V strede púšte stojí vysoká veža, ktorej vrchol žiari ako malé slnko – maják v mori piesku. Okolo nej sú pravidelne usporiadané tisíce obdĺžnikov, z diaľky vyzerajú ako stany. Nie je to však hudobný festival. Tmavé obdĺžniky nie sú stany, ale zrkadlá a svietiaca veža nie je maják, ale miesto na ohrievanie tekutej soli. Nie je to hudobný festival, no aj tak je to – možno – hudba budúcnosti. Aspoň teda vo výrobe elektriny.
O jadrovej energii sme v podcaste rozprávali už niekoľkokrát. Dnes máme unikátnu možnosť sledovať, ako sa nová jadrová elektráreň uvádza do chodu. Aké kroky treba pri spúšťaní podniknúť? Koľko tento proces trvá? V čom sa elektráreň podobá na filharmóniu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel s Petrom Uhríkom.
Blázni nie je to správne slovo – bláznom predsa môže byť hocikto, kto si neváži vlastný život. Títo blázni dokázali v zlomku sekundy, popri robení vedeckých experimentov, rozhodovať o osude miliónových misií. Zároveň mali vždy pripravený bonmot pre reportérov a chuť to všetko zapiť v tej správnej krčme. Vesmírne preteky, ako každý veľký súboj v histórií, potreboval svojich rytierov. A rytieri sú – v každej dobe boli – tak trochu blázni.
Séria článkov o jadrovej energetike bola prvý krát publikovaná na Facebook stránke Vedátora počas týždňa, kedy sa končilo premiérové vysielanie skvelého a mrazivého seriálu Černobyľ. Napriek tejto katastrofe má mierové využitie jadrovej energie stále svojich zástancov a podľa niektorých z nich je energia z jadra jedinou reálnou ekologickou alternatívou fosílnych palív. Postaviť bezpečnú jadrovú elektráreň nezvládli nie len v komunistickom Sovietsko zväze, ale ani vo vyspelom Japonsku. Môže to dokázať napríklad Bill Gates, ktorý vývoju bezpečného jadrového reaktora venuje veľkú časť svojho času a samozrejme aj peňazí? Ich výstavbu zastavila až Trumpom spustená obchodná vojna medzi USA a Čínou. Alebo, aby sme nechodili tak ďaleko, máme…
Keď obhajca jadrovej energetiky vymenuje všetky jej pozitíva, prihlási sa o slovo oponent a povie: ‚‚Nechceme ďalší Černobyľ!‘‘ To je jasné, kto by chcel? Obhajca pripomenie, že išlo o zlý dizajn, chyby operátorov a zlyhanie Sovietskeho režimu, ktorému viac šlo o renomé než o ľudské životy. Na to buchne oponent po stole a povie: ‚‚A čo Fukušima alebo Three mile Island? A čo Jaslovské Bohunice?!?‘‘ Rozumieť jadrovej energetike vyžaduje o.i. aj dobré porozumenie problémov, ktoré pri nej nastali – minimálne aby sme vedeli odhadnúť, či sa ešte môžu opakovať. Na klasifikáciu jadrových ‘udalostí’ existuje medzinárodná stupnica INES (International Nuclear and…
Asi ste si všimli, že veci sa občas pokazia. Niekedy je to jadrová elektráreň, niekedy lietadlo a niekedy finančná burza. Možno máte pocit, že sa takéto veci dejú stále častejšie, než kedysi a asi máte pravdu.
Vírus je pár desiatok až stoviek kópií proteínov, ktoré obaľujú genóm. Niektoré, ako napr. koronavírusy, majú ešte aj lipidickú membránu, ktorá im poskytuje ďalšiu ochranu. Ako prenikne niečo takto jednoduché do vysoko sofistikovaných ľudských buniek? A ako to, že je SARS-CoV-2 tak úspešný? Na túto otázku teraz poskytol odpoveď článok, ktorý nedávno vyšiel v Nature. Keď vírus prvýkrát príde do styku s ľudskou bunkou, musí sa na ňu najprv zakotviť. SARS-1 aj SARS-CoV-2 sa na ľudskú bunku zachytia pomocou „spike“ proteínu, ktorý je na ich povrchu. Vírus si môžeme predstaviť ako malú guličku, v strede ktorej je ukrytý genóm. Táto gulička…
Vírus je tu a chceme zabrániť jeho šíreniu, ináč exponenciálnym rastom obsiahne celé Slovensko do pár mesiacov. Najlepšie tri odporúčania sú hygiena, imunita a izolácia. Čo vieme o jeho šírení?
