25. júna 2024
obr

Ako môže extáza pomôcť s traumou?

Texty nájdete aj na substacku https://petobewise.substack.com/, kde takisto nájdete audioformu. Audio ako podcast takisto nájdete na spotify (BeWise podcasty… pozor, nie BeWise podcast!) a ďalších platformách.


Na mojom instagrame (@Peto.BeWise) som sa vás pýtal, či ste niekedy vyskúšali extázu alebo MDMA. Nie veľmi prekvapivo, približne tretina z vás ste odpovedali „áno”. Extáza je totižto jedna z najpopulárnejších „párty” drog súčasnosti. Málokto však tuší, že extáza má obrovský potenciál v liečbe jednej z najzávažnejších psychiatrických porúch vôbec – post-traumatickej stresovej poruchy. Poďme však poporiadku.

Čo je extáza alebo MDMA?

MDMA alebo chemicky 3,4-methylendioxymethamfetamin je bielo-žltá kryštalická látka, ktorá patrí do skupiny amfetamínov. V odbornej literatúre sa bežne MDMA označuje slovom „extáza”. V hovorovej reči sa však často rozlišuje čistá kryštalická látka „MDMA” a slovom „extáza” označujeme jej tabletkovú formu s prímesami. V tomto texte však pod oboma pojmami budem myslieť len čistú MDMA.

V chemickej štruktúre ste možno postrehli slovo metamfetamín, ktorý v našich končinách poznáme pod slovom pervitín. MDMA skutočne patrí do rovnakej chemickej skupiny ako pervitín. Ten má, mimochodom, tiež zaujímavé medicínske využitie a porozprávame si o ňom inokedy. Ako si bežne predstavíte človeka pod vplyvom MDMA? Nevie sa zastaviť, má nekonečne energie a tancuje celé hodiny. Amfetamíny sú skutočne jedny z najúčinnejších stimulantov, ktoré poznáme.

Nie je stimulant ako stimulant

Keby som však definíciu MDMA nechal len pri „je to stimulant ako ostatné amfetamíny”, odborníci v téme by neboli veľmi nadšení. MDMA je totižto droga, ktorá stojí na pomedzí kategórie stimulanty a kategórie psychedeliká, pričom nespĺňa plnohodnotne kritériá ani jednej z nich. MDMA síce spôsobuje stimuláciu organizmu, no tá je sprevádzaná eufóriou a pri vyšších dávkach aj halucináciami, ktoré môžu pripomínať skôr účinky psychedelík. Najtypickejšími a pre náš príbeh najpodstatnejšími sú jej účinky na naše emócie. Tie sú tak charakteristické, že sa pre MDMA vytvorila špeciálna kategória s názvom empatogén. Empatogén jelátka, ktorá dramaticky zvyšuje empatiu, náklonnosť a lásku k okoliu. Ako mi napísal jeden sledovateľ na instagrame:

„Skúsil som to raz a vyplavilo to zo mňa všetky možné emócie, o ktorých som ani netušil, že existujú. Absolútna láska a teplo ku všetkým a ku všetkému. Veľmi silný zážitok.”

Fyzický aj emočný rozmer účinkov MDMA sa dá pomerne jednoducho odvodiť z jej fungovanie na mozog. Nášmu mozgu zospodu trčí akási stopka, ktorú voláme mozgový kmeň. Mozgový kmeň obsahuje tri veľmi podstatné skupiny neurónov, ktoré svojimi výbežkami (axónami) obopínajú takmer celý mozog. Tieto tri skupiny delíme podľa toho, akú chemickú zlúčeninu (neurotransmiter) vyrábajú a vylučujú – ide o noradrenalín (tiež sa nazýva ako norepinefrín), dopamín alebo serotonín. MDMA dokáže ovplyvniť všetky tri skupiny neurónov a prinúti ich masívne vyplaviť svoje neurotransmitery. Zároveň zabraňuje transportu neutransmiterov späť do neurónu, čo bežne slúži na ukončenie signalizácie. Inými slovami, neuróny nielenže vypustia viac neurotransmiterov, ale MDMA takisto výrazne predlžuje ich následné pôsobenie.

Fyzickú stránku „nabudenosti” vysvetľujeme najmä noradrenalínom, ktorý si môžeme predstaviť ako „zapínač” mozgu. Počas spánku sú noradrenalínové neuróny z mozgového kmeňa takmer neaktívne. Keď sa zobudíte, ich aktivita narastá a najvyššiu aktivitu majú počas „vybudených” stavov. Keď stojíte pred tabuľou v škole so zvýšeným tepom a spotenými dlaňami. Keď večer kráčate prázdnou ulicou a zrazu započujete za sebou podivný zvuk. Spozorniete a zbystríte svoje zmysly. To všetko sú situácie, pri ktorých sú noradrenalínové neuróny najaktívnejšie.

Norapenefrínový systém

Účinok na noradrenalínový systém je typický pre všetky amfetamíny. Takisto typický je účinok na dopamínový systém. Ten má na starosti opäť nabudenie organizmu, motiváciu a pri vysokých vyplaveniach vyvoláva euforické pocity. Vylúčenie dopamínu zabezpečuje príjemný pocit z dobre vykonanej práce, z cvičenia, z konzumácie dobrého jedla či zo sexu. Práve vylúčenie dopamínu pravdepodobne môže za euforické pocity účinkov MDMA.

