19. mája 2024

Search Results for: FAQ dobré otázky

Results 201 - 300 of 331 Page 3 of 4
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Ďalší vesmírny šum

Relevance: 0%      Posted on: 30. júna 2023

Vesmír je chladný. Má teplotu asi -270.45˚ C, teda 2.7 stupňa nad absolútnou nulou. Ak by ste však, napriek varovaniam, vystrčili ruku z rakety, tento chlad by ste takmer necítili. Vesmír je totiž nielen chladný ale aj prázdny a tak by vás nemalo čo chladiť. Chladli by ste sa len tým, že by ste teplo z ruky pomaly sálali (a k tomu by sa z nej vyparovala voda).Keď je teda vesmír takmer prázdny, tak teplota čoho vlastne je tých -270.45˚C? Dobrá otázka! Vesmír nie je prázdny úplne, je plný elektromagnetické žiarenia, ktoré má také vlnové dĺžky, akoby ho sálalo niečo práve s touto teplotou.…

Altruizmus v génoch

Relevance: 0%      Posted on: 2. decembra 2019

Altruizmus je pomáhanie iným na svoj úkor. Ako sa takéto správanie mohlo vyvinúť v tvrdom evolučnom súboji?

Viac dôkazov

Relevance: 0%      Posted on: 20. decembra 2020

Práve ste vykašľali čiernu guľôčku, zmes uhlia a hlienov. Veru, nič príjemné! Teraz ste vstali, niečo podobné sa vám stáva už mesiace. Je začiatok 20. storočia, ste baníkom v Spojených štátoch amerických a centrálnym bodom veľkej diskusie: škodí vdychovanie uhoľného prachu pľúcam alebo ich chráni? Dnes je odpoveď samozrejmá, vtedy však nebola.

Vesmírne blues

Relevance: 0%      Posted on: 19. novembra 2021

Predstavte si, že sa blížite k budove, idete na koncert. Trochu meškáte a koncert už začal. Z diaľky najprv nepočujete nič, no potom začujete dunenie basy a bicích. Ako sa približujete, pribúdajú ďalšie nástroje a hudba postupne ožíva – čoskoro počujete kapelu v plnej zostave. Na Slovensku bol nedávno Kip Thorne, ktorý sa preslávil okrem iného Nobelovou cenou za objav gravitačných vĺn. Bol jedným zo zakladateľov projektu LIGO, aj keď spočiatku neveril, že zachytenie gravitačných vĺn vôbec môže byť reálne. Počas prvej fázy experimentu vyzerala byť jeho pôvodná skepsa na mieste, detektor nezachytil nič. Bolo ticho. Až zvýšenie citlivosti viedlo k zachyteniu gravitačných vĺn, chveniu časopriestoru,…

Spätná väzba

Relevance: 0%      Posted on: 18. novembra 2022

Predstavte si, že pred vás na chodník položím dlhú pevnú latku a ponúknem vám, že ak po nej prejdete tri metre, dostane sto eur. Latka je dosť široká a povrch sa nešmýka, sú to pre vás ľahko zarobené peniaze.

Dá sa vyrobiť činka, ktorá váži presne 3,3333…….(nekonečno trojok) kilogramu?

Relevance: 0%      Posted on: 28. septembra 2019

(Nadpis je otázka od Ivana) Toto je veľmi pekná otázka. Najprv si poviete, že jasné, prečo nie. A potom hneď, že vlastne je to asi problém. Nedalo by sa to takto oblafnúť? No, možno, ale... Úplne jednoduché zadanie a toľko skrytých nuáns a jemností! Prvý nápad by bol, že zoberiem presne 10 kg a rozkrojím na tri rovnaké časti – aké jednoduché. Má to však problém, naša definícia kilogramu, resp. schopnosť ho odvážiť, má limitovanú presnosť, takže našich 10 kg je v skutočnosti niečo zhruba s presnosťou ± 0.000(zopár núl) 1 kg. Keď toto rozdelíme na tretiny, nedostaneme nekonečne dlhé…

Informácia: Ten najdôležitejší pojem bez jasnej definície

Relevance: 0%      Posted on: 2. apríla 2020

Otvoríte si wikipediu, pozriete heslo „informácia“ a dozviete sa, že je to „rozplynutie neistoty“. Keď dostanem informáciu, zníži sa moja neistota o niečom – to znie rozumne. Kliknete na heslo „neistota“ a dozviete sa, že je to „situácia s nedostatkom informácie“. Hmm, trochu sa zamotávame, nie?

Čo má sci-fi spoločné s vedou?

Relevance: 0%      Posted on: 1. marca 2021

Časť ľudí si myslí, že vedci sci-fi nenávidia. Sci-fi je bežne plné vedeckých nepresností, vo vesmíre počujeme výbuchy a čo viac, vedcov zobrazuje ako podivínov v bielych plášťoch. Iná časť si zas myslí, že všetci vedci sci-fi a fantasy milujú a je ťažké nás vidieť v inom, ako geekovskom tričku. Pravda je asi niekde uprostred, ako aj v širokej pupulácií, časť vedcov tento žáner obľubuje a časť nie. Sci-fi vie byť pre vedu prospešná jedným dôležitým spôsobom – priťahuje študentov do prírodovedných oborov. Však viete: „Prišiel som kvôli svetelným mečom, no zostal som kvôli laserovej interferometrii.“ Existuje aj kurióznejší prípad, kedy sci-fi literatúra pomohla vede.…

Efekt Barbry Streisandovej

Relevance: 0%      Posted on: 23. marca 2022

„Dobrý deň všetci, vítam vás. Prosím, na košeli mám fľak od kečupu, nevšímajte si to.“ Čo myslíte, na ktoré miesto zrazu všetci upreli zrak?

Prítomné ja versus budúce ja

Relevance: 0%      Posted on: 13. marca 2023

Existuje známy pokus zo Stanfordu, volá sa „marshmallowský experiment“. Výskumníci dali pred deti marshmallow a povedali, že ak ho za 15 minút nezjedia, dostanú ďalší – a môžu zjesť oba. Testoval sa schopnosť počkať na oneskorený pôžitok (ang. delayed gratification).

Posolstvo Petra Higgs

Relevance: 0%      Posted on: 11. apríla 2024

Asi ste počuli, že sa Higgsov bozón označuje za božskú časticu. Síce to nie je pravda, ale vraj si to zaslúži, lebo je zdrojom hmotnosti všetkej hmoty. To síce tiež nie je pravda, no treba priznať, že je táto častica unikátne hneď v niekoľkých ohľadoch.Po prvé, je to jediná známa skalárna elementárna častica, to však asi veľa ľudí zo stoličky nedvíha. Po druhé, naozaj je zodpovedná za časť hmotnosti, čím vyriešila veľkú hádanku. V časti výpočtov sa niektoré častice javili ako veľmi ťažké, v iných miestach však museli byť nehmotné. Higgsove pole je ako batoh, ktorý si častice nasadia na…

Krúpy a horúce počasie

Relevance: 0%      Posted on: 21. októbra 2019

Ak sledujete správy zo strednej Európy, posledné dni sa opakujú hlavne dva motívy: ‚‚Wow, konečne sa oteplilo!‘‘ a: ‚‚To sú čo za krúpy, ajajaj!‘ ‘Až to v človeku vzbudzuje dojem, že to možno spolu súvisí. A veru, súvisí. Bežne fungujú zrážky takto. Oblak je tvorených z malých kvapiek, ktoré sa vznášajú vo vzduchu. Za istých podmienok sa začnú spájať do väčších, až gravitácia preváži a začnú padať. Ak je zima, tak v tuhom skupenstve, ak nie, v tekutom. S krúpami je to však trochu zložitejšie. Keď sa vzduch oteplí, rozpína sa, tým klesá jeho hustota a tak začne stúpať hore…

Prečo strácame hviezdy?

