišujú len tri pravdepodobnosti: 0%, 50% a 100%; alebo ľudovo povedané: nikdy, občas a vždy. Ako to však už v živote chodí, prehnané zjednodušovanie škodí.
Relevance: 9% Posted on: 19. apríla 2022
Máloktorá veta vám povie toľko o stave časticovej fyziky, ako táto: „Šokujúci výsledok ukázal nezhodu medzi teóriou a experimentom na úrovni 0.01%.“ Šokujúce však nie je to, aký malý je tento rozdiel – ale aký je veľký.
Relevance: 9% Posted on: 5. mája 2019
Podporiť nás môžete cez stránku Patreon. Alebo priamo cez toto tlačítko Podpora priamo na náš účet:Fio bankaIBAN: SK0583300000002901635790 BIC/SWIFT:FIOZSKBAXXX Na poslanie daru sa nedá využiť platobná brána. Vedátora môžete podporiť aj darovaním svojich dvoch percent, viac info tu. Ak nás podporíte sumou aspoň 25€, radi vám pošleme jedno z našich tričiek, hrnčekov, ponožiek alebo knihu Najzaujímavejšie experimenty vo fyzike! (Nezabudnite v takom prípade napísať svoju adresu a do poznámky vzor trička a veľkosť. Tričká posielame na Slovesko, v prípade inej krajiny sa nám radšej ozvite dopredu. Ak sa vám neozvem, ozvite sa prosím priamo – niektoré banky neposunú informácie správne.) Obchodné ponuky smerujte na našu…
Relevance: 9% Posted on: 9. februára 2024
Plán postaviť ešte väčší časticový urýchľovač sa v CERNe pohol dopredu. Oveľa väčší, oveľa hlbšie, oveľa väčšie energie a oveľa drahší. Prvá fáza Future circular collider (FCC) by sa mal začať fungovať v roku 2045, druhá časť od – približne – roku 2070 do konca storočia. Jedno treba dodať, z krátkozrakosti sa projekt nedá obviniť.Začnime skepticky. Veľký hadrónový urýchľovač, LHC, splnil, čo mal. Pomocou neho sme našli Higgsov bozón, poslednú skladačku štandardného modelu časticovej fyziky. Vo fyzike sa dlho premýšľa o supersymetrii, elegantnom rozšírení známej fyziky, ktoré by okrem iného posvietilo na mnohé aktuálne záhady. Ku každej častici by mal existovať superpartner, dúfalo sa, že…
Relevance: 9% Posted on: 17. októbra 2019
Blížia sa prezidentské voľby, a tak sa ako na páse objavujú prieskumy verejnej mienky. Kandidát dostane 15 %, o dva dni 13 % a ľudia hneď začnú vášnivo diskutovať, čím si pokazil svoje renomé u voličov, ktoré vyhlásenie mu poškodilo preferencie a čím to môže napraviť. Pravda je však taká, že sa nemuselo pokaziť absolútne nič. Dokonca mu mohli preferencia aj mierne stúpnuť. Ako je to možné? Percentá udávané agentúrami by boli presné, len ak by sa opýtali úplne všetkých voličov – čo samozrejme nerobia. Ich vzorka je nielen obmedzená, je relatívne malá, bežne okolo 1000 ľudí. Ak si hodíte mincou…
Relevance: 8% Posted on: 3. januára 2020
Riemannova funkcia vyzerá nevinne, no schováva odpoveď na najväčšie matematické otázky.
Relevance: 8% Posted on: 27. júla 2022
„Prosím ťa, pridáš jeden stupeň? Je mi chladno.“ „Zbláznil si sa? Najprv jeden, dva, potom desať, sto, tisíc a všetci tu zhoríme do tla!“ Takáto konverzácia vám určite príde absurdná. Pritom ju, v mierne kamuflovanej podobe, vídame bežne.
Relevance: 8% Posted on: 31. júla 2023
VŠEOBECNÉ OBCHODNÉ PODMIENKY I. Základné ustanovenia 1. Tieto všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „obchodné podmienky“) sú vydané: Higgsov bizón, s. r. o.,Stolárska 7030/37Bratislava - Mestská Časť Rača 83106IČO: 54206430DIČ: 2121601625 Zapísaný v: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I pod číslom: 156640/B (ďalej len „predávajúci“) 2. Tieto obchodné podmienky upravujú vzájomné práva a povinnosti predávajúceho a fyzickej osoby, ktorá uzatvára kúpnu zmluvu mimo svoju podnikateľskú činnosť ako spotrebiteľ, alebo v rámci svojej podnikateľskej činnosti (ďalej len: „kupujúci“) prostredníctvom webového rozhrania umiestneného na webovej stránke dostupného na internetové adrese www.vedator.space (ďalej je „internetový obchod“). 3. Ustanovenia obchodných podmienok sú neoddeliteľnou súčasťou kúpnej…
Relevance: 7% Posted on: 5. októbra 2022
Kvantová mechanika dostala svoje definitívne kontúry koncom dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia. Ľudí, ktorí na nej vtedy pracovali, viedla veľmi konkrétna experimentálna motivácia – zákony klasickej fyziky aplikované na mikroskopické objekty nedávali žiadny zmysel a viedli k hlúpostiam. Atómy nemali byť stabilné, zo žiaroviek malo vychádzať nekonečné množstvo smrtiaceho ultrafialového žiarenia a podobne. Tieto problémy kvantová mechanika vyriešila a svet chvíľu dával zmysel.
Relevance: 7% Posted on: 8. decembra 2019
Poznáme desiatky rôznych pranostík, ide o ľudové múdrosti týkajúce sa počasie. Dá sa im veriť? Porovnali sme ich s historickými meteorologickými dátami.
