15. apríla 2021
Abelova cena

Abelova cena za rok 2021

Prestížne matematické ocenenie za rok 2021 si v stredu našlo svojich adresátov. Sú nimi László Lovász a Avi Wigderson. Abelova cena im bola udelená „za fundamentálny prínos k teoretickej informatike a diskrétnej matematike a za vedúcu rolu v ich transformácii na centrálne disciplíny modernej matematiky.“

Nórsky matematik Niels Henrik Abel, podľa ktorého je cena pomenovaná

Abelova cena je jedným z najvýznamnejších ocenení v matematike, ide o akúsi obdobu Nobelovej ceny. Bola navrhnutá Nórskym matematikom Sophusom Lieom a pôvodne sa mala udeľovať spolu s Nobelovými cenami, keďže tieto v sebe cenu za matematiku nezahŕňajú. Nanešťastie, kvôli politickým zmenám (rozpad švédsko-nórskej únie v roku 1905) sa zavedenie tejto ceny oddialilo až do začiatku 21. storočia. Medzitým sa však už zaviedlo udeľovanie Fieldsovej medaily, ktorá je dnes štandardne považovaná za najvyššie matematické ocenenie. Samotnú Abelovu cenu odovzdáva nórsky kráľ a medzi jej laureátov patria mnohí významní matematici.

László Lovász (Zdroj: Hungarian Academy of Sciences/Laszlo Mudra, www.abelprize.no)

László Lovász je maďarský matematik, ktorý sa narodil v roku 1948 v Budapešti a svoj talent prejavoval už od mladého veku. Bol výrazne ovplyvnený slávnym matematikom Paulom Erdősom [1], čo bol zrejme jeden z dôvodov ktoré ho priviedli k takzvanej diskrétnej matematike a k teórii grafov. Lovász sa týmto odvetvím začal zaoberať práve v čase, keď sa z malého káčatka postupne rozrastalo na dôležitú vednú disciplínu. K tomuto rozvoju aj sám prispel, napríklad vyriešením niektorých významných problémov. Jeho meno je tiež prítomné v názve známeho LLL algoritmu, ktorý sa používa okrem iného v kryptografii. V súčasnosti je emeritným profesorom na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti.

Príklad grafu.

Tu je treba povedať, že pod grafom (v rámci diskrétnej matematiky) nemáme na mysli takú tú vec, na ktorej vidíme napríklad vývoj počtu ľudí nakazených koronavírusom, ale matematickú štruktúru, ktorou zachytávame isté druhy vzťahov medzi objektami. Takéto štruktúry nachádzajú využitie v informatike, jazykovede, ale i v bežnom živote – keď sa napríklad musíme rozhodnúť, či si môžeme prezrieť centrum mesta Kráľovca tak, aby sme prešli každým jeho mostom práve raz [2].

Avi Wigderson (Zdroj: Dan Komoda/Institute for Advanced Study, Princeton, NJ USA, www.abelprize.no)

Avi Wigderson je izraelský matematik, narodený v roku 1956 v Haife v Izraeli. Významne prispel k rozvoju takmer všetkých oblastí informatiky. Je známy svojím nákazlivým nadšením pre problematiku ako i tým, že pri riešení problémov dokáže umne používať a kombinovať metódy a nástroje z rôznych oblastí matematiky, často aj z pomerne vzdialených. Medzi jeho najväčšie prínosy patrí štúdium využitia náhody pri výpočtoch. Zaoberal sa aj teóriou grafov, kryptografiou, a mnohými inými odvetviami. V súčasnosti je profesorom na Inštitúte pokročilých štúdií v Princetone, USA.

[Frico]

Zdroje: https://www.nature.com/articles/d41586-021-00694-9, https://www.abelprize.no/nyheter/vis.html?tid=76397, wiki (László Lovász, Avi Wigderson), vedator.space/abelova-cena-za-rok-2020, obr: https://www.quantamagazine.org/avi-wigderson-and-laszlo-lovasz-win-abel-prize-20210317/

[1] Paul Erdős si zaslúži samostatný článok, možno niekedy nabudúce.
[2] Problém siedmich mostov

Pridaj komentár