O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 301 - 331 of 331 | Page 4 of 4 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Relevance: 0% Posted on: 28. apríla 2020
Všetci dobre vieme, že vo vesmíre nič nie je počuť – vákuum zvuk neprenáša. Astrofyzici sa však často vynájdu a zvuk získajú z iného signálu. Vesmír si teda predsa len môžeme vypočuť a Samuel tak pripravil pre Jozefa na hádanie desať zvukov z blízkych a vzdialených hviezd, planét a mesiacov. Vypočujte si zvuky vesmíru!
Relevance: 0% Posted on: 26. mája 2021
Keď som prišiel na výskumný inštitút v Dubline, tak ma čakal šok – trochu som zmenil oblasť výskumu a veľa vecí som nepoznal. Bál som sa, že čo si ľudia pomyslia, ak sa o mojej nevedomosti dozvedia. Nepošlú ma hneď domov?
Relevance: 0% Posted on: 18. mája 2022
Dnes je Deň fascinácie rastlinami a myslím teda, že aj ideálna príležitosť prediskutovať vesmírnu novinku: z mesačnej pôdy konečne vyrástli rastliny!
Relevance: 0% Posted on: 2. júna 2023
Hľadanie večnej mladosti a dlhovekosti uchvacuje ľudskú predstavivosť už stáročia. Legendy a príbehy o Bátoričke alebo o nesmrteľných bytostiach ako Drakula nás fascinujú práve preto, že sa sústreďujú okolo tajomných vlastností krvi. Hoci tieto príbehy môžu mať korene vo folklóre a fantázii, vedci sa do toho aj tak pustili a dnes už aj máme výsledky o dôležitosti krvi a jej potenciálnom vplyve na naše zdravie a dlhovekosť. Alžbetu Bátoriovú, všetci dobre poznáme z príbehov o tom, ako sa kúpala, či pila krv mladých dievčat za účelom dlhovekosti a večnej mladosti. Bola to však naozaj hlúposť, alebo už vtedy mala k dispozícii výsledky výskumov z budúcnosti?! Nedávne štúdie…
Relevance: 0% Posted on: 6. novembra 2019
Dobrý spánok znamená pre každého z nás niečo iné. Asi ste zažili na výlete s kamarátmi podobnú situáciu. Je pol 11 ráno, Dano práve vstal a mierne rozospatý prichádza do kuchyne. Tam už je Peťo a hovorí, že už si bol zabehať, čítal knihu a pripravil raňajky. Večer sa situácia otáča, blíži sa polnoc a kým Peťa už láme, Dano sa zas pýta, že aký film ideme pozerať. Bežný pohľad spoločnosti je jasný: Peťo je aktívny a Dano lenivý. Nie je to však férové porovnanie – denný rytmus máme z veľkej časti zakódovaný v DNA. Naše telá fungujú v zhruba…
Relevance: 0% Posted on: 11. augusta 2020
Takúto výčitku si môžete prečítať prakticky pod každým príspevkom, kde média informujú o aktuálnych počtoch ľudí nakazených koronavírusom. A keď nie toto, tak: „Koľko o tom ešte budete písať? Nikoho to nezaujíma!“ Malo by.
Relevance: 0% Posted on: 8. septembra 2021
V roku 869 udrelo v Japonsku šialene silné zemetrasenie, dnes by sme ho na Richterovej stupnici zaradili na úroveň 8.4, možno až 9. Okrem iného vyvolalo aj tsunami, ktoré zasiahlo kilometre hlboko do vnútrozemia. Desivý sled udalostí si vyžiadal asi 1000 obetí a červeným písmom sa zapísal do histórie. Takto by to bol bežný mix ničivého zemetrasenia, na tomto však bolo niečo špeciálne. Spolu s zemetrasením sa na oblohe objavili záblesky.