Relevance: 7% Posted on: 18. júna 2020
Prečo je zlato zlaté? Prečo je ortuť tekutá? Napriek tomu, že lesk zlata vábil ľudí už odpradávna a ako zlato, tak aj ortuť fascinovali už alchymistov na úsvite modernej vedy, vysvetlenie charakteristických vlastností týchto kovov prišlo relatívne nedávno a vyžadovalo si zapojiť dve najvýznamnejšie fyzikálne teórie 20. storočia: kvantovú mechaniku a teóriu relativity.
Relevance: 6% Posted on: 10. novembra 2021
V živote sú isté len tri veci: smrť, dane a že pod príspevok o priemernom zárobku v krajine niekto napíše: „To kde toľkoto zarábajú? To je čisté klamstvo!“
Relevance: 5% Posted on: 11. júla 2022
Súťaž o najkrajší záber z vesmíru by nemala jasného víťaza. Pre niekoho sú to malebné hmloviny, pre iného detaily planét či Slnka. Ak by bola súťaž o fotku, ktorá najhlbšie zmenila naše predstavy o vesmíre, asi by sme ani nemuseli súťažiť.
Relevance: 5% Posted on: 4. apríla 2023
Čierne diery požierajú hmotu a rastú. Vesmír nepožiera nič a rastie tiež. Tieto dve skutočnosti boli v astrofyzike a kozmológii dlho dané ako nezávislé – nedávny výskum sa ich však pokúsil spojiť dokopy. Čo je vnútri čiernych dier? Ako sa rozpína vesmír? A súvisí tmavá hmota s tmavou energiou? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 5% Posted on: 5. júna 2023
Nedávno sme písali o tom, ako vznikla umelá inteligencia ChatGPT. V skratke, upravovali sa jej vnútorné parametre s cieľom, aby čo najlepšie vedela predpovedať, akým slovom majú pokračovať texty, ktoré autori stiahli z internetu. Teraz sa pozrieme na to, čo sú tie vnútorné parametre vlastne zač. ChatGPT je neurónová sieť. Nejde o skutočné neuróny, ale o ich extrémne zjednodušený matematický popis. Každý takýto „matematický neurón“ funguje takto: Má niekoľko vstupov a jeden výstup, pričom každý vstup má svoju „váhu“, teda dopredu dané číslo. Na každom vstupe pošlete do neurónu jedno číslo. Neurón každý vstup prenásobí jeho váhou a všetky ich…
Relevance: 4% Posted on: 2. decembra 2019
Altruizmus je pomáhanie iným na svoj úkor. Ako sa takéto správanie mohlo vyvinúť v tvrdom evolučnom súboji?
Relevance: 4% Posted on: 27. júla 2021
V každodennom živote sa stretávame so slovom signál. Mám dostatočný signál na telefonovanie? Vodič v aute mi bliknutím svetiel dal signál, že môžem prejsť cez prechod. Tu začína byť zrejmé, že signály majú niečo spoločné s informáciou. Najrozšírenejšia definícia nám hovorí, že signál je nositeľom informácie. Kde všade sa stretávame so signálmi a ako s nimi pracujú počítače, to sa pokúsim vysvetliť v nasledujúcom texte.
Relevance: 4% Posted on: 10. decembra 2019
Veľa ľudí tvrdí, že má vyslovne strach z chemikálií. Je opodstatnený?
Relevance: 4% Posted on: 9. novembra 2021
Mikroskopy nám odhalili ... mikroskopický svet. Majú však svoje limity, ktoré sú dané fundamentálnou fyzikou svetla. Jeden zo spôsobov, ako tieto limity obísť, je namiesto svetla použiť niečo iné. Prekvapivo dobrou náhradou sú elektróny. Ako sa dá pomocou nich pozorovať hmota? Dokážeme pomocou elektrónových mikroskopov vidieť aj samotné atómy? A môžeme pod taký mikroskop vložiť ruku? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a ich hostia Honza Jíša a Ondro Bača.
Relevance: 4% Posted on: 6. marca 2020
Možno v tomto období sledujete politiku a všímate si napäté vyjednávania, ktoré prebiehajú. Veľmi mi to pripomenulo jeden z najkrajších experimentov v psychológii resp. behaviorálnej ekonómii. Podstatou hry je jednoduché ultimátum, pričom pojem hra treba brať s rezervou – ide o situáciu, kde majú účastníci, teda hráči, na výber jasne dané stratégie. Hra prebieha takto. Hráč A dostane istý obnos peňazí, napríklad 10 eur, pričom má tieto peniaze rozdeliť medzi oboch buď férovo 5-5 alebo neférovo 8-2. Hráč B sa rozhodne, či túto ponuku prijme. Ak odmietne, peniaze musia vrátiť a nikto nedostane nič. Takto zadefinovali pravidlá hry W. Güth, R. Schmittberger a B. Schwarze, ktorí v roku 1982…
Relevance: 4% Posted on: 5. januára 2022
Rakete Ariene 5 sa úspešne podarilo nevybuchnúť a najočakávanejší teleskop desaťročia je na ceste k miestu, kde bude vykonávať svoju misiu. Nasľubovalo sa mnoho, má prekonať Hubblov vesmírny teleskop, hľadať dvojičky Zeme, ideálne osídlené, pozorovať vznik prvých galaxií a tým pomôcť určiť zloženie vesmíru či povahu fyzikálnych zákonov.
Relevance: 4% Posted on: 12. marca 2020
Niekedy vie byť matematika ako romantický film: nechýbajú výzvy na súboj či básne s tajným posolstvom.
Relevance: 4% Posted on: 21. júna 2022
Pod pojmom psychická trauma si zvyčajne predstavíme tie najhoršie udalosti, ktoré sa nám môžu stať – nečakanú smrť blízkeho, sexuálne zneužívanie, zážitok vojny či prírodnej katastrofy. Vedecké poznanie nám však ukazuje, že človek nemusí zažiť tie najväčšie hrôzy na to, aby zažil traumu.
Relevance: 4% Posted on: 24. marca 2020
Priebeh koronavírusu z pohľadu nakazeného slovenského vedca. Text publikujeme s varovaním a bez úprav.
