19. mája 2024

Search Results for: FAQ dobré otázky

Results 101 - 200 of 331 Page 2 of 4
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Prvočísla a geometria

Relevance: 2%      Posted on: 20. decembra 2019

Jeden z fascinujúcich aspektov matematiky je, že spolu súvisia aj zdanlivo úplne odlišné oblasti – napríklad prvočísla a geometria.

Vedatour S4E6 — Kácečko, Bratislava

Relevance: 2%      Posted on: 14. mája 2024

V pondelok 22. 4. sme sa stretli pri ďalšom pokračovaní našich besied s poprednými slovenskými vedcami a vedkyňami Vedatour. Šieste pokračovanie tejto sezóny sa uskuročnilo v Bratislavskom klube Kácečko a tri polhodinové prednášky našim divákom predniesli Dominika Fričová z Lekárskej fakulty UK, Jakub Čurpek z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV a Stavebnej fakulty STU a Peter Fabian z Prírodovedeckej fakulty MUNI. Dominika Fričová rozprávala o pamäti, jej povahe a prchavosti. Pamäť je centrálnou súčasťou našich životov, vieme o nej prekvapivo málo a mnoho z toho čo vieme, sú neoverené mýty – práve tým bola venovaná časť prednášky. Zaznelo aj to,…

Zjedli by ste radšej kýbeľ hnoja alebo bahna?

Relevance: 2%      Posted on: 30. novembra 2020

Takéto otázky – a ešte mnohé ďalšie – sme sa navzájom pýtali ako deti. Hociktorú možnosť si zvolíte, ste na smiech: „Haha, Samo chce jesť hnoj!“ Nechcem! Ale tak lepšie ako blato, aspoň tak neškrípe medzi zubami.

Sabine Hossenfelder: Existential Physics

Relevance: 2%      Posted on: 30. augusta 2022

Čo sa stane ak skombinujete známu skeptickú výskumníčku v oblasti základnej fyziky a hlboké otázky typu: „Myslí vesmír? Existuje minulosť? Je mozog kvantový?“ Presne tak – jedna z najlepších popularizačno-vedeckých kníh za dlhú dobu.

Prečo sa menia ročné obdobia?

Relevance: 2%      Posted on: 19. januára 2020

Ročné obodbia sa menia každý rok. Toľko, nie náhodou, trvá aj obeh Zeme okolo Slnka. Ako tieto veci spolu súvisia?

Sliny, DNA a naša vlastná budúcnosť

Relevance: 2%      Posted on: 15. decembra 2020

Predvídanie budúcnosti bolo oddávna súčasťou ľudového folklóru. Z čiar na ruke, či čajových lístkov sa zisťovalo, čo to o zdraví, aj budúcnosti. Úspešnosť však bola otázna. Z mnohých vecí, ktoré sme považovali za mágiu sa vďaka vede stala realita. Nejde o žiadne šarlatánstvo ani veštenie. Budúcnosť zdravia vieme predpovedať. Akurát namiesto čiar na ruke používame sliny a následnú DNA analýzu.

Vedátor navštívil Progressbar

Relevance: 2%      Posted on: 30. apríla 2019

Piate pokračovanie večerných stretnutí o vede s vedcami - Vedatour - sa uskutočnilo netradične v stredu, 27.3. v Bratislavskom co-workingovom priestore ProgressBar. Zmena termínu ani charakter novej lokality ľudí neodradila a opäť sa ich prišlo na tri zaujímavé prednášky pozrieť viac ako 50. Ako prvý prednášal doterajší moderátor Vedatour podujatí, Juro Tekel z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Juro sa vo svojej vedeckej práci venuje vlastnostiam teórií definovaných na priestoroch s pozmenenou štruktúrou na krátkych vzdialenostiach a to bola aj téma jeho prednášky Z čoho sa skladá priestor. Poslucháči sa dozvedeli prečo si myslíme, že spojenie kvantovej mechaniky a…

O kvantovej mechanike, previazaní a Nobelovej cene

Relevance: 2%      Posted on: 5. októbra 2022

Kvantová mechanika dostala svoje definitívne kontúry koncom dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia. Ľudí, ktorí na nej vtedy pracovali, viedla veľmi konkrétna experimentálna motivácia – zákony klasickej fyziky aplikované na mikroskopické objekty nedávali žiadny zmysel a viedli k hlúpostiam. Atómy nemali byť stabilné, zo žiaroviek malo vychádzať nekonečné množstvo smrtiaceho ultrafialového žiarenia a podobne. Tieto problémy kvantová mechanika vyriešila a svet chvíľu dával zmysel.

Vedátorský podcast 13: Slnko, seno a pár faktov

Relevance: 2%      Posted on: 10. marca 2020

Na Slnko sa už všetci tešíme. Aby si Jozef so Samuelom skrátili čakanie, rozprávajú sa o tom, ako Gréci zmerali vzdialenosť Slnka, ako vieme, z čoho sa Slnko skladá a čo má spoločné s medom a čo s takým hnojom. Odpovede na tieto ale aj iné otázky sa dozviete v dnešnom vedátorskom podcaste.

Aká budúcnot čaká SARS-CoV-2?

Relevance: 2%      Posted on: 20. januára 2021

Čo sa pravdepodobne stane s vírusom SARS-CoV-2 keď dosiahneme komunitnú imunitu? Vírus zmizne? Zostane cirkulovať v populácii? Budeme mať lockdowny každú zimu? Tento týždeň vyšiel článok v časopise Science, ktorý sa snaží odpovedať na tieto otázky.

Počítačové simulácie posúvajú hranice poznania sveta

Relevance: 2%      Posted on: 25. septembra 2019

Keď sa opýtate fyzika, že ako sme na tom s poznaním sveta, povie, že vieme takmer všetko – poznáme Einsteinovu teóriu relativity, ktorá opisuje vesmír a objekty v ňom, a poznáme tzv. štandardný model, ktorý opisuje správanie hmoty. Nevieme, čo sa deje v jadrách čiernych dier, alebo ako vznikol vesmír – no fyzike sveta okolo nás rozumieme naozaj veľmi dobre. Presnejšie, poznáme dané rovnice. Žiaľ, je to iba polovica príbehu – poznať rovnice nestačí, treba ich vedieť aj riešiť. Obľúbený príklad je predpoveď zatmení Slnka verzus predpoveď počasia. Kým tie zatmenia vieme predpovedať na storočia dopredu, či zajtra zaprší je…

Prečo byť technorealistom

Relevance: 1%      Posted on: 18. septembra 2022

Existujú rôzne definície pojmu technooptimizmus. Slabá verzia hovorí, že technooptimizmus je presvedčenie, že technológie prinášajú viac dobra než zla. S touto definíciou by sa asi mnohí dokázali stotožniť, aj keď o tom, čo je dobré a sa vždy dá dobre pohádať. Silnejšia definícia hovorí, že technooptimizmus je presvedčenie, že technológie vyriešia všetky naše problémy. A to už je otáznejšie.

Evolúcia v laboratóriu

Relevance: 1%      Posted on: 9. októbra 2018

Evolúcia je fakt – podporený neuveriteľným množstvom najrôznorodejších dôkazov. Analýza DNA a vykopávky ukazujú ako sa život vyvíjal do dnešnej diverzity, no pri väčšine organizmov ju nemôžeme vidieť v akcii – podobne ako rast horských masívov, či posun kontinentov, prebieha evolúcia zväčša na škálach presahujúcich ľudské životy. Zväčša, no nie vždy. https://www.youtube.com/watch?v=plVk4NVIUh8 Video zobrazuje vývoj rezistencie voči antibiotikám v priebehu 11 dní. Takýto čas je pomerne dlhý z pohľadu baktérií, ktoré sa sa rozmnožujú na škále desiatok minút, no pôsobí len ako krátka zábavka v porovnaní s najznámejším experimentom týkajúcim sa evolúcie baktérie E. coli. Experiment LTEE (E. coli long-term…

Objaviť vesmír bez vesmíru

Relevance: 1%      Posted on: 20. novembra 2022

Predstavte si, že by v našej slnečnej sústave bola len Zem a Slnko. Žiaden Mesiac, kométy, asteroidy a ani ďalšie planéty. Najviac by sme asi pocítili absenciu práve Mesiaca, keďže ten nám je najbližšie – ide o silný zdroj svetla na nočnej oblohe, spôsobuje prílivy a cez ne vplýva na rotáciu Zeme.

