19. mája 2024

Search Results for: problem troch telies

Results 101 - 200 of 234 Page 2 of 3
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Čo majú spoločné slnko a plachetnice

Relevance: 1%      Posted on: 16. októbra 2019

Ak ste sa už stihli tento rok niekde opalovať, asi ste si všimli, že vás slnečné lúče nerozpučili. Sme zvyknutí, že nás hrejú (teda, že na nás prenášajú energiu); no nikto z nás ešte nezažil, že by ho slnečné lúče citeľne tlačili (teda, že by na neho prenášali hybnosť). V tomto kontexte je v poriadku si svetlo predstaviť ako prúd malých gulôčiek – fotónov. Látka môže fotón buď úplne pohltiť, vtedy sa javí ako čierna, alebo odraziť časť fotónov rôznych vlnových dĺžok – tak vznikajú z pôvodne bieleho svetla všetky ostatné farby. Fotóny sú ako také balíčky energie, látka ich…

Vysvetliť to ako šesťročnému

Relevance: 1%      Posted on: 18. apríla 2021

Traduje sa taký Einsteinov citát: „Ak to nevieš vysvetliť šesťročnému dieťaťu, asi tomu nerozumieš dobre.“ Osobne to veľmi nemám rád, v ľuďoch to vzbudzuje dojem, že ak niečomu nerozumejú, tak je to chyba toho, čo im to vysvetlil. Zároveň tým klesajú nároky na porozumenie – kvantová fyzika sa možno dá prerozprávať veľmi zjednodušene, no môže tým zaniknúť jej esencia.

Izba s malým okienkom

Relevance: 1%      Posted on: 25. októbra 2023

Predstavte si, že žijete v malej tmavej izbe odrezanej od sveta. Raz za čas niekto príde, otvorí malé okienko a nechá vás pozrieť sa von. Pozriete sa a vidíte, že prší. Rovnako pršalo aj minule a predminule a tak trochu tušíte, že keď vám okno otvorí nabudúce, znovu bude pršať. Neprekvapuje vás to, je predsa jasné, že prší vždy, nič iné ste nikdy nevideli.V skutočnosti je izba, v ktorej sa nachádzate, na Slovensku. Občas prší, občas sneží, často svieti slnko. Lenže tým, že cez okno máte možnosť pozerať len vtedy, keď prší, máte pocit, že prší non-stop.Selektovaním prístupu k informáciám sa kompletne zdeformoval váš pohľad na svet. Áno,…

Prvočísla, časť piata: Goldbach a jeho kométa

Relevance: 1%      Posted on: 8. novembra 2019

(Predošlý diel série o prvočíslach) Pred niekoľkými storočiami bolo hlavným lákadlom dobrodruhov objavovanie nových krajín. Podnikali odvážne výpravy a mnohí z nich sa často nevrátili. Lákala ich typicky nielen túžba presláviť sa, ale aj túžba vidieť (a niekedy aj pochopiť) svet okolo nás. Podobným magnetom bolo, a stále je, „dobývanie“ toho, čo predtým nikto nedobyl – vyštverať sa na najvyšší bod na planéte [2] alebo sa potopiť na najhlbšie dno oceánu. Ako však čas pomaly plynul, postupne boli všetky kúty sveta (do veľkej miery) objavené a všetky najvyššie vrchy zdolané. Trochu to môže zaváňať tým, že odvážni dobrodruhovia dnes nemajú…

Čo je to signál?

Relevance: 1%      Posted on: 27. júla 2021

V každodennom živote sa stretávame so slovom signál. Mám dostatočný signál na telefonovanie? Vodič v aute mi bliknutím svetiel dal signál, že môžem prejsť cez prechod. Tu začína byť zrejmé, že signály majú niečo spoločné s informáciou. Najrozšírenejšia definícia nám hovorí, že signál je nositeľom informácie. Kde všade sa stretávame so signálmi a ako s nimi pracujú počítače, to sa pokúsim vysvetliť v nasledujúcom texte.

Prečo je málo fyzičiek?

Relevance: 1%      Posted on: 1. decembra 2023

Kedysi akadémia nebola pre ženy a významné výskumníčky ako Emma Nöether či Sophie Germain zápasili s prekážkami a predsudkami. V mnohých oblastiach vedy, napríklad v biológii, sa situácia zlepšila. V technických vedách či finančníctve je však stále nepomer medzi počtom výskumníkov a výskumníčok. Prečo?Rovno treba povedať, že nejde o schopnosti. Výsledky dievčat v bežných matematických testoch či olympiádach sa dorovnávajú k výsledkom chalanov, tento trend sa však neodráža v zastúpení v akadémii. Zdroj Holman 2018 Odpoveďou nebudú rozdielne schopnosti ale rodové predsudky. Ich sila merateľná, ak dievčatám poviete, že nasledujúci test zvykne poodhaliť rozdiel medzi dievčatami a chalanmi, napíšu ho…

Antivaxeri dobyli Samou

Relevance: 1%      Posted on: 6. decembra 2019

Epidémia osýpok si na malom ostrove vyžiadala desiatky obetí, prevažne detí.

Ako za milión dosiahnuť najviac očkovaní?

Relevance: 1%      Posted on: 5. augusta 2021

Je pomerne vzácnou situáciou, že sa z celospoločenskej témy stane niečo, čo je v princípe matematicko-ekonomická úloha. Ako s fixným balíkom peňazí ľudí presvedčiť, aby niečo spravili?

Záhada obdareného potkana

Relevance: 1%      Posted on: 15. marca 2024

Vedecké poznanie je hlboké. Roky študujete, diskutujete, prežúvate myšlienky. Spravíte sofistikovaný experiment a postupne, jedno po druhom, overujete všetky možné vysvetlenia javu. Napíšete článok, každá veta má svoje miesto, vážite každé jedno slovo a všetky tvrdenie si viete obhájiť. Niektoré vedecké texty patria k najimpozantnejším dielam ľudského myslenia.Umelá inteligencia je, naopak, dobrá v bľabotaní. Dostať z nej niečo, čo je dlhé a má hlavu a pätu, pôsobí rozumne či inovatívne, sa dá len po veľkom snažení; hĺbku dokáže zatiaľ skôr iba predstierať.Keď sa ma na jednej besede spýtali, či sa neobávam, že ma ako vedca čoskoro umelá inteligencia nenahradí, tak…

Čítanie s porozumením: volebné prieskumy

Relevance: 1%      Posted on: 10. februára 2020

Výsledky volebných prieskumov diktujú témy predvolebných diskusií a pomáhajú určovať hlavné témy. Do akej miery sa im však dá veriť?

Sabine Hossenfelder: Lost in math

Relevance: 1%      Posted on: 18. augusta 2021

Teoretická fyzika sa dostala na zaujímavé miesto. Máme dve teórie, s ktorými vieme opísať správanie prírody s presnosťou na šialene veľa desatinných miest. Vieme, že tieto teórie nepasujú dokopy. No zároveň vieme, že ich nesúlad sa prejaví až pri energiách tak vysokých, že časticové urýchľovače absolútne nemajú šancu na ich dosiahnutie.

O tom, ako riešiť neriešiteľné

Relevance: 1%      Posted on: 18. marca 2020

Vo vede veľmi často neviete, k čomu nejaký konkrétny výskum povedie. Niekedy sa z veľkých nápadov stávajú neočakávané fiaska, inokedy zase z drobných nápadov vyrastajú prevraty, ktoré menia náš pohľad na svet okolo. Príkladom takého druhého prekvapenia bol objav komplexných čísel.