Viete, prečo je atómová energia taká výbušná? Ide o dve kľúčové veci. Po prvé, atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov, ich presný počet určuje, či je atóm stabilný alebo nie. Po druhé, keď sa jadro rozpadne, vyletia z neho neutróny, ktoré môžu naraziť do nejakého stabilného jadra a spraviť z neho nestabilné. Napríklad rozpad uránu-235 je jednoduchá investičná matematika. Vložíte jeden neutrón a vyletia tri. Postup zopakujete a máte ich 9, 27, 81, 243 … . Úspešne ste spustili reťazovú reakciu, každý jej krok uvoľňuje okrem neutrónov aj malé množstvo energie, výsledný súčet je enormný. Toto je scenár,…
3D tlač sklahttps://www.nature.com/articles/d41586-019-03473-9 Voda na mimozemihttp://astronomy.com/news/2019/09/water-found-in-habitable-super-earths-atmosphere-for-first-time Ako sa rastliny dostali prvýkrát na súšhttps://phys.org/news/2019-11-genes-bacteria.html Štruktúra ATP syntázyhttps://www.technologynetworks.com/proteomics/news/structure-of-mitochondrial-atp-synthase-is-solved-327391 Budeme žiť na Titáne?https://theconversation.com/titan-first-global-map-uncovers-secrets-of-a-potentially-habitable-moon-of-saturn-126985 Alarmujúci úbytok Amazonského pralesahttps://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2981339-odlesnovani-amazonie-v-brazilii-zrychlilo-situace-je-alarmujici-pripousti-tamni-ministr AI a podvodné fotky (fotky spod vody)https://mymodernmet.com/sea-thru-underwater-photography-ai/ Jeden z veľkých fyzikálnych problémovhttps://www.forbes.com/sites/startswithabang/2019/11/19/the-strong-cp-problem-is-the-most-underrated-puzzle-in-all-of-physics/ Nový pick-up od Teslyhttps://www.wired.com/story/electric-tesla-pickup-truck-announcement-specs-cost-photos/ 3D mapa zemetraseníhttps://glowy-earthquakes.glitch.me/ Fotky lietajúcich vtákovhttps://www.nationalgeographic.com/magazine/2018/01/photo-journal-birds-paths-migration-starling/ Lieky z rastlínhttps://www.quark.sk/nove-antibiotikum/ Pacienti s polovicou mozguhttps://www.sciencealert.com/brain-scans-reveal-how-it-s-possible-to-remain-high-functioning-with-half-a-brain Podcast Bewise x Vedátorhttps://www.youtube.com/watch?v=4m9qnbygXWs Pes jednorožechttps://www.sciencealert.com/meet-narwhal-the-rescued-unicorn-puppy-with-a-tail-on-his-face Záhada sezónnych výkyvov kyslíka na Marsehttps://www.bbc.com/news/science-environment-50419917 Vesmírna investícia do Českahttps://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2977475-americky-vesmirny-projekt-one-web-koupi-gyroskopy-za-stovky-milionu-od-firmy-z-olomouce Tranzit Merkuruhttps://www.nytimes.com/interactive/2019/11/08/science/mercury-transits-the-sun.html O Ružene Bajcsyhttps://svetlopodperinou.sk/ruzena-bajcsy-dievca-ktore-bolo-osamele-no-nikdy-sa-nevzdalo/ Vystrelená hviezdahttps://vosveteit.sk/vedci-zaznamenali-hviezdu-ktora-bola-doslova-vystrelena-z-ciernej-diery-rychlostou-ktora-nema-obdobu/ Chémia vzniku životahttps://phys.org/news/2019-11-lifelike-chemistry-lab-ways-life.html Ako škodia e-cigaretyhttps://medicalxpress.com/news/2019-11-cardiologists-e-cigarettes-brain-blood-vessels.html Nová forma 3D obrazovhttps://www.nature.com/articles/d41586-019-03454-y Video bonus: Neutrónové hviezdyhttps://www.youtube.com/watch?v=udFxKZRyQt4 Iný druh života – elektrinožrútihttps://www.quantamagazine.org/electron-eating-microbes-fo…/ Vesmírne dvojičkyhttps://www.nasa.gov/…/hubble-captures-a-dozen-galaxy-doppe… Genetikou prito rakovinehttps://www.livescience.com/crispr-to-fight-cancer.html…
Na prvý pohľad sa môže zdať, že tieto otázky možno zodpovedať pomerne jednoducho, no opak je pravdou. To, do akej hlbokej minulosti musíme siahnuť, závisí predovšetkým od toho, ako si zadefinujeme, čo je to vlastne písmo.
Multimiliardový medzinárodný projekt ITER (International Thermonuclear Experimental Reaktor) je jedna z najúžasnejších technologických stavieb, do akých sa ľudstvo pustilo. Ako každý komplexný projekt sa aj tento skladá z niekoľkých fáz. Od prípravnej fázy a navrhnutia konceptu celého projektu až po finálny model celého reaktora a všetkých ostatných podporných zariadení ako chladenie, supravodivé magnety, ktoré držia plazmu na uzde či extrémne netriviálny rozvod elektrickej siete, ktorá bude kŕmiť toto technologické monštrum.
Od tanečného parketu až po schválenie liekovými agentúrami s rečami o revolučnej terapii. Extáza na liečbu post-traumatickej stresovej poruchy!
Počítače ako elektronické zariadenia vykonávajú obrovské množstvo výpočtov za sekundu. Na rozdiel od ľudí nemajú žiadnu prirodzenú schopnosť kognitívneho myslenia, ktorá sa nám vyvinula počas evolúcie a ktorú používame okrem iného pri rozpoznávaní obrazu. Na otázku ako vidia počítače teda môžeme odpovedať veľmi jednoducho. Počítače nevidia.
Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.
Hmlová komora je jednoduché zariadenie, ktoré nám umožňuje pozorovať trajektórie mikroskopických častíc. Teda, nie hocijakých, ale tých, ktoré sú elektricky nabité a majú vysokú energiu. Všetky takéto – pre nás ináč neviditeľné – častice pochádzajú buď z kozmického žiarenia alebo z prirodzenej rádioaktivity. Veľkosť týchto častíc je menšia, než miliardtina metra. Ako teda dokážeme vidieť ich stopy?
Jeden z najväčších otáznikov našich životov je, že ako dlho budeme žiť. Tomu prispôsobujeme mnohé investície do budúcnosti, či už vo forme financií, vzdelania či budovania zázemia. Na druhú stranu často počúvame o očakávanej dĺžke života a o tom, ako sa má najbližšie roky či dokonca desaťročia táto hodnota zvyšovať.