Relevance: 4% Posted on: 13. júla 2022
Pred pár dňami bolo udelené najprestížnejšie matematické ocenenie, Fieldsova medaila. Presnejšie povedané, boli udelené štyri medaily, a to matematikom Hugovi Duminil-Copinovi, Juneovi Huhovi, Jamesovi Maynardovi a Maryne Viazovskej.
Relevance: 4% Posted on: 2. apríla 2020
Minule sme si vysvetlili, na čo nám je logaritmus. Logaritmus dostáva pod kontrolu veľké a rýchlo rastúce čísla, preto je užitočný práve v časoch epidémie. Pozrime sa teraz na dva pojmy, ktoré sedia na tróne neobľúbenej matematiky: derivácie a integrály.
Relevance: 4% Posted on: 12. augusta 2022
Veci sa prenášajú, organizujú a ukladajú jednoduchšie pokiaľ sú ľahšie a menšie – jednoducho kompaktnejšie. Pri balení na dovolenku sa snažíme do kufra dostať čo najväčšie množstvo vecí a prirodzene sa pri tom zamýšľame či dané veci budeme určite potrebovať a teda či nie sú nadbytočné (redundantné). Priestor ušetríme napríklad tým, že si niektoré veci ako potraviny, kúpime až na mieste.
Relevance: 4% Posted on: 29. septembra 2019
(Vedátor na stope) Pre väčšinu z nás sú to dlhé čiary, ktoré za sebou nechávajú lietadlá. Pre niektorých sú to však poprašky jedu a chemikálií, ktorými „oni“ ovládajú naše mysle. Jedinou záchranou je vraj, ako inak, ocot. Vyznávačov tejto konšpiračnej teórie nie je málo, ich Slovenská FB základňa má 15 tisíc členov. Tento mýtus sa však dá vyvrátiť úplne jednoducho – stačí vysvetliť, čo čiary na oblohe v skutočnosti sú. Na to treba vedieť iba tri veci: 1. S výškou klesá teplota vzduchu, teda aspoň prvých 10 kilometrov nad zemou, [1] (preto sa sneh drží najdlhšie na úplnom vrchole kopcov).…
Relevance: 4% Posted on: 19. apríla 2020
V poslednej dobe sme tu písali o všelijakých číslach – prirodzených, celých, reálnych, komplexných, … Bolo by však nespravodlivé nespomenúť niektoré iné zaujímavé triedy čísel, ktoré sa vyskytujú pri riešení mnohých problémov.
Relevance: 4% Posted on: 4. januára 2023
Na trhu s výživovými doplnkami sa nedávno objavila nová látka, ktorá (pravdepodobne) funguje cez ECS – hexahydrokanabinol alebo skrátene HHC. Táto molekula je svojou štruktúrou takmer identická molekule THC, hlavná psychoaktívna látka marihuany. Keďže však nie je úplne identická, legislatívna regulácia sa na HHC v niektorých krajinách nevzťahuje. Napríklad v Českej republike kúpite HHC vo forme cukríkov na cmúľanie, sušienok na chrúmanie, sušine na fajčenie či náplne na vapovanie. A to všetko s posvätením predajcu, že ide o legálnu alternatívu THC.
Relevance: 4% Posted on: 1. októbra 2019
Biely achát na rakovinu, fluorit na mozgové poruchy, ruženín proti depresiám a tyrkys na rozpustenie negatívnej energie. Ja viem, asi vás neprekvapím, keď poviem, že nič z toho nefunguje. Liečivé kamene vychádzajú z mýtov o fungovaní ľudského organizmu a aj napriek tomu, že nemajú žiadnu oporu vo vede (práve naopak), každých pár rokov naberú na popularite. Nebyť toho, že sa na nich snažia priživiť aj veľké značky, nestáli by ani za komentár. V jednom sú však užitočné – poukazujú na chyby, ktorých sa pri rozmýšľaní o svete dopúšťame. Ako liečivé kamene fungujú? Kúpite si kameň, priložíte na telo, prípadne nosíte na…
Relevance: 4% Posted on: 29. apríla 2020
V živote stretneme všelijaké čísla. Malé, veľké, kladné, záporné, celé, zlomky, odmocniny, imaginárne čísla, ale i takých špekulantov ako pí alebo Eulerovo číslo. Väčšina z nich má jednu spoločnú vlastnosť – vieme ich napísať.
Relevance: 4% Posted on: 12. apríla 2024
Táto kniha sa ku mne dostala náhodou a ak by som k nej mal povedať jedinú vec: je polarizujúca. Autorka sa zaoberá veľkými témami, ktoré výrazne zjednodušuje a prekladá fiktívnymi príbehmi. Niekto sa poteší, že je to tak akurát a laik vďaka knihe dokáže nahliadnuť na hlboké pravdy vesmíru. Pre niekoho je však zjednodušovania toľko, že vlastne po prečítaní nevie, čo sa dozvedel.Ale pekne po poriadku. Kniha sa zaoberá trochu iným pohľadom na fyziku, než sme zvyknutí. Tu je prvý háčik, na klasický pohľad na fyziku typický čitateľ nie je zvyknutí. Fyzikálne úlohy sú jasne dané. Máme počiatočný stav a rovnice, ktoré nám hovoria, ako…
Relevance: 4% Posted on: 3. októbra 2019
Prvú časť článku nájdete tu Enigma vyzerá ako písací stroj s jednou klávesnicou navyše. [1] Na prvej klávesnici sa píše správa. Po zadaní písmena správy – stlačení na klávesnici, sa vo vnútri Enigmy uzavrie elektrický obvod, prejde ním prúd a zasvieti žiarovka pod niektorým z písmen druhej klávesnice. To je nové písmeno zašifrovanej správy. Čo presne sa ale deje medzi stačením jedného písmena a zasvietením druhého? Fungovanie strojov najlepšie pochopíme, keď si ich môžeme sami vyskúšať. Našťastie nemusíte zháňať Enigmu v starožitníctve, pretože na internete je k dispozícii viacero simulátorov. Jeden z nich, ktorý môžete skúšať počas čítania tohto textu alebo…
Relevance: 4% Posted on: 9. júna 2020
Cesty vedy sú často nevyspytateľné. Veľa zo zaužívaných teórií neprežije a veľa nápadov, ktoré napokon pretrvajú, sa objaví úplne neočakávane. Znamená to, že veda je veľmi dobrodružná a dynamická. Znamená to však aj to, že o mnohých originálnych nápadoch z minulosti dnes ani nevieme – neobstáli totiž v evolučnom súboji vedeckých myšlienok.
