25. septembra 2020
Zem a Mesiac

Program Apollo – Veľký krok

Je 25. mája roku 1961. Vo Washingtone D.C. zaznie na zasadnutí Kongresu spojených štátov príhovor vtedajšieho prezidenta Spojených štátov amerických J. F. Kennedyho. „Som presvedčený, že tento národ by sa mal usilovať dosiahnuť koncom tejto dekády cieľ, aby človek pristál na Mesiaci a bezpečne sa vrátil na Zem. Prosím Kongres a celú krajinu, aby dali súhlas k tejto misii, ktorá bude trvať celé roky a bude veľmi nákladná“.

V tej dobe prebiehali medzi USA a vtedajším Sovietskym zväzom tzv. Vesmírne preteky. A USA ich prehrávali. Sovieti mali na svojom konte veľké úspechy ako vypustenie prvej umelej družice Zeme, Sputnik 1 z roku 1957 alebo menšie, ako napríklad prvý let mimo obežnú dráhu Zeme, prvú sondu na Mesiaci, prvé snímky odvrátenej strany Mesiaca, prvú sondu k Marsu a prvú sondu k Venuši.

Ďalšiu ranu zasadili Američanom 12. apríla 1961, keď sa Jurij Gagarin stal prvým človekom vo vesmíre. Sovieti mali evidentný náskok, a tak zaznela 12.9.1962 ďalšia pamätná veta, znovu v podaní J.F. Kennedyho na Rice University: „V tomto desaťročí sme sa rozhodli dosiahnuť na Mesiac a uskutočniť aj ďalšie veci – nie preto, že sú ľahké, ale preto, že sú ťažké. Pretože takýto cieľ poslúži k tomu, aby usporiadal a posúdil naše najlepšie schopnosti a zručnosti, pretože takúto výzvu sme ochotní prijať, a nie sme ochotní ju odkladať a hodláme ju zvládnuť.‘‘ Ostatné prvenstvá im Sovieti vyfúkli, a tak zostávala ultimátna výzva – byť prví na Mesiaci.

Američania zaostávali. Nevyužívali svoje zlaté kapacity v podobe Wernhera von Brauna a jeho nemeckých kolegov – do roku 1957 bol on a jeho tím prakticky odstavený od vesmírneho programu. Braun a jeho kolegovia mali vyvinutých už niekoľko masívnych rakiet, napríklad nosič Redstone, z ktorého vyšli Juno I a Jupiter C. Tieto obrovské rakety však nemali vtedy pre americkú armádu využitie (v tej dobe spadal Braunov tím pod armádu). Následne vyvinul Heinz Hermann Koell raketový nosič , a to Super Jupiter. Koell prešiem pod Brauna a zo Super Jupitera sa stal Juno V a následne Saturn I. Stále však išlo o nosiče prevažne pre armádu.

(Wernher von Braun, nemecký raketový inžinier, sa považuje za autora raketovej učebnice. Bol v tíme, ktorý vymyslel raketu V2 – v podstate prvá raketa na hromadné ničenie a technologický vrchol fašistického Nemecka. Následne sa vzdal Američanom. V roku 1960 vzniklo Marshallove stredisko kozmických letov a Braun sa stal jeho riaditeľom. Tu sa konštruovali a vynaliezali nové rakety na let do vesmíru.)

V roku 1960 konečne prešli Braun, Koell a další z armády do NASA – a čo je hlavné, dostali voľnú ruku. Bolo na čase, Američania už vo vesmírnych pretekoch zaostávali. Ich rakety boli použité ako základ programu Mercury (zjednodušene: program, ktorý mal vyniesť prvých Američanov do vesmíru). Na základe poznatkov sa vyvinula už čisto americká raketa Atlas. To však nestačilo na let do vesmíru. Braun a jeho kolegovia (už nemecko-americkí) vyvinuli Saturn V. Táto raketa vedela vyniesť až 140 ton nákladu, čo je dosť na to, aby zabezpečila vynesenie ľudí a techniky k Mesiacu (samotný modul, ktorý na Mesiaci pristál, mal okolo 17 ton).

Raketa by bola, ale to bol len prvý krok k cieľu. Trvalo 5 rokov, kým navrhli a skonštruovali všetko potrebné pre program Apollo. 27.1.1967 prišiel veľký deň pre misiu Apollo. Bola pripravená posádka Apollo 1, mala za cieľ otestovať, ako budú fungovať prístroje počas letu (zatiaľ len simulovaného).

Nanešťastie sa hneď od začiatku nič nedarilo. Ako prvé vypadli komunikačné linky. Test sa odložil, kým sa nevyriešil problém s komunikáciou (nedalo sa komunikovať s posádkou). 11 minút pred štartom bol simulovaný štart zrušený. Hneď, ako sa technici spojili s posádkou, prvé, čo počuli bol krik posádky: „Horí!“.

Do modulu sa technici dostanú po 7 hodinách. Posádka tvorená astronautmi Grissom, Chaffee a White uhorela zaživa. Príčinou požiaru sa ukázala byť chyba kabeláže a zlá konštrukcia kabíny. Nasledovali testovacie misie Apollo 4-6, tentoraz bezpilotné (niekedy sa ani neuvádzajú, nakoľko boli bez posádky).