Fejková veda: Predátorské časopisy

Relevance: 1%      Posted on: 28. septembra 2021

Ľudia sa učia oceniť kvalitné informácie. Nepodľahnúť nezmyslom môžu byť, bez preháňania, otázkou života a smrti. Ako zlatý štandard sa používajú vedecké štúdie. Je to fajn, no má to svoje úskalia. Sem-tam sa stane, že aj kvalitný časopis odpublikuje chybnú štúdiu. Dnes si však povieme niečo o časopisoch, pre ktorých je publikovanie nekvalitného výskumu základ biznisu.

Ako predeliť mozog?

Relevance: 1%      Posted on: 10. októbra 2018

Kým neexistovali rôzne skenery mozgovej aktivity, tak sa mozog skúmal pomerne nepríjemným spôsobom – pomocou pacientov, ktorí mali časť z neho poškodenú. Ak sa robotníkovi zapichol klinec do hlavy a on to prežil, no prestal hovoriť, tak sa došlo k záveru, že v danej oblasti sídli rečové centrum. Nie všetky poškodenie však boli náhodné. Epileptické záchvaty Pri epileptickom záchvate dôjde k “zoskratovaniu” mozgu, obrovské množstvo neurónov začne naraz vysielať signály a mozog ako celok prestane normálne fungovať. Keď u pacientov napomáhali lieky, pristupovalo sa k drastickému riešeniu. Mozog sa skladá z dvoch hemisfér, ktoré sú prepojené “dátovým káblom” (corpus callosum).…

Let k čiernej diere

Relevance: 1%      Posted on: 14. mája 2020

Je pomerne veľký nesúlad medzi tým, koľko čiernych dier vidíme a koľko vieme, že by malo existovať. Prirodzene nás to veľmi netankuje, lebo hľadanie čiernych dier je tak náročné, že si prajeme aby to bolo iba ako hľadanie ihly v kope sena. Ihla totiž nie je neviditeľná a kopa sena je oveľa menšia, než okolný vesmír.

Najzvláštnejšia elektráreň budúcnosti

Relevance: 1%      Posted on: 16. januára 2022

V strede púšte stojí vysoká veža, ktorej vrchol žiari ako malé slnko – maják v mori piesku. Okolo nej sú pravidelne usporiadané tisíce obdĺžnikov, z diaľky vyzerajú ako stany. Nie je to však hudobný festival. Tmavé obdĺžniky nie sú stany, ale zrkadlá a svietiaca veža nie je maják, ale miesto na ohrievanie tekutej soli. Nie je to hudobný festival, no aj tak je to – možno – hudba budúcnosti. Aspoň teda vo výrobe elektriny.

Prvočísla

Relevance: 1%      Posted on: 26. septembra 2019

Práca matematikov je zvyčajne veľmi abstraktná (a komplikovaná). Keď sa napríklad opýtate svojho obľúbeného kamaráta matematika, nad čím dnes premýšľal, pravdepodobne odvetí niečo v zmysle: „To sa ťažko vysvetľuje.“ (V horšom prípade vám odpovie, že nad: „Diferenciálnymi gradovanými symplektickými varietami*,“ alebo nejakou podobnou absurdne znejúcou pozoruhodnosťou.) V matematike sú však aj mnohé problémy, na ktorých pochopenie nie je nutné žiadne pokročilé štúdium – klasickým príkladom sú problémy týkajúce sa prvočísel. Treba však povedať, že zatiaľ čo na ich pochopenie netreba veľa, na ich vyriešenie nestačia niekedy ani tí najšikovnejší matematici. Vskutku, veľká časť nevyriešených problémov v matematike sa týka práve prvočísel.…

Vedecké Monte Carlo

Relevance: 1%      Posted on: 3. februára 2022

Stanislav Ulam je jeden z tých velikánov, o ktorých mnoho ľudí nikdy nepočulo. Veľkom spolupracoval na vývoji prvej atómovej bomby a všetkej matematiky a fyziky okolo toho.

Enigma, časť 1/3: Ako prekabátiť Evu

Relevance: 1%      Posted on: 1. októbra 2019

Začiatok z trojdielnej série, v rámci ktorej sa dozviete ako fungujú šifry, v čom bola Enigma geniálna, prečo bola v druhej svetovej vojne kľúčová a ako sa ju podarilo prelomiť. Ako sa ľudská spoločnosť stávala komplexnejšou a informácie sa stávali dôležitou komoditou, objavila sa aj snaha informácie skrývať. Spolu s ňou aj snaha skryté informácie odhaľovať. Poháňaný prvou motiváciou si v roku 1918 vynálezca Arthur Scherbius patentoval prístroj na mechanické šifrovanie správ, Enigmu (z gréckeho slova znamenajúceho hádanka). Predpokladal, že to bude hit pre súkromníkov aj pre vlády. Spočiatku nebol, avšak nemecká armáda si postupne uvedomila prednosti strojového šifrovania a vo…

Fultonov vyprosťovací systém zem-vzduch

Relevance: 1%      Posted on: 21. augusta 2020

Čo má spoločné pošta, CIA, James Bond, Batman a Juhoafrická armáda? Dozviete sa v tomto príspevku.  Odkedy sa začali padáky používať aj na iné účely ako núdzové opustenie lietadla, snívali stratégovia o opačnom postupe. Je síce pekné zhodiť z lietadla pár výsadkárov hlboko v nepriateľskom území, ale chcelo by to aj spôsob, ako ich odtiaľ dostať naspäť. Našťastie v tridsiatych rokoch minulého storočia vlastnila spoločnosť All American Aviation patent na letecké vyzdvihnutie balíkov.  Stačilo zapichnúť dve kovové tyče šesťnásť metrov od seba. Natiahnuť medzi ne lano, o ktoré sa pripol balíček. Priletelo lietadlo, teda skôr sa prišuchtalo v rýchlosti 150…

Nie je zlato ako zlato

Relevance: 1%      Posted on: 10. februára 2022

Ľudia radi sledujú športy a potešia sa, keď ich favorit vyhrá. Medailu získajú viacerí, zlato však patrí len najlepšiemu. Teda, aspoň si to myslíme. Matematika má občas iný názor.

Trampoty s pravdepodobnosťami

Relevance: 1%      Posted on: 7. februára 2021

Keď o prezidentský post zápasila Hillary Clintonová s Donaldom Trumpom, jeden známy analytik odhadol, že voľby na 70% vyhrá Clintonová. Vyhral však Trump a ľudia sa pýtali, ako sa mohol tento analytik zmýliť. Chyba však nebola v analytikovi ale v ľuďoch.

Prečo hlbokomorské ryby neprasknú

Relevance: 1%      Posted on: 11. októbra 2019

(Nadpis je otázka od Cyrila) (Ako bonus sa dozviete aj to, prečo vás v lietadle bolia uši a prečo ryby smrdia.) Ak ste sa niekedy skúšali potápať v hlbšom bazéne alebo v jazere či mori, pravdepodobne ste ušiach ucítili pomerne ostrú bolesť. Čo sa to dialo? Ušné bubienky sa vám snažili prasknúť (smerom do hlavy). Bežne žijeme v tlaku 1 atmosféry, čiže asi 100 000 Pascalov, a tomu sú prispôsobené naše telá. Tlak vzduchu sa mení s výškou – bežne to pociťujeme napríklad pri lete lietadlom, alebo vo výťahoch v mrakodrapoch. Ak by ste sa nadýchli vo výške 1 kilometra…

Tajná zbraň

Relevance: 1%      Posted on: 24. februára 2021

Keď sa s niekým dostaneme do bitky, vravíme, že si ideme zmerať sily. Dobrý nápad je však zistiť si silu súpera ešte pred bitkou. Ak je silnejší, radšej mu dáme pokoj.