Umelá inteligencia

Relevance: 1%      Posted on: 29. októbra 2019

Aká bude umelá inteligencia – dobrá či zlá? Chápanie termínu „umelá inteligencia“ sa za posledné desaťročia zmenilo. Ľudia si pod ním bežne predstavovali niečo mystické, záhadné a nebezpečné. Dnes sa pohľad na umelú inteligenciu mierne upravuje, ale nemôžem sa ubrániť pocitu, že je stále mierne nadhodnocovaná. Keď hovorí o umelej inteligencii odborník, často tým nemyslí z technického pohľadu nič špeciálne. Môže ísť napríklad „iba“ o také riešenie úloh a/alebo spracovanie údajov, ktoré sa nedajú dosiahnuť bežnou tzv. „predvídateľnou algoritmizáciou“ [*1]. Je to veľmi zjednodušený pohľad, ktorý sa snaží naznačiť len jednu jedinú vec: nie je umelá inteligencia ako umelá inteligencia.…

Šepkanie do ucha

Relevance: 1%      Posted on: 13. decembra 2022

Posledný týždeň sa zabávame tým, ako umelá inteligencia píše recepty na cestoviny s čokoládou, horory s Alfom či rapové texty. Nevychádzajú z nej majstrovské diela, no nie je to ani úplný nezmysel. A hlavne, ide len o tretiu generáciu, štvrtá už je na ceste – stačí si počkať sotva rok.

Tradície na Barboru

Relevance: 1%      Posted on: 4. decembra 2019

Barbora je ďalšia zo „stríg“, spájajú sa s ňou rôzne tradície; od Slovenska až na Blízky východ.

Ako správne písať o nepravdách?

Relevance: 1%      Posted on: 20. januára 2023

Predstavme si hypotetický svet, v ktorom vznikol zvláštny zvyk. Keď niekto klame, voláme ho klamár. Keď ale niekto klame a má pritom slipy naopak, voláme ho paklamár. Nepýtajte sa ma, ako k tomuto zvyku došlo – je to dlhá história sporov, vojen a hádok.

Chémia? Netreba sa jej báť.

Relevance: 1%      Posted on: 10. decembra 2019

Veľa ľudí tvrdí, že má vyslovne strach z chemikálií. Je opodstatnený?

Strach ako manipulačná technika

Relevance: 1%      Posted on: 17. februára 2023

Strach je jedna z najstarších vecí, ktorú dokážeme cítiť. Nebyť ho, asi by sme tu neboli. Ak by pracicavce sledujúc hynúce dinosaury nezostali zašité v norách, ak by jedinci homo sapiens vyzývali na pästné súboje dobovú megafaunou, ak by sa náš prapradedo nebál dráždiť hada bosou nohou – to všetko by viedlo k našej neexistencii.

Odtlačky prstov, asymetria a autizmus

Relevance: 1%      Posted on: 6. januára 2020

aktory, ktoré popri genetike zohrávajú úlohu pri vzniku autizmu sú potenciálne tie, ktoré spôsobujú asymetriu, ktorá sa dá detekovať cez odtlačky prstov a teoreticky tak mohli slúžiť ako biomarker

O tabuliach a ľuďoch alebo óda na kriedové tabule

Relevance: 1%      Posted on: 21. februára 2024

Kdesi som počul takú vec, že ľudia sú jediný druh na planéte, ktorý pozná koncept učenia. Iste, mláďatá všetkých druhov sa učia od svojich rodičov a niektoré im dokonca na to vedia vytvoriť podmienky. Ako keď mačka donesie svojim polomŕtvu myš. Ale jedine ľudia aktívne predávajú informácie od zručnejších k menej zručným. Všetky zvieratá sa učia, ale jedine my učíme. (V angličtine majú na tieto dve činnosti úplne iné slová – „to learn“ a „to teach“ – v slovenčine si musíme pomôcť zvratným zámenom.) A tu prichádzajú na scénu tabule. Tabule sú fantastický vynález. Asi preto, že jeden obrázok je…

Zábava, dopamín, riskovanie a iné problémy tínedžerov

Relevance: 1%      Posted on: 30. októbra 2020

Je jasné, že tínedžeri sú ochotní riskovať oveľa viac ako dospelý človek. Mohlo by sa zdať, že pozadie tohto problému je jednoduché, ako mladý tínedžer nemáte dosť životných skúseností na to aby ste si vedeli plne uvedomiť podstatu a následky svojich akcií. V skutočnosti však štúdie naznačujú, že adolescenti sú schopní vyhodnocovať potenciálne následky rovnako ako dospelák. Prečo sú teda tínedžeri ochotní riskovať viac ako dospelí?

Mefistove korálky

Relevance: 1%      Posted on: 23. decembra 2020

Faust chcel poznať všetko, čo sa dalo a tak uzavrel zmluvu s Mefistofelom. Cena bola nemalá – Faust diablovi prisľúbil svoju dušu. Obaja mali pocit, že robia dobrý obchod, že tomu druhému ponúkajú niečo bezcenné. Jeden z nich sa však mýlil.

Polovodič

Relevance: 1%      Posted on: 16. februára 2021

Polovodič. Každý jeden z nás to slovo už niekde počul. Všetci si buď pamätáme, alebo rýchlo dáme dokopy predstavu materiálu, ktorý je vlastnosťami kdesi medzi kovom, ktorý prúd vedie a izolantom, ktorý prúd nevedie. Odkiaľ sa táto ich nerozhodná vlastnosť vlastne berie? Čo je na týchto hračkách prírody také kúzelné? O koľko je náš svet s nimi pestrejší?

Vysvetliť to ako šesťročnému

Relevance: 1%      Posted on: 18. apríla 2021

Traduje sa taký Einsteinov citát: „Ak to nevieš vysvetliť šesťročnému dieťaťu, asi tomu nerozumieš dobre.“ Osobne to veľmi nemám rád, v ľuďoch to vzbudzuje dojem, že ak niečomu nerozumejú, tak je to chyba toho, čo im to vysvetlil. Zároveň tým klesajú nároky na porozumenie – kvantová fyzika sa možno dá prerozprávať veľmi zjednodušene, no môže tým zaniknúť jej esencia.

Príde tretia vlna?

Relevance: 1%      Posted on: 24. mája 2021

Táto otázka dnes máta mnohých. Sme z toho vonku alebo ide len o prestávku? Predvídať je ťažké, špeciálne budúcnosť. Keď na Slovensku skončila prvá vln(k)a a prišlo pokojné leto, mnohí varovali pred prílišným optimizmom a avizoli druhú vlnu – a tá naozaj prišla. Ako to mohli vedieť? A vieme rovnako predvídať ďalšiu vlnu aj teraz?

Prečo ľudia veria klamárom?