Relevance: 0%      Posted on: 2. júna 2020

Neželaný fenomén zvaný svetelné znečistenie bojuje o prvú priečku medzi poprednými problémami astronómov, astrofotografov, či pozorovateľov. Tento neželaný úkaz však negatívne neovplyvňuje len vedecký výskum, či kvalitu pozorovaní, ale i každodenný život nás ľudí.

Astrofyzika pre zaneprázdnených

Relevance: 0%      Posted on: 19. júla 2021

Neil deGrasse Tyson je rocková hviezda v popularizovaní astrofyziky. Pred niekoľkými rokmi napísal knihu, ktorej názov sľuboval stručný a jednoduchý prehľad nášho poznania vesmíru. Názov neklame, ako audiokniha vám to pri dodržiavaní dopravných predpisov sotva vydrží na piatkovú jazdu z Bratislavy do Rožňavy.

Koľko krokov pridá pár rokov?

Relevance: 0%      Posted on: 3. augusta 2022

Možno to o mne viete, možno nie – rád behávam a keď nebežím, tak aspoň kráčam. Týždenne zabehnem tak 40-60 kilometrov, v priemere spravím 15 tisíc krokov denne. Ľudia mi občas vravia, že je to extrém. Odhliadnuc od to, že nie je – sú ľudia, čo prejdú oveľa viac – je podľa mňa oveľa väčší extrém, ak niekto nekráča prakticky vôbec.

Euklid ide skúmať euklidovský vesmír

Relevance: 0%      Posted on: 3. júla 2023

Astronomická komunita si celkom zakladá na vymýšľaní vtipných skratiek. Máme BAM (Balloon-bourne Anisotropy Measurement), BIGASS (Bright Infrared Galaxy All Sky Survey), CARMA (Combined Array for Research in Millimetre-wave Astronomy), SHEEP (Search for the High Energy Extragalactic Population) či H0LiCOW (H0 Lenses in COSMOGRAIL’s Wellspring). Preto je trochu sklamaním, že sa nová vesmírna misia volá ... Euclid. No dobre, treba priznať, že aj ona vychádza z dvoch návrhov: DUNE (Dark Universe Explorer) a SPACE (Spectroscopic All-Sky Cosmic Explorer). Aspoň, že tak.Toto meno je v skutočnosti vtipné iným spôsobom. Euklid, ten matematik, sa preslávil skúmaním klasickej geometrie. Keď sa začali skúmať prvé kozmologické modely, ukázalo…

Kde sa vzali Vianoce?

Relevance: 0%      Posted on: 24. decembra 2019

Vianoce sú asi najrozšírenejším sviatkom, tradície sa líšia od domu k domu. Kde sa vzali tie najznámejšie z nich?

Raketová vakcína

Relevance: 0%      Posted on: 27. decembra 2020

Keď bratia Wrightovci v roku 1900 testovali svoj klzák, pripomínal trochu sofistikovanejšieho šarkana. Neverili by, že o ani nie dvadsať rokov na niečom podobnom niekto preletí Atlantik. O pár desaťročí lietadlá zohrávali kľúčovú úlohu vo svetovej vojne, po nej sa zas stali bežnou súčasťou cestovania. Pripíjajúci sa pasažieri na prvých dlhých vnútroštátnych letoch by zas boli v šoku, ak by sa dozvedeli, že o ďalších dvadsať rokov sa podarí ďalší veľký krok – ľudia preletia na Mesiac.

Ako odkloniť asteroid?

Relevance: 0%      Posted on: 23. novembra 2021

Pravdepodobne si myslíte, že vec, ktorá vás zabije, nebude veľký asteroid. Asi máte pravdu, no netreba zabúdať, že to isté si mysleli aj dinosaury.

Dobrý klamár klame zriedka

Relevance: 0%      Posted on: 27. novembra 2022

Predstavte si takúto hru. Hodím mincou a neukážem vám, čo padlo. Ja sa však pozriem a niečo vám poviem, napríklad: „Padol vrch!“ Je na vás, či mi uveríte alebo nie. Ak trafíte, čo naozaj padlo, získate bod, ak nie, získam ho ja. Hru budeme opakovať do istého počtu bodov. Aké sú pre nás optimálne stratégie? Ak by som vždy hovoril pravdu, rýchlo to odhalíte. Padol vrch, ja zahlásim vrch, vy to zopakujete. Ak by som však vždy klamal, tiež by ste to ľahko využili – vždy poviete opak toho, čo zahlásim. Padne „vrch“, ja poviem „spodok“ a vy poviete „vrch“ a vyhráte. Jediná moja…

Prečo je ťažké predvídať budúcnosť?

Relevance: 0%      Posted on: 27. novembra 2023

Zaskočilo vás niekedy počasie? Napríklad dnes? Nečudo. Počasie patrí medzi jednu z tých vecí, ktoré sa predvídajú notoricky ťažko. Sú veci, kde sa nám darí dlho dopredu – napríklad zatmenie Slnka zvládame na tisícročia – no v mnohých prípadoch je ťažké vyprodukovať dôveryhodnú predpoveď: od počasia, cez kamienok padajúci dole z kopca až po správanie vírov pri miešaní kávy.Prečo sú aj zdanlivo bežné veci ťažko predvídateľné? Ľudovo tomu hovoríme efekt motýlích krídiel, jedno ich mávnutie môže spôsobiť búrku na opačnom konci Zeme. No dobre, je to možno trochu preháňanie, no demonštruje pointu, že drobná zmena v stave systému dnes vie…

Odkedy vlastne vieme, že Zem je guľatá?

Relevance: 0%      Posted on: 1. októbra 2019

CESTA OKOLO SVETA ZA 1081 DNÍ – 1. časť Dalo by sa tvrdiť, že už od čias starých Grékov. Veď predsa vzdelaný Aristoteles vo svojich dielach zhrnul pádne dôvody, prečo veriť v jej guľatosť a vynaliezavý Eratosthenes zakrivenie Zeme neskôr dokonca zmeral. Áno, je pravdou, že od 5. storočia p.n.l. máloktorý grécky učenec pochyboval o guľatosti našej planéty [1] a táto vedomosť prežila aj „doby temna“ (t.j. raný stredovek), napriek opačným tvrdeniam niektorých popularizátorov vedy [2]. Avšak guľatosť Zeme si prvýkrát v dejinách overili na vlastnej koži až moreplavci zo španielskej výpravy, ktorú viedol portugalský kapitán Fernão de Magalhães (čítajte…

Námornicky gumidžús

Relevance: 0%      Posted on: 10. apríla 2020

Gin s tonikom má povesť decentného drinku, bežne sa pije s povystrčeným malíčkom a mierne nadvihnutým obočím. Vedeli ste však, že viac mu náleží námornícke prostredie a pokrikovanie „hej hou“?

Na čo sú nám vysoké školy?

Relevance: 0%      Posted on: 11. marca 2021

„Naozaj ste učeniu sa týchto vecí ochotní venovať päť z najlepších rokov svojho života?“ Toto som sa občas pýtal prvákov, aby som im pripomenul, čo sa rozhodli investovať a že je v prvom rade na nich, aby sa táto investícia zúročila. Žijeme v dobe, kedy sa toho dá cez internet neučiť veľa. Existujú voľne dostupné kurzy, skriptá či stránky s riešenými úlohami.

Najcitovanejšia fyzikálna teória, o ktorej ste asi nepočuli

Relevance: 0%      Posted on: 7. apríla 2022

Jedným zo spôsobov merania vplyvu vedeckej práce je počet citácií, teda počtu vedeckých článkov, ktoré sa na ňu odvolávajú. Motiváciou je idea, že citácie typicky znamenajú používanie výsledkov práce, zahrnutie v rešerši alebo pokračovanie v začatom smere výskumu, takže čím viac citácií, tým významnejší výskum. Podobne ako rôzne iné parametre a rebríčky, citovanosť síce nie je ultimátnym meradlom významu vedeckých prác, dá sa však z nej všeličo zaujímavé dozvedieť.

Prečo stále rastie očakávaná dĺžka života?

