O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 1 - 20 of 234 | Page 1 of 12 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Relevance: 100% Posted on: 26. apríla 2022
Čo vám prvé napadne pri slovnom spojení „Problém troch telies“? Pre niekoho je to kniha, pre iného jeden z najtuhších orieškov fyziky. O čom je táto kniha? Ako súvisí so známym fyzikálnym problémom? A aké má riešenie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 27% Posted on: 8. februára 2023
Etruský piskor vyzerá ako malá šedá myška, ktorú niekto chytil za nos a chvost a trochu natiahol. Jeho srdce udrie až 1500-krát za sekundu, dožije sa asi dvoch rokov. Srdce mačky domácej udrie asi 140 krát za minútu, dožije tak sa 15 rokov. Vráskavec sivý sa dožije vyše 60 rokov, jeho tep je menej ako 20 úderov sa minútu.
Relevance: 26% Posted on: 6. januára 2023
Ľudia sa od nepamäti snažili pochopiť, z čoho sa skladá hmota. Premýšľali o elementoch, geometrických útvaroch či uzlíkov éteru. O povahe hmoty premýšľali filozofovia už stovky rokov pred naším letopočtom. O to viac pobaví, že keď sme objavili jeden zo základných stavebných kameňov hmoty, dali sme mu meno tvarôžtek – teda kvark. Trojica kvarkov tvorí protón a trochu iná trojica zas neutrón. A iné kombinácie kvarkov tvoria kadečo iné.
Relevance: 24% Posted on: 30. marca 2023
Nedávno fyzikálnou komunitou obletela správa, ktorú najlepšie opisuje slovo, ktoré bežne nepoužívam. Šokujúca správa tvrdila, že čierne diery sa rozpínajú spolu s vesmírom a vďaka tomu sa prejavujú ako tmavá energia, ktorá rozpínanie vesmíru poháňa.
Relevance: 24% Posted on: 25. júna 2020
V 16. storočí sa v európskych učených kruhoch začali šíriť myšlienky heliocentrizmu – učenia o tom, že centrálnym telesom v našej sústave je (namiesto Zeme) Slnko. Táto nová [1] predstava mala prirodzene množstvo nepriateľov a tak jej prívrženci museli dlho bojovať, aby ju presadili. Jedným z takýchto bojovníkov bol aj Johannes Kepler, astronóm (a tiež matematik a astrológ), ktorý zohral kľúčovú úlohu pri zrode modernej vedy. Na základe precíznych pozorovaní Tycha Braheho totiž sformuloval tri známe zákony o pohybe planetárnych telies.
Relevance: 24% Posted on: 18. októbra 2019
Neverte (nielen) vlastným očiam Alebo ešte presnejšie – dôveruj, ale preveruj. Veľa ľudí považuje očité svedectvo za najvyššiu formu dôkazu. Videl som to a tak to musí byť pravda. Optické ilúzie, ako tá na obrázku, sú nielen zábavkou, ponúkajú aj cenné ponaučenie. Koľko vidíte kruhov na obrázku? Takmer všetci povedia (a svedčili by), že nula – na obrázku sú predsa štvorčeky. V skutočnosti je ich tam šestnásť. Ak neveríte, pozrite sa do jedného z rohov a postupne sa zrakom pohybujte do stredu. Možno vás optická ilúzia neoklamala a kruhy ste videli hneď, väčšina však nie. Keď už kruhy raz uvidíte,…
Relevance: 24% Posted on: 28. mája 2021
V histórii vedy sa občas podarí spraviť fakt geniálne jednoduchý experiment, po ktorom si každý povie: „Aha, tak takto to je!“. Napríklad, ako keď Jan Baptiste van Helmont vážením vŕby rastúcej v kochlíku ukázal, že rastliny nerastú vstrebávaním Zeme alebo keď Ole Romer pozorovaním mesiaca Io zistil, že svetlo sa nepohybuje nekonečne rýchlo. Prekvapivo sa takýto excelentný pokus objavil aj v dietológii.
Relevance: 24% Posted on: 7. septembra 2021
Zoberte si číslo. Ak je párne, predeľte ho dvomi. Ak je nepárne, prenásobte tromi a pripočítajte jedna. Máte? Tak to teraz zopakujte, znova a znova. Skončíte vždy v jednotke? To je otvorená otázka. Dostanete za odpoveď na túto otázku milión eur? Môže mať jednoduché zadanie nezvládnuteľné riešenie? A do akých problémov by sa matematici radšej ani nemali púšťať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 24% Posted on: 27. septembra 2022
Že špióni dokážu zmeniť smerovanie vojny, to už vieme. Ako to však dokážu matematici? Ako máme rozmýšľať o veciach o ktorých máme neúplné informácie? V čom je ťažké testovať svoj svetonázor? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 10% Posted on: 29. júna 2022
Občas sa v noci pozrieme na oblohu a cítime sa zmätene. Nočná obloha je iná, než hocičo, čo bežne vidíme. Je takmer dokonale čierna, no len takmer – svietia ne nej rôzne bodky. Niektoré sú väčšie, niektoré menšie, niektoré stoja a niektoré sa pohybujú – každú noc ich nájdeme na trochu inom mieste.
