Prečo sme sa v škole učili o úlohe mitochondrií, literatúre romantizmu či riešení kvadratických rovníc, no nikto nás nenaučil praktické informácie, napríklad podávať daňové priznanie? Ruku hore kto aspoň raz nepočul takúto kritiku na nielen slovenské školstvo.
V poslednej dobe sa v súvislosti s novým koronavírusom spomínajú jeho mutácie a predpovede o tom, či zmutovaný vírus bude nebezpečnejší alebo naopak. V tomto texte si povieme, prečo a za akých podmienok sa vírusy stávajú silnejšími, respektíve slabšími a kedy aj druhá možnosť môže byť výhodná. Koronavírusu SARS-CoV-2 sa však špecificky venovať nebudeme. Namiesto toho si povieme o všeobecných princípoch ovplyvňujúcich evolúciu vírusov.
Zabehnúť maratón (42 km) je pre bežného človeka nepredstaviteľné. Pre hobby bežca je to reálna výzva, také bežné časy sa pohybujú okolo 4 hodín, plus mínus 30 minút. Keď niekto beháva seriózne, priblíži sa k 3 hodinám. Pre pár rokmi zabehli profesionálni cyklisti maratón za 2 a pol hodiny. Svetový rekord dnes je 2:02:57. Desaťročia sa blíži k magickej hranici 2 hodín, no nedarí sa ju prekonať. Nike zorganizovali v rámci promovania nových tenisiek maratón s top bežcami v ideálnych podmienkach (bežali sa kolečká, bez prevýšenia, optimálne meteorologické podmienky, auto (Tesla, aby nečmudila) udávala tempo na 2h čas) – cieľom…
https://www.youtube.com/watch?v=imvhQ8mB3_Y Ak si myslíte, že viete o Mesiaci všetko podstatné, ste na omyle – nevie to nikto. Ako Mesiac vznikol? Prečo jeho odvrátená strana vyzerá inak? A prečo sa nám tam oplatí ísť? O tom všetkom diskutuje Samuel, Norbi a Pavol Gabzdyla. Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/ Epizódu si ako video môžete pozrieť tuhttps://www.youtube.com/watch?v=imvhQ8mB3_Y Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.
Keď sa opýtate fyzika, že ako sme na tom s poznaním sveta, povie, že vieme takmer všetko – poznáme Einsteinovu teóriu relativity, ktorá opisuje vesmír a objekty v ňom, a poznáme tzv. štandardný model, ktorý opisuje správanie hmoty. Nevieme, čo sa deje v jadrách čiernych dier, alebo ako vznikol vesmír – no fyzike sveta okolo nás rozumieme naozaj veľmi dobre. Presnejšie, poznáme dané rovnice. Žiaľ, je to iba polovica príbehu – poznať rovnice nestačí, treba ich vedieť aj riešiť. Obľúbený príklad je predpoveď zatmení Slnka verzus predpoveď počasia. Kým tie zatmenia vieme predpovedať na storočia dopredu, či zajtra zaprší je…
Merné jednotky a ich príbeh Táto otázka znie možno trochu zvláštne, merné jednotky ktoré používame považujeme za úplnú samozrejmosť. Hollywood nám však pravidelne pripomína, že existujú aj iné možnosti. Vždy, keď počujeme hrdinov vo filme udávať spotrebu auta v míľach na galón, v duchu si povzdychneme, že aspoň ten čas merajú v sekundách a nie vo výdychoch bizóna. Kde sa naše jednotky vlastne vzali? Kedy v histórii nastal ten moment, kedy niekto poťažkal malý kameň a povedal: ‚‚Hľa, toto je desať deka.‘‘ A ktorá z našich základných jednotiek bola vlastne prvá? S kilogramom je to jednoduché, je definovaný ako liter…
Epidémia osýpok si na malom ostrove vyžiadala desiatky obetí, prevažne detí.
Nazvať niečo objekt nie je veľmi lichotivé. Keď však Arthur Hoag v roku 1950 uvidel toto čudo, netušil o čo ide. Prvé typy boli napríklad planetárna hmlovina (pamätajte, že on videl objekt v horšom rozlíšení, než je na obrázku), dve galaxie, ktoré sú od seba vzdialené, len sú vo vhodnej konštelácii alebo efekt gravitačnej šošovky. Nie, nie a nie.
