5. decembra 2020
Kobrí efekt

Kobrí efekt

Kobrí efekt je pomenovanie fenoménu, kedy navrhnuté riešenie problému tento problém iba zhorší. Príčinou kobrieho efektu býva nesúlad požadovaných výsledkov s kontrolovanými veličinami. Termín začal používať ako prvý nemecký ekonóm Horst Siebert.

Názov pochádza zo situácie, kedy sa Briti snažili znížiť populáciu jedovatých kobier v indickom meste Dillí. Sľúbili odmenu za každú mŕtvu kobru, ktorú miestni donesú úradom. Zo začiatku to zafungovalo a naozaj bolo hadov v uliciach mesta menej. Zrazu však bolo pre lovcov kobier čoraz náročnejšie nejakú kobru uloviť a uživiť sa. Preto začali kobry chovať v zajatí. Úradom začalo byť podozrivé, že kobry v meste takmer nie sú, ale odmeny vyplácajú za čoraz viac zabitých hadov, tak odmeny stopli úplne. Čo urobili chovatelia kobier? Pustili ich na slobodu.

Podobne sa Francúzi snažili v roku 1903 v Hanoji vyhubiť potkany. Vyplácali odmeny za potkanie chvosty. Nejako však opomenuli skutočnosť, že potkany dokážu prežiť aj bez chvostov. Miestni začali potkany chytať, strihať im chvosty. Lenže potom ich púšťali na slobodu, aby sa mohli ďalej množiť a nepripravili ich tak o zdroj príjmov.

Myslím, že aj v Hlave XXII bola postava, ktorej rodina poberala dotácie za nepestovanie bavlny a nakupovali ďalšie pozemky, na ktorých nepestovali bavlnu, aby poberali ešte vyššie dotácie.

V osemdesiatych rokoch nášho storočia chceli v Mexico City zlepšiť kvalitu ovzdušia tým, že prinútia ľudí menej jazdiť autami. Obmedzili vjazd do mesta podľa číslic na ŠPZ. Čo urobili obyvatelia? Časť z nich začala naozaj jazdiť hromadnou dopravou, druhá časť začala vo veľkom používať taxíky. Ale najväčšia časť obyvateľov si proste kúpila ďalšie auto, ktoré malo ŠPZ s inou číslicou a keď v konkrétny deň nemohli použiť svoje primárne kvôli zákazu, použil náhradné. Ktoré väčšinou bolo čo najlacnejšie, t.j. nakoniec dymilo oveľa viac ako ich pôvodné, takže kvalita ovzdušia sa ešte zhoršila.

[Thibir]

Pridaj komentár