Občas sa do popularizačného článku napíše, že „tento objav prepíše učebnice“. Bežne sa tak nestane a je otázne, prečo ľudí táto informácia vlastne zaujíma, keďže už asi aj tak žiadne učebnice čítať nebudú. Možno kvôli pocitu, že: „Síce neviem, čo sa učí v škole, ale je to fuk, lebo to už neplatí.“ No, neviem.
Máloktorý objav je naozaj natoľko významný, že by nás prinútil prepísať učebnice. Keď tak, niečo do nich dopíšeme. Napríklad o novom type polovodičov či detekcii gravitačných vĺn. Áno, sem tam sa niečo škrtne, ale zriedka a nikdy nie len tak.
Zamyslel som sa, či existuje nejakého pozorovanie či výsledok experimentu, ktorý by nás sám osebe prinútil prepísať niečo významné v učebniciach, napríklad Maxwellove rovnice či Newtonov gravitačný zákon. Dospel som k tomu, že nie.
Dôvod je taký, že žiadne dáta nie sú 100% dôveryhodné. Keď sme zachytili nadsvetelné neutrína, bola to chyba zvaru. Keď rané gravitačné vlny, šlo o zlý odhad vplyvu prachu v našej galaxii. Keď sa minulý rok oznámil „objav“ izbového supravodiča, šlo o zlú analýzu vzorky. Jeden ateista raz povedal, že na to, aby uveril v Boha stačí, aby sa mu zjavil. No som si pomerne istý, že by toto jedno pozorovanie bral len ako halucináciu.
Jedno pozorovanie náš názor nezmení. Model sveta – napríklad fyzikálny – je agregátom veľkého množstva dát. Keď sa objaví nové meranie v rozpore so starými, máme pred sebou otázku: sú chybné tie predošlé alebo to nové? Jeden výsledok revolúciu nerobí.
Keď sa objavil anomálny pohyb Merkúra, neškrtlu sme hneď Newtonov gravitačný zákon. Až keď prišla Einsteinova teória a tá podporená meraniami ohybu lúčov, precesií planét, aberáciou hviezd, červeného posunu, tak až potom sme učebnice naozaj prepísali.
Fyzikálne teórie – a dobré teórie všeobecne – sú ako veľký tanker, kúsky informácií sú ako malé bárky, ktoré sa snažia tanker presmerovať. Jedna sama nič nezmôže, až veľa ťahajúcich tým istým smerom to dokáže.