Svet je zložitý a rada, ktorú dostávame je, že si máme nájsť odbnorníka, ktorý nejakej jeho časti rozumie a od neho si máme nechať poradiť. Ako však takúto autoritu identifikovať? Za experta sa totiž dnes môže označiť prakticky hocikto.
Ľudské zmysly nie sú schopné vnímať jadrové žiarenie, čo môže v niektorých situáciách ohroziť zdravie ľudí, preto potrebujeme prístroje, ktoré ionizujúce žiarenie zaznamenajú (a prípadne identifikujú jeho zdroj). Práve tie sú zodpovedné za typické zvuky, ktoré sa nám vďaka filmom spájajú s radiáciou. Princípom ich fungovania je jednoduchý: vysokoenergetické žiarenie ionizujeatómy látky, ktorou prechádza. Počas tohto procesu sa deje toto: častica (napríklad fotón gama žiarenia) sa zrazí s atómom a odovzdá mu časť svojej energie. Ak je táto energia dostatočne veľká, atóm ionizuje: vytrhne z neho elektrón, z niečoho pôvodne neutrálneho sa vytvorí elektrón-iónový pár. Ióny majú kladný náboj, elektróny…
V súčasnosti sa vedie diskusia o tom, či voči ochoreniu COVID-19 vzniká dlhodobá imunita a akú dlhú dobu je človek imúnny voči opakovanej infekcii. Prednedávnom na túto tému vyšiel veľmi dobrý preprint, článok [1] od vedcov z nemocnice Mt. Sinai v New Yorku. Pokúsim sa tento článok rozobrať a jednoducho vysvetliť, na čo sa kolegom z Mt. Sinai podarilo prísť, čo to pre nás znamená, či je možná reinfekcia a tak ďalej. Ako sa našťastie ukázalo, nemusíme prepisovať učebnice imunológie.
Nedávno sme hovorili o nekonečne a ako príklad sme si uviedli množinu prirodzených čísel (1, 2, 3, ...). Tvrdili sme však, že existujú aj „väčšie“ nekonečná, resp. väčšie množiny. Vieme nájsť nejaký jednoduchý príklad? Skúsme napríklad zaloviť medzi číslami.
Vesmír je, ako sme zistili, tak trochu tajnostkár. Kedysi sme mohli dúfať, že na každú rozumnú otázky, skôr či neskôr nájdeme odpoveď.Existuje typ otázok, na ktoré sa odpovedá ťažko. Veci sa udiali dávno a identické podmienky sa nedajú plnohodnotne zreprodukovať. Napríklad: ako vznikol život na našej planéte? Vyzerá to tak, že k odpovedi na túto otázku sa blížime a rôzne dieliky skladačky zapadajú do seba. Na druhej strane, stopercentnú odpoveď možno nebudeme mať nikdy. Budeme vedieť ukázať scenár, pri ktorom život vznikol z neživej hmoty. No keďže dlho nezanechal žiadne stopy, napríklad v podobe fosílií, nebudeme si úplne istí. Existuje iný typ otázok, ktorý sa…
Veci sa prenášajú, organizujú a ukladajú jednoduchšie pokiaľ sú ľahšie a menšie – jednoducho kompaktnejšie. Pri balení na dovolenku sa snažíme do kufra dostať čo najväčšie množstvo vecí a prirodzene sa pri tom zamýšľame či dané veci budeme určite potrebovať a teda či nie sú nadbytočné (redundantné). Priestor ušetríme napríklad tým, že si niektoré veci ako potraviny, kúpime až na mieste.
Alebo v čom majú ezoterici tak trochu pravdu. ‚‚Prečo sa mám toto učiť, však to v živote nebudem potrebovať.‘‘ Takéto niečo počul, a asi aj povedal, každý z nás. Načo mi bude chémia, však ja chcem byť právnikom. Načo mi bude biológia, však je chcem byť informatikom (a skončíš programovaním neurónových sietí, joke’s on you). Načo mi je matematika, pýta sa snaď každý, komu matematika veľmi nejde. Zo všetkých benefitov, prečo si rozširovať rozhľad, spomeniem jeden: odbory sa na problémy pozerajú rôzne, problémy riešia iným spôsobom a uhol pohľadu, ktorý si nájde uplatnenie v jednej disciplíne môže byť veľmi užitočný…
Biorezonancie, kvantové frekvencie, tachyóny. Takéto slová by sme čakali na prírodovednej fakulte, prekvapivo však na nás vyskakujú aj z blogov a obchodov so „zdravo výživou a liečebnými pomôckami“. Ako je to možné?
Kým neexistovali rôzne skenery mozgovej aktivity, tak sa mozog skúmal pomerne nepríjemným spôsobom – pomocou pacientov, ktorí mali časť z neho poškodenú. Ak sa robotníkovi zapichol klinec do hlavy a on to prežil, no prestal hovoriť, tak sa došlo k záveru, že v danej oblasti sídli rečové centrum. Nie všetky poškodenie však boli náhodné. Epileptické záchvaty Pri epileptickom záchvate dôjde k “zoskratovaniu” mozgu, obrovské množstvo neurónov začne naraz vysielať signály a mozog ako celok prestane normálne fungovať. Keď u pacientov napomáhali lieky, pristupovalo sa k drastickému riešeniu. Mozog sa skladá z dvoch hemisfér, ktoré sú prepojené “dátovým káblom” (corpus callosum).…
Človek si myslí, že už videl všetky hlúpe hoaxy, no evidentne sme studnice hlúpostí ešte nevyčerpali. Jeden nezmysel z kategórie „extra“ sa objavil pre pár dňami a keďže sa dotýka mojej Alma mater, bolo by mi ľúto ho nespomenúť.