Nedávno sme písali o tom, ako vznikol jazykový model ChatGPT – znelo to v princípe jednoducho, tak prečo ho teda nikto nevyrobil skôr? Za odpoveďou sa pozrime do minulosti. Pred šiestimi rokmi kraľovali jazykovým modelom rekurentné neurónové siete, ktoré získali vďaka jednoduchému triku schopnosť pamäte. Fungovalo to takto: Do rekurentnej siete vkladáte jedno slovo za druhým, v poradí v akom idú za sebou v texte. Sieť každé slovo spracuje a na výstupe vráti dve veličiny: výstup pre dané slovo a svoj vnútorný stav – svoju pamäť. Keď do siete vložíte ďalšie slovo, vložíte spolu s ním aj pamäť po predošlom…
Máloktorá veta vám povie toľko o stave časticovej fyziky, ako táto: „Šokujúci výsledok ukázal nezhodu medzi teóriou a experimentom na úrovni 0.01%.“ Šokujúce však nie je to, aký malý je tento rozdiel – ale aký je veľký.
Podporiť nás môžete cez stránku Patreon. Alebo priamo cez toto tlačítko Podpora priamo na náš účet:Fio bankaIBAN: SK0583300000002901635790 BIC/SWIFT:FIOZSKBAXXX Na poslanie daru sa nedá využiť platobná brána. Vedátora môžete podporiť aj darovaním svojich dvoch percent, viac info tu. Ak nás podporíte sumou aspoň 25€, radi vám pošleme jedno z našich tričiek, hrnčekov, ponožiek alebo knihu Najzaujímavejšie experimenty vo fyzike! (Nezabudnite v takom prípade napísať svoju adresu a do poznámky vzor trička a veľkosť. Tričká posielame na Slovesko, v prípade inej krajiny sa nám radšej ozvite dopredu. Ak sa vám neozvem, ozvite sa prosím priamo – niektoré banky neposunú informácie správne.) Obchodné ponuky smerujte na našu…
Plán postaviť ešte väčší časticový urýchľovač sa v CERNe pohol dopredu. Oveľa väčší, oveľa hlbšie, oveľa väčšie energie a oveľa drahší. Prvá fáza Future circular collider (FCC) by sa mal začať fungovať v roku 2045, druhá časť od – približne – roku 2070 do konca storočia. Jedno treba dodať, z krátkozrakosti sa projekt nedá obviniť.Začnime skepticky. Veľký hadrónový urýchľovač, LHC, splnil, čo mal. Pomocou neho sme našli Higgsov bozón, poslednú skladačku štandardného modelu časticovej fyziky. Vo fyzike sa dlho premýšľa o supersymetrii, elegantnom rozšírení známej fyziky, ktoré by okrem iného posvietilo na mnohé aktuálne záhady. Ku každej častici by mal existovať superpartner, dúfalo sa, že…
Blížia sa prezidentské voľby, a tak sa ako na páse objavujú prieskumy verejnej mienky. Kandidát dostane 15 %, o dva dni 13 % a ľudia hneď začnú vášnivo diskutovať, čím si pokazil svoje renomé u voličov, ktoré vyhlásenie mu poškodilo preferencie a čím to môže napraviť. Pravda je však taká, že sa nemuselo pokaziť absolútne nič. Dokonca mu mohli preferencia aj mierne stúpnuť. Ako je to možné? Percentá udávané agentúrami by boli presné, len ak by sa opýtali úplne všetkých voličov – čo samozrejme nerobia. Ich vzorka je nielen obmedzená, je relatívne malá, bežne okolo 1000 ľudí. Ak si hodíte mincou…
Možno ste zachytili novú kauzu v slovenskej vede. Poprosil som o vyjadrenie experta, ktorý v CERN priamo pôsobil. Povedal som si však, že kým to spíše, pridám aj ja svoj názor, keďže s týmto výskumným centrom nemám a nikdy asi nebudem mať nič spoločné (okrem organizovania prednášok na Pohode). Ak by Slovákom zakázali sa čo i len priblížiť na 100 kilometrov, môj život by to nijak neovplyvnilo – preto môj názor môžete brať ako úplne nezaujatý. (Teda, okrem toho, že ide o slovenskú vedu.) CERN je medzinárodné výskumné stredisko v Ženeve, sídli v ňom najsofistikovanejší experiment na svete. Okrem iného…
Ropu možno bez preháňania označiť za krv modernej civilizácie. Uplatnenie nachádza v doprave, priemysle alebo syntéze umelých hmôt. Okrem toho však zaťažuje životné prostredie, financuje opulentný život arabských šejkov a ruských oligarchov, či drží pri moci diktátorov a v bojaschopnom stave teroristické skupiny.
