24. júna 2024
bathorka

Je naša krv kľúčom k dlhovekosti?

Hľadanie večnej mladosti a dlhovekosti uchvacuje ľudskú predstavivosť už stáročia. Legendy a príbehy o Bátoričke alebo o nesmrteľných bytostiach ako Drakula nás fascinujú práve preto, že sa sústreďujú okolo tajomných vlastností krvi. Hoci tieto príbehy môžu mať korene vo folklóre a fantázii, vedci sa do toho aj tak pustili a dnes už aj máme výsledky o dôležitosti krvi a jej potenciálnom vplyve na naše zdravie a dlhovekosť.

Alžbetu Bátoriovú, všetci dobre poznáme z príbehov o tom, ako sa kúpala, či pila krv mladých dievčat za účelom dlhovekosti a večnej mladosti. Bola to však naozaj hlúposť, alebo už vtedy mala k dispozícii výsledky výskumov z budúcnosti?!

Nedávne štúdie si získali pozornosť skúmaním krvných transfúzií medzi mladými a starými zvieratami. V týchto experimentoch transfúzia mladej krvi starším jedincom ukázala potenciálne omladzujúce účinky, zlepšenie kognitívnych funkcií (pamäť a učenie), regeneráciu tkanív a celkovú vitalitu. Zatiaľ čo presné mechanizmy za týmito účinkami ešte nie sú úplne pochopené, zistenia samozrejme podnietili záujem o ďalší výskum.

Pred pár dňami sa dokonca v médiách objavilo, že miliardár Bryan Johnson si dal vykonať transfúziu krvi, podaním krvi svojho 17-ročného syna za účelom anti-agingu aj napriek tomu, že výskum pre použitie tejto metódy pri zvrátení starnutia u ľudí je ešte ďaleko od jeho reálneho používania.

Pri výskume starnutia sa však nevyužíva len transfúzia krvi, vedci samozrejme museli prísť s niečím extra a prišli teda s takzvanou Heterochronickou parabiózou. Neznie to veľmi romanticky, ale ide o proces, kedy dve telá splynú v jedno. Dve srdcia sú naplnené rovnakou krvou, ktorá ich telá napĺňa teplom a istotou večného života. Aké krásne. No nie až tak pre myši a potkany, na ktorých je táto metóda vykonaná. Heterochronická parabióza je proces, kedy sa dve zvieratá chirurgicky spoja cez veľkú časť kože, čím sa vytvorí spoločná cirkulácia (cievy). Pri takýchto experimentoch sa spájajú dve rovnako mladé myši, ktoré sa použijú ako kontrola a následne mladú myš so starou, ktoré sú takzvanými experimentálnymi parabiontmi.

Vykonáva sa to pre potvrdenie hypotézy, že existuje akási systémová regulácia starnutia, kde je za starnutie zodpovedná konkrétna, ale zatiaľ stále neznáma molekula. Ide práve o zistenie, či krv z mladého jedinca, dokáže predlžiť život starému jedincovi. Mnoho poznatkov sa už dokonca touto metódou potvrdilo.

Tento proces je známy už od roku 1864, ale prvý výskum bol publikovaný až o 50 rokov neskôr. Výskumy naozaj ukazujú pozitívne účinky takémuto vystaveniu krvi z mladšieho jedinca. Príkladmi sú zvýšená regenerácia kostí, svalov a pečene, o 20% dlhšie prežívanie starších zvierat, či tvorba nových neurónov v mozgu. Dôležitým upozornením je, že stav staršieho parabionta sa zlepšuje, avšak na úkor stavu toho mladšieho – tým sa regenerácia znížila.

Experimenty s parabiózou teda naznačujú, že zhoršená regenerácia u starých myší je odvrátiteľná vystavením “mladej krvi”, čo naznačuje, že obsahuje omladzujúce faktory, ktoré môžu obnoviť regeneračnú funkciu.

Tak čo? Ako bude vyzerať naša budúcnosť?

[Karin Science]

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3383588/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4072458/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6764071/

Pridaj komentár