Ako liečiť alergiu

Relevance: 1%      Posted on: 24. septembra 2023

Alergickou nádchou trpia na Slovensku 3 z 10 ľudí. Alergia je nepríjemná sama osebe a ak sa dlhodobo ignoruje, môže viesť k vážnym chronickým ochoreniam. Ak si z tohto príspevku máte zobrať jedinú informáciu, tak je to táto: alergie sa dajú liečiť. Aby sme si vysvetlili ako tzv. alergénová imunoterapia funguje, musím si najprv vysvetliť, čo to vlastne alergia je. Imunitný systém ľudského tela je tak obdivuhodný, fascinujúci a monumentálny, že môžete byť radi, ak z neho neskladáte skúšku na vysokej škole. Priehršť biochemických procesov, vyše desať Nobelových cien za jeho výskum a aj tak stále mnohým aspektom nerozumieme. Hneď prvá úloha imunitného systému je zložitá –…

Kvantová nadvláda (Quantum supremacy)

Relevance: 1%      Posted on: 13. októbra 2019

Kvantové počítače sľubujú prelom v riešení zložitých úloh, ale ich vývoj je stále v skorom štádiu. V poslednej dobe sa hovorí o kvantovej nadvláde (quantum supremacy), ako o míľniku, ktorý Google údajne nedávno prekročil. Čo to ale znamená? Experimenty kvantovej nadvlády sa snažia rigorózne zodpovedať otázku: Sú kvantové počítače sú naozaj fundamentálne výkonnejšie, ako klasické počítače? Prirodzená cesta by bolo ukázať, že kvantový počítač dokáže rozložiť veľké číslo na činitele (faktorizácia, napríklad: 15 = 5 × 3, akurát s väčšími číslami). Informatici veria, že táto úloha je zložitá pre klasické počítače a veľká časť súčasného šifrovania je založeného na tejto…

Vedel Bill Gates o pandémii dopredu?

Relevance: 1%      Posted on: 4. marca 2021

Počas svoje TED prednášky v roku 2015 povedal Bill Gates, že ak niečo najbližšie roky zabije milióny ľudí, pravdepodobne to nebudú jadrové zbrane – ako sa obávala jeho generácia – ale vírusy. Konšpirátori tvrdia, že sa preriekol a prezradil svoj veľký plán. Ako mohol tak presne vedieť, čo sa bude diať o 5 rokov?

Vo fyzike je (ešte stále) všetko po starom

Relevance: 1%      Posted on: 1. októbra 2023

Antihmota robí v gravitačnom poli presne to isté, čo obyčajná hmota. Zistili ľudia v CERNe. Poviete si: Veľká veda, však čo iné by mala robiť?! Nuž, mohla robiť takmer čokoľvek. A vlastne by sme boli radšej, keby aj čosi iné robila. Ale pekne poporiadku. Antičastice boli objavené v prvej polovici dvadsiateho storočia. Najskôr na papieri, ako riešenia rovníc pre obyčajné častice, ktoré si nikto neobjednal. A neskôr aj experimentálne. Dnes sú pevnou súčasťou nášho porozumenia svetu, ktorý na úrovni týchto základných stavebných kúskov hmoty popisuje teória s ohromne neoriginálnym názvom: Štandardný model elementárnych častíc. V ňom má každý druh častíc…

Liečivé kamene nefungujú

Relevance: 0%      Posted on: 1. októbra 2019

Biely achát na rakovinu, fluorit na mozgové poruchy, ruženín proti depresiám a tyrkys na rozpustenie negatívnej energie. Ja viem, asi vás neprekvapím, keď poviem, že nič z toho nefunguje. Liečivé kamene vychádzajú z mýtov o fungovaní ľudského organizmu a aj napriek tomu, že nemajú žiadnu oporu vo vede (práve naopak), každých pár rokov naberú na popularite. Nebyť toho, že sa na nich snažia priživiť aj veľké značky, nestáli by ani za komentár. V jednom sú však užitočné – poukazujú na chyby, ktorých sa pri rozmýšľaní o svete dopúšťame. Ako liečivé kamene fungujú? Kúpite si kameň, priložíte na telo, prípadne nosíte na…

Ako sa vyrába nealkoholické pivo?

Relevance: 0%      Posted on: 12. decembra 2020

Pivo je jedným z najobľúbenejších a najstarších známych nápojov. Aj nealkoholické pivo má za sebou zaujímavú históriu. V stredoveku sa pivá s nízkym obsahom alkoholu považovali za bezpečnejšiu alternatívu vody, ktorá bola bežne znečistená a plná parazitov.

Počuli sme tvar Zeme. Sopke vďaka! (Vrelá!)

Relevance: 0%      Posted on: 30. januára 2022

Udalosťou posledných dní, ktorá doslova zarezonovala svetom bola erupcia sopky Hunga Tonga(-Hunga Ha'apai) v západnej Polynézii, na opačnej strane sveta. Začala sa 15. januára o cca 05:15 nášho času (UTC+1). Sopka vyvrhla obrovské množstvo prachu do okolia a mrak z nej vystúpal až do mezosféry (cez 50 km!) [1]. Ide o jednu z najväčších erupcií za posledných 30 rokov. Sila výbuchu bola odhadnutá na 500-násobok atómovej bomby zhodenej na Hirošimu [2]. O niektorých jej dôsledkoch už Samuel písal tu [3].

Koľko meškajú vlaky?

Relevance: 0%      Posted on: 7. februára 2024

Pred pár dňami som videl takýto nadpis: „Vlaky na Slovenskú meškajú v priemere 4 minúty.“ To možno rozčarovalo nejedného cestujúceho či študenta štatistiky. Aký priemer mysleli?Keď máte tabuľku čísiel, priemer sa robí ľahko. Spočítate dokopy a predelíte počtom. Otázka však je, ako tabuľka vznikla?Napríklad sa mohli železničiari pozrieť, aké je priemerné meškanie jedného vlaku, z toho spraviť tabuľku a z nej spraviť priemer. To je však problém. Čo ak jeden vlak mešká veľa a jazdí každý deň, druhý mešká málo, no jazdí len cez víkendy. Do tabuľky sa oba dostanú raz, v prvom však ľudia cestujú oveľa častejšie.Iná možnosť, pozrieme sa na meškanie vlakov, ako ich hlásia…

Kobrí efekt

Relevance: 0%      Posted on: 8. januára 2020

Kobrí efekt je pomenovanie fenoménu, kedy navrhnuté riešenie problému tento problém iba zhorší.

Holandské kakao

Relevance: 0%      Posted on: 23. júna 2021

Holandské kakao, ktoré máte doma, pochádza s najväčšou pravdepodobnosťou zo západnej Afriky. Tu sa totiž vypestujú približne tri štvrtiny svetovej produkcie kakaa. Kakaovník ale pôvodne z Afriky nepochádza. Sem bol len dovezený v priebehu 19.storočia, keď stúpala produkcia a popularita čokolády.

Škálovania festivalov

Relevance: 0%      Posted on: 19. augusta 2022

Stretnú sa, na dvoch festivaloch po sebe, dvaja matfyzáci. A síce sa bežne rozprávajú o úplne normálnych témach, teraz majú niečo zvláštne a aktuálne – škálovanie festivalov.