Sean Caroll, výborný teoretický fyzik, popularizátor fyziky a zároveň občasný hráč pokru vravieva, že bežne ľudia rozlišujú len tri pravdepodobnosti: 0%, 50% a 100%; alebo ľudovo povedané: nikdy, občas a vždy. Ako to však už v živote chodí, prehnané zjednodušovanie škodí.
Riemannova funkcia vyzerá nevinne, no schováva odpoveď na najväčšie matematické otázky.
„Prosím ťa, pridáš jeden stupeň? Je mi chladno.“ „Zbláznil si sa? Najprv jeden, dva, potom desať, sto, tisíc a všetci tu zhoríme do tla!“ Takáto konverzácia vám určite príde absurdná. Pritom ju, v mierne kamuflovanej podobe, vídame bežne.
VŠEOBECNÉ OBCHODNÉ PODMIENKY I. Základné ustanovenia 1. Tieto všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „obchodné podmienky“) sú vydané: Higgsov bizón, s. r. o.,Stolárska 7030/37Bratislava - Mestská Časť Rača 83106IČO: 54206430DIČ: 2121601625 Zapísaný v: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I pod číslom: 156640/B (ďalej len „predávajúci“) 2. Tieto obchodné podmienky upravujú vzájomné práva a povinnosti predávajúceho a fyzickej osoby, ktorá uzatvára kúpnu zmluvu mimo svoju podnikateľskú činnosť ako spotrebiteľ, alebo v rámci svojej podnikateľskej činnosti (ďalej len: „kupujúci“) prostredníctvom webového rozhrania umiestneného na webovej stránke dostupného na internetové adrese www.vedator.space (ďalej je „internetový obchod“). 3. Ustanovenia obchodných podmienok sú neoddeliteľnou súčasťou kúpnej…
Poznáme desiatky rôznych pranostík, ide o ľudové múdrosti týkajúce sa počasie. Dá sa im veriť? Porovnali sme ich s historickými meteorologickými dátami.
Prečo je zlato zlaté? Prečo je ortuť tekutá? Napriek tomu, že lesk zlata vábil ľudí už odpradávna a ako zlato, tak aj ortuť fascinovali už alchymistov na úsvite modernej vedy, vysvetlenie charakteristických vlastností týchto kovov prišlo relatívne nedávno a vyžadovalo si zapojiť dve najvýznamnejšie fyzikálne teórie 20. storočia: kvantovú mechaniku a teóriu relativity.
Kvantová mechanika dostala svoje definitívne kontúry koncom dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia. Ľudí, ktorí na nej vtedy pracovali, viedla veľmi konkrétna experimentálna motivácia – zákony klasickej fyziky aplikované na mikroskopické objekty nedávali žiadny zmysel a viedli k hlúpostiam. Atómy nemali byť stabilné, zo žiaroviek malo vychádzať nekonečné množstvo smrtiaceho ultrafialového žiarenia a podobne. Tieto problémy kvantová mechanika vyriešila a svet chvíľu dával zmysel.
V živote sú isté len tri veci: smrť, dane a že pod príspevok o priemernom zárobku v krajine niekto napíše: „To kde toľkoto zarábajú? To je čisté klamstvo!“
Čierne diery požierajú hmotu a rastú. Vesmír nepožiera nič a rastie tiež. Tieto dve skutočnosti boli v astrofyzike a kozmológii dlho dané ako nezávislé – nedávny výskum sa ich však pokúsil spojiť dokopy. Čo je vnútri čiernych dier? Ako sa rozpína vesmír? A súvisí tmavá hmota s tmavou energiou? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Nedávno sme písali o tom, ako vznikla umelá inteligencia ChatGPT. V skratke, upravovali sa jej vnútorné parametre s cieľom, aby čo najlepšie vedela predpovedať, akým slovom majú pokračovať texty, ktoré autori stiahli z internetu. Teraz sa pozrieme na to, čo sú tie vnútorné parametre vlastne zač. ChatGPT je neurónová sieť. Nejde o skutočné neuróny, ale o ich extrémne zjednodušený matematický popis. Každý takýto „matematický neurón“ funguje takto: Má niekoľko vstupov a jeden výstup, pričom každý vstup má svoju „váhu“, teda dopredu dané číslo. Na každom vstupe pošlete do neurónu jedno číslo. Neurón každý vstup prenásobí jeho váhou a všetky ich…
Súťaž o najkrajší záber z vesmíru by nemala jasného víťaza. Pre niekoho sú to malebné hmloviny, pre iného detaily planét či Slnka. Ak by bola súťaž o fotku, ktorá najhlbšie zmenila naše predstavy o vesmíre, asi by sme ani nemuseli súťažiť.