Relevance: 0%      Posted on: 21. marca 2023

Občas si neuvedomujeme, ako rýchlo sa mení svet okolo nás. Po väčšinu trvania civilizácie bola zmena pozvoľná a každá generácia žila približne tak, ako tá pred ňou. To sa však zmenilo. Jednoduchý príklad platí pre väčšinu z nás: koľko súrodencov mali vaši prastarí rodičia, vaši starí rodičia, vaši rodičia a koľko ich máte vy? Tipujem, že ide o klesajúce počty. Výrazná zmena z generácie na generáciu.

Päťdesiattisíc krokov

Relevance: 0%      Posted on: 29. apríla 2024

Začnime kontroverzným vyhlásením, naučiť sa fyziku je ľahké. Teda, je to tak ľahké, ako je ľahké zabehnúť maratón. Viem, že tým som si veľmi nepomohol.Vysvetlím. Sú športy, ktoré sú v mnohom o jednom momente. Jeden legendárny vrh oštepom, jeden dokonalý šprint, jeden knockou, podľa ktorého si vás budú pamäť. V lezení to má aj označenie – crux, najťažší úsek steny, z ktorého väčšina spadne. Cesta k veľkoleposti vedie cez crux.Vo vytrvalostných športoch je situácia iná, počas maratónu nemáte niečo ako „najťažší krok“. Každý krok, ktorý spravíte, je ľahký. Len ich je treba spraviť veľa. Každý by vedel spraviť hociktorý z nich, málokto však…

Vikingovia a ich osud v Grónsku

Relevance: 0%      Posted on: 22. októbra 2019

Vikingovia pochádzajúci zo Škandinávie boli známi ako nájazdníci a moreplavci. Okrem útokov na obývané oblasti Európy osídľovali aj nové miesta, okolo roku 1000 sa stali sa prvými Európanmi na americkom kontinente, ktorý nazývali Vinland (Krajina vína). Expedícia do Nového sveta vedená Leifom Eriksonom však mala len krátke trvanie, po asi 3 rokoch sťažených konfliktami s domorodcami a problémami súviacimi so vzdialensťou od iných kolónií Vinland opustili, [1]. Dlhšie trvanie malo osídlene Grónska. Grónsku kolóniu založil Erik Červený (otec Leifa Eriksona) a novoobjavenú krajinu pomenoval Zelená krajina, čiastočne ako reklamu na prilákanie ďalších prisťahovalcov (áno, s Vinlandom to bolo podobne) a…

Jürgen Thorwald: Storočie chirurgov

Relevance: 0%      Posted on: 7. júna 2020

Píše sa rok 1846 a na pôrodnícka časť Viedenskej všeobecnej nemocnice riešia takúto záhadu. Mali dve oddelenia, na prvom sa vzdelávali medici, na druhom pôsobili pôrodné asistentky. A aj napriek tomu, že študenti boli pod dohľadom expertov a pôrody prebiehali normálne, zomrela jedna z deviatich žien, ktorá na tomto oddelení porodila.

Vedátorský podcast 86 – Ako rozumieme kvantovej mechanike

Relevance: 0%      Posted on: 20. júla 2021

Kvantová mechanika má povesť zložitej teórie. Nie je to však hlavne pre jej matematické aspekty, tým rozumieme celkom dobre; ide o jednu z najpresnejšie overených teórií vôbec. Problém je s jej interpretáciou. Čo opisuje vlnová funkcia? Ako prebieha meranie kvantovej častice? Ako tomu všetkému rozumieme? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Ako prakticky merať vesmírne vzdialenosti?

Relevance: 0%      Posted on: 8. augusta 2022

„Povedz mi v akých jednotkách meriaš vzdialenosti a ja ti poviem, čím sa živíš.“ Toto nefunguje takmer nikdy a s nikým, je však jedna výnimka. Ak vám niekto povie, že: „Vzdialenosti meriam v zetkách,“ takmer isto viete, že hovoríte s kozmológom.

Prečo tak málo poznáme morské dno?

Relevance: 0%      Posted on: 11. júla 2023

Keď si otvoríte satelitné mapy a zamierite na náhodné miesto niekde v strede oceánu, uvidíte kombináciu rozmazaných plôch preťatých ostrými čiarami. Podľa odhadov máme dobre zmapovanú asi štvrtinu morského dna – podľa toho, ktorý údaj berieme ako smerodajný.Niektorí ľudia sa divia, ako je možné, že lepšie poznáme povrch Mesiaca či Marsu než tak veľkú plochu našej domovskej planéty. Odpoveď je prostá – Mesiac ani Mars nie sú pokryté takmer päťkilometrovou vrstvou vody ťažko priechodnou pre bežné formy signálov. Keď sa chodíte prechádzať po rovinkách, máte pocit, že päť kilometrov je nič. Ak chodíte na turistiku, začína tušiť, že ísť päť kilometrov smerom…

Hilbertov nekonečný hotel

Relevance: 0%      Posted on: 17. januára 2020

Ako znie matematická definícia nekonečna a koľko hostí sa zmestí do Hilbertovho hotela?

Medzi budúcnosťou a súčasnosťou

Relevance: 0%      Posted on: 7. januára 2021

Jednou z hlavných výziev pre toto storočie je popasovať sa s klimatickými zmenami. Vedecký konsenzus je jasný, ich hnacou silou je oxid uhličitý, ktorý vypúšťame do atmosféry. Medzi jeho hlavné zdroje patrí aj doprava. Čo s tým?

Arik Kershenbaum: The Zoologist’s Guide to the Galaxy

Relevance: 0%      Posted on: 25. novembra 2021

Majú mimozemšťania sex? Toto nie je bulvár, ale prekvapivo zložitá otázka. Zoolog Arik Kershenbaum sa snaží uhádnuť, ako môže vyzerať život na iných planétach.

Krátka esej o čiernych dierach

Relevance: 0%      Posted on: 5. decembra 2022

Čierna diera je oblasť vesmíru, ktorej gravitačné pole je také silné, že z nej nemôže uniknúť žiadna hmota ani žiarenie. Predpokladá sa, že intenzívne gravitačné pole je spôsobené kolapsom hviezdy. Gravitačná sila čiernej diery je taká silná, že dokáže k sebe pritiahnuť objekt z veľkej vzdialenosti.

Čerenkovove ďalekohľady

Relevance: 0%      Posted on: 30. novembra 2023

Keď sa povie astronóm, tak ľudia si nepochybne automaticky predstavia vedca s ďalekohľadom. Ďalekohľad je úžasný vynález, vďaka ktorému sa nám otvoril úplne nový pohľad na vesmír. Je to vlastne taký zberač svetla. Čím väčší tento zberač máme, tak tým viac svetla vieme zozbierať a tak pozorovať menej jasné objekty. Ďalekohľad sa predovšetkým zameriava na to, čo poznáme ako viditeľné svetlo. Zaznamenáva tak elektromagnetické žiarenie v relatívne úzkom intervale vlnových dĺžok. Spektrum elektromagnetického žiarenia je však podstatne bohatšie a to na obidve strany vlnových dĺžok. Dlhšie vlnové dĺžky predstavujú postupne infračervené žiarenie až rádiové vlny. Na opačnú stranu sú to…

Tmavá hmota je jednou z najväčších záhad dnešnej fyziky

Relevance: 0%      Posted on: 4. októbra 2019

O čo ide? Vesmír nie je pevný ako skala, je dynamický. Ako sme za posledné desaťročia zistili, rozpína sa – a to dokonca stále rýchlejšie. Zároveň je plný hmoty (galaxií, medzigalaktického plynu, …) a žiarenia, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Keď pozorne sledujeme rozpínanie vesmíru a správanie objektov v ňom, dokážeme určiť jeho zloženie. Keď však výsledky porovnáme s tým, čo vidíme priamo, vôbec nesedia! Cez ďalekohľady vidíme supernovy, planéty, mesiace, horúci plyn, asteroidy, hviezdy a čoskoro snáď aj čierny diery. Keď si však všimneme, že ako sa hýbu a správajú, tak sa javí, že je tam 'toho' ešte oveľa viac.…

Narodili ste sa na Súdny deň?