Relevance: 4% Posted on: 9. októbra 2019
3. augusta 2019 zomrel Nikolaj Semjonovič Kardašov, ruský astrofyzik, ktorý vymyslel klasifikáciu civilizácii podľa ich vyspelosti. (Na jeho škále, od 1 po 3, sme my 0.) Touto myšlienkou sa začal zaoberať v roku 1963, počas výskumu kvazaru CTA-102 [1]. Šlo o prvé (známe) sovietske snahy o objavenie mimozemskej civilizácie. Kvazar je zdrojom silných rádiových vĺn, ide o aktívne galaktické jadro – rotujúcu čiernu dieru, do ktorej padá okolitý materiál (čo produkuje elektromagnetické žiarenie). Dnes už vieme, že zdrojom signálu bola čierna diera, no vtedy sa to nevedelo – z galaktického jadra prichádzal rádiový signál vysokej intenzity a ako dnes, aj…
Relevance: 4% Posted on: 26. augusta 2020
Jednou zo šiestich otvorených Miléniových úloh, za ktorých úspešné vyriešenie vyplatí Clayov matematický inštitút odmenu milión dolárov, je takzvaná Hodgeova domnienka. Často sa o nej hovorí, že je z uvedených problémov najťažšia na vysvetlenie — to nás však samozrejme v písaní tohoto príspevku nezastaví :) o to viac, keď pri tom môžeme použiť pekné obrázky. Hor sa teda do toho!
Relevance: 4% Posted on: 8. novembra 2019
(Predošlý diel série o prvočíslach) Pred niekoľkými storočiami bolo hlavným lákadlom dobrodruhov objavovanie nových krajín. Podnikali odvážne výpravy a mnohí z nich sa často nevrátili. Lákala ich typicky nielen túžba presláviť sa, ale aj túžba vidieť (a niekedy aj pochopiť) svet okolo nás. Podobným magnetom bolo, a stále je, „dobývanie“ toho, čo predtým nikto nedobyl – vyštverať sa na najvyšší bod na planéte [2] alebo sa potopiť na najhlbšie dno oceánu. Ako však čas pomaly plynul, postupne boli všetky kúty sveta (do veľkej miery) objavené a všetky najvyššie vrchy zdolané. Trochu to môže zaváňať tým, že odvážni dobrodruhovia dnes nemajú…
Relevance: 4% Posted on: 5. novembra 2020
Pri pohľade na lebku príbuzných primátov a človeka si môžeme všimnúť zaujímavý detail. Kým žuvacie svaly u človeka majú svoje upevnenie na boku lebky, u iných primátov siahajú až po samí vrchol hlavy. Jedným z uveriteľných predpokladov hovorí o tom, že skrátenie žuvacích svalov na hlavách lebiek ľudí umožňuje jej väčší rast, čo následne umožňuje väčšiemu rastu mozgu a tým aj zvyšovaniu inteligencie. Samozrejme, za predpokladu, že väčší mozog znamená vyššiu inteligenciu. Ak by toto tvrdenie bolo pravdivé, človek by zrejme nepatril medzi najinteligentnejšie stvorenia sveta. Veď v porovnaní s mozgom veľrýb je ľudský mozog niekoľko násobne menší a predsa…
Relevance: 3% Posted on: 4. septembra 2020
Na prelome tisícročí vybral Clayov matematický inštitút na základe rozhodnutia odborníkov 7 dôležitých problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúkol odmenu milión dolárov. Každé takéto vyriešenie by totiž predstavovalo obrovský posun v príslušnej oblasti matematiky. Napriek veľa pokusom a mravenčej práci matematikov však ostávajú takmer všetky tieto problémy stále otvorené. Všetky až na jeden. Nuž, dnes konečne nastal čas na to, aby sme si tento problém predstavili. Volá sa Poincarého domnienka a jej úspešným (vy)riešiteľom je Griša Pereľman. [1] Možno ste o jeho príbehu už počuli: po úspešnom zdolaní problému Pereľman odmietol miliónovú odmenu, ba čo viac, odmietol aj…
Relevance: 3% Posted on: 2. júna 2023
Hľadanie večnej mladosti a dlhovekosti uchvacuje ľudskú predstavivosť už stáročia. Legendy a príbehy o Bátoričke alebo o nesmrteľných bytostiach ako Drakula nás fascinujú práve preto, že sa sústreďujú okolo tajomných vlastností krvi. Hoci tieto príbehy môžu mať korene vo folklóre a fantázii, vedci sa do toho aj tak pustili a dnes už aj máme výsledky o dôležitosti krvi a jej potenciálnom vplyve na naše zdravie a dlhovekosť. Alžbetu Bátoriovú, všetci dobre poznáme z príbehov o tom, ako sa kúpala, či pila krv mladých dievčat za účelom dlhovekosti a večnej mladosti. Bola to však naozaj hlúposť, alebo už vtedy mala k dispozícii výsledky výskumov z budúcnosti?! Nedávne štúdie…
Relevance: 3% Posted on: 7. augusta 2023
Predstavte si dovolenku pri mori. Večer sa prechádzate po promenáde a zočíte usmiateho pána sediaceho za kartónovou krabicou, ktorá predstiera, že je stánkom. Ponúkne vám hru, vstupné je jedno euro. Hodíte si kockou a ak padne šestka, získate dve eurá. Ak padne niečo iné, máte smolu.Hrali by ste takúto hru? Určite nie. Za šesť hier zaplatíte šesť eur, v priemere zarobíte dve.Vedľa je otvorený druhý, ehm, stánok. Ten ponúka dve eurá vždy, keď nepadne šesť.Hrali by ste teraz? Určite áno. Za šesť hier zaplatíte rovnako, no vyhráte v priemere desať eur – štyri môžu ísť do vrecka a za šesť hráte ďalej.Teraz si predstavte, že…
Relevance: 3% Posted on: 12. novembra 2018
V lete sa niekedy stane taká zvláštnosť. Vraciate sa domov (alebo do stanu) tesne nad ránom – vidíte, že sa začína brieždiť. Všade je ešte pomerne tma, len vysoko na oblohe vidíte jemné linky oblakov – ktoré svietia. Niečo podobné sa vám môže stať aj tesne po západe (zhruba asi hodinu). Ako je to možné? Atmosféra Zeme Vysvetlenie súvisí s výškou, v ktorej sa tieto oblaky nachádzajú. Čím ste v atmosfére vyššie tým je vzduch redší (vždy) a chladnejší (nie nutne vždy, viď prvý obrázok). Komerčné lietadlá lietajú vo výške okolo 12 kilometrov. Tlak je tam asi štvrtinový, teplota takých…
Relevance: 3% Posted on: 17. januára 2020
Ako znie matematická definícia nekonečna a koľko hostí sa zmestí do Hilbertovho hotela?
