20. januára 2022
webb

Kedy sa dočkáme prvých záberov z Webbovho teleskopu?

Rakete Ariene 5 sa úspešne podarilo nevybuchnúť a najočakávanejší teleskop desaťročia je na ceste k miestu, kde bude vykonávať svoju misiu. Nasľubovalo sa mnoho, má prekonať Hubblov vesmírny teleskop, hľadať dvojičky Zeme, ideálne osídlené, pozorovať vznik prvých galaxií a tým pomôcť určiť zloženie vesmíru či povahu fyzikálnych zákonov.

Štart mnohí z vás sledovali tesne po Vianociach, dnes už je po Silvestri a tak sa netrpezlivo pýtate: „Kedy konečne uvidíme výsledky?“ Prosím o trpezlivosť.

Prvý mesiac letí teleskop do L2 bodu, odkiaľ bude operovať a počas tohoto letu sa pomaly rozkladá. Už boli úspešne roztiahnuté tenké plachty, ktoré teleskopu dodávajú jeho charakteristický vzhľad. Ich úlohou je chrániť ho pred teplom zo Slnka. Problém vo vákuu je taký, že tá strana, na ktorú svieti, sa šialene zohreje – keďže ju nemá čo chladiť – a tá na opačnej strane je veľmi chladná – keďže ju nemá čo zohrievať. To je však zároveň výhodou, lebo časti teleskopu operujú len pri teplote blízkej absolútnej nuly, pod -267 °C.

Počas tohto sa kontroluje teplota rôznych systémov, aby sa zabránilo kondenzácii vodných pár, ktoré uviazli v rôznych súčiastkach a postupne sa, ehm, vyparujú do prázdna. Počas tohto procesu sa zároveň otvárajú primárne a sekundárne zrkadlá, pomocou ktorých bude Webbov teleskop zhotovovať snímky vesmíru. Toto bude prebiehať približne prvý mesiac.

Druhý mesiac sa začnú testovať a zapájať jeho inštrumenty. Webbov teleskop má rôzne kamery, spektrometre a navigačno-stabilizačné systémy, ktoré sa musia otestovať a spustiť. Tento mesiac sa spraví prvý záber vesmíru, no dopredu vieme, že nebude stáť za nič. Bude rozmazaný a slúžiť na zaostrovanie a konfiguráciu zrkadiel.

Následné štyri mesiace budú slúžiť na ďalšiu konfiguráciu, ostrenie a testovanie. Prvých šesť mesiacov sa tak bude misia rozbiehať a nemôžeme očakávať žiadne zaujímavé vedecké výsledky.

Potom sa to však rozbehne, na prvý rok misie je rozdelených 10 000 hodín pozorovaní, časť pre tých, ktorí pomáhali dizajnovať a zostrojiť teleskop, zbytok pre toho, kto prišiel s dobrým nápadom. Bežne to funguje tak, že ak máte nápad, na čo by sa teleskop mohol pozrieť, tak to spíšete ako projekt, v ktorom vysvetlíte, koľko sa na dané miesto potrebujete pozerať a čo sa pomocou toho môžeme dozvedieť. Na tento projekt sa pozrie odborná komisia a rozhodne o (ne)pridelení pozorovacích hodín.

V tejto fáze sa už nebude otáľať a hneď zo začiatku prídu na rad zaujímavé misie. Ak by sa napríklad po mesiaci fungovania teleskop pokazil, tak nech stihne objaviť aspoň niečo zaujímavé.

Dá sa očakávať, že jedno z prvých pozorovaní sa bude zameriavať na prvé galaxie vo vesmíre. Prečo práve tie? Bude nás zaujímať ich veľkosť. Aktuálna predstava je taká, že galaxie najprv vznikali malé a postupne sa spájali na väčšie. Ak sa pozrieme na úplne prvé a rovno ich uvidíme veľké, znamená to, že máme nesprávne predstavy – buď o zložení vesmíru alebo o jeho fungovaní. Veľká časť teoretického výskumu sa dnes venuje hľadaniu teórie, ktorá by mohla nahradiť Einsteinovu. Toto by bola silná indícia.

Hubblov teleskop nám odhalil vek vesmíru a jeho zrýchľujúce sa rozpínanie. Od Webbovho teleskopu očakávame aspoň tak zaujímavé výsledky. Áno, ja viem, ambície sú veľké. Snáď sa nám teda oplatilo čakať.

[Samuel]

Štádiá rozkladania môžete sledovať na stránke
https://www.jwst.nasa.gov/content/webbLaunch/whereIsWebb.html

Pridaj komentár