Zvláštne časy

Relevance: 0%      Posted on: 1. októbra 2020

Písal sa rok 1971, Joseph Hafele práve pripravoval svoju prednášku, keď dostal kuriózny nápad. Chytil neďalekú obálku a na opačnú stranu naškriabal rýchly výpočet. „Hmmm,“ pomyslel si, „to by mohlo fungovať.” Vymyslel zaujímavý experiment, ktorý sa pokúsil nasledujúci rok zrealizovať. Mal však problém, nedokázal získať výskumný grant. Nečudo, chcel z neho zaplatiť letenky pre atómové hodiny.

Vesmír sa brodí močiarom

Relevance: 0%      Posted on: 19. septembra 2021

Kedysi sme mali nespočetne veľa vysvetlení pre fungovanie rôznych častí nášho sveta. Potom sme zistili dve dôležité veci. Po prvé, rôzne javy majú bežne rovnaké vysvetlenia. Prečo padá jablko zo stromu a prečo Mesiac krúži okolo Zeme? Lebo gravitácia. Po druhé, tieto vysvetlenia sa dajú opísať pomocou matematiky a tá je, veru, prísna.

Spamovanie vedy

Relevance: 0%      Posted on: 17. marca 2023

Len pre vytvorenie kontextu poviem, ako to funguje u nás. Teoretická fyzika je samozrejme iná oblasť a ako sa vraví – iný kraj, iný mrav. Len vám tým chcem ponúknuť možnosť prečítať si túto správu mojimi očami.

Máme sa báť GMO?

Relevance: 0%      Posted on: 8. októbra 2019

Neustále pretvárame svet, v ktorom žijeme; skúmame prírodné zákony a snažíme sa ich využiť v náš prospech. Pravidlá dedičnosti začali šľachtitelia skúmať dávno predtým, ako bolo známe, ako funguje posúvanie vlastností na ďalšie generácie. Dlhodobou a systematickou prácou dokážeme krížením vytvárať unikátne jedince so špeciálnymi vlastnosťami. Divoko rastúca kapusta vyzerá ako burina, takmer sa nepodobá na tú, čo sme z nej vyšľachtili. Okrem nej teda ešte aj karfiol, kaleráb a kel. Šľachtenie vyžaduje veľmi veľa času. Jedným z dôvodov je, že krížením vzniká veľa rôznych jedincov, ktoré majú rozličné vlastnosti (napríklad veľa semienok, pričom z každého vyrastie trochu odlišná rastlina).…

Piráti, piloti a atómové bomby

Relevance: 0%      Posted on: 16. decembra 2020

S lúpežnými pirátmi si spájame tri stereotypy: papagáj na pleci, drevená noha a páska cez oko. Bežné vysvetlenie je také, že pásku majú na to, aby prekryla vypichnuté oko. Piráti majú na odseknutú jednu nohu a vypichnuté jedno oko veľkú smolu, no nie? Čiastočne sú naše predstavy skreslené modernými filmami, dobové maľby pirátov ukazujú, že priemerný počet ich nôh mal bližšie k číslu dva než k jedna. Pásky cez okolo však nezobrazujú len pri pirátoch, ale aj pri bežných námorníkoch. Nie úplne nová teória hovorí, že piráti nemajú pásku na oku kvôli zraneniu, ale z úplne iného bodu.

Óda na imunitný systém

Relevance: 0%      Posted on: 7. februára 2022

Philipp Dettmer, autor YouTubového kanálu Kurzgesagt, napísal knihu Immune. Čakal som na ňu celý život.

O tabuliach a ľuďoch alebo óda na kriedové tabule

Relevance: 0%      Posted on: 21. februára 2024

Kdesi som počul takú vec, že ľudia sú jediný druh na planéte, ktorý pozná koncept učenia. Iste, mláďatá všetkých druhov sa učia od svojich rodičov a niektoré im dokonca na to vedia vytvoriť podmienky. Ako keď mačka donesie svojim polomŕtvu myš. Ale jedine ľudia aktívne predávajú informácie od zručnejších k menej zručným. Všetky zvieratá sa učia, ale jedine my učíme. (V angličtine majú na tieto dve činnosti úplne iné slová – „to learn“ a „to teach“ – v slovenčine si musíme pomôcť zvratným zámenom.) A tu prichádzajú na scénu tabule. Tabule sú fantastický vynález. Asi preto, že jeden obrázok je…

Stephens-Davidowitz Seth: Každý klame

Relevance: 0%      Posted on: 13. januára 2020

Čo sa o našej spoločnosti môžeme dozvieť z kopy dát na internete? A ako nám to môže pomáhať našu spoločnosť zlepšiť?

Prosím, pripútajte sa

Relevance: 0%      Posted on: 5. júla 2021

Pásy v autách zachránia ročne desaťtisíce životov. Nenosenie pásov je spolu s prekračovaním povolenej rýchlosti a pitím alkoholu v top trojke príčin úmrtí počas dopravných nehôd. Možno vás teda prekvapí, že pred pár desaťročiami proti nim niektorí ľudia hlasne protestovali.

John Oliver Ryan: It’s Really About Time – The Science of Time Travel

Relevance: 0%      Posted on: 22. augusta 2022

Cestovanie v čase je obľúbená téma, ktorá však trpí na istý problém. Buď je vysvetlená stručne a povrchne alebo podrobne a zložito. John Ryan sa rozhodol pre kompromis – píše podrobne a pomocou mnohých príkladov, no vybral si len úzky výsek z témy cestovania v čase a tým pádom to zvláda na menej ako 180 stranách. Predstavte si, že máte 26 rokov a váš partner 22. Dokážete sa pomocou fyziky „zarovnať“? Spraviť niečo, aby ste mali budúci rok obaja 27 rokov? Áno, takéto niečo je z pohľadu fyziky prípustné a hneď viacerými spôsobmi. Ryan detailne opisuje, ako sa to dá docieliť pomocou cestovanie takmer rýchlosťou svetla. Z knihy sa nedozviete…

Spomienka na Vaughana Jonesa

Relevance: 0%      Posted on: 13. septembra 2020

Pre niekoľkými dňami nás v pomerne mladom veku opustil Vaughan Jones, významný novozélandský matematik a nositeľ Fieldsovej medaily. Stojí za to pripomenúť si jeho životné dielo.

Planéta objavená matematikou

Relevance: 0%      Posted on: 26. septembra 2021

Keď sa niekto pozrie na oblohu a povie: „Jééj, aká jásná hviezda!“ je dosť možné, že sa nepozerá na hviezdu ale na planétu. Niektoré planéty sú totiž veľmi jasné. Síce nesvietia samé osebe, ale odrážajú svetlo zo Slnka. Viaceré vidno voľným okom: Merkúr, Venušu, Zem (ehm), Mars, Jupiter a Saturn. Sú však planéty, ktoré len-tak neuvidíte.

Kauza pšenice z Ukrajiny

Relevance: 0%      Posted on: 20. apríla 2023

Pár dní som nesledoval správy a verejné dianie, otvoril som komentáre pod jednou diskusiou a dozvedel sa, že nás všetkých zabije ... obilie z Ukrajiny. V zozname vecí, ktoré ma podľa internetu čoskoro zabijú, to bola novotina a tak som pátral ďalej.