Relevance: 1%      Posted on: 17. apríla 2024

„Prosím vás, nepribral som?“ opýtate sa dvoch svojich kamošov. Prvý povie áno a druhý povie nie. Ktorému budete veriť?Asi tomu, ktorý vás v minulosti menej klamal, respektíve tomu, komu viac veríte, že vám povie nefiltrovanú pravdu, úprimnosť si predsa ceníme! Teda, aspoň si to radi nahovárame. V skutočnosti zohráva veľkú úlohu to, či je odpoveď, ktorú sme dostali, taká, ako sme očakávali.Ak máte pocit, že už prestalo pršať a opýtate sa, či ešte prší a dostanete dve rôzne odpovede, máte tendenciu veriť tej, ktorá potvrdzuje váš názor. Hovorí sa tomu konfirmačné skreslenie, no ak by sa niekto pýtal mňa, zaslúžilo by si to chytľavejší názov…

Kráľovná džungle

Relevance: 1%      Posted on: 24. septembra 2021

Ursula Graham Bower sa narodila do váženej britskej rodiny. Jej otec bol kapitánom vojnovej lode Royal Navy. Preto sa mu nezdalo nič čudné na tom, že začal Ursulu učiť všetko, čo by podľa neho mladá dáma mohla potrebovať. Strieľať. A ešte navigáciu, prežitie v divočine a prvú pomoc. To sa pochopiteľne nepáčilo Ursulinej mame. Poslala ju do dievčenskej internátnej školy, aby tam nadobudla skutočne dôležité zručnosti. Napríklad vyšívanie, umenie spoločenskej konverzácie a tanca. Cieľom bolo, aby Ursula zažiarila na debutantskom plese a našla si primeraného manžela.

Nebeská sféra

Relevance: 1%      Posted on: 26. júla 2023

Človek by čakal, že na konferencii s názvom Struny to budú samé struny, struny, struny. Nie je to tak. Prekvapivo sa veľká časť teórie venuje nie strunám samotným, ale niečomu, čo z nich vzišlo a v niektorých prípadoch s nimi súvisí len málo. Namiesto strún sa často opakuje iné slovo: dualita.Známa fyzika stojí na dvoch pilieroch: gravitácii a kvantovej fyzike. Hypotéza hovorí, že ku gravitačnej teórii existuje kvantová teória poľa, pomocou ktorej viete spočítať všetko dôležité. Takáto dualita funguje obomi smermi. Zatiaľ poznáme jednu situáciu, kde to funguje naozaj poriadne a dobre veciam rozumieme. Tento príklad sa volá AdS/CFT dualita a z tohto názvu asi tušíte, že sa tu…

História a tradície na Katarínu

Relevance: 1%      Posted on: 25. novembra 2019

Viete, prečo sa na Katarínu nesmeli používať kolesá a čo má spoločné so starými dievkami, koláčmi a nebodaj matematikou?

Obyčajné zázraky: Svet očami Vedátora

Relevance: 1%      Posted on: 29. júla 2022

Napísal som knihu, volá sa Obyčajné zázraky! Ja viem, asi už viete. Tento článok som chcel napísať po jej vydaní, no viete ako to chodí – človeku do toho skočí jedna vec, potom druhá a zrazu prejde takmer rok.

Ako vieme, že niečo zabralo?

Relevance: 1%      Posted on: 25. októbra 2021

„Toto si daj, ja som si to dal minule, hneď mi to pomohlo.“ Takéto – bežne dobre mienené – rady počúvame často. Majú však pár háčikov.

Kedysi som mal rád silný vietor

Relevance: 1%      Posted on: 7. augusta 2023

Predstavte si dovolenku pri mori. Večer sa prechádzate po promenáde a zočíte usmiateho pána sediaceho za kartónovou krabicou, ktorá predstiera, že je stánkom. Ponúkne vám hru, vstupné je jedno euro. Hodíte si kockou a ak padne šestka, získate dve eurá. Ak padne niečo iné, máte smolu.Hrali by ste takúto hru? Určite nie. Za šesť hier zaplatíte šesť eur, v priemere zarobíte dve.Vedľa je otvorený druhý, ehm, stánok. Ten ponúka dve eurá vždy, keď nepadne šesť.Hrali by ste teraz? Určite áno. Za šesť hier zaplatíte rovnako, no vyhráte v priemere desať eur – štyri môžu ísť do vrecka a za šesť hráte ďalej.Teraz si predstavte, že…

Ako môže zabíjať niečo tak malé a jednoduché ako vírus?

Relevance: 1%      Posted on: 6. mája 2020

Vírus je pár desiatok až stoviek kópií proteínov, ktoré obaľujú genóm. Niektoré, ako napr. koronavírusy, majú ešte aj lipidickú membránu, ktorá im poskytuje ďalšiu ochranu. Ako prenikne niečo takto jednoduché do vysoko sofistikovaných ľudských buniek? A ako to, že je SARS-CoV-2 tak úspešný? Na túto otázku teraz poskytol odpoveď článok, ktorý nedávno vyšiel v Nature. Keď vírus prvýkrát príde do styku s ľudskou bunkou, musí sa na ňu najprv zakotviť. SARS-1 aj SARS-CoV-2 sa na ľudskú bunku zachytia pomocou „spike“ proteínu, ktorý je na ich povrchu. Vírus si môžeme predstaviť ako malú guličku, v strede ktorej je ukrytý genóm. Táto gulička…

Vyhodili sme desať miliárd do vzduchu?

Relevance: 1%      Posted on: 29. decembra 2021

Webbov vesmírny teleskop úspešne vyštartoval a ako už býva dobrým zvykom pri veľkých vedeckých misiách, mnoho ľudí sa pýta, či to nie sú vyhodené peniaze.

Supervolič

Relevance: 1%      Posted on: 16. augusta 2023

Odborníci na voľby a prieskumy poukazujú na skutočnosť, že veľa ľudí na Slovensku sa rozhodne o voľbe tesne pred hlasovaním. To otvára príležitosť robiť namiesto systematickej kampane jedno veľké a dobre načasované teátro, ktoré dokáže zahrať na naše pudy a emócie.Prieskumy ukazujú, že mnoho voličov je teraz v situácii, kedy zvažujú viacero strán. Ako sa medzi nimi rozhodnúť racionálne? Ja pri voľbách rozmýšľam tak, že zvažujem dva faktory: 1. ako sú hodnoty strany zarovnané s mojimi, 2. do akej miery dokážu strany deklarované hodnoty presadiť. Kombináciou týchto faktorov získam odhad, že daná strana dokáže presadiť hodnoty, ktoré sú dostatočne zarovnané s mojimi. Ktorá strana to zvládne…

Znamienko krásy

Relevance: 1%      Posted on: 1. mája 2020

Znamienko krásy nie je meno ani jedného z objektov na zábere. Jeden sa volá NGC 4526 a druhý sa volá SN 1994D, preto som to chcel trochu obzvášniť.