Predpovedať, kedy sa rozpadne jedno rádioaktívne jadro je nemožné, proces je náhodný. Predpovedať, za aký čas sa rozpadne časť z veľkého množstva jadier je ľahké, a takáto predpoveď je veľmi presná. To nám umožňuje použiť rádioaktívny rozpad na meranie času. Asi najznámejšie je tzv. rádiouhlíkové datovanie. Jadro uhlíka bežne obsahuje 6 protónov a 6 neutrónov – takýto uhlík sa nazýva C12, kde 12 je súčet počtu protónov a neutrónov. Okrem C12 sa v prírode vyskytuje aj izotop uhlíka s jedným neutrónom navyše, C13, ktorý je stabilný, a rádioaktívny izotop s dvoma neutrónmi navyše, C14 alebo rádiouhlík. (Typická vzorka uhlíka obsahuje…
Predpoveď, v ktorej sa opakovane mýlim je, že Nobelovu cenu za fyziku dostane výskum exoplanét (teda planét, ktoré obiehajú iné hviezdy, než naše Slnko). Podľa mňa ide o jednu z najfascinujúcejších oblastí vôbec. Ešte minulé storočie sme si mysleli, že naša galaxia, Mliečna cesta, tvorí celý vesmír. Dnes odhadujeme, že vo viditeľnom vesmíre sú ich asi dva bilióny a tá naša je len jednou z mnohých. Dlho sme si mysleli, že naša planéta či slnečná sústava sú špeciálne, no táto predstava sa začala boriť pod novými poznatkami z vesmíru. Prvý dôkaz o existencii exoplanéty sme, technicky vzaté, získali už v…
Ľudia radi sledujú športy a potešia sa, keď ich favorit vyhrá. Medailu získajú viacerí, zlato však patrí len najlepšiemu. Teda, aspoň si to myslíme. Matematika má občas iný názor.
Hovorí sa, že je klamstvo, ešte väčšie klamstvo a potom štatistika. Churchill povedal, že veriť sa dá len štatistike, ktorú sami sfalšujete. Takýto názor je bežný a je to veľká škoda – keďže štatistika je neuveriteľne silný nástroj. Svet okolo nás je plný informácií a všetky sa nám ho hlavy nezmestia. Práve vďaka štatistike z nich dokážeme vybrať to podstatné.
Koronavírus je tu s nami už vyše roka a stále počúvame o nových variantoch. Ako je možné, že sú proti nim vakcíny stále tak vysoko účinné?
Masiek totiž existuje niekoľko druhov. Pozrime sa najprv na najbežnejšiu a azda najdostupnejšiu masku, ktorú je možné zohnať v lekárňach – chirurgickú masku, teda rúško. Táto maska vás rozhodne neochráni pred koronavírusom a ani pred akýmkoľvek iným vírusom či nákazou šíriacou sa prostredníctvom aerosolu. Takéto masky má význam nosiť vtedy, ak už ste chorí a chcete ochrániť ostatných, keďže maska môže pomôcť zadržať veľké kvapky tvoriace sa pri kašli a kýchaní.
Na prelome tisícročí vybral Clayov matematický inštitút na základe rozhodnutia odborníkov 7 dôležitých problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúkol odmenu milión dolárov. Každé takéto vyriešenie by totiž predstavovalo obrovský posun v príslušnej oblasti matematiky. Napriek veľa pokusom a mravenčej práci matematikov však ostávajú takmer všetky tieto problémy stále otvorené. Všetky až na jeden. Nuž, dnes konečne nastal čas na to, aby sme si tento problém predstavili. Volá sa Poincarého domnienka a jej úspešným (vy)riešiteľom je Griša Pereľman. [1] Možno ste o jeho príbehu už počuli: po úspešnom zdolaní problému Pereľman odmietol miliónovú odmenu, ba čo viac, odmietol aj…
Pod pojmom psychická trauma si zvyčajne predstavíme tie najhoršie udalosti, ktoré sa nám môžu stať – nečakanú smrť blízkeho, sexuálne zneužívanie, zážitok vojny či prírodnej katastrofy. Vedecké poznanie nám však ukazuje, že človek nemusí zažiť tie najväčšie hrôzy na to, aby zažil traumu.
Začiatok z trojdielnej série, v rámci ktorej sa dozviete ako fungujú šifry, v čom bola Enigma geniálna, prečo bola v druhej svetovej vojne kľúčová a ako sa ju podarilo prelomiť. Ako sa ľudská spoločnosť stávala komplexnejšou a informácie sa stávali dôležitou komoditou, objavila sa aj snaha informácie skrývať. Spolu s ňou aj snaha skryté informácie odhaľovať. Poháňaný prvou motiváciou si v roku 1918 vynálezca Arthur Scherbius patentoval prístroj na mechanické šifrovanie správ, Enigmu (z gréckeho slova znamenajúceho hádanka). Predpokladal, že to bude hit pre súkromníkov aj pre vlády. Spočiatku nebol, avšak nemecká armáda si postupne uvedomila prednosti strojového šifrovania a vo…
„Povedz mi v akých jednotkách meriaš vzdialenosti a ja ti poviem, čím sa živíš.“ Toto nefunguje takmer nikdy a s nikým, je však jedna výnimka. Ak vám niekto povie, že: „Vzdialenosti meriam v zetkách,“ takmer isto viete, že hovoríte s kozmológom.