Tretí neurotransmiter, serotonín, je konečne neurotransmiter, ktorý MDMA výrazne odlišuje od zvyšku amfetamínov. MDMA preferenčne zvyšuje vyplavenie skôr serotonínu a v omnoho menšej miere ovplyvňuje dopamín a noradrenalín, čo je pre amfetamíny veľmi netypické. Naopak, ovplyvnenie serotonínu je typické pre klasické psychedeliká ako LSD alebo psilocybín.

Masívne vyplavenie serotonínu hrá úlohu v upokojujúcom elemente MDMA. Všetko je fajn, cítim sa pokojne, nič ma neťaží a pociťujem obrovský mier. Serotonín má totižto má veľmi typické proti-agresívne účinky. Vyplavením serotonínu sme priateľskejší, otvorenejší a zmierenejší s okolnosťami.

Mnohým terapeutom pri pohľade na profil mysle pod vplyvom MDMA napadlo, že by sa extáza mohla použiť v terapeutickom sedení. Ako prvá diagnóza im napadla post-traumatická stresová porucha. A my o chvíľu pochopíme prečo.

Keď si mozog myslí, že hrozba je všade

Post-traumatická stresová porucha, skrátene PTSD, patrí k jednej z najzávažnejších psychiatrických porúch. Najčastejšie si túto poruchu spájame s vojnovými veteránmi, ktorí zažili veľmi stresujúce a brutálne zážitky. PTSD je však veľmi časté aj pri bežnej populácii. S diagnózou PTSD sa stretne približne 10% obetí prírodných katastrof a viac ako 40% obetí sexuálneho násilia.

Pre PTSD sú typické tzv. „flashbacky” a teda náhle znovu-prežívanie traumatických spomienok. Tieto spomienky sa takisto vracajú do vedomia človeka počas spánku vo forme nočných môr, ktoré ďalej zhoršujú psychické zdravie jedinca. Veľmi časté sú záchvaty agresie a neschopnosť pociťovať radosť alebo nadšenie. Pacienti väčšinou nedôverujú okoliu, predpokladajú nepriateľské nastavenie všetkých naokolo a sú neustále v strehu. Zjednodušene, ich mozog predpokladá nebezpečenstvo na každom kroku.

PTSD je do veľkej miery príbeh chorobne nabudeného organizmu a abnormálneho spracovania spomienok pri stresových situáciách. Na pochopenie PTSD však najskôr musíme pochopiť ako tieto procesy prebiehajú v zdravom človeku.

Zoberte si jednoduchý príklad, ktorý som už spomenul. Kráčate v noci po zdanlivo prázdnej ulici. Zrazu za sebou započujete kroky. Norepinefrínové neuróny začnú pracovať, zbystria sa vám zmysly, srdce začne pumpovať a svaly sa vám nahrnú krvou. Obzriete sa, a vďaka zbystreným zmyslom okamžite zbadáte človeka s nožom. Bez rozmýšľania utekáte a utekáte rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Keď ste v bezpečí, upokojíte sa. A nás zaujíma to, čo sa začne diať po celej situácii.

Váš mozog si situáciu zanalyzuje a naučí sa rozpoznať “náznaky” nebezpečenstva, ktoré ju sprevádzali. Robí to, aby v budúcnosti rýchlejšie rozpoznal nebezpečenstvo, zapol stresovú odpoveď a tým zvýšil šance na prežitie. Napríklad si vyhodnotí, že by ste mali byť v strese pokiaľ ste sami a kráčate ulicou v noci. Takisto si zapamätá, že by ste mali pociťovať nebezpečenstvo, keď prechádzate tou jednou konkrétnou ulicou. Veľmi správne si tiež zapamätá, že by ste mali byť v strese, pokiaľ niekde stretnete daného útočníka.

Deje sa však aj opačný proces. Pokiaľ ste zdravý, váš mozog správne rozlíši, že stresová odpoveď nie je adekvátna pri prechádzaní ulicou počas bieleho dňa. Takisto správne vyhodnotí, že stresová odpoveď nie je adekvátna, keď budete prechádzať hocijakou ulicou. No a nakoniec vyhodnotí, že nie je potrebné spúšťať stres, keď stretnete hocijakého náhodného človeka. Mozog si vytvorí adekvátne a neadekvátne “nápovedy”, kedy spustiť alarm.

A táto schopnosť je u pacientov s PTSD výrazne narušená. Extrémny nápor traumatickej situácie spôsobí, že sa situácia nerozloží na adekvátne a neadekvátne nápovedy. Naopak, do psychiky sa zakóduje všeobecná nápoveda, ktorá dostane telo do vybudeného stavu aj keď chýba adekvátny dôvod. Alebo možno presnejšie, ako adekvátny dôvod sa javí absolútne všetko. Ak by ste z popísanej situácie vyšli s traumou, možno by ste už nikdy nedokázali prechádzať ulicami a stretať náhodných okoloidúcich bez pocitu, že vám hrozí nebezpečenstvo.

