30. januára 2023
mozek

Sú “liečivé biofrekvencie” úplný nezmysel? Budete prekvapení.

Náhodný obrázok neurónov, ktorý nemá prakticky nič spoločné s témou, ale je pekný

Skúste si do googlu alebo na youtube zadať „liečivé frekvencie“. Ak tak urobíte, vybehnú na vás bizarné videá s ešte bizarnejšími názvami. Tak napríklad, mne vyskočilo odporúčané video s názvom „528 Hz zázračná frekvencia na liečenie nervov, opravy DNA, regeneráciu nervov a buniek, úplné uzdravenie tela“. Schválne si to skúste a preskrolujte pár videí. Nájdete všemožné frekvencie s gýčovými animáciami, ktoré údajne liečia DNA, opravujú bunky a aktivujú epifýzu (v češtine s podivným názvom „šišinka“). Znie to absurdne, pravda? O to viac ma prekvapilo, keď som sa dozvedel, že idea liečivých frekvencií nie je vôbec taký nezmysel, ako sa môže zdať.

No dobre, trochu klamem. Samozrejme, že náhodné ezoterické frekvencie na opravu vašej DNA a aktivácie šišinky sú, slušne povedané, sprostosť. Ale existujú určité typy frekvencií, konkrétne 40 Hz-ová stimulácia, ktorá môže pomáhať s neurodegeneratávnymi ochoreniami. Predvšetkým s Alzheimerovou chorobou. Poďme však poporade…

Šum mesta a mozgové vlny

Veľmi pravdepodobne ste už niekedy počuli o rôznych mozgových vlnách. V zásade poznáme 5 typov mozgových vĺn – delta, téta, alfa, beta a gama – ktoré rozdeľujeme na základe frekvencie. Delta vlny sú vlny s najnižšou a gama vlny s najvyššou frekvenciou. Frekvencie mozgu sú akýmsi podpisom komunikácie konkrétnych centier s konkrétnou úlohou. Predstaviť si to môžeme ako veľkú krajinu s viacerými mestami, ktoré sú pospájané cestami a diaľnicami. Niektoré mestá sú spojené dvojprúdovkami, iné širokými diaľnicami. Všetko ako výsledok rôznej potreby komunikácie. 

Ak by ste mali veľký mikrofón, vedeli by ste teoreticky na základe šumu z áut rozoznať rôzne diaľnice a cesty. Zistili by ste, že niektoré mestá sú spojené obrovskými diaľnicami s charakteristickým hlasným šumom. Iné mestá by boli spojené len veľmi úzkymi cestami, kde by sa šum z áut vyskytoval len občasne. Analógiu môžeme postrčiť ešte o kúsok ďalej. Ak by ste pozorne počúvali, možno by ste si všimli, že cesty nešumia vždy rovnako. Ráno, keď ľudia idú do práce, je šum najintenzívnejší a krátko po obede je šum najtichší. Počúvaním šumu by ste teda vedeli povedať, čo sa v pomyselnej krajine zhruba deje. Ranný šum by ste asociovali s procesom “začína sa produktívny deň”, so svojimi charakteristickými dejmi – veľa áut, nákupov, možno nejaká kriminalita a podobne. Naopak, keby ste počuli šum kamiónov v menšej časti mesta, mohli by ste usúdiť, že tento šum znamená dovoz surovín z jedného mesta do druhého.

Podobne funguje aj náš mozog a naše mozgové siete. Ak počúvate mozog napríklad pomocou EEG, pri rôznych činnostiach či stavoch vedomia sa objavuje iný “šum”. Veľmi zjednodušene môžeme povedať, že čím je mozog viac “prebratý”, tým rýchlejšie frekvencie môžeme zaznamenať. Najpomalšie delta vlny sú charakteristické pre spánok. O krok rýchlejšie sú téta vlny charakteristické pre ospalosť alebo bezvedomé stavy. Nasledujú rýchlejšie alfa vlny charakteristické pre stav, kedy len tak relaxujeme, ale sme pri vedomí. Ak pôjdeme s frekvenciou ešte vyššie, nájdeme beta vlny, ktoré sa objavujú pri bežnom bdelom stave a sústredení. A najrýchlejšie sú gama vlny, charakteristické pre veľmi intenzívnu sústredenosť, učenie či premýšľanie.

Rôzne oscilácie a šumy sú samozrejme vytvárané našimi neurónmi, ktoré v rôznych “mestách” komunikujú s inými “mestami” v mozgu. Môže to byť napríklad intenzívna komunikácia medzi čelovým lalokom a hipokampom, keď sa snažíme niečo zapamätať, či rozpamätať. Nižšie môžete vidieť príklad aktivity neurónov medzi rôznymi centrami v mozgu rybičky Danio rerio. Môžete si všimnúť, že takmer žiadna aktivita nie je aktivita ojedinelých neurónov, no môžeme pozorovať koordinovanú aktivitu viacerých komunikačných sietí.