Supernovy nastávajú po poslednom štádiu života hmotných hviezd. Ako hviezdy fungujú počas svojho života? Sila, ktorá drží hviezdy pokope je gravitácia. Proti nej pôsobí tlak, ktorá zabraňuje kolapsu hviezdy. Hviezda končí život vtedy, keď v jadre dochádza materiál na jadrovú syntézu.
Na trhu s výživovými doplnkami sa nedávno objavila nová látka, ktorá (pravdepodobne) funguje cez ECS – hexahydrokanabinol alebo skrátene HHC. Táto molekula je svojou štruktúrou takmer identická molekule THC, hlavná psychoaktívna látka marihuany. Keďže však nie je úplne identická, legislatívna regulácia sa na HHC v niektorých krajinách nevzťahuje. Napríklad v Českej republike kúpite HHC vo forme cukríkov na cmúľanie, sušienok na chrúmanie, sušine na fajčenie či náplne na vapovanie. A to všetko s posvätením predajcu, že ide o legálnu alternatívu THC.
Staroba mnohých ľudí desí. Problémom však nie je samotný vek – však viete, čo sa o ňom vraví – ale stav, do ktorého sa telo dostane. Nastáva vek dlhovekosti, nie však nutne dlhozdravosti. Výskum odhaduje, že v roku 2050 bude približne štvrtina celosvetovej populácie staršia ako 65 rokov. Ako tento vek docieliť v zdraví? Výskumy dávajú niekoľko tipov. Po prvé, nefajčiť a nepiť alkohol a keď už, tak alkohol len v miernom množstve. Alkohol aj chemikálie obsiahnuté v tabaku patria medzi silné karcinogény. Ako karcinogénny pôsobia aj splodiny zo spaľovacích motorov či iné produkty horenia. V meste vychádzajú z výfukov,…
Keď Archimedes pri kúpaní objavil svoj zákon o kvapalinách, podľa legendy sa rozbehol nahý po syrakúzskych uliciach a nadšene vykrikoval Heuréka! (Našiel som!) Keď sa o dvadsaťjeden storočí neskôr v roku 1843 írsky matematik Hamilton prechádzal so svojou ženou pozdĺž Royal Canal v Dubline a objavil pri tom dlho hľadané rozšírenie komplexných čísel, nadšene okamžite vpísal tento svoj objav vreckovým nožíkom do kameňa mostu.
Tohtoročná Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu bola udelená vedcom: fyziológovi Davidovi Juliusovi (University of California) a neurovedcovi Ardemovi Patapoutianovi (Howard Hughes Medical Institute, California) za objavenie receptorov teploty a hmatu. Títo dvaja americkí vedci prvýkrát opísali mechanizmus, ako ľudia reagujú na teplo, chlad a tlak cez nervové impulzy, čo je kľúčové pre prežitie a interagovanie so svetom okolo nás.
„Prosím ťa, bude zajtra pršať?“ Anička otvorí stránku SHMÚ, klikne na model Aladin a povie: „Áno, bude.“ Boris sa pozrie na dno hrnčeka, premieša čajová lístky a povie: „Áno, bude.“ Obaja vám dali tú istú odpoveď, no kým Anička vás prinúti zmeniť opačkové plány, Boris ťažko.
Je pomerne vzácnou situáciou, že sa z celospoločenskej témy stane niečo, čo je v princípe matematicko-ekonomická úloha. Ako s fixným balíkom peňazí ľudí presvedčiť, aby niečo spravili?
Kypriaci prášok je vcelku podozrivá surovina. Veď si to vezmite – biely prášok v malých vreckách, po ktorom sa majú diať divy. Používa sa tak často, že sa nad tým, čo robí a ako to robí, už ani veľmi nezamýšľame. Veď predsa kyprí! Nejako.
Občas sa povie, že matematika je jazykom prírody a neviem, akú máte skúsenosť vy, ale bežne to na ľudí veľký dojem nespraví. Myslím, že čiastočne kvôli tomu, že toto prirovnanie trochu pokrivkáva. Po prvé, bežný jazyk a matematika fungujú úplne inak. Jazyk umožňuje spájať rôzne koncepty do zložitejších štruktúr – tvrdení, ktorých pravdivosť sa nedá potvrdiť vnútorne, teda v rámci systému – potrebujete kontakt s okolitým svetom. Napríklad, môžete byť slovenčinár dobrý ako len chcete, ale len z pohľadu na vetu: „kapybara nemá mihalnice a dokáže plávať“ neviete určiť, či je to pravda alebo nie.Matematika stojí na základoch, takzvaných axiómoch,…
Etruský piskor vyzerá ako malá šedá myška, ktorú niekto chytil za nos a chvost a trochu natiahol. Jeho srdce udrie až 1500-krát za sekundu, dožije sa asi dvoch rokov. Srdce mačky domácej udrie asi 140 krát za minútu, dožije tak sa 15 rokov. Vráskavec sivý sa dožije vyše 60 rokov, jeho tep je menej ako 20 úderov sa minútu.
Včera sa mi stala taká sranda. Pozeral som si normálny vedecký časopis, ktorý prešiel na open acess. To znamená, že každý článok, ktorý je v ňom publikovaný, je dostupný verejne. Doteraz bola prax, že bol článok uzamknutý a platil ten, kto si ho chcel prečítať – respektíve jeho inštitúcia. Teraz už však poplatok platí autor. Potom som niekde na Facebooku uvidel link na stránku, ktorá predávala autorstvo vo „vedeckých“ článkoch. Čo ma pobavilo bola podobná cena – aj keď v prvom prípade ide o seriózny vedecký časopis a v druhom prípade o neetický nástroj na generovanie falošných a bezcenných výstupov.