Pod pojmom psychická trauma si zvyčajne predstavíme tie najhoršie udalosti, ktoré sa nám môžu stať – nečakanú smrť blízkeho, sexuálne zneužívanie, zážitok vojny či prírodnej katastrofy. Vedecké poznanie nám však ukazuje, že človek nemusí zažiť tie najväčšie hrôzy na to, aby zažil traumu.
Priebeh koronavírusu z pohľadu nakazeného slovenského vedca. Text publikujeme s varovaním a bez úprav.
Pred pár dňami bolo udelené najprestížnejšie matematické ocenenie, Fieldsova medaila. Presnejšie povedané, boli udelené štyri medaily, a to matematikom Hugovi Duminil-Copinovi, Juneovi Huhovi, Jamesovi Maynardovi a Maryne Viazovskej.
Minule sme si vysvetlili, na čo nám je logaritmus. Logaritmus dostáva pod kontrolu veľké a rýchlo rastúce čísla, preto je užitočný práve v časoch epidémie. Pozrime sa teraz na dva pojmy, ktoré sedia na tróne neobľúbenej matematiky: derivácie a integrály.
Veci sa prenášajú, organizujú a ukladajú jednoduchšie pokiaľ sú ľahšie a menšie – jednoducho kompaktnejšie. Pri balení na dovolenku sa snažíme do kufra dostať čo najväčšie množstvo vecí a prirodzene sa pri tom zamýšľame či dané veci budeme určite potrebovať a teda či nie sú nadbytočné (redundantné). Priestor ušetríme napríklad tým, že si niektoré veci ako potraviny, kúpime až na mieste.
(Vedátor na stope) Pre väčšinu z nás sú to dlhé čiary, ktoré za sebou nechávajú lietadlá. Pre niektorých sú to však poprašky jedu a chemikálií, ktorými „oni“ ovládajú naše mysle. Jedinou záchranou je vraj, ako inak, ocot. Vyznávačov tejto konšpiračnej teórie nie je málo, ich Slovenská FB základňa má 15 tisíc členov. Tento mýtus sa však dá vyvrátiť úplne jednoducho – stačí vysvetliť, čo čiary na oblohe v skutočnosti sú. Na to treba vedieť iba tri veci: 1. S výškou klesá teplota vzduchu, teda aspoň prvých 10 kilometrov nad zemou, [1] (preto sa sneh drží najdlhšie na úplnom vrchole kopcov).…
V poslednej dobe sme tu písali o všelijakých číslach – prirodzených, celých, reálnych, komplexných, … Bolo by však nespravodlivé nespomenúť niektoré iné zaujímavé triedy čísel, ktoré sa vyskytujú pri riešení mnohých problémov.
Na trhu s výživovými doplnkami sa nedávno objavila nová látka, ktorá (pravdepodobne) funguje cez ECS – hexahydrokanabinol alebo skrátene HHC. Táto molekula je svojou štruktúrou takmer identická molekule THC, hlavná psychoaktívna látka marihuany. Keďže však nie je úplne identická, legislatívna regulácia sa na HHC v niektorých krajinách nevzťahuje. Napríklad v Českej republike kúpite HHC vo forme cukríkov na cmúľanie, sušienok na chrúmanie, sušine na fajčenie či náplne na vapovanie. A to všetko s posvätením predajcu, že ide o legálnu alternatívu THC.