Keď sa rýchle vlny menia na pomalé vlnky

Mozgové centrá a ich komunikácia sa nemenia len v závislosti od nejakej činnosti, no ich celková aktivita podlieha charakteristickým zmenám aj počas života. Počas toho ako starneme sa zloženie niektorých vĺn mení, niektorých je viac a niektorých je menej. Charakteristický je napríklad nárast téta vĺn v niektorých oblastiach mozgu. Tento nárast koreluje s poklesom kognitívnych funkcií typické pre starnutie. 

Zmeny možno pozorovať aj pri rôznych neurodegeneratívnych ochoreniach. Ako sme si vysvetlili, vlny sú odrazom konkrétnych činností mozgu. Nie je teda prekvapivé, že ak je nejaká neurologická choroba charakterizovaná poklesom kognitívnych funkcií ako pamäte či učenia, nájdeme zmeny v “šume” reprezentujúceho tieto funkcie. Napríklad, veľmi intenzívne študovaná Alzheimerova choroba je charakterizovaná neurodegeneráciou v hipokampe, čo je centrum krátkodobej pamäte. Odumieranie neurónov sa časom z hipokampu presunie do mozgovej kôry, kedy dochádza k rapídnemu zhoršeniu myslenia. Tým, že odumierajú neuróny v hipokampe či neskôr v čelnom laloku, sa narúša aj ich vzájomná komunikácia. Výsledkom je typická zmena v profile “šumu” diaľnic. Diaľnice sú poškodené, autá musia spomaľovať, občas na seba trúbia a spôsobujú kolízie. Výskyt rýchlejších alfa, beta a gama frekvencií v niektorých regiónoch výrazne klesá a pribúdajú pomalšie delta a téta oscilácie.

Hipokampus nájdeme v útrobách mozgu, približne v strede. Kôra je znázornená béžovou farbou.

Na to, aby sme lešpie pochopili ako môžeme mozog liečiť frekvenciami, analógiu s diaľnicami a mestami musíme opustiť. Nahradíme ich riekami, ktoré spájajú ostrovné mestá. Namiesto rôznych typov ciest budeme mať rôzne rieky. Po týchto riekach sa plavia špeciálne lode, ktoré sa plavia po vlnách generovanými zariadeniami v meste, ktoré odosiela lode. V prípade starnutia či neurodegeneratívnej choroby sa časom zariadenia opotrebovávajú a nie sú schopné vytvárať vlny tak efektívne ako predtým.Lode teda necestujú tak ako by mali, a centrá v mozgu spolu nekomunikujú. Teoreticky však, ak by sa nám podarilo vonkajším zásahom v meste rozpohybovať rieku a vytvoriť vlny, mohli by sme napraviť nedostatočné vytváranie vĺn. Ako však do riek zasiahnuť?

Liečivé gama frekvencie

Možno ste niekedy videli upozornenie na YouTube “Video obsahuje blikajúce elementy a preto by ho nemali pozerať ľudia s epilepsiou”. Tieto upozornenia pekne ilustrujú, že mozgy nie sú izolovaným subjektom vo vesmíre. Cez naše oči, uši či hmat vstupujú informácie, ktoré mozog vyhodnocuje pomocou aktivity neurónov. Ak sa na niečo pozeráme, objekt pred nami je nutne vytvorený konkrétnou aktivitou mozgu. Ak teda pozorujeme blikajúce svetlo, na to, aby sme videli blikajúce svetlo, musia naše neuróny takisto “blikať” podobnou frekvenciou. A presne to je spôsob, akým môžeme z vonku zasiahnuť a pomôcť neurónom vytvárať vlny na komunikáciu medzi centrami.

Tento prístup sa v posledných rokoch intenzívne študuje najmä v kontexte terapie Alzheimerovej choroby. A najzaujímavejším kandidátom z plejády frekvencií sú rýchle 40 Hz-ové gama frekvencie, charakteristické pre intenzívne sústredenie a premýšľanie. Všetko procesy, ktoré sú výrazne narušené pri pacientoch s Alzheimerovou poruchou. 

Idea je teda jednoduchá: zobrať blikajúce svetlo alebo zvuk s frekvenciou 40 Hz a pravidelne stimulovať pacientov s Alzheimerovou chorobou. Stimuláciou rozvlníme konkrétne rieky potrebné pre postihnuté mozgové funkcie a pacient benefituje zo zlepšenia pamäte, pozornosti či iných kognitívnych schopností.

V posledných rokoch sa objavili niektoré sľubné výsledky, ktoré naznačujú, že by to mohlo fungovať. Štúdie preukázali, že zvuková alebo vizuálna gama stimulácia dokáže skutočne rozpohybovať mozgové gama frekvencie vo zvukových alebo vizuálnych centrách. Tieto vlny sa dokonca v niektorých prípadoch dokážu šíriť aj do hipokampu alebo čelného laloku. Len pre pripomenutie, to sú presne oblasti, ktoré sú Alzheimerom významne postihnuté a vysvetľujú množstvo typických symptómov Alzheimera, ako napríklad strata pamäte.