James Nestor: Dych

Relevance: 1%      Posted on: 23. januára 2022

Dýchať vieme všetci. Teda, aspoň si to myslíme. Dýchať správne je umenie. Podľa Jamesa Nestora však ide o umenie zabudnuté, ktoré začíname pomocou vedy znovuobjavovať. Nestor napísal knihu, v ktorej šikovne prepletá základy fyziológie dýchania, svoje výpravy za odborníkmi a entuziastami, vedecké štúdie a historické anekdoty. Kniha je napísaná ľahkým perom, dobre sa číta, zvládnete ju jedným dychom. Hlavné posolstvo knihy je jasné a dobre odargumentované. Treba dýchať nosom a pomalšie. V niečom je to podobné, ako spanie. Veľká časť ľudí pri ňom chybuje a zdanlivo sa javí, že to nie je rozdiel. V skutočnosti sa však problémy plížia, kumulujú a môžu prerásť v niečo vážne. Už len kvôli…

Vo fyzike je (ešte stále) všetko po starom

Relevance: 1%      Posted on: 1. októbra 2023

Antihmota robí v gravitačnom poli presne to isté, čo obyčajná hmota. Zistili ľudia v CERNe. Poviete si: Veľká veda, však čo iné by mala robiť?! Nuž, mohla robiť takmer čokoľvek. A vlastne by sme boli radšej, keby aj čosi iné robila. Ale pekne poporiadku. Antičastice boli objavené v prvej polovici dvadsiateho storočia. Najskôr na papieri, ako riešenia rovníc pre obyčajné častice, ktoré si nikto neobjednal. A neskôr aj experimentálne. Dnes sú pevnou súčasťou nášho porozumenia svetu, ktorý na úrovni týchto základných stavebných kúskov hmoty popisuje teória s ohromne neoriginálnym názvom: Štandardný model elementárnych častíc. V ňom má každý druh častíc…

Chémia v počítači

Relevance: 1%      Posted on: 3. júna 2020

Chemikov si bežne predstavíme ako ľudí v bielych plášťoch, ktorí v laboratóriu miešajú farebné vodičky alebo im niečo vybuchuje. Napriek tomu, že chémia je experimentálna veda a väčšina chemikov naozaj pracuje v laboratóriu (ich vybavenie je však sofistikovanejšie ako nádoby na miešanie farebných vodičiek a k výbuchom dochádza len cielene), existuje kasta chemikov, ktorí sa laboratóriam vyhýbajú a chémiu skúmajú pomocou počítačov s cieľom vypočítať to, čo ich experimentálni kolegovia merajú.

Michal Lewis: Moneyball

Relevance: 1%      Posted on: 26. mája 2022

„Ja by som to vedel robiť lepšie!“ Takéto niečo bežne ľudia kričia na svoje televízory pri sledovaní športov. Takmer určite sa mýlia. V minulosti však to isté vykríkli experti na matematickú štatistiku keď sledovali poverčivosťou posadnutých baseballových manažérov a – čuduj sa svete – mali pravdu.

Pite vodu kvôli zdraviu

Relevance: 1%      Posted on: 2. októbra 2023

Rebríčku najobľúbenejších nápojov kraľuje voda. V závese za ňou sú káva, čaj, mlieko, sladené nápoje, alkoholické nápoje a šťavy a džúsy – presné poradia závisí od regiónu, kde sa pýtate.Niektoré z týchto nápojov sú v rozumnom množstve vnímané ako zdravé – ako káva či nesladený čaj – a iné ako nezdravé, napríklad alkohol či sladené nápoje. Všetky nápoje majú spoločnú jednu ingredienciu: vodu. Je zdravá samotná voda?Nápoveďou je zloženie ľudského tela. Z asi 60% sme tvorení z vody. Pomáha regulovať teplotu nášho tela, prenáša živiny, zbavujeme sa pomocou nej časti odpadových látok, lubrikuje kĺby, zvlhčuje tkanivá, chráni orgány. Dosť dobré, nie?Preto je možno prekvapivé, že sa ľudské telo…

Objavili sme tmavú hmotu?

Relevance: 1%      Posted on: 19. júna 2020

Hviezdy, planéty, asteroidy, medzihviezdy plyn a čierne diery – toto všetko tvorí len malý zlomok hmoty v našom vesmíre. Zbytok tvorí niečo, čoho nedokážeme vidieť, vidíme len gravitačné pôsobenie, voláme to „tmavá hmota“. Tmavá hmota má svoje odtlačky v reliktovom žiarení, tichom šume vesmíru, ktoré sa v ňom šíri doteraz. Stimulovala tvorbu galaxií, drží ich pokope, spôsobuje gravitačné šošovkovanie.

Šikmé plochy a strmé kopce

Relevance: 1%      Posted on: 27. júla 2022

„Prosím ťa, pridáš jeden stupeň? Je mi chladno.“ „Zbláznil si sa? Najprv jeden, dva, potom desať, sto, tisíc a všetci tu zhoríme do tla!“ Takáto konverzácia vám určite príde absurdná. Pritom ju, v mierne kamuflovanej podobe, vídame bežne.

Neveriť nikomu?

Relevance: 1%      Posted on: 23. októbra 2023

V predošlom príspevku sme sa zaoberali otázkou, ako zistiť, že niekto expertízu finguje. Často prichádzame do kontaktu s niekým, koho do istej miery nepoznáme. Kontakt môže byť všelijaký – preberáme informácie na Instagrame alebo uzatvárame obchod. Nie je bezpečná stratégia neveriť nikomu?V skratke: nie. Dôvodom je fakt, ktorý sa na prvý pohľad prieči matematike. Jedna a jedna totiž môžu byť viac, než dva. Táto nerovnosť je základom spolupráce. Ak vie napríklad Janko dobre piecť a Marienka dobre robiť marketing, tak spolu predajú aj desaťkrát viac koláčov, ako by to dokázal každý zvlášť. Nemusí ísť len o obchodné záležitosti. Janko ovládal…

Prečo nie je studené drevo studené?

Relevance: 1%      Posted on: 8. januára 2021

„Nesadaj si na ten chladný betón, prechladneš! Sadni si na lavičku.“ Takúto vetu si vypočulo aspoň raz asi každé dieťa. Dobre mierená rada však mohla viesť k zmätku, ktorý sa v jeho hlave prejavil na jednej z prvých hodín termodynamiky. Tam sa totiž od pani profesorky študenti dozvedia, že teplota telies sa pri tepelnom kontakte vyrovnáva a po dostatku času nastane tepelná rovnováha.

Mýlil sa Einstein?

Relevance: 1%      Posted on: 1. septembra 2022

Predstavy ľudstva o tom, ako funguje vesmír, vznikali od počiatku vekov. Na exaktnosti nabrali asi pred storočím, keď Albert Einstein sformuloval svoju teóriu gravitácie. Tá opisuje gravitačnú silu ako prejav zakriveného časopriestoru. Vraví sa, že nahradil teóriu od Newtonova, no možno je presnejšie povedať, že ju rozšíril – keďže Newtonova teória je súčasťou tej Einsteinovej.

Lisa Barrett: How Emotions Are Made

Relevance: 1%      Posted on: 9. januára 2019

Lisa Barrett vedie obrovské a úspešné psychologické laboratórium. Výsledky práce nielen jej tímu, ale aj tímov z celého sveta, majú dôsledky a závery, ktoré majú na oblasť psychológie (emócií) taký dopad, ako mala Einsteinova teória na oblasť gravitácie – prekopáva ju od základov.Kniha začína vykoreňovaním starých predstáv – ukazuje, že emócie v nás nie sú naprogramované, v našich mozgoch neexistujú centrá odpovedajúce jednotlivým emóciám, ktoré v prípade stimulu vyvolajú príslušnú fyziologickú odozvu. Rovnako emócie nie sú univerzálne a nefungujú rovnako všade na svete. Podľa zistení funguje mozog inak, než je bežná predstava impulz–spracovanie–odozva. Mozog robí predpovede, ktorými sa snažili vysvetliť…

(Ne)zabudnite na ambróziu

Relevance: 1%      Posted on: 19. decembra 2023

Začnime tým, že ambrózii povieme tri pekné veci. Pôvodní americkí obyvatelia ju hojne využívali, napríklad na dezinfekciu kože. Pekne vonia (vraj). A dobre sa množí.No dobre, ten posledný bod je vlastne nie je až taký pekný. Ambrózia sa vďaka ľudskej aktivite pomerne rýchlo rozšírila po Európe, asi 160 rokov potom, čo sa sem dostala z Ameriky. Zmena stavebnej činnosti, režimu poľnohoshodárenia a klimatická zmena jej vytvorili vhodné podmienky na šírenie. Nájdeme ich pri cestách, za poliami či na záhradách.Toto by bol asi viac-menej úplný sumár toho, čo by vás mohlo zaujímať o ambrózii a vy by ste na ňu mohli…

Prečo sa niečo stalo?