Relevance: 0% Posted on: 18. októbra 2022
V utorok 11. 10. sme sa druhý krát po pandemickej prestávke stretli pri živých prednáškach slovenských vedcov a vedkýň Vedatour. Tentoraz to bolo v čerstvo otvorenom UniKu na internátoch v Mlynskej doline v Bratislave. Ako prvý vystúpil Michal Valko z DeepMind a jeho prednáška bola zameraná na umelú inteligenciu a najmodernejšie prístupy k učeniu neurónových sietí s čo najmenšími zásahmi človeka. Priblížil tak divákom niektoré z najmodernejších trendov v strojovom učení. Druhá rozprávala Barbora Konečná z Lekárskej fakulty. V jej prednáške hrali hlavnú úlohu exozómy -- drobné častice, ktoré vylučuje každá bunka nášho tela a sú to pravdepodobne prostriedky, ktoré…
Relevance: 0% Posted on: 12. októbra 2023
Alergie sú nebezpečné, nepríjemné a znižujú kvalitu života. Bežne sa proti ním ľudia bránia antihistaminikami, ktoré však riešia iba symptómy. Na niektoré alergie však existuje liečba, ktorá dokáže človeka aj na roky zbaviť problémov.Alergénová imunoterapia nie je nový výmysel, používa sa už vyše storočie. Myšlienka je v malých a kontrolovaných množstvách imunitný systém oboznámiť s alergénom, ktorý ho dráždi.Existujú tri typy liečby, buď sú látky podávané injekčne pod kožu do ramena, vo forme kvapiek alebo tabletiek pod jazyk. Každá má svoje pre a proti, ktoré sa týkajú ich praktickosti, efektívnosti či časovej náročnosti.V mnohých prípadoch sa človek zbaví alergie aj na…
Relevance: 0% Posted on: 8. júna 2019
Keď obhajca jadrovej energetiky vymenuje všetky jej pozitíva, prihlási sa o slovo oponent a povie: ‚‚Nechceme ďalší Černobyľ!‘‘ To je jasné, kto by chcel? Obhajca pripomenie, že išlo o zlý dizajn, chyby operátorov a zlyhanie Sovietskeho režimu, ktorému viac šlo o renomé než o ľudské životy. Na to buchne oponent po stole a povie: ‚‚A čo Fukušima alebo Three mile Island? A čo Jaslovské Bohunice?!?‘‘ Rozumieť jadrovej energetike vyžaduje o.i. aj dobré porozumenie problémov, ktoré pri nej nastali – minimálne aby sme vedeli odhadnúť, či sa ešte môžu opakovať. Na klasifikáciu jadrových ‘udalostí’ existuje medzinárodná stupnica INES (International Nuclear and…
Relevance: 0% Posted on: 23. marca 2020
V posledných dňoch počúvame zo všetkých strán najrôznejšie informácie ako sa chrániť pred koronavírusom. Jedna z najzákladnejších rád znie – viackrát denne si umývať ruky mydlom a horúcou vodou. Ako vlastne mydlo pôsobí proti koronavírusu?
Relevance: 0% Posted on: 27. januára 2021
Nielen SARS-CoV-2 ale aj iné vírusy, ktoré spôsobujú nádchu či chrípku nás vedia pripraviť o čuch. Najbežnejší spôsob, ktorý dobre poznáme je, že sa nám „upchá nos“. Čo sa vtedy deje? Bunky reagujú na prítomnosť vírusu zápalovou odpoveďou, ktorá je veľmi komplexná. Jej výsledkom je, že sliznica nosa sa viac prekrví, cievy sa rozšíria a sú priepustnejšie pre imunitné bunky, ktoré putujú k miestu infekcie.
Relevance: 0% Posted on: 11. januára 2022
Úlohou šifrovania je zabrániť tomu, aby si utajenú správu prečítala nežiadaná osoba. Čo však, spraviť, ak chceme docieliť, aby našu správu pochopil hocikto?
Relevance: 0% Posted on: 8. februára 2023
Etruský piskor vyzerá ako malá šedá myška, ktorú niekto chytil za nos a chvost a trochu natiahol. Jeho srdce udrie až 1500-krát za sekundu, dožije sa asi dvoch rokov. Srdce mačky domácej udrie asi 140 krát za minútu, dožije tak sa 15 rokov. Vráskavec sivý sa dožije vyše 60 rokov, jeho tep je menej ako 20 úderov sa minútu.