Stimulácia pomocou gama frekvencií pri myšiach s neurodegeneráciou viedla k zlepšeniu schopností myší orientovať sa v priestore či k zlepšeniu pamäte – oboje procesy sú veľmi úzko asociované s činnosťou hipomkampu. Tu to však nekončilo. Stimulácia vyústila rovnako v potlačenie neurodegenerácie, potlačenie zápalových procesov a ovplyvnila aktivitu génov, ktoré sú zodpovedné za tvorbu spojení v mozgu. 

Veľmi zaujímavé sú aj experimenty, kde výskumníci kombinovali gama stimuláciu s fyzickým cvičením. Okrem toho, že sa myši správali zdravšie a teda vykazovali zlepšenie v úlohách testujúcich pamäť, zdravšie vyzerali aj samotné mozgy. Výrazne sa znížil napríklad výskyt odpadových proteínov, ktoré sa typicky vyskytujú pri pacientoch s Alzheimerovou poruchou a ktoré podľa niektorých priamo prispievajú k smrti neurónov. Gama stimulácia takisto viedla k aktivácii tvorby proteínu BDNF, ktorý podporuje prežívanie neurónov a vytváranie nových neurónových spojení. BNDF teda priamo bojuje proti neurodegenerácii. Veľmi zaujímavé bolo pozorovanie, že BDNF sa v myšom mozgu zvyšuje aj pri opakovanej fyzickej aktivite a úplne najvyššie hodnoty BDNF boli pozorované pri kombinácii gama stimulácie a fyzickej aktivity.

Výskum na myšiach poslúžil ako výborný základ pre testy s ľudskými dobrovoľníkmi. Prvé klinické štúdie na dobrovoľníkoch s Alzheimerovou chorobou prinášajú mierny optimizmus. Niektoré štúdie priniesli dôkazy o možnom benefite pre pacientov v zlepšení spánku a nálady. Existujú takisto dáta, ktoré naznačujú zvýšenú komunikáciu medzi niektorými centrami v mozgu, čo by mohlo naznačovať terapeutický potenciál. Takisto boli objavené mierne zlepšenia v niektorých kognitívnych schopnostiach. 

Keď sa však štúdie pozerali na biologické značky Alzheimerovej poruchy, najmä na zmienené odpadové proteíny, ktoré akoby zázrakom mizli pri stimulácii v myšiach, pri ľuďoch takýto pokles nenašli. Vysvetlenie môže ležať v dĺžke terapie. Úvodné testy skúšali gama stimuláciu len niekoľko týždňov, čo nemusí byť dostatočne dlhá doba na odhalenie väčšieho účinku.

Dôležitosť dlhodobej stimulácie načrtá najnovšia štúdia z roku 2022, ktorá študovala účinky pravidelnej gama stimulácie po 3 mesiacoch na pacientoch s Alzheimerovou poruchou. Vedci okrem iného odhalili zníženú neurodegeneráciu hipokampu, zlepšenú komunikáciu medzi niektorými centrami a lepšie výsledky v testoch na pamäť.

Celkovo sa javí, že by sme skutočne jedného dňa mohli liečiť neurodegeneratívne ochorenia stimuláciou správnymi frekvenciami. Čo je však zaujímavé, my vlastne ani netušíme, prečo to celé funguje. Prečo, minimálne pri myšiach, stimulácia nie len pomáhala kompenzovať neurodegeneráciu v rôznych kognitívnych činnostiach, no zdalo sa, že pomáha aj v samotnom liečení mozgu. Prečo gama stimulácia tlmila zápal, ktorý je typický pre Alzheimerovu chorobu? Prečo gama stimulácia stimulovala tvorbu proteínu BDNF, ktorý podporuje prežívanie neurónov a tvorbu spojení? Prečo gama stimulácia pomáhala myšiemu mozgu zbaviť sa odpadových proteínov? Čo v skutočnosti gama stimulácia stimuluje? To a mnoho ďalšieho stále netušíme. Ak objavíme, že gama frekvencie dokážu pomáhať v terapii Alzheimerovej choroby, prečo by sme sa mali zastaviť len tu? Depresívne poruchy sú charakteristické takisto zápalovými a neurodegeneratívnymi procesmi, ktoré nosia so sebou znížené hodnoty BDNF. Mohlo by to fungovať aj tu? Na to si musíme počkať na viac výskumov.

Nové texty o vede ale aj o iných veciach nájdete na mojom Substacku (www.petobewise.substack.com), kde sa môžete prihlásiť na odber. Texty sú aj v audioforme na spotify, link tu: https://open.spotify.com/episode/75dT22G5gB77avMwNKArZe?si=189fe44128ab4162

[Peťo BeWise]

Pridaj komentár