20. septembra 2020
Media a korona

„Prečo médiá nepíšu aj o počte úmrtí na rakovinu či pri autonehodách?“

Takúto výčitku si môžete prečítať prakticky pod každým príspevkom, kde média informujú o aktuálnych počtoch ľudí nakazených koronavírusom. A keď nie toto, tak: „Koľko o tom ešte budete písať? Nikoho to nezaujíma!“ Malo by.

Prečo médiá každý deň nepíšu aj o počte úmrtí na rakovinu či pri autonehode? Lebo ani jedno z toho nie je nákazlivé; ani v jednom prípade nemôže mať správanie jedinca tak ďalekosiahle dôsledky. Na rozdiel od vírusov, bežné príčiny smrti nemajú svojich superšíriteľov.

Samozrejme, je dobré si byť vedomý toho, čo ma môže zabiť a tomu prispôsobiť svoje správanie a návyky, napríklad športovať, zdravo jedávať či šoférovať bezpečne a opatrne. Toto všetko je beh na dlhé trate, krajinám sa darí sériou preventívnych opatrení a nariadení znižovať úmrtnosť maximálne o niekoľko percent ročne. Nič z toho nemá taký potenciál na výkyvy ako epidémia.

Pozrime sa exemplárny príklad – USA. V tejto krajine posledných 20 rokov usilovne znižovali počet úmrtí na rakovinu, každý rok o asi 1.5%, z 200 úmrtí na 100 000 obyvateľov to kleslo na 150; niektoré typy rakoviny sa podarilo dostať po kontrolu, niektoré stále odolávajú, postupne však snaha prináša svoje ovocie. Podobný trend platí aj v úmrtiach pri dopravných nehodách, za 20 rokov klesol počet obetí, znova na 100 000 obyvateľov, zhruba z 15 na 11. Spojené štáty sú v tejto snahe síce menej úspešné ako iné krajiny, dlhodobý progres sa však nedá uprieť.

Ako to v USA vyzerá s koronavírusom? Za sotva polrok si vyžiadal 50 obetí na 100 000 obyvateľov. Šesť mesiacov prakticky vymazalo 20 rokov progresu v liečbe rakoviny. Za šesť mesiacov pribudlo toľko úmrtí, čo si vyžiadali dopravné nehody za takmer 5 rokov. Obrovský skok, že? A pritom Spojené štaty americké v počte úmrtí na hlavu zďaleka nie sú v rebríčku prvé, len tesne uzatvárajú prvú desiatku. Ešte horšie je na tom Švédsko, Španielsko či UK. Čo na to stačilo? Nespraviť takmer nič – a to je ten problém.

Ak by sme sa dnes správali rovnako, ako sme sa správali pred rokom, prakticky by sa nezmenili naše šance zomrieť na rakovinu či pri dopravnej nehode, no výrazne by stúpla pravdepodobnosť, že niekto z nás zomrie na Covid-19. Tváriť sa, že sa nič nedeje, nestačí. Áno, je to otravné a všetci sme si tento rok predstavovali inak. Problém však neprestane existovať, keď si ho prestaneme všímať. Práve naopak.  

[Samuel]


Pridaj komentár