20. januára 2022
zla sanca

Zradná šanca

Priateľku minule niečo bolelo, tak si na to dala liek. Neskôr však zhodnotila, že to nepomohlo a stále to bolí. Na to som, s empatiou hodnou teoretického fyzika, prehlásil, že ako môže vedieť, že by to inak nebolelo ešte viac?

Je to typická situácia, ktorý figliari žartovne označujú ako „N = 1 štúdia“. Vychádzame z údajov, ktoré majú vo vzorke len jeden testovací subjekt. Niekedy sa tomu hovorí aj dôkaz anektodou.

Najedol som sa v reštaurácii a začalo mi byť zle. No ako viem, že by mi neprišlo zle aj po jedle doma? V tomto prípade existuje možnosť, ako nájsť odpoveď. Opýtam sa ostatných, čo jedli v tej istej reštaurácii a ideálne aj to isté jedlo, ako sa cítia. Niekedy je však situácia zložitejšia.

Začiatkom septembra som prekonal covid. Slovo „prekonal“ znie až nepatrične, bol som úplne asymptomatický. Mal som za sebou dve kolá očkovania a vyzerá to tak, že vakcíny spravili, čo sľúbili – telo si s infekciou hravo poradilo. No pravda je taká, že som v skupine, ktorá mala nezanedbateľný predpoklad na asymptomatický priebeh aj bez vakcín. Ako viem, ako by som dopadol bez nich?

Iným príkladom sú zmeny počasia. Klimatológovia určili, že klimatická zmena spôsobí, že niektoré javy, napríklad extrémne búrky, budú oveľa pravdepodobnejšie. Taká pohroma, aká nastala kedysi raz za rok, môže po novom nastať napríklad trikrát. Keď však za rok nastanú tri ničivé búrku, nedá sa však prstom ukázať, že táto jedna je tá pôvodná a tieto dve sú nové.

Najjednoduchšie to opisuje pokus s falošnou mincou, na ktorej padne s 2/3 pravdepodobnosťou vrch a s 1/3 pravdepodobnosťou spodok. Hodíte mincou a padne vrch. Môžete zhodnotiť, že vrch padol práve kvôli tomu, že je minca upravená? Vrch predsa občas padne aj na normálnej minci. A čo ak padne spodok? Je to dôkaz toho, že minca upravená nie je? Tiež nie.

Z jedného výsledku nevytušíme takmer nič. Dôležitý je až štatistický súbor dát. Až veľa údajov poskytne na situáciu adekvátny pohľad.

Je pre nás veľkou výzvou naučiť sa premýšľať, rozprávať a analyzovať v termínoch štatistiky. Náš mozog má rád príbehy, anektordy, niečo, na čo môže ukázať prstom. Opakovane sa však ukazuje, že rozumieť svetu bez štatistiky nedokážeme. Nemáme mentálnu kapacitu, ktorá by dokázala poňať celý svet so všetkými detailami. A zároveň detailný pohľad na jeden špecifický úkaz môže byť zavádzajúci. Musíme sa naučiť pozerať na celok, no vedieť si z neho vybrať len to podstatné, nesústrediť sa na jeden nereprezentatívny aspekt. Naučme sa myslieť (aj) štatisticky.

[Samuel]

Pridaj komentár