Relevance: 0%      Posted on: 17. apríla 2020

Možno ste už počuli o ľuďoch, ktorí vedia v hlave za malú chvíľku vynásobiť obrovské čísla, pamätajú si číslo pí na desaťtisíce miest, alebo vám vedia do pár sekúnd povedať, v ktorý deň v týždni ste sa narodili. Zatiaľ čo tie prvé dve schopnosti sú dosť ťažko nadobudnuteľné, to posledné sa dá celkom jednoducho naučiť.

Víťazná baktéria

Relevance: 0%      Posted on: 25. marca 2021

V minulých vojnách spôsobovali vysoké percento strát nebojové faktory. Medzi tie najhlavnejšie patrila úplavica alebo dyzentéria – zápalové ochorenie tráviacej sústavy spôsobené baktériami, vírusmi alebo prvokmi. Spôsobovala ju zlá kvalita pitnej vody a nulová hygiena. Postihnutí trpeli dehydratáciou, takže pili viac závadnej vody, viac ich preháňalo a tak ďalej. Rozsah strát je dobre vidieť napríklad v americkej občianskej vojne, kde straty spôsobené hnačkovými stavmi tvorili okolo 15% všetkých mŕtvych vojakov. Okrem úmrtí bola hnačka aj praktický problém. Ťažko sa vrhnúť do útoku, keď väčšina mužstva napodobňuje v kroví zvuky trúb z Jericha.

Vedátorský podcast 125 – Fyzika teleportu

Relevance: 0%      Posted on: 19. apríla 2022

Teleport je dobre známy nielen všetkým fanúšikom sci-fi, okamžitý presun medzi dvoma vzdialenými bodmi. Čo na túto možnosť hovorí fyzika? Dá sa teleportovať kvantovo? Prestávame pri teleporte existovať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Peter Zeihan: The End of the World Is Just the Beginning

Relevance: 0%      Posted on: 12. apríla 2023

Svet sa zmenil. Vidíme na to na číslach, vnímame to v správach, cítime to v náladách ľudí. Samozrejme, zmena je súčasťou života. Ten bol pre mnohých posledné storočie tak pohodlný, ako nikdy. Dobré časy však, ako argumentuje Peter Zeihan, končia.

Prvočísla, časť tretia: Eratosthenes a jeho sito, alebo urob si sám

Relevance: 0%      Posted on: 22. októbra 2019

Pokračujúc v našej predošlej rozprave o prvočíslach, treba spomenúť ďalšieho starého gréckeho matematika Eratosthena, ktorému sa pripisuje konštrukcia známa ako „Eratosthenovo sito“. (Pripomíname, že prvočísla sú také (prirodzené) čísla, ktoré majú práve dva delitele - jednotku a samého seba.) Konštrukcia je to veľmi jednoduchá a vyskúšať si ju môže každý, kto má chuť a kúsok papiera. Funguje to nasledovne: Začneme tým, že si napíšeme postupne čísla od 1 do 100 (alebo kľudne aj do 500 alebo 1000). Ideálne je nejako ich dobre poskupinkovať, napríklad písať ich do riadku vždy po desiatich. Preškrtneme jednotku, tá nás zaujímať nebude. Pozrieme sa, aké…

Na oblohe nič nové

Relevance: 0%      Posted on: 28. júna 2020

V skratke sa história fyziky delí na obdobie pred Newtonom, medzi Newtonom a Einsteinom a po Einsteinovi. A pri oboch prechodoch zohráva kľúčovú úlohu teória gravitácie.

Ako funguje zmrzlina

Relevance: 0%      Posted on: 22. júla 2021

Vrcholí leto a to pre mnohých znamená, okrem tepla a kúpania, aj zvýšený príjem zmrzliny. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako sa zmrzlina vyrába?

Hoaxy, bulvár a politika

Relevance: 0%      Posted on: 21. septembra 2022

Že je digitálny priestor plný hoaxov a dezinformácií, to už dnes prekvapí asi málokoho. Je viacero dôvodov, prečo ich niekto tvorí a šíri ďalej, jedným z nich je snaha ovplyvňovať politiku.

Gravitačné vlny môžu vyvrátiť časť teórie strún

Relevance: 0%      Posted on: 24. júla 2023

S teóriou strún sa spája taký folklór, že nie je testovateľná. Respektíve je, ale časticový urýchľovač, ktorý by jej vlastnosti dokázal overiť, by musel mať veľkosť slnečnej sústavy. Odhliadnuc od toho, že toto je vlastne inžinierske „nedá sa to“, nie matematické, tak mám ešte jednu dobrú správu. Svet sa dá skúmať aj inak, ako časticovými urýchľovačmi.Nedávno vyšla štúdia, ktorý potvrdila prítomnosť šumu gravitačných vĺn. Typicky, keď sa objaví takýto výsledok, tak hneď nabehnú výskumníci rôznych nepotvrdených a často exotických hypotéz a začnú testovať, či je tento objav v súlade s novým objavom alebo nie. No a kto by to bol povedal, vyšla aj štúdia analyzujúca gravitačný…

O záporných a celých číslach

Relevance: 0%      Posted on: 24. januára 2020

Záporné čísla nám prídu ako úplne prirodzená vec. Prekvapivo, ešte pár storočí dozadu sa Európanom vôbec nepáčili. Zvyšok sveta ich však veselo využíval. Hádajte kde.

Kompenzačný fond na odškodnenie negatívnych dopadov očkovania

Relevance: 0%      Posted on: 11. januára 2021

Dnes si vysvetlíme kompenzačný fond prostredníctvom myšlienkového experimentu. Predstavte si hypotetickú situáciu. Celé Slovensko si sadne za jeden obrovský stôl a ideme sa pokúsiť vyriešiť aktuálnu pandémiu. Naším hlavným bodom porady je prísť s plánom, ako zastaviť pandémiu.

Chceme jedlo bez chémie?

Relevance: 0%      Posted on: 8. decembra 2021

„Fuj, však to je samá chémia!“ Ak neštudujete biológiu buniek, tak túto vetu asi počúvate hlavne v súvislosti s jedlom. Ak máte ostrejší jazyk, tak viete kontrovať: „A čo chceš jesť, vákuum?“

(Kedy) príde fúzna energia?

Relevance: 0%      Posted on: 21. decembra 2022

S gravitačnými vlnami to bolo takto. Najprv nikto netušil, že by mali existovať, boli isté podozrenie, no pevné základy položila až Einsteinova teória gravitácie. V nej sa, cez isté peripetie, podarilo ukázať, že by gravitačné vlny mali existovať – no myslelo sa, že robia buď nič alebo takmer nič.

Môj vlastný horoskop

Relevance: 0%      Posted on: 2. januára 2024

Rok sa s rokom stretol a to mnohých ľudí navnadí k prečítaniu si horoskopov. Ako obetavý popularizátor vedy som sa rozhodol prečítať si svoj. Nie taký na rok 2024, ale taký ten celkový, že či na mňa sedí – ťažko by som predsa overoval horoskop cez veci, čo sa ešte nestali, no nie?Znamenie som váha, niektorí z vás ma poznáte, tak môžete posúdiť, či to platí.„Je dieťaťom šťasteny. Vyžaruje maximálnym optimizmom a pre neobyčajný cit pre to, ktoré vznešené ideály naozaj možno zrealizovať, mu spravidla všetko vyjde podľa plánov. V spoločnosti jeho šarm, duchaplnosť a vtip jednoducho nemožno prehliadnuť. S udatným srdcom brojí proti…

Prečo sú niektoré diamanty farebné

Relevance: 0%      Posted on: 6. októbra 2019

Všetci dobre vieme, že diamanty sú tvorené uhlíkom, ktorý sa pod obrovským tlakom (a teplotou) stlačil do kompaktnej a extrémne pevnej mriežky. Z tohto pohľadu by mali všetky diamanty vyzerať rovnako, byť rovnako priesvitné – majú rovnaké chemické zloženie (aj priestorové usporiadanie mriežky). Ako je možné, že niektoré sú farebné? Časť z nich je farbená umelo, no aj v prírode nájdete (s kopou šťastia) obrovské množstvo rôznych farieb. Čomu diamanty za svoju farbu vďačia? • Žlté diamanty získavajú svoju farbu vďaka drobnej prímesi dusíka.• Hnedé diamanty sú dôsledkom poruchy (posunom) kryštalickej mriežky. Pod veľkým tlakom sa dajú napraviť (vybieliť). Podobne…

Čísla, ktoré naprávajú kosti (a bonusová hádanka)

Relevance: 0%      Posted on: 19. apríla 2020

V poslednej dobe sme tu písali o všelijakých číslach – prirodzených, celých, reálnych, komplexných, … Bolo by však nespravodlivé nespomenúť niektoré iné zaujímavé triedy čísel, ktoré sa vyskytujú pri riešení mnohých problémov.