Pôvodné misie Apollo 1-6 boli zrušené, nakoľko sa duplikovali s niektorými misiami Mercury (NASA sa snažila šetriť čas, a tak sa rozhodli, že sa nebudú misie duplikovať). Apollo 1 zostalo (alebo bolo nazvané) na počesť posádky. 11.10.1968 vyletela do vesmíru misia Apollo 7 s posádkou, ktorá sa skladala z astronautov Wally Schirra, Donn F. Eisele a Walter Cunningham. Úspešná misia, ktorá sa zaobišla bez problémov. NASA dokonca vysielala prvýkrát misiu naživo v televízii. Nasledovalo Apollo 8 v zložení posádky Frank Borman, James Lovell, William Anders. Táto misia používa už raketový základ Saturn V a rovno si to posádka zamieri k Mesiacu, ktorý obletia 10-krát. Apollo 9, astronauti James McDivitt, David Scott, Rusty Schweickart, otestuje nové skafandre a hlavne nacvičí a vyskúša spojenie veliteľskej lode s lunárnym modulom. Nasleduje Apollo 10, astronauti Thomas P. Stafford, John Young, Eugene Cernan doletia k Mesiacu a klesnú až 20 kilometrov nad jeho povrch. Všetky misie boli bez problémov a splnili svoj cieľ. Znamenalo to len jediné – je čas na Apollo 11.

Posádka tvorená veliteľom Neilom Armstrongom, pilotom veliteľského modulu Michaelom Collinsom a pilotom lunárneho modulu Buzzom Aldrinom je v júni 1969 izolovaná od okolia, aby sa zabránilo ochoreniu. 16.7.1969 o 5:52 majú budíček. Po prehliadke absolvujú bohaté raňajky, hygienu, obliekajú si skafandre a nastupujú do modulu Columbia. O 9:32 sa spustia raketové motory. O 12 minút neskôr raketa dosiahne obežnú dráhu Zeme. Jeden oblet okolo Zeme a už smerujú k Mesiacu, odpája sa modul Columbia. Veliteľský modul sa otáča o 180˚ a pripája sa k lunárnemu modulu. Cesta k Mesiacu trvá 3 dni, po dosiahnutí obežnej dráhy sa rozhoduje, že na Mesiaci pristane Buzz a Neil (doteraz to nik nevedel). Astronauti prejdú do mesačného modulu „Eagle“ a začnú prípravy na pristáte. Zakrátko pri pristávacom manévri sa rozblikajú všetky kontrolky…

Astronauti nevedia, čo robiť, nakoľko sa s ničím podobným na simulátoroch nestretli. Riešenie z riadiaceho strediska na Zemi znie: „Nevšímať si a vynulovať.“ Scenár sa opakuje ešte raz, riešenie je rovnaké. Buzz zvolí ako najvhodnejšie miesto k pristátiu „More pokoja“. Po 102 hodinách, 45 minútach a 40 sekundách letu posádka pristáva na povrchu Mesiaca, je 20:17, 20.7.1969. O pár hodín neskôr, 21.7.1969 o 2:39, otvára Neil Armstrong poklop lunárneho modulu a vstupuje na mesačný povrch. „Malý krok pre človeka… ,“ túto vetu pozná úplne každý.

Mimo modulu strávia 2 hodiny a nazbierajú 22kg mesačnej horniny. Všetko fotografujú a filmujú. Následne sa vracajú naspať do modulu, na odlet musia čakať 12 hodín. Majú si oddýchnuť a spať. Astronauti sú však plní zážitkov. Na Mesiaci strávia dokopy 21 hodín a 36 minút. Počas príprav na odlet astronauti zisťujú, že sa pokazil spínač na odistenie motorov odletu – vyriešia to perom, ktorý nahradí spínač.

Odlietajú z povrchu a spájajú sa s veliteľským modulom, lunárny modul odhadzujú. Nasleduje ďalšia riziková operácia. Musia vykonať „Trans-Earth Injektion“. Jednoducho sa musia dostať na dráhu k Zemi. Všetko prebehne ako má a 24.7.1969 pristanú v Tichom oceáne.

Odvtedy ubehlo presne 50 rokov a právom je to stále tá najvzrušujúcejšia a najdobrodružnejšia púť, akú kedy ľudia absolvovali.

[Martin]

PS: U Apolla 7 sa za 150 hodín letu vyskytlo len 5 závad pri počte 5 miliónov súčiastok!

PS2: Viete prečo Neil Amstrog už neletel do vesmíru, napríklad pri misiách s raketoplánmi? NASA a vláda sa bála, že by sa stala nehoda a zomrel by. Bol americkým hrdinom, a tak mu už radšej nedovolili lietať do vesmíru.

PS3: Misia Apollo 11 dokopy prekonala viac ako 800 000 km!

PS4: Rozpočet NASA na túto misiu bol asi 25 miliárd dolárov, čo je dnes asi 150 miliárd – šialených 5% rozpočtu krajiny! Na projekte pracovalo 400 000 ľudí.

Ak Vás fascinuje historické dobývanie vesmíru, odporúčam knihu „Tajný závod o Měsíc“ od Albatros média. Ak vás nebaví čítať, odporúčam seriál From the Earth to the Moon od HBO (Zo zeme na Mesiac)
https://www.csfd.cz/film/69557-ze-zeme-na-mesic/prehled/,
The Right Stuff (Správna posádka)
https://www.csfd.cz/film/5024-spravna-posadka/prehled/
a samozrejme, najnovší oscarový film First
Man (Prvý človek)
https://www.csfd.cz/film/502300-prvni-clovek/prehled/

Obr: NASA

Pridaj komentár