Biely achát na rakovinu, fluorit na mozgové poruchy, ruženín proti depresiám a tyrkys na rozpustenie negatívnej energie. Ja viem, asi vás neprekvapím, keď poviem, že nič z toho nefunguje. Liečivé kamene vychádzajú z mýtov o fungovaní ľudského organizmu a aj napriek tomu, že nemajú žiadnu oporu vo vede (práve naopak), každých pár rokov naberú na popularite. Nebyť toho, že sa na nich snažia priživiť aj veľké značky, nestáli by ani za komentár. V jednom sú však užitočné – poukazujú na chyby, ktorých sa pri rozmýšľaní o svete dopúšťame. Ako liečivé kamene fungujú? Kúpite si kameň, priložíte na telo, prípadne nosíte na…
V živote stretneme všelijaké čísla. Malé, veľké, kladné, záporné, celé, zlomky, odmocniny, imaginárne čísla, ale i takých špekulantov ako pí alebo Eulerovo číslo. Väčšina z nich má jednu spoločnú vlastnosť – vieme ich napísať.
Táto kniha sa ku mne dostala náhodou a ak by som k nej mal povedať jedinú vec: je polarizujúca. Autorka sa zaoberá veľkými témami, ktoré výrazne zjednodušuje a prekladá fiktívnymi príbehmi. Niekto sa poteší, že je to tak akurát a laik vďaka knihe dokáže nahliadnuť na hlboké pravdy vesmíru. Pre niekoho je však zjednodušovania toľko, že vlastne po prečítaní nevie, čo sa dozvedel.Ale pekne po poriadku. Kniha sa zaoberá trochu iným pohľadom na fyziku, než sme zvyknutí. Tu je prvý háčik, na klasický pohľad na fyziku typický čitateľ nie je zvyknutí. Fyzikálne úlohy sú jasne dané. Máme počiatočný stav a rovnice, ktoré nám hovoria, ako…
Prvú časť článku nájdete tu Enigma vyzerá ako písací stroj s jednou klávesnicou navyše. [1] Na prvej klávesnici sa píše správa. Po zadaní písmena správy – stlačení na klávesnici, sa vo vnútri Enigmy uzavrie elektrický obvod, prejde ním prúd a zasvieti žiarovka pod niektorým z písmen druhej klávesnice. To je nové písmeno zašifrovanej správy. Čo presne sa ale deje medzi stačením jedného písmena a zasvietením druhého? Fungovanie strojov najlepšie pochopíme, keď si ich môžeme sami vyskúšať. Našťastie nemusíte zháňať Enigmu v starožitníctve, pretože na internete je k dispozícii viacero simulátorov. Jeden z nich, ktorý môžete skúšať počas čítania tohto textu alebo…
Cesty vedy sú často nevyspytateľné. Veľa zo zaužívaných teórií neprežije a veľa nápadov, ktoré napokon pretrvajú, sa objaví úplne neočakávane. Znamená to, že veda je veľmi dobrodružná a dynamická. Znamená to však aj to, že o mnohých originálnych nápadoch z minulosti dnes ani nevieme – neobstáli totiž v evolučnom súboji vedeckých myšlienok.
3. augusta 2019 zomrel Nikolaj Semjonovič Kardašov, ruský astrofyzik, ktorý vymyslel klasifikáciu civilizácii podľa ich vyspelosti. (Na jeho škále, od 1 po 3, sme my 0.) Touto myšlienkou sa začal zaoberať v roku 1963, počas výskumu kvazaru CTA-102 [1]. Šlo o prvé (známe) sovietske snahy o objavenie mimozemskej civilizácie. Kvazar je zdrojom silných rádiových vĺn, ide o aktívne galaktické jadro – rotujúcu čiernu dieru, do ktorej padá okolitý materiál (čo produkuje elektromagnetické žiarenie). Dnes už vieme, že zdrojom signálu bola čierna diera, no vtedy sa to nevedelo – z galaktického jadra prichádzal rádiový signál vysokej intenzity a ako dnes, aj…
Jednou zo šiestich otvorených Miléniových úloh, za ktorých úspešné vyriešenie vyplatí Clayov matematický inštitút odmenu milión dolárov, je takzvaná Hodgeova domnienka. Často sa o nej hovorí, že je z uvedených problémov najťažšia na vysvetlenie — to nás však samozrejme v písaní tohoto príspevku nezastaví :) o to viac, keď pri tom môžeme použiť pekné obrázky. Hor sa teda do toho!
