17. februára 2020
Koronavírus

Zabije nás všetkých čínsky koronavírus?

V skratke: nie (asi).

Médiami a internetom sa šíria správy o novom víruse, ktorý sa už rozšíril po svete a ľudia začínajú byť mierne nervózni. Je na čas na paniku? Existujú príklady z nedávnej minulosti, ktoré by nás mali upokojiť: SARSMERS.

Podobne ako v tomto prípade ide o koronavírusy, skupinu vírusov ktoré dostali meno kvôli svojmu tvaru pripomínajúcemu (kráľovskú) korunu. Vírusy sú vo všeobecnosti veľmi jednoduché veci. Píšem veci, lebo sa ani neberú ako forma života – ide o genetickú informáciu vo forme DNA alebo RNA uloženú v proteínovom obale. Ich jediným životným cieľom (obe slová berte s rezervou) je dostať sa do bunky a „preprogramovať“ ju aby ich začala množiť, sami to totiž nedokážu.

Koronavírus.
Koronavírus, zdroj wiki.

Na infiltráciu sa vírus potrebuje pripevniť na povrch špecifickej bunky a z toho plynú dva dôsledky. Po prvé, vírusy často spôsobia infekciu v špecifických častiach tela, pri koronavírusoch je to napríklad dýchacie ústrojenstvo (R v spomínaných názvoch je „respiratórny“), srdce či obličky. Po druhé, vírusy sa môžu prenášať na iné druhy živočíchov, no hlavne také, ktoré sú geneticky podobné. Vírus môžete dostať od cicavca či vtáka, no asi nie od medúzy. Preto ľudí prekvapila (už prevažne dementovaná) správa, že čínsky koronovírus môže pochádzať z hadov. Koronavírusy obsahujú RNA, ktorá je jednoduchšia ako DNA, ľahšie dochádza k mutáciám a tak nie je prekvapivé, že sa nová epidémia objaví každých pár rokov.

Ok, späť k porovnaniu čínskeho koronavírusu so SARS a MERS. Pri porovnaní vírusov sú dôležité tri veci. Po prvé, ako rýchlo sa šíria, po druhé, aká je inkubačná doba a po tretie, aké smrteľné sú.

Nákazlivosť opisuje R0 faktor, ktorý určuje koľko ďalších ľudí nakazený človek nakazí ďalej. Ak je R0 = 10, tak prvý človek nakazí 10, tí nakazia 100 a tí 1000. Ak je faktor R0 menší ako 1, napríklad 1/2, tak je vírus na ústupe: 20 nakazených ho predá 10 ľuďom, tí ďalej 5 a tak ďalej. Toto číslo však treba brať s rezervou.

Inkubačná doba je dôležitá hlavne zo začiatku epidémie – máte veľa pacientov, ktorí už chorobu majú a cestujú s ňou do sveta a ani o tom neviete. Niektoré choroby môžu byť nákazlivé už počas (ku koncu) inkubačnej doby, v prípade SARSu to tak však nebolo a pravdepodobne to tak nie je ani teraz (UPDATE: Ukazuje sa, že vírus môžu šíriť aj pacienti bez viditeľných symptómov). Smrteľnosť víru asi vysvetľovať netreba, podotknem však, že sa netýka všetkých rovnako – napríklad starší ľudia sú teraz ohrození viac.

Reprodukčný faktor SARSu bol okolo 3, nakazených bolo cez 8000 pacientov, z ktorých zomrelo takmer 10%. MERS mal faktor (počas skúmaného obdobia) okolo 1, rýchlo zanikol – stihol však nakaziť takmer 2500 ľudí, pričom 34% z nich usmrtil. Čínsky koronavírus má podľa aktuálnych odhadov R0 faktor okolo 2 (existujú odhady až okolo 5) a úmrtnosť okolo 5%. Je tak podobne nákazlivý ako SARS, no menej smrteľný. Okrem toho na neho ľudia zareagovali promptnejšie, čo je úplne kľúčové.

Spôsob, akým totiž boli porazení predchodcovia totiž nespočíval v liekoch či vakcinácii (aj keď, pracuje sa na tom), ale v prevencii a izolácii. Ak totiž vírus nemá na koho preskočiť, zanikne – mimo hostiteľa prežije len pár dní. Karanténou, izoláciou a zlepšenou hygienou zas znížime pravdepodobnosť prenosu, efektívne klesne jeho nákazlivosti faktor. Koronavírus sa šíri vzduchom – to však neznamená, že niekto na vás musí kýchnuť – stačí aby si kýchol do ruky a chytil tú istú kľučku, ktorú neskôr chytíte tesne predtým, ako si začnete okusovať nechty. Napríklad SARS sa dostal do sveta kvôli tlačidlám na výťahu v medzinárodnom hoteli.

Nechcem tým povedať, že čínsky koronavírus nie je nezpečný a máme ho ignorovať – práve opatrnosť ho totiž zničí najrýchlejšie. Akurát netreba prepadať panike, podobné infekcie zabíjali v tisícoch (čo je tiež tragédia), no v porovnaní s bežnou chrípkou (tiež vírus) či tuberkulózou (baktéria) ide o pomerne nevýraznú záležitosť – bojíme sa jej hlavne preto, že je nová.

[Samuel]

Update 27. 1. 2020: Niekto sa pýta, či mu môže vírus dôjsť pri objednaní tovaru z Číny. Výskum ukázal, že mimo hostiteľa prežije vírus 5 až 28 dní, podľa podmienok (čím chladnejšie je, tým dlhšie vydrží).

Update 30. 1. 2020: Počet nakazených ľudí dosiahol 7 783, z nich 170 zomrelo (2%) a 133 sa vyliečilo (1.7%). Dnes tak pravdepodobne prekoná úroveň SARSu. Boli zaznamená prvé príznaky prenosu mimo Číny, 98% všetkých nakazených je však práve tam. Ukázalo sa, že vírus môžu prenášať aj pacienti bez viditeľných symptómov. Čínski vedci sa síce podelili o genetický kód vírusu, no nie o vzorky samotného vírusu. Našťastie sa podarilo vírus izolovať austrálskym vedcom, čo teraz uľahčí vytvorenie testov na chorobu (čo je kľúčové kvôli asymptomatickým pacientom). Dobrou správou je, že sa ukazuje, že sa vírus asi nešíri vzduchom, ale kontaktom a slinami. To je dôležité pri jeho izolovaní.

Update 31. 1. 2020: WHO vyhlásilo globálny stav núdze, ide o sériu odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Pripúšťa sa možnosť, že ak sa vírus nepodarí dostať pod kontrolu, stane sa endemickým (bude roztrúsený po svete a vracať sa v pravidelných intervaloch).

Aktuálny stav môžete sledovať tu.

PS: Spomínal som, že tieto vírusy môžu rýchlo mutovať a tak sa situácie môže zmeniť.

PS2: Na Vedátorskom IG sme písali ako sa proti vírusom dajú spraviť lieky – nie vždy sa to však uspokojivo podarí.

PS3: Modelovaním šírenia epidémie sa zaoberá aj časť matematiky.

Rozhovor s Vladimírom Leksom o koronavíruse.
Čo spraví koronavírus v tele?

Pridaj komentár