Relevance: 3% Posted on: 17. apríla 2020
Možno ste už počuli o ľuďoch, ktorí vedia v hlave za malú chvíľku vynásobiť obrovské čísla, pamätajú si číslo pí na desaťtisíce miest, alebo vám vedia do pár sekúnd povedať, v ktorý deň v týždni ste sa narodili. Zatiaľ čo tie prvé dve schopnosti sú dosť ťažko nadobudnuteľné, to posledné sa dá celkom jednoducho naučiť.
Relevance: 2% Posted on: 7. júna 2019
Viete, prečo je atómová energia taká výbušná? Ide o dve kľúčové veci. Po prvé, atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov, ich presný počet určuje, či je atóm stabilný alebo nie. Po druhé, keď sa jadro rozpadne, vyletia z neho neutróny, ktoré môžu naraziť do nejakého stabilného jadra a spraviť z neho nestabilné. Napríklad rozpad uránu-235 je jednoduchá investičná matematika. Vložíte jeden neutrón a vyletia tri. Postup zopakujete a máte ich 9, 27, 81, 243 … . Úspešne ste spustili reťazovú reakciu, každý jej krok uvoľňuje okrem neutrónov aj malé množstvo energie, výsledný súčet je enormný. Toto je scenár,…
Relevance: 2% Posted on: 25. januára 2020
Médiami a internetom sa šíria správy o novom víruse, ktorý sa už rozšíril po svete a ľudia začínajú byť mierne nervózni. Je na čas na paniku? Nechcem v tomto robiť proroka, no existujú príklady z nedávnej minulosti, ktoré by nás mali upokojiť: SARS a MERS.
Relevance: 2% Posted on: 15. apríla 2020
Nikdy neviete povedať, kvôli čomu si vás ľudia budú pamätať. Tak to je aj s nedávno zosnulým matematikom Johnom Conwayom, ktorého napriek jeho mimoriadne plodnej kariére najviac ľudí pozná cez jednoduchú „hru”, ktorú vymyslel. Ide o Hru života (anglicky Game of Life).
Relevance: 2% Posted on: 21. augusta 2020
Čo má spoločné pošta, CIA, James Bond, Batman a Juhoafrická armáda? Dozviete sa v tomto príspevku. Odkedy sa začali padáky používať aj na iné účely ako núdzové opustenie lietadla, snívali stratégovia o opačnom postupe. Je síce pekné zhodiť z lietadla pár výsadkárov hlboko v nepriateľskom území, ale chcelo by to aj spôsob, ako ich odtiaľ dostať naspäť. Našťastie v tridsiatych rokoch minulého storočia vlastnila spoločnosť All American Aviation patent na letecké vyzdvihnutie balíkov. Stačilo zapichnúť dve kovové tyče šesťnásť metrov od seba. Natiahnuť medzi ne lano, o ktoré sa pripol balíček. Priletelo lietadlo, teda skôr sa prišuchtalo v rýchlosti 150…
Relevance: 2% Posted on: 18. novembra 2020
V čase pandémie sme všetci zavalení správami o víruse, ktorý zužuje naše životy – koronavíruse. Máte ale predstavu o tom, ako vírus v našom tele vôbec funguje? Ako naše telo napadá a ako sa v ňom množí? Ak nie, nasledujúce slová by vás mohli priviesť o čosi bližšie k pochopeniu tejto problematiky.
Relevance: 2% Posted on: 19. septembra 2021
Kedysi sme mali nespočetne veľa vysvetlení pre fungovanie rôznych častí nášho sveta. Potom sme zistili dve dôležité veci. Po prvé, rôzne javy majú bežne rovnaké vysvetlenia. Prečo padá jablko zo stromu a prečo Mesiac krúži okolo Zeme? Lebo gravitácia. Po druhé, tieto vysvetlenia sa dajú opísať pomocou matematiky a tá je, veru, prísna.
Relevance: 2% Posted on: 19. decembra 2022
„Len sa pekne nauč tieto veci spočítať, nebudeš mať celý život kalkulačku pri sebe!“ Túto vetu asi mnohí z vás čítajú na, okrem iného aj, kalkulačke. Táto kalkulačka ma zároveň prístup na najväčšiu databázu informácií, ktorá kedy existovala a za zlomok vám prezradí hlavné mesto Azerbajdžanu, chemický vzorec kyseliny sírovej či rok bitky pri Slavkove. No a čoskoro bude táto kalkulačka celkom obstojne písať eseje či seminárne práce.