Relevance: 0% Posted on: 24. februára 2024
David Graeber je bol antropológ, ktorý sa preslávil svojou esejou o tom, že veľká časť práce, ktorú ako ľudstvo robíme, je zbytočná.Keď som brigádoval na strednej, bol som v jednej firme, kde som sledoval, ako väčšina oddelenia príde do práce trochu neskôr, potom dá kávu, prihlási sa na počítač a ... začne vyberať, kam na obed. Poobede sa trochu poťuká do počítača a o tretej šup domov.Keď som pracoval počas vysokej školy, mal som brigádu, kde som robil drobné hardwerovú úpravy. Dostal som kuriózny pokyn, mám vraj robiť pomalšie, lebo čo keď to všetko urobím skôr, ako som mal? Že by som si napríklad…
Relevance: 0% Posted on: 9. októbra 2019
Som teoretický fyzik, prírodu skúmam pomocou rovníc – bežne iba s perom, papierom a počítačom. O to viac však viem oceniť, ak niekto svoju pointu demonštruje veľkolepým experimentom. V tomto smere je jedným z mojich obľúbencov Otto von Guericke, ktorý predviedol silu vákua. Jedna z vecí, ktorú bežne úspešne ignorujeme, je obrovský tlak vzduchu. Ráno vstaneme z postele, otvoríme okno a ... necítime nič zvláštne. Dôvodom je, že tlak vonku a vnútri (tela) je v rovnováhe. Keď vystriete ruku, vzduch tlačí rovnako silno do dlane ako do chrbta ruky a tieto sily sa navzájom vyrušia. To, že tlak vzduchu nie…
Relevance: 0% Posted on: 2. mája 2020
Séria o fotkách z Hubblovho teleskopu by nebola úplná bez aspoň jedného záberu zo Slnečnej sústavy. Nevedel som sa rozhodnúť, ktorú fotku použiť – či famózny záber Saturnu alebo jednu zo starších fotiek Jupiteru. Problém sa však vyriešil sám. Pred týždňom Hubble ukázal, že naozaj ešte nepatrí do šrotu a spravil unikátny záber, ktorý sa určite zapíše do histórie. Zaznamenal rozpad kométy.
Relevance: 0% Posted on: 31. mája 2021
Ľudia sú pestrí. Veľkú variabilitu vo veľkostiach jednotlivých orgánov však nenájdeme: nestane sa, že srdce jedného dospelého človeka zaberie celú hrudnú dutinu, kým u druhého má veľkosť hrášku. Veľkosti obličiek, mozgu, kože a mnohých iných častí tela tiež nie sú vecou náhody. Rast orgánov je teda kontrolovaný; otázka je: čím?
Relevance: 0% Posted on: 3. júna 2022
V rámci skúmania genetickej rozmanitosti vodného rastlinstva pozbierali výskumníci v Austrálii vzorky rastliny Posidonia australis, oceňte prosím jej meno. Vzorky brali z rôznych miest Žraločej zátoky, chceli skúmať drobné genetické mutácie v závislosti od miesta, kde sa rastlina nachádza. Ide o rastlinu, ktorá sa vizuálne ponáša na trávu a dno Žraločej zátoky vďaka nej vyzerá tak trochu ako rozkvitnutá lúka. Namiesto zajkov a jašteríc tam však nájdete delfíny či kraby. Výsledky genetických testov vzoriek z obrovskej oblasti (asi 200 kilometrov štvorcových) priniesli šok – dopadli rovnako. Medzi vzorkami boli len veľmi malé odlišnosti. Rastliny takmer vyzerali ako svoje identické kópie. Ako je to možné? Existuje pekné vysvetlenie. Obrovskú…
Relevance: 0% Posted on: 11. júna 2023
Napadlo by vás, že SARS-CoV-2 má niečo spoločné s baktériami žijúcimi v našich črevách? Pravdepodobne nie, avšak početný výskum ukazuje, že stav a zloženie črevného mikrobiómu môže mať vplyv na to, či sa človek nakazí vírusom, ako dlho trvá liečba alebo či sa vyvinie chronický tzv. long covid. Disclaimer na začiatok – väčšina výskumu je stále neúplná preto sa nedá povedať so 100% istotou, čo črevný mikrobióm robí pri COVIDe, napriek tomu máme celkom solídne indície a aj klinické dáta z rôznych intervencií. Vzťah medzi COVID-19 a črevným mikrobiómom je oblasťou prebiehajúceho výskumu. Našťastie môžeme nadviazať na pomerne rozsiahly výskum pri iných vírusových ochoreniach, najmä chrípky.…
Relevance: 0% Posted on: 19. novembra 2019
Operácia Dragoon, jedna z najväčších počas Druhej svetovej vojny.
Relevance: 0% Posted on: 4. septembra 2020
Na prelome tisícročí vybral Clayov matematický inštitút na základe rozhodnutia odborníkov 7 dôležitých problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúkol odmenu milión dolárov. Každé takéto vyriešenie by totiž predstavovalo obrovský posun v príslušnej oblasti matematiky. Napriek veľa pokusom a mravenčej práci matematikov však ostávajú takmer všetky tieto problémy stále otvorené. Všetky až na jeden. Nuž, dnes konečne nastal čas na to, aby sme si tento problém predstavili. Volá sa Poincarého domnienka a jej úspešným (vy)riešiteľom je Griša Pereľman. [1] Možno ste o jeho príbehu už počuli: po úspešnom zdolaní problému Pereľman odmietol miliónovú odmenu, ba čo viac, odmietol aj…
Relevance: 0% Posted on: 28. septembra 2021
Ľudia sa učia oceniť kvalitné informácie. Nepodľahnúť nezmyslom môžu byť, bez preháňania, otázkou života a smrti. Ako zlatý štandard sa používajú vedecké štúdie. Je to fajn, no má to svoje úskalia. Sem-tam sa stane, že aj kvalitný časopis odpublikuje chybnú štúdiu. Dnes si však povieme niečo o časopisoch, pre ktorých je publikovanie nekvalitného výskumu základ biznisu.