Nobelova cena za fyziku 2019

Relevance: 0%      Posted on: 8. októbra 2019

Ocenený bol výskum vesmíru. Polovicu ceny si odniesol James Peebles za teoretický výskum v kozmológii, druhú polovicu si rozdelili Michel Mayor a Didier Queloz za objav exoplanét. Aj keď sa obe časti ceny týkajú vesmíru, sú pomerne rôznorodé. James Peebles sa venoval správaniu vesmíru tesne po jeho vzniku. Niekoľko státisícov rokov po Veľkom tresku bol vesmír plný hustej a horúcej hmoty, ktorá úplne bránila svetlu k pohybe. Potom, ako vesmír chladol, sa hmota začala spomaľovať a tvoriť neutrálne atómy – čo oslobodilo svetlo, ktoré sa zrazu mohlo voľne šíriť priestorom. Toto, tzv. reliktové žiarenie, ktoré vzniklo asi 380 000 rokov…

Medzi budúcnosťou a súčasnosťou

Relevance: 0%      Posted on: 7. januára 2021

Jednou z hlavných výziev pre toto storočie je popasovať sa s klimatickými zmenami. Vedecký konsenzus je jasný, ich hnacou silou je oxid uhličitý, ktorý vypúšťame do atmosféry. Medzi jeho hlavné zdroje patrí aj doprava. Čo s tým?

Ako vzniká kooperácia

Relevance: 0%      Posted on: 2. marca 2022

Dôvera a altruizmus sú slová, ktoré nám teraz chodia často po rozume. Niekedy sa podrazíme a nedodržíme dohodu. Za bežných okolností to však, našťastie, neplatí a môžeme si dôverovať. Matematika sa otázkou, ako vzniká spolupráca, zaoberá už takmer storočie.

Posolstvo Petra Higgs

Relevance: 0%      Posted on: 11. apríla 2024

Asi ste počuli, že sa Higgsov bozón označuje za božskú časticu. Síce to nie je pravda, ale vraj si to zaslúži, lebo je zdrojom hmotnosti všetkej hmoty. To síce tiež nie je pravda, no treba priznať, že je táto častica unikátne hneď v niekoľkých ohľadoch.Po prvé, je to jediná známa skalárna elementárna častica, to však asi veľa ľudí zo stoličky nedvíha. Po druhé, naozaj je zodpovedná za časť hmotnosti, čím vyriešila veľkú hádanku. V časti výpočtov sa niektoré častice javili ako veľmi ťažké, v iných miestach však museli byť nehmotné. Higgsove pole je ako batoh, ktorý si častice nasadia na…

Supernová

Relevance: 0%      Posted on: 7. júla 2021

Krabia hmlovina je tutovo jedna z najkrajších hmlovín, ktoré poznáme. Prvýkrát ju v roku 1731 identifikoval angličan John Bevis, sranda však začala začiatkom 20. storočia. V tej dobe sa v astronómii využívala stále relatívne nová technológia – fotografia. Zábery spravené niekoľko rokov po sebe ukázali niečo nečakané, Krabia hmlovina sa rozpína!

Earendel: (možno) najstarši známa hviezda vo vesmíre

Relevance: 0%      Posted on: 14. septembra 2022

Tesne pred začatím pozorovaní Webbovým teleskop si ten Hubblov stihol uchmatnúť ďalší rekord. Ako sme zistili, pozoroval – možno – najstaršiu známe hviezdu. Existovala asi 900 miliónov rokov po Veľkom tresku a za bežných okolností by ju nebolo vidno. Mali sme však šťastie, medzi ňou a nami sa nachádza silná gravitačná šošovka, ktorá nám ju na oblohe zosilnila.

Miléniové problémy: tajomstvá kriviek

Relevance: 0%      Posted on: 27. septembra 2020

Blížime sa k záveru nášho cyklu o Miléniových problémoch. Ostávajú už iba dva — a obidva sa v nejakom zmysle týkajú čísel. Jeden z nich je Riemannova hypotéza, o ktorej sme už viackrát hovorili (a nabudúce si opäť niečo nové povieme). Ten druhý problém sa nazýva Birchova a Swinnerton-Dyerova hypotéza a elegantne v sebe kombinuje geometriu kriviek, racionálne čísla, riešenie rovníc a isté špeciálne funkcie. O čom presne hovorí?

Vedátorský podcast 98 – Záhada rovnej čiary

Relevance: 0%      Posted on: 12. októbra 2021

Rovné čiary nás niekedy dokážu zmiasť. Vyzerajú krivo, aj keď sú rovné. Niekedy je však problém s rovnými čiarami viac, než len optická ilúzia. Ako sa s rovnými čiarami trápili Gréci? Ako zadefinovať rovnú čiaru na glóbuse? A ich matematický opis využil Einstein pri opise gravitácie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Ako sa žije tmavej energii?

Relevance: 0%      Posted on: 22. mája 2023

Náš vesmír je tvorený z časopriestoru, v ktorom sa nachádza hmota, ktorú poznáme, potom hmota, ktorú nepoznáme – ale myslíme si, že existuje – a navyše istá forma energie o ktorej nevieme prakticky nič. O existencii tejto podivnej dvojice máme indikácie z ich gravitačné vplyvu. Ich povaha patrí medzi najvýznamnejšie nezodpovedané otázky vo fyzike.Druhá z tejto podivnej dvojice, tmavá energia, má vplyv na rozpínanie vesmíru. Urýchľuje ho a na jeho správanie má čím ďalej, tým dominantnejší vplyv. Jej história bola celkom bujará. Einstein si uvedomil, že jeho rovnice predpovedajú dynamický vesmír v časoch, kedy si všetci mysleli, že je statický.…

Program Apollo – Veľký krok

Relevance: 0%      Posted on: 12. októbra 2019

Je 25. mája roku 1961. Vo Washingtone D.C. zaznie na zasadnutí Kongresu spojených štátov príhovor vtedajšieho prezidenta Spojených štátov amerických J. F. Kennedyho. „Som presvedčený, že tento národ by sa mal usilovať dosiahnuť koncom tejto dekády cieľ, aby človek pristál na Mesiaci a bezpečne sa vrátil na Zem. Prosím Kongres a celú krajinu, aby dali súhlas k tejto misii, ktorá bude trvať celé roky a bude veľmi nákladná“. V tej dobe prebiehali medzi USA a vtedajším Sovietskym zväzom tzv. Vesmírne preteky. A USA ich prehrávali. Sovieti mali na svojom konte veľké úspechy ako vypustenie prvej umelej družice Zeme, Sputnik 1…

Vedátorský podcast 59 – Cestovanie vesmírom červími dierami

Relevance: 0%      Posted on: 12. januára 2021

Vesmír je jeden problém – je veľký. Cesta do inej galaxie môže trvať tisíce, ak nie milióny, rokov. Fyzici dlho rozmýšľajú, či by nemohla existovať červia diera, skratka spájajúca dva vzdialené body. Ako by sa červiou dierou cestovalo? Čo treba na jej výrobu? A môže vôbec existovať? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Všetci nie sú rovnakí

Relevance: 0%      Posted on: 6. marca 2022

Earl Boykins bol skvelý basketbalista. V najprestížnejšej lige, NBA, odohral vyše 650 zápasov. Asi ho nepoznáte, no ak by ste si mali na základe tohto mála informácií tipnúť, že koľko centimetrov meria, koľko by ste povedali? Dám vám túto jednu vetu na premyslenie. Earl Boykins meria 165 centimetrov. To by ste na elitného basketbalistu nehádali, že?

Prečo ľudia veria klamárom?