Nové zaujímavé výsledky z CERN-u

Relevance: 0%      Posted on: 31. marca 2021

Pred pár dňami experiment LHCb (Large Hadron Collider beauty) z CERN-u zverejnil nové výsledky. Tie môžu predstavovať prvý signál novej fyziky za Štandardným modelom, ktorý už takmer 50 rokov úspešne opisuje fyziku mikrosveta. V čom spočíva nesúlad nameraných dát so Štandardným modelom?

Fejková veda: Kúpené autorstvo

Relevance: 0%      Posted on: 27. apríla 2022

Viete, ako rozoznáte dobrého vedca od zlého? Niekedy je to zložité, mnoho skvelých vedcov bolo počas svojich životov bez povšimnutia, ich príspevok sme ocenili až po rokoch. A mnoho vedcov získalo dobré miesta vďaka svojím kontaktom či iným vplyvom, ktoré s ich vedeckými výkonmi až tak nesúvisia. Klasický prístup, ako niečo klasifikovať, je priradiť tomu číslo. Napríklad vedcom priradíme počet odborných štúdií, ktoré odpublikovali a podľa toho ich zoradíme. Kto je v rebríčku vysoko, dostane grant či pozíciu, kto je nízko, ten má smolu. V mnohých prípadoch to môže fungovať, dobrí vedci sú naozaj aktívni a publikujú hojne. Vytvára to však jeden očividný problém – tlačí…

Oberte umelú inteligenciu o prácu

Relevance: 0%      Posted on: 30. apríla 2023

Keď umelá inteligencia tvorí text, pozrie sa, aké ďalšie slovo pasuje najlepšie. Niekedy však vyberie iné – druhé najlepšie, tretie či dokonca štvrté. Keď jej teda položíte tú istú otázku dvakrát, nedostanete identické odpovede. Táto kombinácia poriadku a chaosu vedie k výsledkom, ktoré sú často na nerozlíšenie od ľudských. Na rozdiel od ľudí to však jej trvá iba zlomok sekundy. Aktuálne je najznámejší veľký jazykový model Chat GPT. To, čo stráca na kvalite, doháňa rýchlosťou. A vďaka tomu otrasie trhom práce skôr, než poviete robot.

Čo bolo skôr: gram, meter alebo sekunda?

Relevance: 0%      Posted on: 27. októbra 2019

Merné jednotky a ich príbeh Táto otázka znie možno trochu zvláštne, merné jednotky ktoré používame považujeme za úplnú samozrejmosť. Hollywood nám však pravidelne pripomína, že existujú aj iné možnosti. Vždy, keď počujeme hrdinov vo filme udávať spotrebu auta v míľach na galón, v duchu si povzdychneme, že aspoň ten čas merajú v sekundách a nie vo výdychoch bizóna. Kde sa naše jednotky vlastne vzali? Kedy v histórii nastal ten moment, kedy niekto poťažkal malý kameň a povedal: ‚‚Hľa, toto je desať deka.‘‘ A ktorá z našich základných jednotiek bola vlastne prvá? S kilogramom je to jednoduché, je definovaný ako liter…

Problémy tisícročia: „lepidlové guličky“

Relevance: 0%      Posted on: 16. júla 2020

Možno ste počuli o takzvaných „Problémoch tisícročia“. Ide o sedem dôležitých a náročných úloh v matematike, za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúka Clayov matematický inštitút milión dolárov. Momentálne skóre je takéto: jeden vyriešený (Poincarého hypotéza) a šesť otvorených. Jedným zo zatiaľ nevyriešených problémov je takzvaná „Existencia Yangovej-Millsovej teórie a hmotnostná medzera“. O čo ide?

Čo je to signál?

Relevance: 0%      Posted on: 27. júla 2021

V každodennom živote sa stretávame so slovom signál. Mám dostatočný signál na telefonovanie? Vodič v aute mi bliknutím svetiel dal signál, že môžem prejsť cez prechod. Tu začína byť zrejmé, že signály majú niečo spoločné s informáciou. Najrozšírenejšia definícia nám hovorí, že signál je nositeľom informácie. Kde všade sa stretávame so signálmi a ako s nimi pracujú počítače, to sa pokúsim vysvetliť v nasledujúcom texte.

Konferencia nie je dovolenka. Ale aj tak stojí za to.

Relevance: 0%      Posted on: 25. septembra 2022

Po týždni som sa vrátil z vedeckej konferencie na Korfu. Celý jej názov som by si musel googliť, všetci v komunite to volajú jednoducho „Korfu“; každému z fachu je jasné, kde sa vidíte. Už som o tom písal pred rokom, no pokojne sa rád zopakujem – nech ľudia vidia, prečo sú takéto akcie pre vedu dôležité a že aj keď som sa trochu opálil, rozhodne to nebola dovolenka.

Troluje nás vesmír?

Relevance: 0%      Posted on: 8. augusta 2023

Na zozname vecí, ktoré by mohol objaviť Webbov vesmírny teleskop som mal všeličo: prastaré galaxie, prvé hviezdy, známky mimozemského života. Nový záber ma aj tak prekvapil. Zobrazuje otáznik o rozmere galaxie.Keď som ho videl prvýkrát, myslel som, že ide o fotomontáž. Deformácie obrazu galaxií sú bežné, typicky však nemajú sofistikovanú štruktúru – pripomínajú napríklad oblúk. Tu vidíme oblúk, ktorý sa láme a zároveň má oddelenú časť. To by ste sa so šošovkou natrápili.O čo ide naozaj zatiaľ nevieme s úplnou istotu, s najväčšou pravdepodobnosťou však pozorujeme zrážku dvoch galaxií, ktorá má často chaotickú povahu a na – vesmírne – krátky čas dokáže vytvoriť kadejaké tvary.Zrážky galaxií sú…

Ako funguje Slnko?

Relevance: 0%      Posted on: 5. februára 2020

Každú sekundu Slnko vyžiari energiu na úrovni 90 miliárd megaton TNT, teda 384 yottawattov. Táto hodnota sa počas života Slnka mení, no stále sú to podobne šialené hodnoty. Odkiaľ Slnko čerpá túto energiu, ktorá v konečnom dôsledku poháňa aj (takmer) všetok život na našej planéte?

Evolúcia (s rúškom) pod nosom

Relevance: 0%      Posted on: 13. januára 2021

Zo zlej situácie si treba vedieť vždy zobrať niečo dobré. Jeden z lepších aspektov pandémie koronavírusu je, že budeme mať navždy poruke príklad evolúcie v praxi.  Pre vznik evolúcie potrebujeme len pár základných ingrediencií. Potrebujeme niečo, čo sa môže množiť. Množenie však nie je dokonalé, je s chybami – mutáciami. Mutácie môžu spôsobiť, že toto niečo bude v okolitom prostredí fungovať lepšie alebo horšie. Naschvál používam neurčité slovo „niečo“, lebo takýto postup funguje pri evolúcii vírusov, žiráf či špeciálnych počítačových programov. Práve vírusy sú skvelým ilustračným príkladom, keďže ide o relatívne jednoduché entity s veľmi obmedzenými vlastnosťami. Konkrétne koronavírus je tvorený genetickou informáciou vo forme…

Narazí do nás Andromeda?