Relevance: 1%      Posted on: 17. januára 2021

„Prečo sa to stalo?“ Toto je otázka, ktorú si kladieme často, bežne je však ťažké dopátrať sa odpovede. Napríklad: prečo ma bolí hlava? Málo som pil? Alebo som včera veľa pil? Zle sedím za počítačom? Alebo niečo úplne iné? Ak nemáme jasnú príčinu – napríklad, že som práve búchal hlavou o stenu – tak je ťažké nájsť správne vysvetlenie.

Earendel: (možno) najstarši známa hviezda vo vesmíre

Relevance: 1%      Posted on: 14. septembra 2022

Tesne pred začatím pozorovaní Webbovým teleskop si ten Hubblov stihol uchmatnúť ďalší rekord. Ako sme zistili, pozoroval – možno – najstaršiu známe hviezdu. Existovala asi 900 miliónov rokov po Veľkom tresku a za bežných okolností by ju nebolo vidno. Mali sme však šťastie, medzi ňou a nami sa nachádza silná gravitačná šošovka, ktorá nám ju na oblohe zosilnila.

Kde sa vzali mená kontinentov?

Relevance: 1%      Posted on: 30. septembra 2019

Problém s určovaním starých názvov je skutočnosť, že ak sa dve veci na seba podobajú, neznamená to automaticky, že spolu súvisia a majú spoločný pôvod. (Podobne ako sa delfíny na prvý pohľad podobajú na ryby, no v skutočnosti sú cicavce.) V etymológii je nevyhnutná istá miera viac či menej opodstatnenej domýšľavosti, no aj tak sa dá bežne pôvod slov a názvov zredukovať na pár najlepších kandidátov. Všetci ste asi počuli o pôvode názvu Európy, v gréckej mytológii to bola dcéra fenické kráľa Agenora (Fénixa) na ktorej aplikoval Zeus veľmi tvorivé metódy dvorenia. V skutočnosti však názov kontinentu vychádza z gréckeho…

Fyzika pretekárskych vozov

Relevance: 1%      Posted on: 19. marca 2022

Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…

Prečo sneh nehorí?

Relevance: 1%      Posted on: 8. apríla 2021

Keď som videl, ako sa nedávno po amerických internetoch šíril hoax, že sneh v Texase je falošný a ide o sprisahanie vlády – neviem, nerozumiem tomu, nepýtajte sa ma na detaily – tak som sa len uchechtol. To sa predsa u nás stať nemôže. Podobne, ako k nám prenikla západná móda a hudobný vkus, k nám však prenikol aj tento nezmysel.

Liečivé kamene nefungujú

Relevance: 1%      Posted on: 1. októbra 2019

Biely achát na rakovinu, fluorit na mozgové poruchy, ruženín proti depresiám a tyrkys na rozpustenie negatívnej energie. Ja viem, asi vás neprekvapím, keď poviem, že nič z toho nefunguje. Liečivé kamene vychádzajú z mýtov o fungovaní ľudského organizmu a aj napriek tomu, že nemajú žiadnu oporu vo vede (práve naopak), každých pár rokov naberú na popularite. Nebyť toho, že sa na nich snažia priživiť aj veľké značky, nestáli by ani za komentár. V jednom sú však užitočné – poukazujú na chyby, ktorých sa pri rozmýšľaní o svete dopúšťame. Ako liečivé kamene fungujú? Kúpite si kameň, priložíte na telo, prípadne nosíte na…

Stále to nie je ono

Relevance: 1%      Posted on: 28. februára 2024

„V tichom šepote vetra sa skrýva pieseň prírody, odhaľujúca krásu každého okamihu.“ Takto mi odpovedal ChatGPT, keď som ho poprosil, aby napísal jednu peknú krátku vetu. Znie to ľudsky? Postupne sme si na výstupy umelej inteligencie zvykli a väčšina by asi povedala, že je to dobré – ale stále to nie je ono.Tento efekt – „stále to nie je ono“ – sa volá efekt umelej inteligencie alebo Teslerov teorém: „Umelá inteligencia je to, čo sa ešte nepodarilo.” A teda keď sa to už podarilo, tak to už to nie je umelá inteligencia. Výskumníci si všimli, ako pred umelou inteligenciou neustále…

Menej (argumentov) je niekedy viac

Relevance: 1%      Posted on: 21. apríla 2021

Posledné, čo potrebuje Einsteinova teória relativity, je ďalší dôkaz. A predsa, spozorujeme hviezdu ako oblieta čiernu dieru veľmi špecifickým spôsobom a mierne nadšene zvoláme: „Prešla ďalším testom!“ Je to v poriadku, vo vede ďalší dôkaz nikdy nezaškodí. V diskusii však môže.

Vysokoškolské sado-maso

Relevance: 1%      Posted on: 4. mája 2023

Párkrát som zachytil takúto výmenu. Najprv niekto povedal, že nejaká škola za veľa nestojí. V reakcii sa ozval jej absolvent a povedal: „Akože, je to ťažká škola, ja som sa dosť nadrel!“ Myslím, že takýto pohľad je nesprávny.

Legendárna lepiaca páska

Relevance: 1%      Posted on: 19. októbra 2019

„Americká“ strieborná lepiaca páska (duct tape.) Pozná ju každý. Viete však, že tiež vznikla na objednávku armády? V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia už existovali skoro všetky bežné lepiace pásky. Papierová maliarska, celofánová priesvitná, textilná náplasť „leukoplast.” Strieborná páska však vznikla až vďaka jednej ustaranej mamičke. Počas druhej svetovej vojny, keď Američania potrebovali vodotesne zabaliť muníciu, tak ju uložili do bední, tie potom zavoskovali a prelepili papierovou lepiacou páskou. Z pásky visel voľný koniec, za ktorý sa malo trhnúť a tým bedňu otvoriť. Ale smotanu do kávy sme otvárali každý. Aj pri granátoch sa často stávalo, že sa papierová páska roztrhla…

Záhada obdareného potkana

Relevance: 1%      Posted on: 15. marca 2024

Vedecké poznanie je hlboké. Roky študujete, diskutujete, prežúvate myšlienky. Spravíte sofistikovaný experiment a postupne, jedno po druhom, overujete všetky možné vysvetlenia javu. Napíšete článok, každá veta má svoje miesto, vážite každé jedno slovo a všetky tvrdenie si viete obhájiť. Niektoré vedecké texty patria k najimpozantnejším dielam ľudského myslenia.Umelá inteligencia je, naopak, dobrá v bľabotaní. Dostať z nej niečo, čo je dlhé a má hlavu a pätu, pôsobí rozumne či inovatívne, sa dá len po veľkom snažení; hĺbku dokáže zatiaľ skôr iba predstierať.Keď sa ma na jednej besede spýtali, či sa neobávam, že ma ako vedca čoskoro umelá inteligencia nenahradí, tak…

Blíži sa nová fyzika?

Relevance: 1%      Posted on: 5. mája 2021

V prekvapivo krátkom čase sa objavili dve podobné správy: časticový experiment sa výrazne odlíšil od teoretickej predpovede. Rôzne stránky vydali články s fantastickými nadpismi ako ‚Objavili sme novú silu’ alebo ‚Blíži sa nová fyzika‘. Tieto správy asi veľmi nesadli ľuďom, ktorí s fyzikou bojovali celú strednú školu: „Prosím? Ďalšia fyzika? To nemyslíte vážne!“ Sú tieto tvrdenia opodstatnené?

Prečo sa tak bojíme medveďov?

