14. októbra 2019
Strach z GMO

Máme sa báť GMO?

Neustále pretvárame svet, v ktorom žijeme; skúmame prírodné zákony a snažíme sa ich využiť v náš prospech. Pravidlá dedičnosti začali šľachtitelia skúmať dávno predtým, ako bolo známe, ako funguje posúvanie vlastností na ďalšie generácie.

Dlhodobou a systematickou prácou dokážeme krížením vytvárať unikátne jedince so špeciálnymi vlastnosťami. Divoko rastúca kapusta vyzerá ako burina, takmer sa nepodobá na tú, čo sme z nej vyšľachtili. Okrem nej teda ešte aj karfiol, kaleráb a kel.

Šľachtenie vyžaduje veľmi veľa času. Jedným z dôvodov je, že krížením vzniká veľa rôznych jedincov, ktoré majú rozličné vlastnosti (napríklad veľa semienok, pričom z každého vyrastie trochu odlišná rastlina). Z týchto potom treba vybrať jedinca, ktorý nesie nami želanú vlastnosť, a to býva časovo náročné (ak by šlo napríklad o farbu kvetu, treba semienko zasadiť a vypestovať; ak by šlo o zvýšenie výťažku plodín, treba si počkať, až kým nedozrú).

Ďalším problémom je náhodnosť celého procesu dedenia. Nie je zaručené, že sa nám podarí „namixovať“ želané vlastnosti do jednej rastlinky. Okrem toho sme limitovaní ešte aj tým, že náhodné mutácie sú bežne iba pomerne malé.

Existuje však šikovný spôsob, ako tieto obmedzenia obísť – pomocou metód génového inžinierstva. Vďaka nim dokážeme jednotlivé úseky DNA priamo premiestňovať medzi organizmami a tiež veľmi presne zistiť, kde sú vložené. Vďaka tomu sa celý proces vytvorenia novej odrody značne skráti.

Genetická modifikácia (GM) znamená presne to, čo by ste od toho slovného spojenia očakávali, no s malým, veľmi dôležitým dodatkom. Ide o zmenu genetického materiálu organizmu (toto sme očakávali), ale iba pomocou techník génového inžinierstva (a to je tá malá, dôležitá časť [1]).

Techniky génového inžinierstva zahŕňajú napríklad:

– trvalé „vypínanie“ niektorých génov (gén je sekvencia DNA kódujúca funkčnú molekulu, väčšinou bielkovinu [2]);

– nakopírovanie génu, aby sa zvýšila jeho funkčnosť (viac kópií génu = viac vytvorenej funkčnej molekuly, napríklad ochrany proti škodcom);

– vloženie cudzích génov (kódujúcich cudzie funkčné molekuly).

V poslednom bode začíname hovoriť o transgénnych organizmoch. Niekedy sa zabúda, že pokročilé genetické techniky nám zároveň umožňujú genetickú informáciu veľmi dobre čítať a jednotlivé cudzie molekuly detegovať [3].

Asi najznámejším príkladom GM rastliny je zlatá ryža. Tá je upravená tak, že obsahuje v zrnách betakarotén. Tento prekurzor vitamínu A prijímame bežne napríklad v mrkve, no vo veľkej časti sveta sú takéto potraviny zriedkavé. Státisíce detí tak trpia nedostatkom betakaroténu (ktorý spôsobuje o. i. slepotu). Zlatá ryža je teda ryža obohatená o jednu vlastnosť mrkvy.

Podobne sa vo veľkom produkuje sója upravená tak, aby obsahovala kyselinu olejovú, ktorá sa ináč bežne nachádza v (ťažšie pestovateľných) zelených olivách.

Sója a kukurica sa často upravujú tak, aby boli odolné voči herbicídu glyfosfátu (ktorý zničí burinu, ale úrodu nechá nepoškodenú). Do cukiny sa zase vkladá gén na proteín, ktorý ju chráni pred vírusmi a znižuje tak potrebu postrekov, [4].

Aj napriek mnohým benefitom majú GM rastliny zlú povesť, veľa skupín bojuje za ich úplný zákaz a aj u bežných ľudí vyvolávajú viaceré pochybnosti. Čím je to spôsobené?

Okrem morálnej otázky ohľadne samotnej existencie a vytvárania GM organizmov sa najčastejšie dočítame, že GM rastliny majú škodiť:

– zdraviu (prenos génov pre bielkovinové alergény na “neočakávané” miesta, nedostatok dlhodobých štúdií);

– prírode (nadmerné používanie herbicídov, preferovanie monokultúr);

– spoločnosti (patentovanie GM kmeňov, znevýhodňovanie malých farmárov, ignorovanie bio-farmárčenia, neriešenie socio-ekonomickej podstaty problému – distribúcia potravy).