Relevance: 0%      Posted on: 17. apríla 2024

„Prosím vás, nepribral som?“ opýtate sa dvoch svojich kamošov. Prvý povie áno a druhý povie nie. Ktorému budete veriť?Asi tomu, ktorý vás v minulosti menej klamal, respektíve tomu, komu viac veríte, že vám povie nefiltrovanú pravdu, úprimnosť si predsa ceníme! Teda, aspoň si to radi nahovárame. V skutočnosti zohráva veľkú úlohu to, či je odpoveď, ktorú sme dostali, taká, ako sme očakávali.Ak máte pocit, že už prestalo pršať a opýtate sa, či ešte prší a dostanete dve rôzne odpovede, máte tendenciu veriť tej, ktorá potvrdzuje váš názor. Hovorí sa tomu konfirmačné skreslenie, no ak by sa niekto pýtal mňa, zaslúžilo by si to chytľavejší názov…

Liek na koronavírus

Relevance: 0%      Posted on: 2. marca 2020

Pred pár dňami médiami prebehla správa o lieku na koronavírus, oveľa viac sa však človek nedozvedel. Čo to znamená? Je problém vyriešený? Alebo je to iba planá nádej či prehnaná správa?

Jeden svet nestačí

Relevance: 0%      Posted on: 14. júla 2021

Na meno Sean Carroll som narazil prvýkrát pri hľadaní učebnice k teórii relativity. Potom znova pri hľadaní pop-science kníh a potom znova pri hľadaní dobrého vedeckého podcastu. Sean Carrol si spravil meno v teoretickej fyzike najprv vďaka výskumu rozpínajúceho sa vesmíru a kozmologickej konštanty, dnes sa venuje základom kvantovej fyziky. A presne o tom je jeho kniha Something deeply hidden.

Čo je to čierna diera?

Relevance: 0%      Posted on: 7. októbra 2018

(Otázka od Jaroslava z rubriky Opýtaj sa Vedátora) Celý život trávime v zajatí gravitácie Zeme. Keď vyskočíme, vzdialime sa tak na meter… a hneď sme späť tam, kde sme boli. Ako ťažké je gravitácii uniknúť, závisí od hmotnosti telesa, ktoré ju vytvára. Ak by ste napríklad úspešne pristáli na povrchu kométy a vyskočili od radosti, už by ste nikdy nedopadli späť. Na telesách ťažších než Zem je situácia opačná – je problém na nich vôbec stáť, nieto z nich ešte uniknúť. John Michell premýšľal ešte v roku 1783 (!) nad takouto otázkou: Môže byť hviezda tak hmotná, že z nej…

Objavili sme život na Venuši?

Relevance: 0%      Posted on: 15. septembra 2020

Včera obletela svetom fascinujúca správa. V atmosfére Venuše sa podarilo objaviť plyn, ktorý si pomerne jednoznačne spájame si životom. Je čas začať sa chystať na prvý kontakt s mimozemšťanmi?

Ako vieme, že niečo zabralo?

Relevance: 0%      Posted on: 25. októbra 2021

„Toto si daj, ja som si to dal minule, hneď mi to pomohlo.“ Takéto – bežne dobre mienené – rady počúvame často. Majú však pár háčikov.

Existujú guľové blesky?

Relevance: 0%      Posted on: 28. mája 2023

Všetci o nich počuli a niektorí ich aj videli, teda, aspoň to tvrdia. O guľových bleskoch máme mnoho svedectiev. Problém je, že sú nekonzistentné. Niekto napríklad opisuje elektrické výboje pobehujúce po povrchu materiálu. Iní zas svietiacu guľu, ktorá vošla do domu, pohybovala sa miestnosťami a následne vybuchla. Niektoré správy hovoria o blesku červenom, iné o oranžovom či žltom, čo sa týka vône, spomína sa síra či ozón. Niekedy to trvá minúty, niekedy zlomok sekundy, občas sa to vrtí, inokedy zas rotuje.Tak, ako používame UFO pre neidentifikovaný lietajúci objektu, tak mám pocit, že guľový blesk sa používa ako označenie neidentifikované krátkotrvajúceho…

Alan Turing

Relevance: 0%      Posted on: 14. októbra 2019

Šach sa často považuje za lakmusový papierik geniality a ľudia zvyknú predpokladať, že napríklad dobrí matematici sú aj dobrí šachisti (a naopak). Samozrejme, nemusí to tak byť. Príkladom je Alan Turing, ktorý vyriešil jeden z najťažších matematických/logických problémov svojej doby (problém rozhodnuteľnosti [1]) a vo svojich prvých úvahách o inteligentných strojoch sa zaoberal šachovými automatmi, no napriek tomu bol jeho šachový antitalent legendárny. Počas druhej svetovej vojny pracoval Alan Turing v Bletchley Parku na dešifrovaní tajnej nemeckej komunikácie. V Bletchley sa stretla rôznorodá skupina ľudí, vrátane šachových majstrov (ťah motivovaný práve predpokladom, že budú zároveň majstri v lúštení šifier [2]).…

Abelova cena za rok 2021

Relevance: 0%      Posted on: 22. marca 2021

Prestížne matematické ocenenie za rok 2021 si v stredu našlo svojich adresátov. Sú nimi László Lovász a Avi Wigderson. Abelova cena im bola udelená „za fundamentálny prínos k teoretickej informatike a diskrétnej matematike a za vedúcu rolu v ich transformácii na centrálne disciplíny modernej matematiky.“

Aké je to študovať na matfyze?

Relevance: 0%      Posted on: 14. marca 2022

Keď som začal rozmýšľať o štúdii fyziky, vybavil mi jeden spoločný známy stretnutie s Martinom Mojžišom. Moja prvá otázka bola extrémne hlúpa: „A chodia k vám na školu aj normálni ľudia?“

Obyčajné zázraky: Svet očami Vedátora

Relevance: 0%      Posted on: 29. júla 2022

Napísal som knihu, volá sa Obyčajné zázraky! Ja viem, asi už viete. Tento článok som chcel napísať po jej vydaní, no viete ako to chodí – človeku do toho skočí jedna vec, potom druhá a zrazu prejde takmer rok.

Zážitok z pumpy

Relevance: 0%      Posted on: 29. marca 2020

Skončila mi karanténa, spolu s ňou aj tatinovi a tak som ho na otočku hodil z Liptova do Bratislavy. Cestou späť som sa zastavil na pumpe, kým som čapoval benzín, obišli ma dvaja motorkári. Čierne oblečenie, prilby pod pazuchou a šatka nikdy. Vravím si, že pekne nezodpovedné. Dotankoval som, zaplatil a zaparkoval o pár metrov ďalej, potreboval som odpísať na jednu správ.

Filozofia vedy

Relevance: 0%      Posted on: 21. júla 2021

Ak zastavíte na ulici náhodného človeka a spýtate sa ho na názor na filozofiu vedy, pravdepodobne na vás vytreští oči a rýchlo prejde na opačnú stranu. Ak však máte šťastie a narazíte na niekoho, kto čo-to prečítal z populárno-vedeckej literatúry, s hrdosťou vám oznámi, že vedci hypotézy nepotvrdzujú, snažia sa ich len falzifikovať. A keď nejaká hypotéza dostatočne odoláva všetkých pokusom o vyvrátenie, začneme ju brať vážne.

Vesmírny záblesk ukázal fyziku v novom svetle

Relevance: 0%      Posted on: 24. októbra 2022

Einstein sa mýlil! Takýto nadpis možno pritiahne pozornosť čitateľov, no nie je pravdivý. Einsteinova teória veľmi presne opisuje správanie na rôznych škálach – od asteroidov, cez hviezdy až po celý vesmír.

Dá sa vyrábať palivo zo vzduchu?

