5. decembra 2022
bezec

O tepe, behaní a deriváciach

Na tejto stránke asi nikoho neprekvapí informácia, že srdce v našom tele plní funkciu pumpy, vďaka ktorej cirkuluje krv a s ňou kyslík, živiny a teplo. Tak isto ani to, že v čase stresu alebo zvýšenej aktivity srdce tlčie oveľa rýchlejšie, ako v pokoji. Okrem toho, že to dáva dobrý zmysel – naše svaly potrebujú viac živín na svoju činnosť – s tým má skúsenosť každý, kto bežal na autobus alebo nadával na schodoch na pokazený výťah.

Tomu, ako rýchlo vaše srdce bije, sa hovorí srdcový tep a zväčša sa udáva v počte úderov za minútu. V pokoji by mal mať zdravý človek tep medzi 60 a 80 (ak sa pýtate, či je náhoda, že toto číslo je zhruba jeden úder za sekundu, tak samozrejme nie). Každý z nás má nejakú maximálnu hodnotu tepu, nad ktorý už to ktoré srdce ísť jednoducho nevie. Je zaujímavé, že toto číslo je veľmi individuálne, ale trénovaním sa prakticky nemení. Zlepšujete sa však to, ako dlho vydržíte vo vysokých tepoch a aký absolútny výkon pri danom tepe zvládate podávať.

Všeobecne platí, čím vyšší tep, tým vyššiu námahu práve vtedy vaše telo vykonáva. Tým je toto číslo veľmi dobrým indikátorom pre sledovanie a kontrolovanie intenzity tréningu a dôležitým nástrojom pre ľudí, ktorí sa športovaniu venujú vážnejšie. Napríklad keď bežíte maratón, podľa tepov si môžete ustrážiť výkon a neprepáliť začiatok. Je v nich ale ukrytá ďalšia veľmi zaujímavá informácia.

Keď z kľudu vyštartujete do plného šprintu, vaše srdce samozrejme nezareaguje okamžite. Svalom chvíľu potrvá, kým si uvedomia, že potrebujú viac zdrojov, nejaký čas potom trvá kým sa táto informácia dostane tam kde má a aj samotné srdce sa nejaký čas rozbieha. Je preto zajímavé pozerať sa rozdiel časov medzi jednotlivými údermi. Pri tepe 60 úderov za minútu delí dve stiahnutia srdca 1000 milisekúnd (ms), pri tepe 180 približne 333 ms. Z čísla 1000 na číslo 333 srdce zrýchli postupne. Napríklad cez údery, ktoré delí 960 ms, 920 ms, 880 ms atď. V tomto príklade zrýchľuje srdce tempom 40 ms – rozdiel medzi dvomi údermi sa postupne zmenšuje o 40 ms. Tejto zmene hovoríme variabilita srdcového rytmu, alebo HRV (heart rate variability).

Čím je toto číslo vyššie, tým rýchlejšie dokáže vaše telo zareagovať na zvýšenie záťaže. Aj jednotlivcom sa výrazne mení a výskumy ukazujú, že je dobrým indikátorom čerstvosti alebo unavenosti vášho organizmu. Pre ľudí, ktorí športujú je preto ďalším dôležitým ukazovateľom ich stavu. Ak máte skúsenosť so športovaním a sledovaním tepu, možno ste si všimli, že presne čosi také sa deje. V dni, keď sa necítite dobre, ste unavení alebo máte za sebou viac dní ťažkého tréningu, sa vaše srdce rozbieha pomalšie a rovnako sa pomalšie ukľudňuje. Dnes už športové hodinky často HRV merajú automaticky a môžu vás upozorniť, že je čas na oddych. Hodnoty HRV sú užitočné aj v medicíne a diagnostike a ich zníženie môže indikovať aj rôzne zdravotné problémy.

Pri slove zmena matfyzákom takmer určite hneď napadne slovo derivácia. Je to matematický koncept, ktorý nám pomáha uchopiť, ako sa čosi mení. V prípade HRV derivujeme srdcový tep, presnejšie jeho prevrátenú hodnotu, ako funkciu času. Keď beháte, samozrejme žiadne derivácie robiť nemusíte. Vaše srdce to ochotne robí – popri všetkom ostatnom – za vás. Ale ak by ste chceli robiť výskum v športovej fyziológii, alebo by ste sa chceli podieľať na vývoji inteligentných športových zariadení, používaniu derivácií sa už nevyhnete.

[Juraj]

PS: Na záver dve poznámky pre odborníkov a odborníčky. 1) Áno, aj samotný srdcový tep je vlastne derivácia. Funkciou, ktorú derivujeme je celkový počet úderov srdca. A tým pádom je HRV vlastne druhou deriváciou. 2) Matematická definícia derivácie uvažuje o veľmi malých zmenách na veľmi krátkych intervaloch. To sa pri tepe a pri HRV samozrejme nedá. Môžeme porovnávať čas medzi dvomi tepmi, ale nie medzi pol-tepmi, štvrť-tepmi a podobne. Môžeme si ale predstaviť zviera, ktoré má tepy častejšie, napríklad kolibríka. A potom ďalšie a ďalšie a ďalšie zvieratá, ktoré tepú rýchlejšie a rýchlejšie. Trochu si to treba ešte premyslieť, ale matematický koncept derivácie by potom vznikol postupnosťou takýchto zvieratiek.

Čosi viac súvise HRV a športovania sa dozviete napríklad tu
https://support.garmin.com/en-US/?faq=04pnPSBTYSAYL9FylZoUl5
ak by vás to zaujímalo poriadnejšie, dobré miesto za začiatok je wikipédia https://en.wikipedia.org/wiki/Heart_rate_variability

Pridaj komentár