Zdravotné hľadisko je pre väčšinu ľudí tým najdôležitejším. Obava, že sa pomocou GMO šíria alergény, je neopodstatnená. Nie však preto, že by bola nemožná, ale preto, že prípadný výskyt cudzieho alergénu je merateľný a všetky komerčne dostupné GM rastliny prešli prísnym testovaním [5]. Je dôležité si uvedomiť, že jeden gén spôsobí vytvorenie jednej bielkoviny a neprenesie iné vlastnosti darcovského organizmu (vrátane tvorby alergénu, na to by potreboval gén pre alergén). Konkrétnym príkladom je vytváranie rastlín odolných voči niektorým škodcom. Tu ide o vloženie génu pre proteín, ktorý je toxický pre škodlivý hmyz (a včielkam neubližuje  :)) [6]

Čoraz citlivejšou sa stáva otázka ochrany životného prostredia. Nadmerné používanie herbicídov je s GM rastlinami pričasto asociované. Opäť je dôležité spomenúť si, že jeden gén kóduje jednu funkčnú molekulu a gén pre rezistenciu na určitý herbicíd je len jedným z mnohých možných. Nie každá GM rastlina teda toleruje väčšie množstvá postrekov.

Vložením génov pre určité enzýmy sa dá upraviť rezistencia rastlín aj voči plesniam, či baktériám (napr. ryža s chitinázou, ktorá dokáže narušiť bunky húb, a tak ju nemôžu napadnúť). Použitie takto modifikovaných rastlín teda znižuje (!) celkové používanie pesticídov. Metaanalýzou 147 originálnych štúdií bolo zároveň zistené, že používanie GM rastlín znížilo používanie pesticídov o 37 %, zvýšilo výťažok plodín o 22 % a zvýšilo zisky farmárov o 68 % [7]. Žiaľ, aj napriek tomu sa diskusia o GMO často zvrháva na kritiku pesticídovej politiky jednej konkrétnej firmy.

Čím sa dostávame k spoločenským problémom, z ktorých je GM technológia obviňovaná. Tie mnohokrát vyplývajú z momentálneho statusu „utajenosti“ a celkovej izolovanosti vedeckých metód ako takých. Aj napriek dostupnosti vedeckých výsledkov širokej verejnosti (alebo možno práve vďaka ich nesprávnej interpretácií) si ich často nedokážeme spájať s jednotlivými technológiami.

Patentovanie GMO zŕn a predávanie “sterilných” zŕn (každý rok treba kúpiť nové) môžu znieť ako silné spoločenské argumenty proti GMO. V oboch prípadoch však opäť nejde o problém technológie ako takej. Patentovanie odrôd je bežná prax a funguje rovnako aj pri odrodách získaných štandardnými šľachtiteľskými postupmi. Pri zrnách, ktoré je treba každý rok kúpiť, ide o použitie rastlinných hybridov (kríženec 2 rôznych druhov/rodov/odrôd rastlín, niečo ako muly a mulice). Tieto organizmy nesú špecifické vlastnosti, no nedokážu ich predať nasledujúcim generáciám. Toto platí rovnako pre GMO aj “prírodné” rastliny [8].

Zaujímavé je, že oba spomenuté argumenty sú postavené na neznalosti trhu a aj samotných rastlín. Naopak, samotní farmári pestujúci GM rastliny sa vyjadrujú pochvalne, prízvukujú oveľa vyššiu efektivitu celého procesu pestovania – zníženie potrebnej plochy, spotreby vody a pesticídov [9].

Netreba však zabúdať, že GM technológia nie je náš záchranca, teda nie sama o sebe. Dôležitá je práve jej integrácia a používanie agro-ekologických metód spájajúcich organické pestovanie s dostupnými pokročilými technikami (zahŕňajúcimi napríklad aj GMO). Práve v tomto prípade ide o dôraz na zachovanie a ochranu lokálneho ekosystému, nie o „prírodnosť“ za každú cenu.

[Veronika]

[1] http://www.who.int/foodsafety/areas_work/food-technology/faq-genetically-modified-food/en/
[2] https://en.wikipedia.org/wiki/Gene
[3] https://en.wikipedia.org/wiki/Genetic_engineering
[4] https://www.huffingtonpost.com/builtlean/diet-and-nutrition_b_4323937.html
[5] https://geneticliteracyproject.org/2014/04/16/are-gmos-causing-an-increase-in-allergies/
[6] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2169303/pdf/pone.0001415.pdf
[7] http://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371%2Fjournal.pone.0111629
[8] https://en.wikipedia.org/wiki/Hybrid_(biology)
[8b] https://massivesci.com/articles/gmo-q-and-a/
[9] https://farmweeknow.com/story-survey-shows-farmers-favor-gmos-increase-efficiency-3-153353

Pridaj komentár