26. septembra 2021
lost in math

Sabine Hossenfelder: Lost in math

Teoretická fyzika sa dostala na zaujímavé miesto. Máme dve teórie, s ktorými vieme opísať správanie prírody s presnosťou na šialene veľa desatinných miest. Vieme však, že tieto teórie nepasujú dokopy. No zároveň vieme, že ich nesúlad sa prejaví až pri energiách tak vysokých, že časticové urýchľovače absolútne nemajú šancu ich dosiahnuť.

Kým za bežných okolností sa fyzici snažia vysvetliť experimentálne dáta, tu majú problém – nové dáta, ktoré by ich naviedli, chýbajú. Čo s tým? Nechávajú sa viesť matematikou. Existuje matematicky konzistentná zjednocujúca fyzikálna teória? Ťažko povedať. Skúšame, úspechy sú zatiaľ iba čiastočné.

Takýto postup – nechať sa viesť matematikou – kritizuje vo svojej knihe teoretická fyzička Sabina Hossenfelder. Jej kritiku si odnáša hlavne supersymetria a tak trochu aj teória strún.

Supersymetria (pre kamarátov SUSY)  vyzerala ako nádejné riešenie otázky hmotnosti Higgsovho bozónu. Prečo je relatívne ľahký (v porovnaní s Planckovou škálou)? Kým fyzici dumali nad touto otázkou, Hossenfelder hlasne pripomínala, že táto otázka je irelevantná. Fyzikálne parametre jednoducho sú také, ake sú.

Hossenfelderová argumentuje, že fyzikálna komunita sa aj napriek absencii dát (po novom už skôr dát o absencii) zaoberá touto teóriu preto, že je pekná – nech už to znamená hocičo. Autorka, okrem iného aj rozhovormi so známymi fyzikmi, hľadá odpoveď na otázku, či má fyzika estetické prvky a ak áno, tak či sú hocijak relevantné.

Na prvý pohľad je kniha kritikou modernej teoretickej fyziky, no zaujímavá je práve úvahami o povahe a filozofii vedy. Okrem toho ponúka čitateľom celkom svieži úvod do viacerých (ne)aktívnych oblastí teoretickej fyziky.

Je jej kritika úplne na mieste? Ľpie fyzikálna komunita na estetických riešeniach, ktoré nemajú nič spoločné s realitou? Chvíľu možno, záujem však bežne postupne opadne. Kniha Lost in math vyšla pred pár rokmi, dnes už je zjavné, že výskum SUSY v časticovej fyzike výrazne poľavil a gro teórie strún sa rozdelilo medzi rôzne iné oblasti výskumu. Fyzikálny výskum myslím nie je zabrzdený, hýbe sa, len má veľkú zotrvačnosť a tak mu zmena smeru chvíľu trvá.

susy
Počet publikácií o SUSY za posledné roky výrazne poklesol (a klesal už v čase napísania knihy). Zdroj: inspirehep.net

Zároveň však treba povedať, že kritika Hossenfelderovej je nesmierne dôležitá a kniha Lost in math je veľmi cenná. Je dobré, že komunite nastavuje zrkadlo a stráži, či funguje zdravo. Trochu je však problém, že je toto zrkadlo pokrútené. Rizikom písanie knihy o kritike iných názorov je, že môžu byť tieto názory dezinterpretované či skreslené. Autorka napríklad občas vzbudzuje dojem, ako keby konfrontovala názor, ktorý zastávajú všetci ostatní fyzici, čo je samozrejme nezmysel.

U čitateľa neznalého pomerov tak môže vzniknúť dojem, že všetci fyzici sú zaslepení a na hlavu a len autorka vie čo a ako. Je to škoda, lebo autorka si nič také určite nemyslí. Oplatí sa túto knihu prečítať? Myslím si, že áno – aj keď miestami pôsobí dojmom roztiahnutého blogu. Získate prehľad toho, o čom sa pred pár rokmi urputne diskutovalo v teoretickej fyzike a zároveň sa dozviete – nie vždy úplne opodstatnenú, ale stále cennú a rozumnú – kritiku miestnych pomerov.

[Samuel]

One thought on “Sabine Hossenfelder: Lost in math

Pridaj komentár