15. apríla 2021
Pooparmy

Víťazná baktéria

„Roku 1902 vrátil jsem se z expedice. Vyjelo nás 300 jezdců, vrátilo se nás 90. Z těch (210) jich padlo 30, zbytek umřel na útrapy.“

Gen. Josef Šnejdárek

V minulých vojnách spôsobovali vysoké percento strát nebojové faktory. Medzi tie najhlavnejšie patrila úplavica alebo dyzentéria – zápalové ochorenie tráviacej sústavy spôsobené baktériami, vírusmi alebo prvokmi. Spôsobovala ju zlá kvalita pitnej vody a nulová hygiena. Postihnutí trpeli dehydratáciou, takže pili viac závadnej vody, viac ich preháňalo a tak ďalej. Rozsah strát je dobre vidieť napríklad v americkej občianskej vojne, kde straty spôsobené hnačkovými stavmi tvorili okolo 15% všetkých mŕtvych vojakov. Okrem úmrtí bola hnačka aj praktický problém. Ťažko sa vrhnúť do útoku, keď väčšina mužstva napodobňuje v kroví zvuky trúb z Jericha.

Situácia sa začala zlepšovať na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia vďaka Louisovi Pasteurovi a celkovo vedeckému pokroku na poli mikrobiológie. Jedným z nových vedcov skúmajúcich baktérie bol aj Alfred Nissle, profesor mikrobiológie a hygieny na nemeckej univerzite vo Freiburgu. V roku 1912, zatiaľ iba v pozícií odborného asistenta, vymyslel experiment, ktorý by overil, prečo niektorí pacienti znášajú nákazu salmonelou lepšie ako iní. Na Petriho miskách začal kultivovať vzorky stolice viacerých subjektov. Následne do rozvíjajúcej sa kolónie baktérií vpravil vzorku baktérií salmonely. Vo väčšine prípadov salmonela ovládla celý životný priestor a ostatné kolónie zahubila. Iba výnimočne sa stalo, že prevládli baktérie zo stolice, ktoré identifikoval ako nejaké kmene E. Coli.

Na základe experimentov sformuloval termín antagonistické správania baktérií, vytvoril antagonistický index a antagonistický test, aby mohol ďalej skúmať, ktoré kmene E. Coli viac alebo menej bránia rastu salmonely. Nissle sa menej zaujímal o konkrétne biochemické procesy, ktoré brzdili salmonelu, viac ho, ako praktického lekára, zaujímalo, či je možné jeho objav použiť na liečenie pacientov.

Potom vypukla prvá svetová vojna, ktorá Nissleho výskum v tejto oblasti značne spomalila. V roku 1917 jeho bádanie nakopla náhoda. V nemocnici vo Freiburgu sa zo svojich zranení liečil desiatnik nemeckej armády. Zúčastnil sa bojov na Balkáne, kde polovica jeho jednotky zahynula kvôli hnačkám. On nemal najmenšie problémy. Nissle predpokladal, že tajomstvo odolnosti pred dyzentériou sa skrýva práve v hrubom čreve dotyčného vojaka. Odobral vzorku desiatnikovej stolice a výsledky antagonistického testu sa mu nezmestili ani do tabuľky. „Armádna“ E. Coli spoľahlivo potláčala široké spektrum patogénnych baktérií. Kmeň dostal meno po svojom objaviteľovi a roku objavenia: Escherichia coli kmeň Nissle 1917 (ďalej len “EcN”).

Nissle začal tento kmeň kultivovať vo veľkom a podnikal pokusy aj s pacientmi. Podával im EcN v želatínových kapsuliach – prvé probiotiká v modernom zmysle slova. Keďže pozoroval sľubné výsledky, tak si ešte v tom roku dal svoj objav patentovať. Patent neskôr predal farmaceutickej spoločnosti pretože sám nedokázal kultivovať EcN v dostatočných množstvách. Počas druhej svetovej vojny spojenci zbombardovali továreň, v ktorej prebiehala výroba. Našťastie mal Nissle vlastné vzorky, takže po vojne výroba mohla pokračovať.

To konkrétne probiotikum je s nezmeneným názvom a obsahom EcN v predaji dodnes, dá sa kúpiť aj u nás. Paradoxne je podľa príbalového letáka vhodné pri zápche.

[Thibir]

PS: Očakávam, že ma osloví výrobca uvedeného probiotika a ponúkne mi odmenu za reklamný slogan, ktorý som im vymyslel: „Storočné armádne sračky, váš najlepší spojenec v boji s nepravidelnou stolicou.“ Alebo mi ponúkne odmenu za to, že nezverejním ktorý produkt uvedené storočné oné obsahuje. Mne je to jedno, záleží to od odvahy marketingového oddelenia.

Zdroj info: https://academic.oup.com/femsle/article/363/19/fnw212/2236266

Pridaj komentár