Relevance: 2% Posted on: 7. októbra 2018
Takéhoto kraba môžete nájsť na Havajských ostrovoch. Odborne sa nazýva Lybia edmondsoni, no ľudia mu dali iné prezývky: pom-pom krab (brmbolcový krab), krab boxer alebo kūmimi pua (čo je rečou domácich krab nejedlá kvetinka). Narozdiel od bežných krabov nemá také silné klepetá a pevný pancier. Evolúcia ho však vybavila niečím… nechcem povedať lepším, skôr iným. Tento krab totiž chodí všade vyzbrojený – vo svojich drobných klepietkach zviera drobné, no jedovaté, morské sasanky (bežne Triactis producta). Pomocou nich sa krab kŕmi a zároveň bráni – aj keď je vzájomné stretnutie zväčša vybavené z bezpečnej vzdialenosti (hrozivým mávaním sasaniek). Takmer všetci jedinci…
Relevance: 2% Posted on: 2. marca 2021
Snehové vločky predstavujú balans medzi dokonalým poriadkom a chaosom. Žiadne dve v prírode nie sú rovnaké, no aj tak existuje katalóg vločiek, ktorý nám v nich pomáha sa zorientovať. Prekvapí však, že legendou výskumu snehových vločiek bol fyzik, ktorého zaujímalo röntgenové žiarenie. Ako sa Ukichiro Nakaya dostal k výskumu vločiek? Dajú sa vyrobiť dve rovnaké vločky? A čomu vďačia za svoju rozmanitosť? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Relevance: 2% Posted on: 25. apríla 2022
Často diskutujeme o polarizujúcich témach. Vysvetlení situácie je viacero, diskusia sa však bežne zredukuje na dve. Ak sú témou napríklad prírodné javy, môže byť rozhodovanie náročné, musíme sa pozrieť na výsledky experimentov či výskumné dáta. Ak sa však bavíme o dôsledkoch ľudskej činnosti, môžeme si položiť jednoduchú otázku: nedalo by sa to spraviť aj lepšie?
Relevance: 2% Posted on: 20. marca 2019
Alebo v čom majú ezoterici tak trochu pravdu. ‚‚Prečo sa mám toto učiť, však to v živote nebudem potrebovať.‘‘ Takéto niečo počul, a asi aj povedal, každý z nás. Načo mi bude chémia, však ja chcem byť právnikom. Načo mi bude biológia, však je chcem byť informatikom (a skončíš programovaním neurónových sietí, joke’s on you). Načo mi je matematika, pýta sa snaď každý, komu matematika veľmi nejde. Zo všetkých benefitov, prečo si rozširovať rozhľad, spomeniem jeden: odbory sa na problémy pozerajú rôzne, problémy riešia iným spôsobom a uhol pohľadu, ktorý si nájde uplatnenie v jednej disciplíne môže byť veľmi užitočný…
Relevance: 2% Posted on: 5. mája 2021
V prekvapivo krátkom čase sa objavili dve podobné správy: časticový experiment sa výrazne odlíšil od teoretickej predpovede. Rôzne stránky vydali články s fantastickými nadpismi ako ‚Objavili sme novú silu’ alebo ‚Blíži sa nová fyzika‘. Tieto správy asi veľmi nesadli ľuďom, ktorí s fyzikou bojovali celú strednú školu: „Prosím? Ďalšia fyzika? To nemyslíte vážne!“ Sú tieto tvrdenia opodstatnené?
Relevance: 2% Posted on: 21. septembra 2022
Že je digitálny priestor plný hoaxov a dezinformácií, to už dnes prekvapí asi málokoho. Je viacero dôvodov, prečo ich niekto tvorí a šíri ďalej, jedným z nich je snaha ovplyvňovať politiku.
Relevance: 2% Posted on: 19. októbra 2019
„Americká“ strieborná lepiaca páska (duct tape.) Pozná ju každý. Viete však, že tiež vznikla na objednávku armády? V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia už existovali skoro všetky bežné lepiace pásky. Papierová maliarska, celofánová priesvitná, textilná náplasť „leukoplast.” Strieborná páska však vznikla až vďaka jednej ustaranej mamičke. Počas druhej svetovej vojny, keď Američania potrebovali vodotesne zabaliť muníciu, tak ju uložili do bední, tie potom zavoskovali a prelepili papierovou lepiacou páskou. Z pásky visel voľný koniec, za ktorý sa malo trhnúť a tým bedňu otvoriť. Ale smotanu do kávy sme otvárali každý. Aj pri granátoch sa často stávalo, že sa papierová páska roztrhla…
Relevance: 2% Posted on: 20. júna 2021
„V človeku je jeden klinec železa.“ Takúto skvelú vetu som nedávno čítal v jednej knihe. Neviem, čo s touto informáciou spravíte, no myslím, že si ju budete pamätať dlho.
Relevance: 2% Posted on: 22. septembra 2022
Na tejto stránke asi nikoho neprekvapí informácia, že srdce v našom tele plní funkciu pumpy, vďaka ktorej cirkuluje krv a s ňou kyslík, živiny a teplo. Tak isto ani to, že v čase stresu alebo zvýšenej aktivity srdce tlčie oveľa rýchlejšie, ako v pokoji. Okrem toho, že to dáva dobrý zmysel – naše svaly potrebujú viac živín na svoju činnosť – s tým má skúsenosť každý, kto bežal na autobus alebo nadával na schodoch na pokazený výťah.
Relevance: 2% Posted on: 6. apríla 2020
Šíri sa nebezpečná myšlianka. Pred koronavírusom nás vraj nechránia opatrenia, rúška a disciplína, ale haploskupiny. Pozrime sa, prečo to tak nie je.
Relevance: 2% Posted on: 14. júla 2021
Na meno Sean Carroll som narazil prvýkrát pri hľadaní učebnice k teórii relativity. Potom znova pri hľadaní pop-science kníh a potom znova pri hľadaní dobrého vedeckého podcastu. Sean Carrol si spravil meno v teoretickej fyzike najprv vďaka výskumu rozpínajúceho sa vesmíru a kozmologickej konštanty, dnes sa venuje základom kvantovej fyziky. A presne o tom je jeho kniha Something deeply hidden.
