Prečo sme sa v škole učili o úlohe mitochondrií, literatúre romantizmu či riešení kvadratických rovníc, no nikto nás nenaučil praktické informácie, napríklad podávať daňové priznanie? Ruku hore kto aspoň raz nepočul takúto kritiku na nielen slovenské školstvo.
V poslednej dobe sa v súvislosti s novým koronavírusom spomínajú jeho mutácie a predpovede o tom, či zmutovaný vírus bude nebezpečnejší alebo naopak. V tomto texte si povieme, prečo a za akých podmienok sa vírusy stávajú silnejšími, respektíve slabšími a kedy aj druhá možnosť môže byť výhodná. Koronavírusu SARS-CoV-2 sa však špecificky venovať nebudeme. Namiesto toho si povieme o všeobecných princípoch ovplyvňujúcich evolúciu vírusov.
Zabehnúť maratón (42 km) je pre bežného človeka nepredstaviteľné. Pre hobby bežca je to reálna výzva, také bežné časy sa pohybujú okolo 4 hodín, plus mínus 30 minút. Keď niekto beháva seriózne, priblíži sa k 3 hodinám. Pre pár rokmi zabehli profesionálni cyklisti maratón za 2 a pol hodiny. Svetový rekord dnes je 2:02:57. Desaťročia sa blíži k magickej hranici 2 hodín, no nedarí sa ju prekonať. Nike zorganizovali v rámci promovania nových tenisiek maratón s top bežcami v ideálnych podmienkach (bežali sa kolečká, bez prevýšenia, optimálne meteorologické podmienky, auto (Tesla, aby nečmudila) udávala tempo na 2h čas) – cieľom…
https://www.youtube.com/watch?v=imvhQ8mB3_Y Ak si myslíte, že viete o Mesiaci všetko podstatné, ste na omyle – nevie to nikto. Ako Mesiac vznikol? Prečo jeho odvrátená strana vyzerá inak? A prečo sa nám tam oplatí ísť? O tom všetkom diskutuje Samuel, Norbi a Pavol Gabzdyla. Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/ Epizódu si ako video môžete pozrieť tuhttps://www.youtube.com/watch?v=imvhQ8mB3_Y Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.
Keď sa opýtate fyzika, že ako sme na tom s poznaním sveta, povie, že vieme takmer všetko – poznáme Einsteinovu teóriu relativity, ktorá opisuje vesmír a objekty v ňom, a poznáme tzv. štandardný model, ktorý opisuje správanie hmoty. Nevieme, čo sa deje v jadrách čiernych dier, alebo ako vznikol vesmír – no fyzike sveta okolo nás rozumieme naozaj veľmi dobre. Presnejšie, poznáme dané rovnice. Žiaľ, je to iba polovica príbehu – poznať rovnice nestačí, treba ich vedieť aj riešiť. Obľúbený príklad je predpoveď zatmení Slnka verzus predpoveď počasia. Kým tie zatmenia vieme predpovedať na storočia dopredu, či zajtra zaprší je…
Merné jednotky a ich príbeh Táto otázka znie možno trochu zvláštne, merné jednotky ktoré používame považujeme za úplnú samozrejmosť. Hollywood nám však pravidelne pripomína, že existujú aj iné možnosti. Vždy, keď počujeme hrdinov vo filme udávať spotrebu auta v míľach na galón, v duchu si povzdychneme, že aspoň ten čas merajú v sekundách a nie vo výdychoch bizóna. Kde sa naše jednotky vlastne vzali? Kedy v histórii nastal ten moment, kedy niekto poťažkal malý kameň a povedal: ‚‚Hľa, toto je desať deka.‘‘ A ktorá z našich základných jednotiek bola vlastne prvá? S kilogramom je to jednoduché, je definovaný ako liter…
Epidémia osýpok si na malom ostrove vyžiadala desiatky obetí, prevažne detí.
Nazvať niečo objekt nie je veľmi lichotivé. Keď však Arthur Hoag v roku 1950 uvidel toto čudo, netušil o čo ide. Prvé typy boli napríklad planetárna hmlovina (pamätajte, že on videl objekt v horšom rozlíšení, než je na obrázku), dve galaxie, ktoré sú od seba vzdialené, len sú vo vhodnej konštelácii alebo efekt gravitačnej šošovky. Nie, nie a nie.