Relevance: 0%      Posted on: 16. októbra 2018

Bill Gates vraví, že áno! Prelom oznámila firma, ktorú založil Gates a jeho partneri. Zo vzduchu sa extrahuje oxid uhličitý, z vody (elektrolýzou) vodík, z čoho sa následne syntetizuje zmes benzínu a nafty. Toto by, samozrejme, ešte nebolo tak prekvapivé. Kľúčové je, že nová technológia by podľa odhadov mala vyrábať benzín pod 1$ za liter. Uhlíkový cyklus Možno si poviete, že ako to rieši problém s globálnym otepľovaním, však stále ide o technológiu spaľovacích motorov. Bežne je “životný” cyklus uhlíka takýto: Najprv sa nachádza v atmosfére (napríklad ako oxid uhličitý), potom ho zachytí rastlina a pomocou energie zo slnka premení…

Nie je náhoda ako náhoda

Relevance: 0%      Posted on: 21. septembra 2020

Ľudia majú problém správne odhadovať náhodu, je veľká pravdepodobnosť, že sa to týka aj vás. Napríklad, keď má niečo pravdepodobnosť 1 k 1000, tak máme pocit, že sa to nestane nikdy. Napríklad taký defekt – nie je to bežná vec, ale ak jazdíme dosť veľa, skôr či neskôr to príde. Vyhrať lotériu je obrovská náhoda, keď si však kúpi los dosť veľa ľudí, je pravdepodobné, že sa niekomu zadarí.

Škodí vede Nobelova cena?

Relevance: 0%      Posted on: 29. novembra 2021

Alfred Nobel mal vzácnu možnosť, prečítal si vlastný nekrológ. Noviny si ho totiž splietli s jeho práve zosnulým bratom. „Zomrel obchodník so smrťou“ nie je titulok, ktorý si väčšina z nás vysníva a to pomklo vynálezca dynamitu k prepísaniu závete. V nej uviedol, že sa z jeho dedičstva budú udeľovať ceny tomu, kto priniesol najväčší úžitok ľudstvu v oblasti: fyziky, chémie, fyziológie či medicíne, literatúre a mieru.

Neurónové siete

Relevance: 0%      Posted on: 5. júna 2023

Nedávno sme písali o tom, ako vznikla umelá inteligencia ChatGPT. V skratke, upravovali sa jej vnútorné parametre s cieľom, aby čo najlepšie vedela predpovedať, akým slovom majú pokračovať texty, ktoré autori stiahli z internetu. Teraz sa pozrieme na to, čo sú tie vnútorné parametre vlastne zač. ChatGPT je neurónová sieť. Nejde o skutočné neuróny, ale o ich extrémne zjednodušený matematický popis. Každý takýto „matematický neurón“ funguje takto: Má niekoľko vstupov a jeden výstup, pričom každý vstup má svoju „váhu“, teda dopredu dané číslo. Na každom vstupe pošlete do neurónu jedno číslo. Neurón každý vstup prenásobí jeho váhou a všetky ich…

Víťazná baktéria

Relevance: 0%      Posted on: 25. marca 2021

V minulých vojnách spôsobovali vysoké percento strát nebojové faktory. Medzi tie najhlavnejšie patrila úplavica alebo dyzentéria – zápalové ochorenie tráviacej sústavy spôsobené baktériami, vírusmi alebo prvokmi. Spôsobovala ju zlá kvalita pitnej vody a nulová hygiena. Postihnutí trpeli dehydratáciou, takže pili viac závadnej vody, viac ich preháňalo a tak ďalej. Rozsah strát je dobre vidieť napríklad v americkej občianskej vojne, kde straty spôsobené hnačkovými stavmi tvorili okolo 15% všetkých mŕtvych vojakov. Okrem úmrtí bola hnačka aj praktický problém. Ťažko sa vrhnúť do útoku, keď väčšina mužstva napodobňuje v kroví zvuky trúb z Jericha.

Ran(n)á hviezda

Relevance: 0%      Posted on: 31. marca 2022

Hubbov vesmírny teleskop má za sebou roky špičkového výskumu, ak ste videli krásny obrázok galaxie, hmloviny či planéty, je možné, že pochádzal práve z neho. Pomaly dosluhuje a pozornosť sa postupne upína k vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba. Jedným z jeho cieľov je odfotiť najstaršie hviezdy, ktoré vo vesmíre existovali. Vyzerá to tak, že Webbovi toto prvenstvo na staré kolená Hubble možno vyfúkol.

Námornicky gumidžús

Relevance: 0%      Posted on: 10. apríla 2020

Gin s tonikom má povesť decentného drinku, bežne sa pije s povystrčeným malíčkom a mierne nadvihnutým obočím. Vedeli ste však, že viac mu náleží námornícke prostredie a pokrikovanie „hej hou“?

Vedátorský podcast 86 – Ako rozumieme kvantovej mechanike

Relevance: 0%      Posted on: 20. júla 2021

Kvantová mechanika má povesť zložitej teórie. Nie je to však hlavne pre jej matematické aspekty, tým rozumieme celkom dobre; ide o jednu z najpresnejšie overených teórií vôbec. Problém je s jej interpretáciou. Čo opisuje vlnová funkcia? Ako prebieha meranie kvantovej častice? Ako tomu všetkému rozumieme? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Záblesk tak silný, že dokáže vyhubiť život na planéte

Relevance: 0%      Posted on: 26. októbra 2022

Za masové úhyny mohlo v histórii Zeme všeličo. Dinosaurom to napríklad spočítal asteroid, inokedy priložili ruku k dielu vulkány. Uvažuje sa, že za jedno – to pred približne 450 miliónmi rokov – možno môže supernova. Najviac si to totiž odniesol oceánsky život tesne pri povrchu. Stopy vymierania sú konzistentné so silným žiarením. Gama záblesky sú najenergetickejšia forma svetla, vznikajú napríklad aj pri rádioaktívnej premene prvkov, v hojnom množstve ich emitujú zrážky neutrónových hviezd či supernovy. Ak taká supernova, či jej ešte mohutnejšia verzia hypernova, buchne dostatočne blízko pri Zemi, pocítime to. Napríklad v stromoch, ktoré si pamätajú rok 774 nášho letopočtu, sa podľa analýz…

“Všechno, co ste kdy chtěli vědět o hovně, ale báli ste se zeptat – tady je odpověď.”

Relevance: 0%      Posted on: 28. novembra 2018

(Prago Union, Kandidát vět) V rubrike Opýtaj sa vedátora sa nám začali hromadiť otázky o niečom, čo je síce úplne bežnou súčasťou života, no prakticky sa o tom nehovorí. Mnohých našich čitateľov mátajú výkaly (resp. stolice, výtrusy, exkrementy, výmety (Hviezdoslav), fekálie, hovná, srance, kakance či človečince). Áno, zjedol som slovník. ;) Vedátor sa nezľakne ani takýchto ťažkých tém a musím povedať, že síce sa mi výskum nerobil veľmi príjemne, no dozvedel som sa všeličo poučné. Takže poďme na to, sedem otázok, ktoré ste sa (ne)báli opýtať: 1. Prečo je stolica hnedá? Stolica je tvorená nestrávenými zbytkami jedla, tukmi, anorganickým odpadom, baktériami…

Miléniové problémy: opäť raz o Riemannovej hypotéze

Relevance: 0%      Posted on: 14. októbra 2020

Na prelome tisícročí vybral za pomoci odborníkov Clayov matematický inštitút sedem významných otvorených problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúkol odmenu milión dolárov. Nebolo to však prvýkrát keď niekto zozbieral dôležité otvorené problémy svojej doby. Jeden taký zoznam vypracoval v roku 1900 David Hilbert, jeden z najvýznamnejších matematikov 19. a 20. storočia, ak nie dokonca všetkých čias. Hilbertove problémy, dokopy ich bolo 23, motivovali obrovské množstvo matematického výskumu v 20. storočí a priniesli mnohé revolučné objavy. Väčšinu z týchto problémov sa už podarilo vyriešiť (aspoň čiastočne), avšak zopár z nich je ešte stále otvorených. Nuž a jeden z nich…

Chceme jedlo bez chémie?