Relevance: 0%      Posted on: 14. decembra 2021

Kedysi dávno, keď sa ešte celé dni drelo na pánskom a na dupnutie na hrdzavý klince sa zomieralo, sme si mysleli, že to, čo vidíme nad hlavou, tvorí celý vesmír.

Ale tak sme to robili vždy!

Relevance: 0%      Posted on: 4. januára 2023

Ruku hore každý, kto si za posledné týždne vypočul ako protiargument, že: „Ale tak sme to robili vždy!“ Kontext mohol byť rôznorodý: hrozienka v kapustnici, strieľanie petárd či jedenie mäsa.

Kedy sa budú prepisovať učebnice?

Relevance: 0%      Posted on: 31. januára 2024

Občas sa do popularizačného článku napíše, že „tento objav prepíše učebnice“. Bežne sa tak nestane a je otázne, prečo ľudí táto informácia vlastne zaujíma, keďže už asi aj tak žiadne učebnice čítať nebudú. Možno kvôli pocitu, že: „Síce neviem, čo sa učí v škole, ale je to fuk, lebo to už neplatí.“ No, neviem.Máloktorý objav je naozaj natoľko významný, že by nás prinútil prepísať učebnice. Keď tak, niečo do nich dopíšeme. Napríklad o novom type polovodičov či detekcii gravitačných vĺn. Áno, sem tam sa niečo škrtne, ale zriedka a nikdy nie len tak.Zamyslel som sa, či existuje nejakého pozorovanie či výsledok experimentu, ktorý by…

Čo kŕmi Amazonský prales?

Relevance: 0%      Posted on: 6. októbra 2019

Amazonský prales práve bojuje s najhoršími požiarmi za dlhú dobu a ľudia sú právom zdesení. Okrem toho, že ho voláme ‘pľúca Zeme‘ [1,2], ide o najväčší tropický prales (plocha 5 miliónov kilometrov štvorcových). Je domovom pre stovky druhov cicavcov, plazov a obojživelníkov, tisíc(e) druhov vtákov či rýb, desaťtisíce druhov rastlín a milióny druhov hmyzu! Na svete sú asi 3 bilióny stromov, z toho 400 miliárd práve tu [3-5]. Čo umožňuje takúto šialenú biodiverzitu? Kde sa v Amazonskom pralese berú potrebné živiny (ktoré dažde a záplavy zmývajú)? Určite o tomto mieste poznáte množstvo zaujímavých faktov, no táto vec je pre mňa…

Čísla, ktoré nevieme vypočítať

Relevance: 0%      Posted on: 29. apríla 2020

V živote stretneme všelijaké čísla. Malé, veľké, kladné, záporné, celé, zlomky, odmocniny, imaginárne čísla, ale i takých špekulantov ako pí alebo Eulerovo číslo. Väčšina z nich má jednu spoločnú vlastnosť – vieme ich napísať.

Koľko je 10% zo sto?

Relevance: 0%      Posted on: 13. apríla 2021

Sean Caroll, výborný teoretický fyzik, popularizátor fyziky a zároveň občasný hráč pokru vravieva, že bežne ľudia rozlišujú len tri pravdepodobnosti: 0%, 50% a 100%; alebo ľudovo povedané: nikdy, občas a vždy. Ako to však už v živote chodí, prehnané zjednodušovanie škodí.

Ako sa nenechať klamať číslami?

Relevance: 0%      Posted on: 4. mája 2022

Život sa riadi číslami. Je výrazne iné zarábať 1000 a 3000 eur, je rozdiel prijať za deň 1000 a 3000 kilokalórií. Číselný rozdiel môže predstavovať hranicu medzi úspechom a neúspechom. Je teda rozhodujúce sa v číslach vedieť zorientovať. To je však problém – čísla mnohí nemajú radi.

Rozhovory so strojmi: na kontexte záleží

Relevance: 0%      Posted on: 23. mája 2023

Asi ste už počuli o umelej inteligencii 🤖. Napríklad také četboty – môžete s nimi viesť konverzáciu a ony budú poslušne plniť vaše priania. Poradia vám recept na mrkvový koláč, naprogramujú stránku, preložia a zosumarizujú článok. Spýtal som sa teda četbota ChatGPT, koľko percent mozgu využívame - je známy mýtus, že je to len 10%, aj keď v skutočnosti ho vždy využívame celý. Výsledok vidíte na obrázkoch: v jednej konverzácii četbot odpovedal pravdivo, v tej druhej nepravdivo. Ako to, keď som v obidvoch prípadoch položil tú istú otázku? Kostrou ChatGPT je jazykový model GPT, ktorý, rovnako ako všetky ostatné súčasné…

Halloween, Dušičky a Samhain

Relevance: 0%      Posted on: 31. októbra 2019

Dnes je Halloween, ktorý popisuje slovenská Encyclopaedia Beliana ako „americký sviatok, predvečer a noc z 31. októbra na 1. novembra pred Sviatkom všetkých svätých.“ Nie je to presné, v skutočnosti však ide o sviatok, ktorý vznikol a vyvíjal sa v Európe už pred vyše tisícročím. Prvou indíciou je hneď samotný staro-anglický názov, Halloween je skrátená forma „All Hallows' Evening“, čiže „predvečer všetkých svätých“. Ešte staršie meno tohto pôvodne galského sviatku je však Samhain. Okolo desiateho storočia sa v Írsku delil rok na štvrťroky, z ktorých každý začínal významným dňom (tzv. quarter days). Ich názvy sú Imbolc (1. február), Beltaine (1.…

Matematický dôkaz nezmyselnosti konšpiračných teórií

Relevance: 0%      Posted on: 21. júla 2020

Ak ste odvážneho ducha, tak ste sa už niekedy dostali do prieku so zástancom konšpiračnej teórie. Často vedie diskusia do takejto slepej uličky. Vy poviete, že proti jeho názoru stoja tvrdenia vedcov a on odpovie, že aj oní sú v tom zaplatení. Odborná komisia? Tá v tom lieta tiež. Všetky vlády, úradníci, akademická obec. Jednoducho všetci, čo tvrdia niečo iné, než konšpiračná teória.

Sú elitné školy elitné?

Relevance: 0%      Posted on: 3. septembra 2021

Občas sa na internete objaví zbierka na školné pre študenta či študentku, ktorí sa dostali na elitnú školu, no nemôžu si ju dovoliť. Ok. Minule sa však objavila takáto zbierka s dodatkom, že táto elitná škola je jediná šanca, ako môže robiť svoju vysnívanú prácu. Tak to teda nie.

Vedatour S3E2

Relevance: 0%      Posted on: 28. septembra 2022

Druhé tohtoročné stretnutie pri prednáškach slovenských vedcov a vedkýň. Stretneme sa v utorok 11. 10. od 19:30 v UniK Mlyny v Mlynskej doline v Bratislave. Môžete sa tešiť na:- Michala Valka z Deep Mind,- Barboru Konečnú z Lekáskej fakulty UK,- Tomáša Vinářa z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Michal Valko bude rozprávať na tému strojového učenia s využitím metódy “boostrap by latents”. Vysvetlí nám, čo táto nová paradigma znamená pre samokontrolované učenie, najskôr na príklade použita pre rozpoznávanie obrázkov, ktoré využíva dve navzájom spolupracujúce neurónové siete. Potom nám povie o rozšírení tejto metódy, ktorú použili na rôzne aplikácie v…

Supravodič LK-99 nefunguje, veda áno

Relevance: 0%      Posted on: 18. augusta 2023

Toto leto mala vedecko-technologická komunita zaujímavú zábavku – sledovať overovanie možného supravodiča pri izbovej teplote, LK-99. Koncom júla oznámila kórejská výskumná skupina, že materiál LK-99 ukazuje prudký pokles elektrického odporu pri istých teplotách a zároveň, že sa dokáže vznášať. Magnetická levitácia je jedným z typických znakov supravodičov.Komunita bola skeptická. Po prvé, takýchto oznanov tu už bolo. Po druhé, nešlo o recenzovanú štúdiu; skôr len o správu. No a po tretie, výskum supravodivosti je postupný – tu však došlo k obrovskému skoku. Za mesiac sa podarilo celú situáciu rozbiť na drobné a ukázať, že síce má LK-99 nejaká zaujímavé vlastnosti, no…

Kde sa vzala Mikulášska tradícia?