Dopredu sa ospravedlňujem za tento nadpis. Áno, viem, znie to ako bulvárne lákadlo. Zobrať jednu zo základných vedomostí a prehlásiť, že vlastne neplatí. No táto naozaj neplatí. Teda, ako sa to vezme.
Najväčšie známe prvočíslo má desiatky miliónov cifier. Súvisí s dokonalými číslami o ktoré sa zaujímal už Pytagoras.
Pre mnohých ľudí je čítanie kníh samozrejmosťou, majú plné knižnice, na nočnom stolíku vždy aspoň tri rozčítané knihy a keď sa do nejakej pustia, tak to odsýpa.
Všetci vieme, že zdravý životný štýl je kľúčom k pevnému zdraviu, vidíme to na každom rohu. Určite poznáte citát: „V zdravom tele, zdravý duch!“
Dôvera a altruizmus sú slová, ktoré nám teraz chodia často po rozume. Niekedy sa podrazíme a nedodržíme dohodu. Za bežných okolností to však, našťastie, neplatí a môžeme si dôverovať. Matematika sa otázkou, ako vzniká spolupráca, zaoberá už takmer storočie.
„Na čo mi v živote budú tie rovnice a odmocniny“, opýtal sa jeden žiak druhého. Spoločne pokrútili hlavami nad zbytočnosťou matematiky a vyrazili na cheescake. Z vreckového im vyšiel jeden kúsok. Prišiel na tanieri, krásny kruhový výsek, osmina z celého koláča. Voňavý, chutne vyzerajúci, na vrchu ovocie. Prišla však zákerná otázka – ako ho rozdeliť na polovicu?Jasné, dá sa rozkrojiť pozdĺžne, ale to je zbytočne veľká jazva. Takže, ak máme kúsok cheescaku dlhý povedzme 10 centimetrov, ako ďaleko od špičky ho máme rozrezať, aby mali oba kúsky rovnakú plochu? Cheescake sa skladá z ôsmich častí, pre každú je odpoveď rovnaká.…
Predstavme si hypotetický svet, v ktorom vznikol zvláštny zvyk. Keď niekto klame, voláme ho klamár. Keď ale niekto klame a má pritom slipy naopak, voláme ho paklamár. Nepýtajte sa ma, ako k tomuto zvyku došlo – je to dlhá história sporov, vojen a hádok.
Že sa dá klamať číslami, či slovami, to asi prekvapí málokoho. Ale faktami? Nie sú predsa fakty základom poznania? Sú. A práve preto to ide.
Ľudia neboli ani zďaleka prví, kto vytvoril lepidlá. Preborníkom v prilepovaní sa sú v zvieracej ríši mušle. Napríklad taká slávka jedlá (Mytilus edulis) je schopná nalepiť sa na rôzne povrchy, pričom sila väzby približne zodpovedá sekundovým lepidlám. Za túto svoju nevšednú schopnosť vďačí proteínom, ktoré obsahujú v bočnom reťazci veľmi reaktívne katecholové skupiny. Katecholová skupina je vlastne benzénový kruh, z ktorého trčia dve hydroxylové (-OH) skupiny. Katecholové skupiny sa, na rozdiel od sekundových lepidiel, viažu na všemožné povrchy, dokonca aj vo vodnom prostredí (čo je pre slávky nevyhnutnosť). Podľa typu povrchu sa viažu pomocou vodíkových väzieb, interakcie s iným benzénovým kruhom…
Určite ste si všimli extrémne entuziastických popieračov. Najprv bola podľa nich celá korona len čínsky výmysel, potom výmysel západu, ktorý sa Slovenska netýka. Potom tvrdili, že koronavírus nikto nedostal a potom, že síce dostal, ale nikomu sa nič nestalo. Ak niekto tvrdí, že sa mu to stalo, tak je zaplatený, rovnako ako sú zaplatení lekári, vedkyne či sestričky. Ak na covid niekto zomrel, tak podľa popierača vlastne nezomrel, to bola len figurína. Pozitívny test blízkeho? Falošný. Všetci klamú, všetko je falošné – a to kvôli jednému jedinému cieľu. Akému? To sa nedozviete. Je to tajné. Ako inak. Ale vedia to…
„Toto si daj, ja som si to dal minule, hneď mi to pomohlo.“ Takéto – bežne dobre mienené – rady počúvame často. Majú však pár háčikov.
Pripravil som si pre vás horoskop: „Čaká vás náročný deň, ale pohotovo zareagujete na novú možnosť. Buďte otvorení komunikácii, môžete sa tešiť na milé prekvapenie. Nerobte si ťažkú hlavu so vzťahmi, ide len o dočasnú zmenu.“ Ak si vravíte, že: „Hmm, to celkom sedí!“ tak ide o ukážku Barnumovho efektu, pri ktorom ľudia prehnane hodnotia presnosť popisu, ktorý im vraj bol šitý na mieru. „To na mňa celkom sedí!“ je základom fungovania astrológie, veštenia, čítania aury či horoskopov.
Viacerí sme naživo sledovali pristávanie roveru Perserverence na Marse a možno rozmýšľali nad touto otázkou. Počas vstupu do atmosféry sa plyn okolo návratového modulu zahrieva na tisícky až desaťtisícky stupňov Celzia – čo je často teplejšie, než povrch Slnka.
Internetom dnes kolovala takáto fotografia. Ide o unikátny záber, efekt, ktorý k nemu viedol však poznáte z horúceho leta či opekačky.