Relevance: 0%      Posted on: 8. decembra 2021

„Fuj, však to je samá chémia!“ Ak neštudujete biológiu buniek, tak túto vetu asi počúvate hlavne v súvislosti s jedlom. Ak máte ostrejší jazyk, tak viete kontrovať: „A čo chceš jesť, vákuum?“

Môj kamarát gauč

Relevance: 0%      Posted on: 8. júna 2023

Pred pár mesiacmi som bol na akcii pre stredoškolákov. Spýtali sa ma, ako sa rozprávať s inými ľuďmi. Mňa, teoretického fyzika! Mladý človek sa posťažoval, že po období karantén sa mu ťažšie nadväzuje komunikácia, nevie ako začať a udržiavať rozhovor.Ostatných pár týždňov som mal na niekoľko besied, rozhovorov a seminárov na školách a komunitných centrách a tak som sa pýtal, ako sa mladí cítia, aké majú problémy a podobne. Istý nárast ostychu potvrdili aj ich učitelia. Pokojne sa niekoho opýtajte aj vy – ak sa nehanbíte.Nejde len o nevhodnú náhodnú vzorku, ale súčasť väčšieho fenoménu, ktorý je potvrdený dátami. Ide o dlhotrvajúci svetový trend urýchlený pandémiou.…

Vesmírne pero

Relevance: 0%      Posted on: 22. októbra 2019

Určite ste počuli historku o tom, ako americká NASA investovala milióny dolárov do vývoja pera, ktoré by písalo vo vesmíre, narozdiel od Sovietov, ktorí proste používali obyčajné ceruzky. Nie je to pravda. Je to povesť, ktorá vznikla nesprávnou interpretáciou faktov. Takže ako to vlastne bolo a ako vzniklo vesmírne pero? Bežné guličkové ani atramentové perá nepíšu v stave beztiaže. Je to pochopiteľné, gravitácia je tá sila, ktorá ťahá atrament dole a núti pero písať. Toto si veľmi skoro uvedomili aj Američania aj Sovieti. Preto od začiatku používali oba konkurenčné vesmírne programy obyčajné ceruzky. S ceruzkami sa však spájajú určité riziká.…

Prečo sneh nehorí?

Relevance: 0%      Posted on: 8. apríla 2021

Keď som videl, ako sa nedávno po amerických internetoch šíril hoax, že sneh v Texase je falošný a ide o sprisahanie vlády – neviem, nerozumiem tomu, nepýtajte sa ma na detaily – tak som sa len uchechtol. To sa predsa u nás stať nemôže. Podobne, ako k nám prenikla západná móda a hudobný vkus, k nám však prenikol aj tento nezmysel.

Orbitálny katapult

Relevance: 0%      Posted on: 29. apríla 2022

Cestovať do vesmíru je náročné. Dôvod je jednoduchý – na ceste chýbajú pumpy. Aby ste úspešne buď opustili gravitačné pole Zeme, alebo sa aspoň udržali na orbite, musíte dosiahnuť rýchlosť desaťtísicov kilometrov za hodinu.

Rozpad kométy

Relevance: 0%      Posted on: 2. mája 2020

Séria o fotkách z Hubblovho teleskopu by nebola úplná bez aspoň jedného záberu zo Slnečnej sústavy. Nevedel som sa rozhodnúť, ktorú fotku použiť – či famózny záber Saturnu alebo jednu zo starších fotiek Jupiteru. Problém sa však vyriešil sám. Pred týždňom Hubble ukázal, že naozaj ešte nepatrí do šrotu a spravil unikátny záber, ktorý sa určite zapíše do histórie. Zaznamenal rozpad kométy.

Ako to, že vakcíny stále fungujú?

Relevance: 0%      Posted on: 2. augusta 2021

Koronavírus je tu s nami už vyše roka a stále počúvame o nových variantoch. Ako je možné, že sú proti nim vakcíny stále tak vysoko účinné?

Je biela farba farba?

Relevance: 0%      Posted on: 2. novembra 2022

Všetci máme vo svojom okolí človeka, ktorý si bežne neodpustí poznámku na štýl: „Nula percent je tiež percento!“ V jeho či jej repertoári je nachystaných aj niekoľko glos o farbách. Napríklad: „Biela nie je farba, je to zmes ostatných farieb!“ Je toto tvrdenie pravdivé?

Rozmýšľať ako krajinkár

Relevance: 0%      Posted on: 20. marca 2019

Alebo v čom majú ezoterici tak trochu pravdu. ‚‚Prečo sa mám toto učiť, však to v živote nebudem potrebovať.‘‘ Takéto niečo počul, a asi aj povedal, každý z nás. Načo mi bude chémia, však ja chcem byť právnikom. Načo mi bude biológia, však je chcem byť informatikom (a skončíš programovaním neurónových sietí, joke’s on you). Načo mi je matematika, pýta sa snaď každý, komu matematika veľmi nejde. Zo všetkých benefitov, prečo si rozširovať rozhľad, spomeniem jeden: odbory sa na problémy pozerajú rôzne, problémy riešia iným spôsobom a uhol pohľadu, ktorý si nájde uplatnenie v jednej disciplíne môže byť veľmi užitočný…

Polopravda nie je pravda

Relevance: 0%      Posted on: 27. októbra 2020

O pozornosť ľudí dnes bojuje všelikto, napríklad aj ja. Pozornosť ľudí však má svoje limity, čo často vedie k tomu, že celá správa sa zredukuje len na chytľavo znejúci nadpis. Ako sme si práve ukázali, skrátením nezmenším informáciu, ktorú správa obsahuje – niekedy je úplne prekrútim a zdeformujem.

Vyhodili sme desať miliárd do vzduchu?

Relevance: 0%      Posted on: 29. decembra 2021

Webbov vesmírny teleskop úspešne vyštartoval a ako už býva dobrým zvykom pri veľkých vedeckých misiách, mnoho ľudí sa pýta, či to nie sú vyhodené peniaze.

Kedysi som mal rád silný vietor

Relevance: 0%      Posted on: 7. augusta 2023

Predstavte si dovolenku pri mori. Večer sa prechádzate po promenáde a zočíte usmiateho pána sediaceho za kartónovou krabicou, ktorá predstiera, že je stánkom. Ponúkne vám hru, vstupné je jedno euro. Hodíte si kockou a ak padne šestka, získate dve eurá. Ak padne niečo iné, máte smolu.Hrali by ste takúto hru? Určite nie. Za šesť hier zaplatíte šesť eur, v priemere zarobíte dve.Vedľa je otvorený druhý, ehm, stánok. Ten ponúka dve eurá vždy, keď nepadne šesť.Hrali by ste teraz? Určite áno. Za šesť hier zaplatíte rovnako, no vyhráte v priemere desať eur – štyri môžu ísť do vrecka a za šesť hráte ďalej.Teraz si predstavte, že…

« Previous 1 2 3 Next »