Relevance: 2% Posted on: 22. januára 2024
Pokračujeme v mojej pravidelnej kulinársko-vedeckej sérii, predošlý text vyšiel na deň pred štyrmi rokmi. V ňom som sa okrem iného venoval vplyvu farby hrnčeka na vnímanie chuti kávy [1]. Dnes sa pozrieme na prostriedky, ktorými jedlo dopravujeme do úst. Prečo sa vlastne robia takéto štúdie? Naše návyky meníme ťažko [2]. Zmeniť tie stravovacie však môžeme nielen voľbou stravy, ale aj výberom nástroja, s ktorým ju konzumujeme. Ako bolo už minule spomínané, simultánny kontrast potraviny a riadu vie do istej miery zmeniť to, ako vnímame vlastnosti jedla. Okrem týchto spojitostí, ktoré sa nám môžu zdať zjavnejšie, existujú vplyvy, ktoré by sme…
Relevance: 2% Posted on: 21. apríla 2020
Náš Vedátorský podcast zďaleka nie jediný podcast s vedeckým obsahom v slovenskom jazyku! Podcasty sú zoradené podľa toho, ako často ich počúvam. Najčastejšie samozrejme počúvam náš podcast. Mnohé ďalšie však počúvam v podstate pravidelne. Ak niektorý domáci vedecký podcast chýba, napíšte nám!
Relevance: 2% Posted on: 19. augusta 2021
Občas mi vykĺzne toto slovo a takmer vždy ma niekto upozorní, že nedáva zmysel. „Optimálne“ predsa znamená najlepšie, nemôžem teda robiť superlatív zo superlatívu. Dovolím si však tvrdiť, že by šlo o premárnenú príležitosť.
Relevance: 2% Posted on: 19. marca 2022
Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…
Relevance: 2% Posted on: 29. apríla 2020
11. júna 1784 pozrel do svojho ďalekohľadu William Herchel, povedal si: „Hmmm,“ a pripísal galaxiu dnes známu ako NGC 6052 na svoj dlhý zoznam astrofyzikálnych objavov. O pár rokov spravil to isté John Louis Emil Dreyer, ktorý okrem iného zostavoval New General Catalogue, podľa ktorého objekty nesú tri písmená NGC. Ten galaxiu opísal ako „nejasnú, celkom veľkú a nepravidelne okrúhlu“. Do poznámky si napísal „? WH III 140,“ lebo mal tušenie, že možno ide o už známu galaxiu. Do katalógu sa tak dostala dvakrát. Išlo o čaro nechceného, v skutočnosti totiž ide o dve zrážajúce sa galaxie. Zrážka galaxií nie je tak strašná vec, ako by sa…
Relevance: 2% Posted on: 3. septembra 2021
Občas sa na internete objaví zbierka na školné pre študenta či študentku, ktorí sa dostali na elitnú školu, no nemôžu si ju dovoliť. Ok. Minule sa však objavila takáto zbierka s dodatkom, že táto elitná škola je jediná šanca, ako môže robiť svoju vysnívanú prácu. Tak to teda nie.
Relevance: 2% Posted on: 17. apríla 2024
„Prosím vás, nepribral som?“ opýtate sa dvoch svojich kamošov. Prvý povie áno a druhý povie nie. Ktorému budete veriť?Asi tomu, ktorý vás v minulosti menej klamal, respektíve tomu, komu viac veríte, že vám povie nefiltrovanú pravdu, úprimnosť si predsa ceníme! Teda, aspoň si to radi nahovárame. V skutočnosti zohráva veľkú úlohu to, či je odpoveď, ktorú sme dostali, taká, ako sme očakávali.Ak máte pocit, že už prestalo pršať a opýtate sa, či ešte prší a dostanete dve rôzne odpovede, máte tendenciu veriť tej, ktorá potvrdzuje váš názor. Hovorí sa tomu konfirmačné skreslenie, no ak by sa niekto pýtal mňa, zaslúžilo by si to chytľavejší názov…
Relevance: 2% Posted on: 28. júna 2020
V skratke sa história fyziky delí na obdobie pred Newtonom, medzi Newtonom a Einsteinom a po Einsteinovi. A pri oboch prechodoch zohráva kľúčovú úlohu teória gravitácie.
Relevance: 2% Posted on: 21. novembra 2021
Pokračujeme v tradícií písania o knihách, ktoré už aj tak všetci čítali. Existuje totiž riziko, že toto veľdielo Jareda Diamonda niekto prehliadol. A to by bola škoda.
Relevance: 2% Posted on: 5. augusta 2020
Pred pár dňami sme písali o novom meraní „zlatého“ rozpadu nabitého kaónu na nabitý pión a neutríno-antineutrínový pár na experimente NA62, ktorého výsledok bol prezentovaný na konferencii ICHEP2020
Relevance: 2% Posted on: 29. novembra 2021
Alfred Nobel mal vzácnu možnosť, prečítal si vlastný nekrológ. Noviny si ho totiž splietli s jeho práve zosnulým bratom. „Zomrel obchodník so smrťou“ nie je titulok, ktorý si väčšina z nás vysníva a to pomklo vynálezca dynamitu k prepísaniu závete. V nej uviedol, že sa z jeho dedičstva budú udeľovať ceny tomu, kto priniesol najväčší úžitok ľudstvu v oblasti: fyziky, chémie, fyziológie či medicíne, literatúre a mieru.
Relevance: 2% Posted on: 27. septembra 2020
Blížime sa k záveru nášho cyklu o Miléniových problémoch. Ostávajú už iba dva — a obidva sa v nejakom zmysle týkajú čísel. Jeden z nich je Riemannova hypotéza, o ktorej sme už viackrát hovorili (a nabudúce si opäť niečo nové povieme). Ten druhý problém sa nazýva Birchova a Swinnerton-Dyerova hypotéza a elegantne v sebe kombinuje geometriu kriviek, racionálne čísla, riešenie rovníc a isté špeciálne funkcie. O čom presne hovorí?