(Predošlý diel série o prvočíslach) Pred niekoľkými storočiami bolo hlavným lákadlom dobrodruhov objavovanie nových krajín. Podnikali odvážne výpravy a mnohí z nich sa často nevrátili. Lákala ich typicky nielen túžba presláviť sa, ale aj túžba vidieť (a niekedy aj pochopiť) svet okolo nás. Podobným magnetom bolo, a stále je, „dobývanie“ toho, čo predtým nikto nedobyl – vyštverať sa na najvyšší bod na planéte [2] alebo sa potopiť na najhlbšie dno oceánu. Ako však čas pomaly plynul, postupne boli všetky kúty sveta (do veľkej miery) objavené a všetky najvyššie vrchy zdolané. Trochu to môže zaváňať tým, že odvážni dobrodruhovia dnes nemajú…
Pri pohľade na lebku príbuzných primátov a človeka si môžeme všimnúť zaujímavý detail. Kým žuvacie svaly u človeka majú svoje upevnenie na boku lebky, u iných primátov siahajú až po samí vrchol hlavy. Jedným z uveriteľných predpokladov hovorí o tom, že skrátenie žuvacích svalov na hlavách lebiek ľudí umožňuje jej väčší rast, čo následne umožňuje väčšiemu rastu mozgu a tým aj zvyšovaniu inteligencie. Samozrejme, za predpokladu, že väčší mozog znamená vyššiu inteligenciu. Ak by toto tvrdenie bolo pravdivé, človek by zrejme nepatril medzi najinteligentnejšie stvorenia sveta. Veď v porovnaní s mozgom veľrýb je ľudský mozog niekoľko násobne menší a predsa…
Altruizmus je pomáhanie iným na svoj úkor. Ako sa takéto správanie mohlo vyvinúť v tvrdom evolučnom súboji?
V každodennom živote sa stretávame so slovom signál. Mám dostatočný signál na telefonovanie? Vodič v aute mi bliknutím svetiel dal signál, že môžem prejsť cez prechod. Tu začína byť zrejmé, že signály majú niečo spoločné s informáciou. Najrozšírenejšia definícia nám hovorí, že signál je nositeľom informácie. Kde všade sa stretávame so signálmi a ako s nimi pracujú počítače, to sa pokúsim vysvetliť v nasledujúcom texte.
Veľa ľudí tvrdí, že má vyslovne strach z chemikálií. Je opodstatnený?
Mikroskopy nám odhalili ... mikroskopický svet. Majú však svoje limity, ktoré sú dané fundamentálnou fyzikou svetla. Jeden zo spôsobov, ako tieto limity obísť, je namiesto svetla použiť niečo iné. Prekvapivo dobrou náhradou sú elektróny. Ako sa dá pomocou nich pozorovať hmota? Dokážeme pomocou elektrónových mikroskopov vidieť aj samotné atómy? A môžeme pod taký mikroskop vložiť ruku? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a ich hostia Honza Jíša a Ondro Bača.
Možno v tomto období sledujete politiku a všímate si napäté vyjednávania, ktoré prebiehajú. Veľmi mi to pripomenulo jeden z najkrajších experimentov v psychológii resp. behaviorálnej ekonómii. Podstatou hry je jednoduché ultimátum, pričom pojem hra treba brať s rezervou – ide o situáciu, kde majú účastníci, teda hráči, na výber jasne dané stratégie. Hra prebieha takto. Hráč A dostane istý obnos peňazí, napríklad 10 eur, pričom má tieto peniaze rozdeliť medzi oboch buď férovo 5-5 alebo neférovo 8-2. Hráč B sa rozhodne, či túto ponuku prijme. Ak odmietne, peniaze musia vrátiť a nikto nedostane nič. Takto zadefinovali pravidlá hry W. Güth, R. Schmittberger a B. Schwarze, ktorí v roku 1982…
Rakete Ariene 5 sa úspešne podarilo nevybuchnúť a najočakávanejší teleskop desaťročia je na ceste k miestu, kde bude vykonávať svoju misiu. Nasľubovalo sa mnoho, má prekonať Hubblov vesmírny teleskop, hľadať dvojičky Zeme, ideálne osídlené, pozorovať vznik prvých galaxií a tým pomôcť určiť zloženie vesmíru či povahu fyzikálnych zákonov.