Relevance: 0%      Posted on: 6. decembra 2018

Predstavte si, že žijete v zahraničí a snažíte sa niekomu vysvetliť, že prečo vás dnes ráno čakala v topánke čokoládka: ‚‚No vieš, u nás chodí Mikuláš, ktorý sa podobá na Santu, no a on dal kedysi dákym deťom peniaze, aby neboli odkázané na prostitúciu. A ten Mikuláš ma dnes meniny, vieš, u nás má každé meno svoj špeciálny deň, a teda na svoje meniny nám tiež dáva čokoládku – akože odmena za to, že sme boli dobrí. A niekedy s ním chodí aj čert, niečo ako diabol, ktorý ti tam nechá uhlie a cibuľu, teda ak si bol zlý.” Garantujem…

Je zlomkov viac ako prirodzených čísel?

Relevance: 0%      Posted on: 12. februára 2020

Nedávno sme hovorili o nekonečne a ako príklad sme si uviedli množinu prirodzených čísel (1, 2, 3, ...). Tvrdili sme však, že existujú aj „väčšie“ nekonečná, resp. väčšie množiny. Vieme nájsť nejaký jednoduchý príklad? Skúsme napríklad zaloviť medzi číslami.

Prečo nám voda krčí kožu na dlaniach?

Relevance: 0%      Posted on: 21. januára 2021

Píše sa rok 2002 a ľudia boli na Mesiaci už tak dávno, že na to skoro zabudli. Hubblov teleskop robí snímky ďalekého vesmíru, Veľký hadrónový urýchľovač, v ktorom bude odhalený Higgsov bozón, je práve vo výstavbe, čoskoro bude zmapovaný celý ľudský genóm. Žijeme v dobe divov, mnohé veľké záhady sú vyriešené, pri ďalších sme na najlepšej ceste. Jedna záhada však pretrváva. Prečo keď sa zabudneme vo vani, tak sa nám tak smiešne pokrčí koža na dlaniach a chodidlách?

Vykrajovanie medovníkov je veľká veda

Relevance: 0%      Posted on: 31. decembra 2021

Postup poznáte. Vyvaľkáte cesto a vykrojíte medovníky. Dosť vám toho zostalo a tak všetko cesto zhrniete dokopy, trochu pomiesite a znovu rozvaľkáte. Je to otravná činnosť a tak rozmýšľate, ako optimálne vykrajovať tak, aby medzi vykrojenými kúskami zostalo čo najmenej prázdneho miesta.

O troch kvarkoch

Relevance: 0%      Posted on: 6. januára 2023

Ľudia sa od nepamäti snažili pochopiť, z čoho sa skladá hmota. Premýšľali o elementoch, geometrických útvaroch či uzlíkov éteru. O povahe hmoty premýšľali filozofovia už stovky rokov pred naším letopočtom. O to viac pobaví, že keď sme objavili jeden zo základných stavebných kameňov hmoty, dali sme mu meno tvarôžtek – teda kvark. Trojica kvarkov tvorí protón a trochu iná trojica zas neutrón. A iné kombinácie kvarkov tvoria kadečo iné.

Koľko meškajú vlaky?

Relevance: 0%      Posted on: 7. februára 2024

Pred pár dňami som videl takýto nadpis: „Vlaky na Slovenskú meškajú v priemere 4 minúty.“ To možno rozčarovalo nejedného cestujúceho či študenta štatistiky. Aký priemer mysleli?Keď máte tabuľku čísiel, priemer sa robí ľahko. Spočítate dokopy a predelíte počtom. Otázka však je, ako tabuľka vznikla?Napríklad sa mohli železničiari pozrieť, aké je priemerné meškanie jedného vlaku, z toho spraviť tabuľku a z nej spraviť priemer. To je však problém. Čo ak jeden vlak mešká veľa a jazdí každý deň, druhý mešká málo, no jazdí len cez víkendy. Do tabuľky sa oba dostanú raz, v prvom však ľudia cestujú oveľa častejšie.Iná možnosť, pozrieme sa na meškanie vlakov, ako ich hlásia…

Príbehy a symboly tvoria našu identitu

Relevance: 0%      Posted on: 7. októbra 2019

S kamarátmi máme takú zvláštnu skúsenosť – vždy, keď sme na výlete, tak sa vo svete stane niečo zlé. (Samozrejme, zlé veci sa dejú stále, len vtedy sa o tom viac bavíme.) Niekedy to bola streľba na škole, inokedy zomrel niekto známy. Teraz sme po návrate z Moherských útesov snažili zahriať nad čiernym čajom, niekto pozrel do mobilu a povedal: ‚‚Horí Notre-Dame.‘‘ ‚‚Čože, Rotterdam, celé mesto?‘‘ ‚‚Nie, Notre-Dame, tá katedrála.‘‘ Potom vytiahli mobily všetci a začali pozerať obrázky, videá a novinová titulky. Niekto písal, že stratu utŕžili obyvatelia Paríža, iní, že všetci Francúzi alebo dokonca všetci Európania. Mám niekoľko mimoeurópskych…

Dá sa počuť teplota vody?

Relevance: 0%      Posted on: 23. apríla 2020

Oči máme na pozeranie a uši na počúvanie, no za bežných podmienok nám tieto zmysly nehovoria nič o teplote. Ak vidíme, že železo svieti na červeno, tak vieme, že je veľmi horúce a nemáme sa ho chytať. Vieme však vysokú teplotu aj počuť? Možno ste si niekedy všimli, že keď si miešate horúce kakao, znie to ináč, ako keď miešate studené. Podobný rozdiel sa dá všimnúť pri zalievaní horúcou a studenou vodou. Ak neveríte, vyskúšajte si to. Jednoduchý pokus vám dokáže, že horúca a studené tekutina naozaj znejú ináč. No dobre, ale prečo? Keď som sa dozvedel o tomto jave, ako človek žijúci v Írsku, som si…

Aké ľahké je manipulovať číslami

Relevance: 0%      Posted on: 28. apríla 2021

Udial sa zvláštny moment – veľká časť národa sledovala jeden matematický výpočet. A že veru bolo na čo pozerať. Pôvodne som to chcel odignorovať, predsa len, celé video bolo volaním po pozornosti. Potom som si však povedal, že prevažuje verejný záujem, video je natoľko poučné, že si istú pozornosť zaslúži. Nedozvieme sa síce nič nové o matematike ako takej, ako skôr o tom, ako ľahko sa dá s matematikou zavádzať a manipulovať.

Ako sa nenechať oklamať faktami?

Relevance: 0%      Posted on: 6. mája 2022

Že sa dá klamať číslami, či slovami, to asi prekvapí málokoho. Ale faktami? Nie sú predsa fakty základom poznania? Sú. A práve preto to ide.

Existujú guľové blesky?