Relevance: 1%      Posted on: 17. júla 2023

Predstavte si, že vám dám na výber z dvoch zlých možností. Ste uväznení v labyrinte a von vedú dve chodby. V prvej chodbe je 2% pravdepodobnosť, že sa spustí pasca, chodba sa zatopí vodou a utopíte sa. V druhej chodbe máte 3% pravdepodobnosť, že sa vypustí plyn, ktorý vás najprv uspí a potom usmrtí. Ktorou chodbou sa pokúsite ujsť?Ak je úloha zadaná takto matematicky, tak si vyberiete možnosť prvú – čísla sú jasné. Ukazuje sa však, že ak na podobnú situáciu narazíte v praxi, oveľa viac sa budete báť vkročiť do prvej chodby. Jednoduchý príklad: „Bál som sa tam ísť…

O záporných a celých číslach

Relevance: 0%      Posted on: 24. januára 2020

Záporné čísla nám prídu ako úplne prirodzená vec. Prekvapivo, ešte pár storočí dozadu sa Európanom vôbec nepáčili. Zvyšok sveta ich však veselo využíval. Hádajte kde.

Kompenzačný fond na odškodnenie negatívnych dopadov očkovania

Relevance: 0%      Posted on: 11. januára 2021

Dnes si vysvetlíme kompenzačný fond prostredníctvom myšlienkového experimentu. Predstavte si hypotetickú situáciu. Celé Slovensko si sadne za jeden obrovský stôl a ideme sa pokúsiť vyriešiť aktuálnu pandémiu. Naším hlavným bodom porady je prísť s plánom, ako zastaviť pandémiu.

Chceme jedlo bez chémie?

Relevance: 0%      Posted on: 8. decembra 2021

„Fuj, však to je samá chémia!“ Ak neštudujete biológiu buniek, tak túto vetu asi počúvate hlavne v súvislosti s jedlom. Ak máte ostrejší jazyk, tak viete kontrovať: „A čo chceš jesť, vákuum?“

(Kedy) príde fúzna energia?

Relevance: 0%      Posted on: 21. decembra 2022

S gravitačnými vlnami to bolo takto. Najprv nikto netušil, že by mali existovať, boli isté podozrenie, no pevné základy položila až Einsteinova teória gravitácie. V nej sa, cez isté peripetie, podarilo ukázať, že by gravitačné vlny mali existovať – no myslelo sa, že robia buď nič alebo takmer nič.

Môj vlastný horoskop

Relevance: 0%      Posted on: 2. januára 2024

Rok sa s rokom stretol a to mnohých ľudí navnadí k prečítaniu si horoskopov. Ako obetavý popularizátor vedy som sa rozhodol prečítať si svoj. Nie taký na rok 2024, ale taký ten celkový, že či na mňa sedí – ťažko by som predsa overoval horoskop cez veci, čo sa ešte nestali, no nie?Znamenie som váha, niektorí z vás ma poznáte, tak môžete posúdiť, či to platí.„Je dieťaťom šťasteny. Vyžaruje maximálnym optimizmom a pre neobyčajný cit pre to, ktoré vznešené ideály naozaj možno zrealizovať, mu spravidla všetko vyjde podľa plánov. V spoločnosti jeho šarm, duchaplnosť a vtip jednoducho nemožno prehliadnuť. S udatným srdcom brojí proti…

Prečo sú niektoré diamanty farebné

Relevance: 0%      Posted on: 6. októbra 2019

Všetci dobre vieme, že diamanty sú tvorené uhlíkom, ktorý sa pod obrovským tlakom (a teplotou) stlačil do kompaktnej a extrémne pevnej mriežky. Z tohto pohľadu by mali všetky diamanty vyzerať rovnako, byť rovnako priesvitné – majú rovnaké chemické zloženie (aj priestorové usporiadanie mriežky). Ako je možné, že niektoré sú farebné? Časť z nich je farbená umelo, no aj v prírode nájdete (s kopou šťastia) obrovské množstvo rôznych farieb. Čomu diamanty za svoju farbu vďačia? • Žlté diamanty získavajú svoju farbu vďaka drobnej prímesi dusíka.• Hnedé diamanty sú dôsledkom poruchy (posunom) kryštalickej mriežky. Pod veľkým tlakom sa dajú napraviť (vybieliť). Podobne…

Čísla, ktoré naprávajú kosti (a bonusová hádanka)

Relevance: 0%      Posted on: 19. apríla 2020

V poslednej dobe sme tu písali o všelijakých číslach – prirodzených, celých, reálnych, komplexných, … Bolo by však nespravodlivé nespomenúť niektoré iné zaujímavé triedy čísel, ktoré sa vyskytujú pri riešení mnohých problémov.

Nové zaujímavé výsledky z CERN-u

Relevance: 0%      Posted on: 31. marca 2021

Pred pár dňami experiment LHCb (Large Hadron Collider beauty) z CERN-u zverejnil nové výsledky. Tie môžu predstavovať prvý signál novej fyziky za Štandardným modelom, ktorý už takmer 50 rokov úspešne opisuje fyziku mikrosveta. V čom spočíva nesúlad nameraných dát so Štandardným modelom?

Fejková veda: Kúpené autorstvo

Relevance: 0%      Posted on: 27. apríla 2022

Viete, ako rozoznáte dobrého vedca od zlého? Niekedy je to zložité, mnoho skvelých vedcov bolo počas svojich životov bez povšimnutia, ich príspevok sme ocenili až po rokoch. A mnoho vedcov získalo dobré miesta vďaka svojím kontaktom či iným vplyvom, ktoré s ich vedeckými výkonmi až tak nesúvisia. Klasický prístup, ako niečo klasifikovať, je priradiť tomu číslo. Napríklad vedcom priradíme počet odborných štúdií, ktoré odpublikovali a podľa toho ich zoradíme. Kto je v rebríčku vysoko, dostane grant či pozíciu, kto je nízko, ten má smolu. V mnohých prípadoch to môže fungovať, dobrí vedci sú naozaj aktívni a publikujú hojne. Vytvára to však jeden očividný problém – tlačí…

Oberte umelú inteligenciu o prácu

Relevance: 0%      Posted on: 30. apríla 2023

Keď umelá inteligencia tvorí text, pozrie sa, aké ďalšie slovo pasuje najlepšie. Niekedy však vyberie iné – druhé najlepšie, tretie či dokonca štvrté. Keď jej teda položíte tú istú otázku dvakrát, nedostanete identické odpovede. Táto kombinácia poriadku a chaosu vedie k výsledkom, ktoré sú často na nerozlíšenie od ľudských. Na rozdiel od ľudí to však jej trvá iba zlomok sekundy. Aktuálne je najznámejší veľký jazykový model Chat GPT. To, čo stráca na kvalite, doháňa rýchlosťou. A vďaka tomu otrasie trhom práce skôr, než poviete robot.

Čo bolo skôr: gram, meter alebo sekunda?

Relevance: 0%      Posted on: 27. októbra 2019

Merné jednotky a ich príbeh Táto otázka znie možno trochu zvláštne, merné jednotky ktoré používame považujeme za úplnú samozrejmosť. Hollywood nám však pravidelne pripomína, že existujú aj iné možnosti. Vždy, keď počujeme hrdinov vo filme udávať spotrebu auta v míľach na galón, v duchu si povzdychneme, že aspoň ten čas merajú v sekundách a nie vo výdychoch bizóna. Kde sa naše jednotky vlastne vzali? Kedy v histórii nastal ten moment, kedy niekto poťažkal malý kameň a povedal: ‚‚Hľa, toto je desať deka.‘‘ A ktorá z našich základných jednotiek bola vlastne prvá? S kilogramom je to jednoduché, je definovaný ako liter…

Problémy tisícročia: „lepidlové guličky“

Relevance: 0%      Posted on: 16. júla 2020

Možno ste počuli o takzvaných „Problémoch tisícročia“. Ide o sedem dôležitých a náročných úloh v matematike, za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúka Clayov matematický inštitút milión dolárov. Momentálne skóre je takéto: jeden vyriešený (Poincarého hypotéza) a šesť otvorených. Jedným zo zatiaľ nevyriešených problémov je takzvaná „Existencia Yangovej-Millsovej teórie a hmotnostná medzera“. O čo ide?