Ak by sme však dokázali spomienku znova vytiahnuť a prinútiť mozog opätovnej analýze, čo je adekvátne a čo nie, možno by sme pacientom dokázali pomôcť. Ako to však urobiť?

Je MDMA penicilín psychiatrie?

V dnešnej praxi sa pri liečbe PTSD využíva psychoterapeutický postup, ktorý zahŕňa vedomé a opakované vyvolávanie traumatickej spomienky. Spoločne so psychoterapeutom sa pacient snaží prežiť vo svojej hlave traumu, no tentokrát v prostredí, ktoré je bezpečné. Logika je jednoduchá: opakovaným prežívaním spomienok v bezpečnom prostredí sa daná trauma dokáže správne rozložiť na adekvátne a neadekvátne nápovedy. Mozog pri spomienke spustí stresovú odpoveď, no zároveň uvidí, že žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Čím častejšie sa tak stane, tým pravdepodobnejšie dôjde k prehodnoteniu “nápovedy” pre spustenie stresu.

Hoci takýto postup podľa viacerých štúdií funguje, problémom je, že funguje len veľmi obmedzene. Len zhruba dve tretiny všetkých pacientov odpovedajú na liečbu a z nich viac ako polovica stále spĺňa kritériá pre diagnózu PTSD aj po dlhodobej terapii. Dôvodom môže byť skutočnosť, že pre pacientov je skrátka príliš traumatizujúce znovu vyvolávať spomienku. Myseľ si vyvinula príliš veľa obranných mechanizmov, ktoré nie je jednoduché prekonať. A tu prichádza obrovská pomoc s názvom MDMA.

Pripomeniem, že MDMA je veľmi netypický stimulant a veľmi výrazne spúšťa vyplavenie serotonínu. To spôsobuje upokojenie a uvedenie psychiky do priateľského a otvorenejšieho stavu. Zo svedectiev prvých pacientov, ktorí podstúpili terapiu pod vplyvom MDMA sa skutočne zdá, že navodený stav mysle je kľúčový pre terapiu. Tu je niekoľko z nich:

Pacient 1: „Prináša vám eufóriu a lásku. Môžete ísť do tmy a nebáť sa.”

Pacient 2: „Zdalo sa mi, že sedím za veľkým stolom v pohodlnom kresle. Liek sa zhmotnil vo fyzickej podobe a priniesol mi zložku s mojimi osobnými záznamami. Bolo na nej napísané, že si ju musím prezrieť a porozprávať sa o nej s terapeutom, aby sa dala správne založiť.”

Pacient 3: „Pod vplyvom MDMA som bol schopný hovoriť o svojej traume bez toho, aby som mal fyziologickú reakciu. Mozog sa tým akoby prestavil na základnú úroveň pred PTSD.”

Ako je očividné, MDMA nefunguje ako tableta, ktorú skonzumujete a zrazu je vám lepšie. Celá procedúra sa nazýva MDMA asistovaná terapia. Jedno bez druhého nefunguje. MDMA vytvorí priateľské prostredie mysle, do ktorého je možné vytiahnuť traumatickú spomienku. Vďaka tomu je možné traumu lepšie preskúmať a zdravo zakomponovať späť do psychiky. Výsledkom je spomienka, ktorá nespúšťa nadmerné vybudenie, úzkosť a nočné mory.

V roku 2021 uzreli svetlo sveta dáta jednej z najväčších štúdií skúmajúcej účinnosť MDMA-asistovanej terapie na liečbu PTSD. Výsledky sú veľmi pozitívne a dokonca sa začalo šuškať o “revolúcii”. Po troch terapeutických sedeniach až 67% účastníkov v skupine s MDMA už nespĺňalo kritériá pre PTSD v porovnaní s 32% účastníkov placebo skupine. Okrem toho 33% účastníkov v skupine s MDMA spĺňalo kritériá remisie a len 5% účastníkov v skupine s placebom (graf nižšie/na stránke substacku/vedátor space).

Kedy sa konečne dočkáme schálenej MDMA-asistovanej terapie? Začiatkom roka 2023 asociácia pre výskum psychedelík MAPS oznámila, že tento rok uverejnia ďalšiu štúdiu, ktorá opäť potvrdzuje účinnosť MDMA asistovanej terapie pre liečbu PTSD. Tieto dáta slúžia najmä pre americkú FDA, ktorej MAPS podali žiadosť na schválenie MDMA pre asistovanú terapiu. A podľa niektorých expertov sa dočkáme schválenia FDA už možno tento rok. Európska EMA by mala nasledovať hneď za tým.

Od tanečného parketu až po schválenie liekovými agentúrami s hlasmi o revolučnej terapii. Presne o to mi ide v mojej internetovej činnosti – ukázať, že „drogy” sú len chemické látky a je len na nás ako sa k ním postavíme.

[Peťo BeWise]

Sociálne siete a podpora tu:

www.instagram.com/peto.bewise/

Podporiť ma môžete na Substacku alebo na Patreone,

alebo www.buymeacoffee.com/petobewise

Pridaj komentár