Relevance: 0%      Posted on: 28. mája 2023

Všetci o nich počuli a niektorí ich aj videli, teda, aspoň to tvrdia. O guľových bleskoch máme mnoho svedectiev. Problém je, že sú nekonzistentné. Niekto napríklad opisuje elektrické výboje pobehujúce po povrchu materiálu. Iní zas svietiacu guľu, ktorá vošla do domu, pohybovala sa miestnosťami a následne vybuchla. Niektoré správy hovoria o blesku červenom, iné o oranžovom či žltom, čo sa týka vône, spomína sa síra či ozón. Niekedy to trvá minúty, niekedy zlomok sekundy, občas sa to vrtí, inokedy zas rotuje.Tak, ako používame UFO pre neidentifikovaný lietajúci objektu, tak mám pocit, že guľový blesk sa používa ako označenie neidentifikované krátkotrvajúceho…

Nocebo, opak placeba

Relevance: 0%      Posted on: 5. novembra 2019

Pojem placebo je už každému dobre známy. V užšom slova zmysle označuje situáciu, keď liečba prináša pozitívnejší účinok na základe našich očakávaní. Napríklad dostaneme neutrálnu tabletku, no je nám lepšie, lebo sme čakali, že nám pomôže. V širšom slova zmysle sa to používa aj na veci mimo liečby. Existuje však aj opačný pojem, nocebo (lat. nocēbō, “budem bolieť”). Liečba je menej účinná, ak máme negatívne očakávania. V širšom význame však zahŕňa napríklad aj bolesť – ak ju očakávame (a bojíme sa jej), budeme ju cítiť intenzívnejšie a niekedy dokonca skôr, ako nastane – predstavte si napríklad malé deti, ktorých ide…

Prečo je nám v čiernom oblečení tak horúco?

Relevance: 0%      Posted on: 2. augusta 2020

Metalisti to majú tieto dni extra náročné, všetci dobre vieme, že v čiernom oblečení je to na slnku oveľa horšie, ako v bielom či v inej farbe. Prečo vlastne? Svetlo, ktoré k nám prichádza napríklad zo Slnka, je zmes rôznych farieb. Nájdete v ňom vlnové dĺžky odpovedajúce modrej, zelenej, žltej či červenej farbe. Keď svetlo dopadne na nejaký povrch, niektoré farebné zložky sa odrazia a niektoré sa zachytia. Napríklad, ak dopadne svetlo na uhorku, zachytia sa farebné zložky okrem zelenej. Ak zas svetlo dopadne na rajčinu, odrazí sa časť odpovedajúca červenej farbe. Farbu objektov udáva to, aké vlnové dĺžky sa na jej povrchu zachytia. Niektoré…

Slnko nepotrebujeme ako zdroj energie

Relevance: 0%      Posted on: 6. septembra 2021

Dopredu sa ospravedlňujem za tento nadpis. Áno, viem, znie to ako bulvárne lákadlo. Zobrať jednu zo základných vedomostí a prehlásiť, že vlastne neplatí. No táto naozaj neplatí. Teda, ako sa to vezme.

Nobelova cena za klikaciu chémiu

Relevance: 0%      Posted on: 12. októbra 2022

Uskutočniť chemickú reakciu v laboratóriu nie je také jednoduché ako napísať chemickú rovnicu na papier. Po zmiešaní ingrediencií (reaktantov) sa tieto na 100% nepremenia na produkty a v zmesi chemikálií môže okrem želanej reakcie prebiehať viacero ďalších reakcií zároveň, pričom väčšina z nich vedie k nežiadaným produktom.

Prečo chutí voda?

Relevance: 0%      Posted on: 5. septembra 2023

Keď chceme zriediť chuť niečoho, pridáme tam vodu. Polievka je veľmi slaná? Pridáme vodu. Sladká limonáda? Šup zriediť vodou. Keď si pozriete encyklopédiu, dozviete sa, že voda je číra tekutina bez chuti či vône. A predsa, všetci vieme, že voda doma chutí trochu inak, ako tá v škole či na chate. Ako je to možné?Voda nie je len H2O, bežne obsahuje ďalšie zlúčeniny, typicky v malom množstve, ktoré sa vyjadruje v jednotkách PPM (počet častíc na milión). Bežne ide o rozpusteného tuhé látky – minerály. Štúdia v roku 2013 ukázala, že na chuť má najväčší vplyv horčík, vápnik, bikarbonát či síran.Byť citlivý na chuť vody, na…

Vedátorské kanály na YouTube

Relevance: 0%      Posted on: 20. februára 2019

Stane sa vám, že by ste si pozreli niečo zaujímavé na YouTube, no všetko dobré ste si už pozreli? Tu je zoznam kanálov, ktoré majú radi rôzni vedátori. Prvá časť zoznamu sú slovenské (a české) kanály (keďže ich je len pár) a potom anglické. Pri každom videu je uvedená jedna z kategórií: psychológia, vesmír, fyzika, chémia, matematika, informatika, biológia, tech, mix a ostatné. BeWise Kategória: psychológiaPrevažne dlhšie videá, témy spracované veľmi detailne a citujúce vedeckú literatúru. Určite pozrite, chalan do toho investuje veľa práce. https://www.youtube.com/watch?v=MzzuYvk7EOo Dejepis inak Kategória: históriaVeľmi príjemne narozpráva zaujímavosti zo svetovej histórie, často veci, čo sa bežne do hodín…

Ján Vilček: Láska a veda

Relevance: 0%      Posted on: 24. februára 2020

Keďže sme sa v minulosti venovali procesu testovania a schvaľovania liekov, oplatí sa pripomenúť ho znova, vo forme recenzie jeho autobiografie Láska a veda.

Dve stratégie vírusov

Relevance: 0%      Posted on: 27. januára 2021

V poslednej dobe sa v súvislosti s novým koronavírusom spomínajú jeho mutácie a predpovede o tom, či zmutovaný vírus bude nebezpečnejší alebo naopak. V tomto texte si povieme, prečo a za akých podmienok sa vírusy stávajú silnejšími, respektíve slabšími a kedy aj druhá možnosť môže byť výhodná. Koronavírusu SARS-CoV-2 sa však špecificky venovať nebudeme. Namiesto toho si povieme o všeobecných princípoch ovplyvňujúcich evolúciu vírusov.

Ako sa nezraniť pri trénovaní mysle?

Relevance: 0%      Posted on: 6. januára 2022

Všetci vieme, že športovanie je zdraviu prospešné. Toto tvrdenie však má poznámku pod čiarou. Športovanie je prospešné, len ak sa robí vo vhodnom objeme a je vykonávané správne.

Prečo majú monoposty odkryté kolesá?

Relevance: 0%      Posted on: 14. februára 2024

Keby som niekoho požiadal o opísanie monopostu F1, opis sa nebude veľmi líšiť od nasledujúcich riadkov. Monopost je štvorkolesové, jednomiestne vozidlo, taká cigaretka s otvoreným kokpitom, s kolesami mimo karosérie, s krídlom vpredu a vzadu a s veľkými nasávacími otvormi po bokoch kokpitu a jeden nad ním. Premýšľali ste niekedy o tom, prečo to tak je? Prečo má formula krídla, prečo má otvorený monopost, prípadne prečo nemá kolesá vnorené do karosérie? O krídlach sme už hovorili v iných článkoch. Hovorili sme si o tom, ako sa postupne ukázalo, že krídla sú pre vozidlo veľmi výhodné. Síce zvyšujú aerodynamický odpor a tým znižujú maximálnu rýchlosť na rovinkách, ale túto nevýhodu vyvažujú vyššími rýchlosťami v zákrutách.…

Čakanie na veľký triumf astrofyziky

Relevance: 0%      Posted on: 9. októbra 2019

Za posledné roky astrofyzika v očiach verejnosti jednoznačne bodovala. Noviny po celom svete písali o objave gravitačných vĺn či prvej fotke čiernej diery, ostatné oblasti fyziky mohli iba ticho závidieť. Túto oblasť čaká, pravdepodobne už čoskoro, ďalší fenomenálny úspech. Pamätám si, ako sme sa autobusom vracali z dovolenky v Chorvátsku. Zastavili sme na odpočívadle bez pumpy, vodič chcel niečo skontrolovať. Bolo niečo po polnoci, väčšina z nás už spala, no aj tak sme využili možnosť sa ísť trochu ponaťahovať. A oplatilo sa – čakala nás tá najjasnejšia hviezdna obloha, akú väčšina z nás kedy videla. (Na Slovensku si za poriadnou…