Nedávno sme písali o tom, ako vznikol jazykový model ChatGPT – znelo to v princípe jednoducho, tak prečo ho teda nikto nevyrobil skôr? Za odpoveďou sa pozrime do minulosti. Pred šiestimi rokmi kraľovali jazykovým modelom rekurentné neurónové siete, ktoré získali vďaka jednoduchému triku schopnosť pamäte. Fungovalo to takto: Do rekurentnej siete vkladáte jedno slovo za druhým, v poradí v akom idú za sebou v texte. Sieť každé slovo spracuje a na výstupe vráti dve veličiny: výstup pre dané slovo a svoj vnútorný stav – svoju pamäť. Keď do siete vložíte ďalšie slovo, vložíte spolu s ním aj pamäť po predošlom…
Plán postaviť ešte väčší časticový urýchľovač sa v CERNe pohol dopredu. Oveľa väčší, oveľa hlbšie, oveľa väčšie energie a oveľa drahší. Prvá fáza Future circular collider (FCC) by sa mal začať fungovať v roku 2045, druhá časť od – približne – roku 2070 do konca storočia. Jedno treba dodať, z krátkozrakosti sa projekt nedá obviniť.Začnime skepticky. Veľký hadrónový urýchľovač, LHC, splnil, čo mal. Pomocou neho sme našli Higgsov bozón, poslednú skladačku štandardného modelu časticovej fyziky. Vo fyzike sa dlho premýšľa o supersymetrii, elegantnom rozšírení známej fyziky, ktoré by okrem iného posvietilo na mnohé aktuálne záhady. Ku každej častici by mal existovať superpartner, dúfalo sa, že…
Blížia sa prezidentské voľby, a tak sa ako na páse objavujú prieskumy verejnej mienky. Kandidát dostane 15 %, o dva dni 13 % a ľudia hneď začnú vášnivo diskutovať, čím si pokazil svoje renomé u voličov, ktoré vyhlásenie mu poškodilo preferencie a čím to môže napraviť. Pravda je však taká, že sa nemuselo pokaziť absolútne nič. Dokonca mu mohli preferencia aj mierne stúpnuť. Ako je to možné? Percentá udávané agentúrami by boli presné, len ak by sa opýtali úplne všetkých voličov – čo samozrejme nerobia. Ich vzorka je nielen obmedzená, je relatívne malá, bežne okolo 1000 ľudí. Ak si hodíte mincou…
Možno ste zachytili novú kauzu v slovenskej vede. Poprosil som o vyjadrenie experta, ktorý v CERN priamo pôsobil. Povedal som si však, že kým to spíše, pridám aj ja svoj názor, keďže s týmto výskumným centrom nemám a nikdy asi nebudem mať nič spoločné (okrem organizovania prednášok na Pohode). Ak by Slovákom zakázali sa čo i len priblížiť na 100 kilometrov, môj život by to nijak neovplyvnilo – preto môj názor môžete brať ako úplne nezaujatý. (Teda, okrem toho, že ide o slovenskú vedu.) CERN je medzinárodné výskumné stredisko v Ženeve, sídli v ňom najsofistikovanejší experiment na svete. Okrem iného…
Ropu možno bez preháňania označiť za krv modernej civilizácie. Uplatnenie nachádza v doprave, priemysle alebo syntéze umelých hmôt. Okrem toho však zaťažuje životné prostredie, financuje opulentný život arabských šejkov a ruských oligarchov, či drží pri moci diktátorov a v bojaschopnom stave teroristické skupiny.
Sean Caroll, výborný teoretický fyzik, popularizátor fyziky a zároveň občasný hráč pokru vravieva, že bežne ľudia rozlišujú len tri pravdepodobnosti: 0%, 50% a 100%; alebo ľudovo povedané: nikdy, občas a vždy. Ako to však už v živote chodí, prehnané zjednodušovanie škodí.
Máloktorá veta vám povie toľko o stave časticovej fyziky, ako táto: „Šokujúci výsledok ukázal nezhodu medzi teóriou a experimentom na úrovni 0.01%.“ Šokujúce však nie je to, aký malý je tento rozdiel – ale aký je veľký.
Podporiť nás môžete cez stránku Patreon. Alebo priamo cez toto tlačítko Podpora priamo na náš účet:Fio bankaIBAN: SK0583300000002901635790 BIC/SWIFT:FIOZSKBAXXX Na poslanie daru sa nedá využiť platobná brána. Vedátora môžete podporiť aj darovaním svojich dvoch percent, viac info tu. Ak nás podporíte sumou aspoň 25€, radi vám pošleme jedno z našich tričiek, hrnčekov, ponožiek alebo knihu Najzaujímavejšie experimenty vo fyzike! (Nezabudnite v takom prípade napísať svoju adresu a do poznámky vzor trička a veľkosť. Tričká posielame na Slovesko, v prípade inej krajiny sa nám radšej ozvite dopredu. Ak sa vám neozvem, ozvite sa prosím priamo – niektoré banky neposunú informácie správne.) Obchodné ponuky smerujte na našu…
Riemannova funkcia vyzerá nevinne, no schováva odpoveď na najväčšie matematické otázky.
„Prosím ťa, pridáš jeden stupeň? Je mi chladno.“ „Zbláznil si sa? Najprv jeden, dva, potom desať, sto, tisíc a všetci tu zhoríme do tla!“ Takáto konverzácia vám určite príde absurdná. Pritom ju, v mierne kamuflovanej podobe, vídame bežne.
VŠEOBECNÉ OBCHODNÉ PODMIENKY I. Základné ustanovenia 1. Tieto všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „obchodné podmienky“) sú vydané: Higgsov bizón, s. r. o.,Stolárska 7030/37Bratislava - Mestská Časť Rača 83106IČO: 54206430DIČ: 2121601625 Zapísaný v: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I pod číslom: 156640/B (ďalej len „predávajúci“) 2. Tieto obchodné podmienky upravujú vzájomné práva a povinnosti predávajúceho a fyzickej osoby, ktorá uzatvára kúpnu zmluvu mimo svoju podnikateľskú činnosť ako spotrebiteľ, alebo v rámci svojej podnikateľskej činnosti (ďalej len: „kupujúci“) prostredníctvom webového rozhrania umiestneného na webovej stránke dostupného na internetové adrese www.vedator.space (ďalej je „internetový obchod“). 3. Ustanovenia obchodných podmienok sú neoddeliteľnou súčasťou kúpnej…