Relevance: 0% Posted on: 25. októbra 2022
Veda nie je len med lízať a k Nobelovej ceste vedia kľukatá cesta. A je to dobré, objavovania sveta je pestré. Ako môže človek dostať dobrý nápad vďaka pádu z bicykla? Prečo museli vedci ustúpiť Microsoftu? A čo sa stalo v Las Vegas a nezostalo tam? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 0% Posted on: 16. októbra 2023
Písal sa rok 2008, keď sa raperi z H16 pýtali: „Komu môžem veriť?“ O pätnásť rokov stále nepoznáme odpoveď.Keď niečomu nerozumieme, je dobrý tip počúvať expertov. Toho sú si však vedomí aj ľudia, ktorí stoja o našu pozornosť a tak sa snažia expertnosť predstierať. Ako rozlíšiť experta od neexperta?To je vo všeobecnosti ťažká úloha. Ak by som počúval dvoch ľudí, skutočného a predstieraného experta, pojednávať o histórii Azerbajdžanu, asi by som nevedel určiť, ktorý je ktorý. Podobne si myslím, že by som náhodného človeka na ulici dokázal presvedčiť, že som odborníkom na anorganickú chémiu a on zas mňa o svojej…
Relevance: 0% Posted on: 4. augusta 2019
Za posledné roky astrofyzika v očiach verejnosti jednoznačne bodovala. Noviny po celom svete písali o objave gravitačných vĺn či prvej fotke čiernej diery, ostatné oblasti fyziky mohli iba ticho závidieť. Túto oblasť čaká, pravdepodobne už čoskoro, ďalší fenomenálny úspech. Pamätám si, ako sme sa autobusom vracali z dovolenky v Chorvátsku. Zastavili sme na odpočívadle bez pumpy, vodič chcel niečo skontrolovať. Bolo niečo po polnoci, väčšina z nás už spala, no aj tak sme využili možnosť sa ísť trochu ponaťahovať. A oplatilo sa – čakala nás tá najjasnejšia hviezdna obloha, akú väčšina z nás kedy videla. (Na Slovensku si za poriadnou…
Relevance: 0% Posted on: 24. marca 2020
Priebeh koronavírusu z pohľadu nakazeného slovenského vedca. Text publikujeme s varovaním a bez úprav.
Relevance: 0% Posted on: 4. februára 2021
Hmlová komora je jednoduché zariadenie, ktoré nám umožňuje pozorovať trajektórie mikroskopických častíc. Teda, nie hocijakých, ale tých, ktoré sú elektricky nabité a majú vysokú energiu. Všetky takéto – pre nás ináč neviditeľné – častice pochádzajú buď z kozmického žiarenia alebo z prirodzenej rádioaktivity. Veľkosť týchto častíc je menšia, než miliardtina metra. Ako teda dokážeme vidieť ich stopy?
Relevance: 0% Posted on: 25. januára 2022
Isaac Newton bol veľký frajer. No veľký frajer bol aj Gottfried Wilhelm Leibniz, preto sa ich sporom zaoberá svet až dodnes. Kto objavil diferenciálny kalkulus? Koho nápady boli plagiát? A načo sú vlastne dobré derivácie a integrály? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 0% Posted on: 9. februára 2023
Od tanečného parketu až po schválenie liekovými agentúrami s rečami o revolučnej terapii. Extáza na liečbu post-traumatickej stresovej poruchy!
Relevance: 0% Posted on: 29. februára 2024
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo vidíme stále tu istú stranu Mesiaca? Mesiac sa točí okolo svojej osi a zároveň obieha okolo Zeme. Tieto dve rotácie sa však prílivovou interakciou zosynchronizovali a tak jedna mesačná rotácia a jeden mesačný obeh trvajú rovnako dlho. Zem také šťastie nemá.Náš obeh okolo Slnka, teda rok, trvá približne 365.2422 našich rotácií okolo osi, teda dní. Zem je od Slnka tak ďaleko, že sa rotácie nedokázali zosynchronizovať tak, ako to zvládol Mesiac. Takže, čo s tým?Čo by sa stalo, ak by sme sa tvárili, že rok má len 365 dní? Tá štvrtina dňa by každý rok chýbala, každé…