Čo je to signál?

Relevance: 0%      Posted on: 27. júla 2021

V každodennom živote sa stretávame so slovom signál. Mám dostatočný signál na telefonovanie? Vodič v aute mi bliknutím svetiel dal signál, že môžem prejsť cez prechod. Tu začína byť zrejmé, že signály majú niečo spoločné s informáciou. Najrozšírenejšia definícia nám hovorí, že signál je nositeľom informácie. Kde všade sa stretávame so signálmi a ako s nimi pracujú počítače, to sa pokúsim vysvetliť v nasledujúcom texte.

Konferencia nie je dovolenka. Ale aj tak stojí za to.

Relevance: 0%      Posted on: 25. septembra 2022

Po týždni som sa vrátil z vedeckej konferencie na Korfu. Celý jej názov som by si musel googliť, všetci v komunite to volajú jednoducho „Korfu“; každému z fachu je jasné, kde sa vidíte. Už som o tom písal pred rokom, no pokojne sa rád zopakujem – nech ľudia vidia, prečo sú takéto akcie pre vedu dôležité a že aj keď som sa trochu opálil, rozhodne to nebola dovolenka.

Troluje nás vesmír?

Relevance: 0%      Posted on: 8. augusta 2023

Na zozname vecí, ktoré by mohol objaviť Webbov vesmírny teleskop som mal všeličo: prastaré galaxie, prvé hviezdy, známky mimozemského života. Nový záber ma aj tak prekvapil. Zobrazuje otáznik o rozmere galaxie.Keď som ho videl prvýkrát, myslel som, že ide o fotomontáž. Deformácie obrazu galaxií sú bežné, typicky však nemajú sofistikovanú štruktúru – pripomínajú napríklad oblúk. Tu vidíme oblúk, ktorý sa láme a zároveň má oddelenú časť. To by ste sa so šošovkou natrápili.O čo ide naozaj zatiaľ nevieme s úplnou istotu, s najväčšou pravdepodobnosťou však pozorujeme zrážku dvoch galaxií, ktorá má často chaotickú povahu a na – vesmírne – krátky čas dokáže vytvoriť kadejaké tvary.Zrážky galaxií sú…

Ako funguje Slnko?

Relevance: 0%      Posted on: 5. februára 2020

Každú sekundu Slnko vyžiari energiu na úrovni 90 miliárd megaton TNT, teda 384 yottawattov. Táto hodnota sa počas života Slnka mení, no stále sú to podobne šialené hodnoty. Odkiaľ Slnko čerpá túto energiu, ktorá v konečnom dôsledku poháňa aj (takmer) všetok život na našej planéte?

Evolúcia (s rúškom) pod nosom

Relevance: 0%      Posted on: 13. januára 2021

Zo zlej situácie si treba vedieť vždy zobrať niečo dobré. Jeden z lepších aspektov pandémie koronavírusu je, že budeme mať navždy poruke príklad evolúcie v praxi.  Pre vznik evolúcie potrebujeme len pár základných ingrediencií. Potrebujeme niečo, čo sa môže množiť. Množenie však nie je dokonalé, je s chybami – mutáciami. Mutácie môžu spôsobiť, že toto niečo bude v okolitom prostredí fungovať lepšie alebo horšie. Naschvál používam neurčité slovo „niečo“, lebo takýto postup funguje pri evolúcii vírusov, žiráf či špeciálnych počítačových programov. Práve vírusy sú skvelým ilustračným príkladom, keďže ide o relatívne jednoduché entity s veľmi obmedzenými vlastnosťami. Konkrétne koronavírus je tvorený genetickou informáciou vo forme…

Narazí do nás Andromeda?

Relevance: 0%      Posted on: 14. decembra 2021

Kedysi dávno, keď sa ešte celé dni drelo na pánskom a na dupnutie na hrdzavý klince sa zomieralo, sme si mysleli, že to, čo vidíme nad hlavou, tvorí celý vesmír.

Ale tak sme to robili vždy!

Relevance: 0%      Posted on: 4. januára 2023

Ruku hore každý, kto si za posledné týždne vypočul ako protiargument, že: „Ale tak sme to robili vždy!“ Kontext mohol byť rôznorodý: hrozienka v kapustnici, strieľanie petárd či jedenie mäsa.

Kedy sa budú prepisovať učebnice?

Relevance: 0%      Posted on: 31. januára 2024

Občas sa do popularizačného článku napíše, že „tento objav prepíše učebnice“. Bežne sa tak nestane a je otázne, prečo ľudí táto informácia vlastne zaujíma, keďže už asi aj tak žiadne učebnice čítať nebudú. Možno kvôli pocitu, že: „Síce neviem, čo sa učí v škole, ale je to fuk, lebo to už neplatí.“ No, neviem.Máloktorý objav je naozaj natoľko významný, že by nás prinútil prepísať učebnice. Keď tak, niečo do nich dopíšeme. Napríklad o novom type polovodičov či detekcii gravitačných vĺn. Áno, sem tam sa niečo škrtne, ale zriedka a nikdy nie len tak.Zamyslel som sa, či existuje nejakého pozorovanie či výsledok experimentu, ktorý by…

Čo kŕmi Amazonský prales?

Relevance: 0%      Posted on: 6. októbra 2019

Amazonský prales práve bojuje s najhoršími požiarmi za dlhú dobu a ľudia sú právom zdesení. Okrem toho, že ho voláme ‘pľúca Zeme‘ [1,2], ide o najväčší tropický prales (plocha 5 miliónov kilometrov štvorcových). Je domovom pre stovky druhov cicavcov, plazov a obojživelníkov, tisíc(e) druhov vtákov či rýb, desaťtisíce druhov rastlín a milióny druhov hmyzu! Na svete sú asi 3 bilióny stromov, z toho 400 miliárd práve tu [3-5]. Čo umožňuje takúto šialenú biodiverzitu? Kde sa v Amazonskom pralese berú potrebné živiny (ktoré dažde a záplavy zmývajú)? Určite o tomto mieste poznáte množstvo zaujímavých faktov, no táto vec je pre mňa…

Čísla, ktoré nevieme vypočítať

Relevance: 0%      Posted on: 29. apríla 2020

V živote stretneme všelijaké čísla. Malé, veľké, kladné, záporné, celé, zlomky, odmocniny, imaginárne čísla, ale i takých špekulantov ako pí alebo Eulerovo číslo. Väčšina z nich má jednu spoločnú vlastnosť – vieme ich napísať.

Koľko je 10% zo sto?

Relevance: 0%      Posted on: 13. apríla 2021

Sean Caroll, výborný teoretický fyzik, popularizátor fyziky a zároveň občasný hráč pokru vravieva, že bežne ľudia rozlišujú len tri pravdepodobnosti: 0%, 50% a 100%; alebo ľudovo povedané: nikdy, občas a vždy. Ako to však už v živote chodí, prehnané zjednodušovanie škodí.

Ako sa nenechať klamať číslami?

Relevance: 0%      Posted on: 4. mája 2022

Život sa riadi číslami. Je výrazne iné zarábať 1000 a 3000 eur, je rozdiel prijať za deň 1000 a 3000 kilokalórií. Číselný rozdiel môže predstavovať hranicu medzi úspechom a neúspechom. Je teda rozhodujúce sa v číslach vedieť zorientovať. To je však problém – čísla mnohí nemajú radi.