Ľudia majú problém správne odhadovať náhodu, je veľká pravdepodobnosť, že sa to týka aj vás. Napríklad, keď má niečo pravdepodobnosť 1 k 1000, tak máme pocit, že sa to nestane nikdy. Napríklad taký defekt – nie je to bežná vec, ale ak jazdíme dosť veľa, skôr či neskôr to príde. Vyhrať lotériu je obrovská náhoda, keď si však kúpi los dosť veľa ľudí, je pravdepodobné, že sa niekomu zadarí.
Slnko je ďaleko. Našťastie, ináč by nás upieklo. Merkúr je vzdialený menej, než polovicu našej vzdialenosti a cez deň máva na rovníku cez 400˚C, to by sme asi nechceli. My sme od Slnka vzdialený okolo 150 miliónov kilometrov (čo je 8 svetelných minút). Ako sme sa to dozvedeli?
Minulé americké voľby sa niekto nechal počuť, že Donald Trump nemôže vyhrať, lebo by to nedovili „tí, čo to všetko riadia“. Dnes je znova tesne po voľbách a po prečítaní niekoľkých komentárov sa človek nestíha diviť. Zďaleka sa to netýka len politiky, mylné predstavy majú ľudia v takmer každej oblasti života.
Každú sekundu Slnko vyžiari energiu na úrovni 90 miliárd megaton TNT, teda 384 yottawattov. Táto hodnota sa počas života Slnka mení, no stále sú to podobne šialené hodnoty. Odkiaľ Slnko čerpá túto energiu, ktorá v konečnom dôsledku poháňa aj (takmer) všetok život na našej planéte?
Príde Imrich za trénerom futbalovej reprezentácie a hovorí: „Počúvajte pán tréner, mám plán!“ Pána trénera chytí predtucha, povzdychne si: „No počúvam.“ Imro sa spiklenecky pozrie cez plece a šeptá: „Jeden hráč zoberie loptu do rúk a jednoducho ju odnesie do súperove bránky! Nemusíme do lopty len kopať, takto všetkých porazíme!“
(Nadpis je otázka od Martina) Začnime zhurta: farby objektívne neexistujú. Existuje len svetlo rôznych vlnových dĺžok. Je to malý, no podstatný rozdiel. Pre potreby tohto článku si môžeme svetlo predstaviť ako súbor malých guličiek, tzv. fotónov. Fotóny majú svoju vlnovú dĺžku a jej odpovedajúcu energiu (nebude to podstatné, no pre úplnosť: čím menšia vlnová dĺžka, tým väčšia energia). Sietnica ľudského oka obsahuje tri druhy buniek zodpovedajúce za farebné videnie. Prvý druh je citlivý hlavne na svetlo s vlnovou dĺžkou okolo 420 nm (nanometrov), druhý na 534 nm a tretí na 564 nm. Keď na sietnicu dopadá svetlo s vlnovou dĺžkou…
Spánok predstavuje jednu z najdôležitejších súčastí nášho života. Prednedávnom sme vás informovali o úlohe astrocytov v regulácii spánku. Čo však samotné zaspávanie spúšťa? Odpoveď sa zdá byť jednoduchá a dostatočne známa, využívajú ju farmaceutické spoločnosti vo svojich suplementoch pre lepšie zaspávanie a učí sa aj na školách. Počuli ste o nej možno aj vy: melatonín, substancia produkovaná malou, nepárovou súčasťou medzimozgu – epifýzou.
Človek si občas pozrie video alebo prečíta článok o čiernej diere a pochopí, že pád do čiernej diery nie je žiadna sranda! Natiahne vás to ako špagetu, skončíte v oblasti, z ktorej nieto návratu a vaše pozostatky splynú s tajuplnou singularitou. Ak ich teda ešte predtým nespečie akréčny disk. Ak sa takéhoto scenára obávate, mám pre vás dobrú správu. Nespadnúť do čiernej diery je tá najľahšia vec, čo vás v živote čaká.
Volám sa Michal Varšányi a tento rok som spolu s kapitánkou Veronikou Ucekajovou, Karolínou Jedinou, Danielou Vasiľovou a Ninou Nevláčilovou vybojoval zlatú medailu a prvé miesto na medzinárodnej súťaži Turnaj mladých fyzikov. Rád by som vám predstavil princíp tejto súťaže, ktorá je úplne odlišná od klasických fyzikálnych súťaží, ktorú sú bežne o počítaní ťažkých príkladov. Turnaj mladých fyzikov sa dá vnímať skôr ako medzinárodná súťaž v aplikovanej fyzike.
Pivo je jedným z najobľúbenejších a najstarších známych nápojov. Aj nealkoholické pivo má za sebou zaujímavú históriu. V stredoveku sa pivá s nízkym obsahom alkoholu považovali za bezpečnejšiu alternatívu vody, ktorá bola bežne znečistená a plná parazitov.
Keď sa človek dozvie, aké detaily vieme o Slnku, je právom uchvátený. Vieme jeho objem, hmotnosť, teplotu či chemické zloženie. Slnko je pod vedeckým drobnohľadom už dlho – na dôkaz stačí pripomenúť, že chemický prvom hélium sme najprv objavili na Slnku, až potom na Zemi.