Relevance: 6% Posted on: 20. októbra 2019
Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.
Relevance: 6% Posted on: 5. októbra 2021
Vďaka fyzike vieme povedať, že 16. júla 2186 bude z Galagág vidieť zatmenie Slnka trvajúce 4 minúty. Rovnako vďaka fyzike vieme povedať, že zajtra bude na našom území takmer určite pršať, no už netušíme, či bude pršať aj o dva týždne.
Relevance: 5% Posted on: 30. novembra 2019
So sv. Ondrejom sa spája hlavne veštenie. Prehľad domácich a svetových tradicií však ukazuje mix kresťanských tradícií a legiend o medveďoch, vlkodlakoch či veštení budúcnosti.
Relevance: 5% Posted on: 9. júna 2020
Cesty vedy sú často nevyspytateľné. Veľa zo zaužívaných teórií neprežije a veľa nápadov, ktoré napokon pretrvajú, sa objaví úplne neočakávane. Znamená to, že veda je veľmi dobrodružná a dynamická. Znamená to však aj to, že o mnohých originálnych nápadoch z minulosti dnes ani nevieme – neobstáli totiž v evolučnom súboji vedeckých myšlienok.
Relevance: 5% Posted on: 8. januára 2021
„Nesadaj si na ten chladný betón, prechladneš! Sadni si na lavičku.“ Takúto vetu si vypočulo aspoň raz asi každé dieťa. Dobre mierená rada však mohla viesť k zmätku, ktorý sa v jeho hlave prejavil na jednej z prvých hodín termodynamiky. Tam sa totiž od pani profesorky študenti dozvedia, že teplota telies sa pri tepelnom kontakte vyrovnáva a po dostatku času nastane tepelná rovnováha.
Relevance: 5% Posted on: 16. februára 2021
Newton šokoval všetkých, keď ukázal, že pohyb telies na nočnej oblohe sa riadi rovnakým zákonom, ako padajúce jablko v jeho záhrade; tak vznikla Newtonova teória gravitácie. Einstein potom šokoval všetkých, keď ukázal, že Newtonova teória je len dôsledok zakrivenia časopriestoru. No a dnes sa nás snaží Verlinde šokovať svojím nápadom, že aj Einsteinova teória je len dôsledok niečo ďalšieho – náhodnej podstaty nášho sveta. Čo je to vlastne gravitácia? A ako súvisí s entropiou? Nahradí Verlinde Einsteina? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Relevance: 5% Posted on: 23. novembra 2021
Pravdepodobne si myslíte, že vec, ktorá vás zabije, nebude veľký asteroid. Asi máte pravdu, no netreba zabúdať, že to isté si mysleli aj dinosaury.
Relevance: 5% Posted on: 11. októbra 2022
Chceme dopadnúť ako dinosaury? Radšej nie. Hrozba ničivého asteroidu sa však nedá úplne vylúčiť. Čo sa dá v takom prípade robiť? Aké časté sú dopady podobných telies? A ako dopadla nedávna testovacia misia NASA? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 5% Posted on: 23. októbra 2019
V bežnom živote používame jednotky ako metre, sekundy, kilogramy, stupne Celzia či jouly. Aj keď sú naviazané na fyzikálne javy, nastavili sme ich tak, aby boli praktické – bežne pracujeme s objektami, ktoré majú niekoľko metrov a venujeme sa činnostiam, ktoré trvajú desiatky či stovky sekúnd (okrem domácich prác, tie trvajú večnosť).Čo je praktické a čo nie závisí od kontextu. Chemik v práci používa nanometre, no u kaderníka si nenakáže skrátiť účes o pár stoviek miliónov nanometrov. Podobne si jadrový fyzik nebudete pýtať tresku v elektrón-voltoch a historik nastavovať časovač na rúre v storočiach. Dúfam.Podľa toho aké aspekty vesmíru skúmame,…
Relevance: 5% Posted on: 27. februára 2020
Táto tisícročná časová škála sa v priebehu dejín odzrkadľovala v rôznom prístupe k pomenúvaniu prvkov, z ktorých niektoré ukrývajú aj kuriózne historické príbehy.