Rozhovory so strojmi: na kontexte záleží

Relevance: 0%      Posted on: 23. mája 2023

Asi ste už počuli o umelej inteligencii 🤖. Napríklad také četboty – môžete s nimi viesť konverzáciu a ony budú poslušne plniť vaše priania. Poradia vám recept na mrkvový koláč, naprogramujú stránku, preložia a zosumarizujú článok. Spýtal som sa teda četbota ChatGPT, koľko percent mozgu využívame - je známy mýtus, že je to len 10%, aj keď v skutočnosti ho vždy využívame celý. Výsledok vidíte na obrázkoch: v jednej konverzácii četbot odpovedal pravdivo, v tej druhej nepravdivo. Ako to, keď som v obidvoch prípadoch položil tú istú otázku? Kostrou ChatGPT je jazykový model GPT, ktorý, rovnako ako všetky ostatné súčasné…

Halloween, Dušičky a Samhain

Relevance: 0%      Posted on: 31. októbra 2019

Dnes je Halloween, ktorý popisuje slovenská Encyclopaedia Beliana ako „americký sviatok, predvečer a noc z 31. októbra na 1. novembra pred Sviatkom všetkých svätých.“ Nie je to presné, v skutočnosti však ide o sviatok, ktorý vznikol a vyvíjal sa v Európe už pred vyše tisícročím. Prvou indíciou je hneď samotný staro-anglický názov, Halloween je skrátená forma „All Hallows' Evening“, čiže „predvečer všetkých svätých“. Ešte staršie meno tohto pôvodne galského sviatku je však Samhain. Okolo desiateho storočia sa v Írsku delil rok na štvrťroky, z ktorých každý začínal významným dňom (tzv. quarter days). Ich názvy sú Imbolc (1. február), Beltaine (1.…

Matematický dôkaz nezmyselnosti konšpiračných teórií

Relevance: 0%      Posted on: 21. júla 2020

Ak ste odvážneho ducha, tak ste sa už niekedy dostali do prieku so zástancom konšpiračnej teórie. Často vedie diskusia do takejto slepej uličky. Vy poviete, že proti jeho názoru stoja tvrdenia vedcov a on odpovie, že aj oní sú v tom zaplatení. Odborná komisia? Tá v tom lieta tiež. Všetky vlády, úradníci, akademická obec. Jednoducho všetci, čo tvrdia niečo iné, než konšpiračná teória.

Sú elitné školy elitné?

Relevance: 0%      Posted on: 3. septembra 2021

Občas sa na internete objaví zbierka na školné pre študenta či študentku, ktorí sa dostali na elitnú školu, no nemôžu si ju dovoliť. Ok. Minule sa však objavila takáto zbierka s dodatkom, že táto elitná škola je jediná šanca, ako môže robiť svoju vysnívanú prácu. Tak to teda nie.

Vedatour S3E2

Relevance: 0%      Posted on: 28. septembra 2022

Druhé tohtoročné stretnutie pri prednáškach slovenských vedcov a vedkýň. Stretneme sa v utorok 11. 10. od 19:30 v UniK Mlyny v Mlynskej doline v Bratislave. Môžete sa tešiť na:- Michala Valka z Deep Mind,- Barboru Konečnú z Lekáskej fakulty UK,- Tomáša Vinářa z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Michal Valko bude rozprávať na tému strojového učenia s využitím metódy “boostrap by latents”. Vysvetlí nám, čo táto nová paradigma znamená pre samokontrolované učenie, najskôr na príklade použita pre rozpoznávanie obrázkov, ktoré využíva dve navzájom spolupracujúce neurónové siete. Potom nám povie o rozšírení tejto metódy, ktorú použili na rôzne aplikácie v…

Supravodič LK-99 nefunguje, veda áno

Relevance: 0%      Posted on: 18. augusta 2023

Toto leto mala vedecko-technologická komunita zaujímavú zábavku – sledovať overovanie možného supravodiča pri izbovej teplote, LK-99. Koncom júla oznámila kórejská výskumná skupina, že materiál LK-99 ukazuje prudký pokles elektrického odporu pri istých teplotách a zároveň, že sa dokáže vznášať. Magnetická levitácia je jedným z typických znakov supravodičov.Komunita bola skeptická. Po prvé, takýchto oznanov tu už bolo. Po druhé, nešlo o recenzovanú štúdiu; skôr len o správu. No a po tretie, výskum supravodivosti je postupný – tu však došlo k obrovskému skoku. Za mesiac sa podarilo celú situáciu rozbiť na drobné a ukázať, že síce má LK-99 nejaká zaujímavé vlastnosti, no…

Kde sa vzala Mikulášska tradícia?

Relevance: 0%      Posted on: 6. decembra 2018

Predstavte si, že žijete v zahraničí a snažíte sa niekomu vysvetliť, že prečo vás dnes ráno čakala v topánke čokoládka: ‚‚No vieš, u nás chodí Mikuláš, ktorý sa podobá na Santu, no a on dal kedysi dákym deťom peniaze, aby neboli odkázané na prostitúciu. A ten Mikuláš ma dnes meniny, vieš, u nás má každé meno svoj špeciálny deň, a teda na svoje meniny nám tiež dáva čokoládku – akože odmena za to, že sme boli dobrí. A niekedy s ním chodí aj čert, niečo ako diabol, ktorý ti tam nechá uhlie a cibuľu, teda ak si bol zlý.” Garantujem…

Je zlomkov viac ako prirodzených čísel?

Relevance: 0%      Posted on: 12. februára 2020

Nedávno sme hovorili o nekonečne a ako príklad sme si uviedli množinu prirodzených čísel (1, 2, 3, ...). Tvrdili sme však, že existujú aj „väčšie“ nekonečná, resp. väčšie množiny. Vieme nájsť nejaký jednoduchý príklad? Skúsme napríklad zaloviť medzi číslami.

Prečo nám voda krčí kožu na dlaniach?

Relevance: 0%      Posted on: 21. januára 2021

Píše sa rok 2002 a ľudia boli na Mesiaci už tak dávno, že na to skoro zabudli. Hubblov teleskop robí snímky ďalekého vesmíru, Veľký hadrónový urýchľovač, v ktorom bude odhalený Higgsov bozón, je práve vo výstavbe, čoskoro bude zmapovaný celý ľudský genóm. Žijeme v dobe divov, mnohé veľké záhady sú vyriešené, pri ďalších sme na najlepšej ceste. Jedna záhada však pretrváva. Prečo keď sa zabudneme vo vani, tak sa nám tak smiešne pokrčí koža na dlaniach a chodidlách?

Vykrajovanie medovníkov je veľká veda

Relevance: 0%      Posted on: 31. decembra 2021

Postup poznáte. Vyvaľkáte cesto a vykrojíte medovníky. Dosť vám toho zostalo a tak všetko cesto zhrniete dokopy, trochu pomiesite a znovu rozvaľkáte. Je to otravná činnosť a tak rozmýšľate, ako optimálne vykrajovať tak, aby medzi vykrojenými kúskami zostalo čo najmenej prázdneho miesta.

O troch kvarkoch

Relevance: 0%      Posted on: 6. januára 2023

Ľudia sa od nepamäti snažili pochopiť, z čoho sa skladá hmota. Premýšľali o elementoch, geometrických útvaroch či uzlíkov éteru. O povahe hmoty premýšľali filozofovia už stovky rokov pred naším letopočtom. O to viac pobaví, že keď sme objavili jeden zo základných stavebných kameňov hmoty, dali sme mu meno tvarôžtek – teda kvark. Trojica kvarkov tvorí protón a trochu iná trojica zas neutrón. A iné kombinácie kvarkov tvoria kadečo iné.