5. júla 2020
Preferencie

Čítanie s porozumením: volebné prieskumy

Zas je to obdobie, kedy nás zaplavujú prieskumy volebných preferencií. Najprv hrozilo, že nebudú žiadne, teraz máme pocit, že by ich aj mohlo byť trochu menej. Všimol som si obľubu analyzovať skok či pád o čo i len jedno percento. Pomerne sa však ignoruje otázka dôveryhodnosti samotných prieskumov. Nechcem tým povedať, že prieskumy sú úmyselne manipulované (aj keď niektoré, zväčša tie zdanlivo robené v skicári, kde súčet percent presahuje 100). Treba si však uvedomiť, že prieskumy majú svoje limity. Tu sú tri hlavné zdroje nepresností.

Tým prvým je štatistická odchýlka. Ak si stokrát hodíte mincou, nepadne vám 50-krát vrch a 50-krát spodok. Bude to skôr niečo ako 55-45 alebo 49-51. Volebné preferencie sa tiež robia na obmedzenej vzorke, bežne je to okolo 1000 ľudí. To znamená, že výsledok lieta hore-dole, zhruba o 3%. Ak sa v priebehu týždňa udeje preferenčný skok o pár percent, môže to byť výsledkom iba toho, že sa anketári opýtali inej tisícky ľudí. Dôležitejšie ako jednotlivé prieskumy sú tak dlhodobé trendy.

Druhým problém sú štatistické váhy. Ako vybrať takú tisícku ľudí, aby odpovedala celej populácii? Koľko tam má byť mladých ľudí a koľko starých? Má vlastne vzorka odpoveď celej populácii, alebo má odpovedať len tej časti populácie, ktorá pôjde voliť? A kto vlastne pôjde voliť a kto zostane doma? Toto sú veci nad ktorými dumajú volebné agentúry. Ak sa opýtate na preferencie svojich blízkych, dozviete sa len čo bude voliť vaša bublina. Ako sa však dozvedieť čo najobjektívnejšie dáta je zložité, vyžaduje si to sofistikovaný – a jeho správne nastavenie je hlavným prínosom volebných agentúr. Vo výsledku to však znamená, že ak by sa dve agentúry opýtali tej istej tisícky ľudí, dospeli by k iným záverom!

Preferencie určená na základe rovnakých dát.
Preferencie určená na základe rovnakých dát. Zdroj NY Times.

Takýto test spravili v NY Times, tie isté dáta poslali na spracovanie piatim (dobrým) agentúram, výsledky sa líšili až o 5 percentuálnych preferenčných bodov! Pritom všetky agentúry postupovali rozumne, niektoré zohľadňovali históriu opýtaných (či chodili voliť), iné zas ich etnickú príslušnosť, vek či pohlavie. Ani jeden spôsob nie je dokonalý, preto treba pozerať na výsledky viacerých (dobrých) agentúr.

Tretím problém sme my, voliči a respondenti, ktorí sa nechávame strhnúť krátkodobými náladami. Špeciálne citliví sú nerozhodnutí voliči, ktorí v prípade opýtanie povedania meno kandidáta či strany o ktorom sa práve hovorí najviac, do volebnej miestnosti však prídu pripravenejší. Zároveň sa vo veľkom mení ochota voličov rôznych strán zapájať sa do ankiet a prieskumov. V amerických voľbách boli neuveriteľné skoky v preferenciách po demokratických a republikánskych kongresoch. Výskum však ukázal, že za väčšinu týchto zmien môže (ne)ochota voličov sa k téme volieb vyjadrovať. Keď mala veľkú akciu Hillary Clinton, tak sa do prieskumov ochotnejšie zapájali voliči demokratov, po akcii Donalta Trumpa zas republikáni.

Preferencie
Všimnite si skok preferencií medzi Hillary Clinton a Donaldom Trumpom za jeden deň. Dá sa mu veriť? Zdroj Slate.

Znamená to, že volebným prieskumom nemáme veriť? Nie. Treba ich však čítať s porozumením, namiesto konkrétnych výsledkov si všímať dlhodobé trendy a zároveň zohľadňovať výsledky rôznych agentúr, keďže dáta spracovávajú iným spôsobom. Aspoň toľko nám k volebným prieskumom radí veda.

[Samuel]

PS: O obsahu tretej časti príspevku som sa dozvedel od Lukáša Lafférsa, ktorý prednášal u nás na Vedatoure.

PS2: Zaujímavo o analýze výsledkov píše aj Radoslav Harman.

PS3: O zaujímavom spôsobene zisťovanie skutočných preferencií sme písali nedávno na Vedátorovi.

One thought on “Čítanie s porozumením: volebné prieskumy

Pridaj komentár