Relevance: 2% Posted on: 14. decembra 2021
Kedysi dávno, keď sa ešte celé dni drelo na pánskom a na dupnutie na hrdzavý klince sa zomieralo, sme si mysleli, že to, čo vidíme nad hlavou, tvorí celý vesmír.
Relevance: 2% Posted on: 14. januára 2022
Priateľku minule niečo bolelo, tak si na to dala liek. Neskôr však zhodnotila, že to nepomohlo a stále to bolí. Na to som, s empatiou hodnou teoretického fyzika, prehlásil, že ako môže vedieť, že by to inak nebolelo ešte viac?
Relevance: 2% Posted on: 15. februára 2021
Veľa vecí sa v prírode na seba podobá. Napríklad melón, oko a Slnko majú podobný tvar. Tvar je podobný, no príčina je rôzna. Melón sa snaží navtesnať čo najviac objemu do čo najmenšej plochy zelenej kôry. Oko sa potrebuje otáčať do rôznych smerov. Atómy v Slnku sa snažia znížiť svoju gravitačnú energiu. Matematika nám odhaľuje, že optimálnym tvarom na každú z týchto požiadaviek je práve guľa. Univerzálnosť gemeotrie má matematický podklad.
Relevance: 2% Posted on: 4. apríla 2022
Život je plný rozhodnutí a keď nejaké rozhodnutie spravíme, chceme vedieť, či bolo správne alebo nesprávne. Bežne rozmýšľame tak, že ak veci po rozhodnutí dopadlu dobre, tak aj rozhodnutie označíme za dobré – a naopak. Znie to úplne logicky. A je to chyba.
Relevance: 1% Posted on: 20. januára 2019
Ako formuje geografia vývoj sveta.
Relevance: 1% Posted on: 24. decembra 2019
Vianoce sú asi najrozšírenejším sviatkom, tradície sa líšia od domu k domu. Kde sa vzali tie najznámejšie z nich?
Relevance: 1% Posted on: 17. januára 2021
„Prečo sa to stalo?“ Toto je otázka, ktorú si kladieme často, bežne je však ťažké dopátrať sa odpovede. Napríklad: prečo ma bolí hlava? Málo som pil? Alebo som včera veľa pil? Zle sedím za počítačom? Alebo niečo úplne iné? Ak nemáme jasnú príčinu – napríklad, že som práve búchal hlavou o stenu – tak je ťažké nájsť správne vysvetlenie.
Relevance: 1% Posted on: 8. júna 2022
Príde Imrich za trénerom futbalovej reprezentácie a hovorí: „Počúvajte pán tréner, mám plán!“ Pána trénera chytí predtucha, povzdychne si: „No počúvam.“ Imro sa spiklenecky pozrie cez plece a šeptá: „Jeden hráč zoberie loptu do rúk a jednoducho ju odnesie do súperove bránky! Nemusíme do lopty len kopať, takto všetkých porazíme!“
Relevance: 1% Posted on: 12. apríla 2024
Začiatok dvadsiateho storočia patrí k intelektuálne najzaujímavejším obdobiam, aké ľudstvo – zatiaľ – zažilo. Prišli dve veľké revolúcie vo fyzike: kvantová mechanika a Einsteinova relativita rozdupali najnákladnejšie predstavy o povahe reality na padrť. V matematike sa podarilo vyvrátiť hlboko zakorené predstavy o jej úplnosti, začala sa stávať abstraktnou, prekopávali sa axiómy používané storočia až tisícročia.K tomu všetkému tu boli filozofovia, ktorí držali prst na tepe prírodných vied a vášnivo diskutovali progres a význam krokov, ktoré sa vo vede robili. Rúcali sa spoločenské normy a to sa prejavovalo okrem filozofie aj v umení, architektúre či vzdelávaní.Tieto intelektuálne kruhy neboli oddelené, miešali…
Relevance: 1% Posted on: 6. októbra 2019
‚‚Ako môžu byť tí ľudia tak mimo?‘‘ pýta sa takmer celý svet. Z plochozemcov sa stal univerzálny fackovací panák. Nech si človek myslí akýkoľvek nezmysel, stále je v bezpečnej vzdialenosti od strachu, že môže prepadnúť cez okraj Zeme. Nedávno sa objavil na Netflixe nový dokument – o vyznávačoch plochej Zeme. Nie o samotnej teórii, to by som si asi nepozrel, bolo to o jej vyznávačoch. To ma celkom zaujalo. Nebudem zachádzať do detailov, kto chce, nech si pozrie. Kto nie, o veľa nepríde. Jeden moment bol však celkom zaujímavý. V snahe dokázať, že guľatá Zem je len klamstvo, ktorým nás…
Relevance: 1% Posted on: 14. mája 2020
Je pomerne veľký nesúlad medzi tým, koľko čiernych dier vidíme a koľko vieme, že by malo existovať. Prirodzene nás to veľmi netankuje, lebo hľadanie čiernych dier je tak náročné, že si prajeme aby to bolo iba ako hľadanie ihly v kope sena. Ihla totiž nie je neviditeľná a kopa sena je oveľa menšia, než okolný vesmír.
Relevance: 1% Posted on: 15. júla 2021
Keď som nedávno pred piatou ráno vybiehal na Baranec v Západných tatrách, snažil som sa nemyslieť na stále čerstvú správu o útoku medveďa. Pred pár však dňami sa medvede osmelili aj v Žiarskej doline a tak som si povedal, že možno by sa zišlo mať niečo viac, než len roľničku na odplašenie.
Relevance: 1% Posted on: 9. februára 2023
Od tanečného parketu až po schválenie liekovými agentúrami s rečami o revolučnej terapii. Extáza na liečbu post-traumatickej stresovej poruchy!