Viete, prečo sa potíte? Bežná, ale nesprávna, predstava je, že sa telo ochladzuje tým, že zo seba dostáva „teplú vodu“. Skutočnosť je však iná. Ochladzovanie má na svedomí vyparovanie. Prečo vyparovanie ochladzuje? Voda je tvorená z množstva molekúl, ktoré sa neustále zrážajú (vymieňajú si kinetickú energiu). Sem-tam sa stane, že sa u jednej molekuly nahromadí toľko energie, že dokáže prelomiť svoje väzby s ostatnými molekulami vody (a zároveň „pretlačiť“ atmosférický tlak) – úspešne uletí von … a zoberie so sebou to veľké množstvo energie, ktoré na únik (s)potrebovala. Molekuly, ktoré vo vode ostali, a ktoré unikajúca molekula „obrala“, sú teraz energeticky…
Vo vesmíre, vysoko nad hlavami, je nič, vákuum. Keď sa niekoho opýtate, čo je za hranicou vesmíru, povie vám, že tiež nič. Tieto dve nič sú rozdielne.To prvé, nad našimi hlavami, v skutočnosti ani nie je poriadne nič. Vo vesmírnom vákuu sú neustále zatúlané častice, napríklad jadrá vodíka letiace z nejakej hviezdy. Ďalej sú tam neutrína, ťažko lapitelné častice a kopa fotónov, ktoré letia z ďalekých galaxií či ide o pozostatky veľké tresku. Keď toto všetko opatrne zhrniete na lopatku a vyhodíte, stále vám nezostane poriadne nič.Vákuum je totiž plné kvantových fluktuácií, vznikajúcich a prakticky okamžite zanikajúcich častíc, ktoré vplývajú…
Všetci vieme, že športovanie je zdraviu prospešné. Toto tvrdenie však má poznámku pod čiarou. Športovanie je prospešné, len ak sa robí vo vhodnom objeme a je vykonávané správne.
Ľudia sú pestrí. Veľkú variabilitu vo veľkostiach jednotlivých orgánov však nenájdeme: nestane sa, že srdce jedného dospelého človeka zaberie celú hrudnú dutinu, kým u druhého má veľkosť hrášku. Veľkosti obličiek, mozgu, kože a mnohých iných častí tela tiež nie sú vecou náhody. Rast orgánov je teda kontrolovaný; otázka je: čím?
Život sa riadi číslami. Je výrazne iné zarábať 1000 a 3000 eur, je rozdiel prijať za deň 1000 a 3000 kilokalórií. Číselný rozdiel môže predstavovať hranicu medzi úspechom a neúspechom. Je teda rozhodujúce sa v číslach vedieť zorientovať. To je však problém – čísla mnohí nemajú radi.
Jeden zo silných momentov histórie Černobyľskej havárie je čistenie rádioaktívneho grafitu zo strechy elektrárne. Pre obyčajné roboty bola radiácia moc silná a tak sa nasadili bio-robotov, ľudí pracujúcich po zhruba minútových zmenách. V príspevku o dozimetroch sme napísali, že radiáciu ľudské telo necíti – cítime až prípadné škody, ktoré napácha. Nie je to však úplne pravda,v extrémnych prípadoch (ako na Černobyľskej streche) sa cítiť dá, aj keď nepriamo. Typickým zápachom býva ozón, rádioaktívne žiarenie rozbije kyslík O2 na atómy a časť z nich sa spojí na ozón O3. Žiarenie nesie energiu a tá sa po zachytení v tele zmení na…
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom o vývoji družice GRBAlpha. Ako vznikol nápad postaviť malý satelit? Čo dokáže po vedeckej stránke? A ako sa z nápadu stala realita? O tom všetkom diskutujú Norbi a Samuel.
Svetlo je to najrýchlejšie, čo vo vesmíre poznáme a pokiaľ vieme, jeho rýchlosť vo vákuu je maximálna možná rýchlosť dosiahnuteľná v prírode. Ako rýchlo sa svetlo pohybuje? Ako sme to zistili prvýkrát? A ako presne poznáme jeho hodnotu dnes? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Diskusia v televízii je pre divákov lákavá vec, niečo ako intelektuálnejšia forma gladiátorstva. Každému, kto v živote videl aspoň jednu politickú diskusiu musí byť jasné, že to možno nie je najlepší spôsob, ako sa dopracovať k pravde.
Áno, viem. Kníh o kvantovej fyzike tu už zopár bolo. No ide o jednu z najfascinujúcejších teórií, ktorú sme kedy objavili – a stála objavujeme. Stále premýšľame a diskutujeme, ako túto teóriu správne uchopiť a interpretovať. Knihy o kvantovej fyzike tak ešte budú pribúdať a nie je to na škodu.
Náš vesmír je tvorený z časopriestoru, v ktorom sa nachádza hmota, ktorú poznáme, potom hmota, ktorú nepoznáme – ale myslíme si, že existuje – a navyše istá forma energie o ktorej nevieme prakticky nič. O existencii tejto podivnej dvojice máme indikácie z ich gravitačné vplyvu. Ich povaha patrí medzi najvýznamnejšie nezodpovedané otázky vo fyzike.Druhá z tejto podivnej dvojice, tmavá energia, má vplyv na rozpínanie vesmíru. Urýchľuje ho a na jeho správanie má čím ďalej, tým dominantnejší vplyv. Jej história bola celkom bujará. Einstein si uvedomil, že jeho rovnice predpovedajú dynamický vesmír v časoch, kedy si všetci mysleli, že je statický.…
Alergickou nádchou trpia na Slovensku 3 z 10 ľudí. Alergia je nepríjemná sama osebe a ak sa dlhodobo ignoruje, môže viesť k vážnym chronickým ochoreniam. Ak si z tohto príspevku máte zobrať jedinú informáciu, tak je to táto: alergie sa dajú liečiť. Aby sme si vysvetlili ako tzv. alergénová imunoterapia funguje, musím si najprv vysvetliť, čo to vlastne alergia je. Imunitný systém ľudského tela je tak obdivuhodný, fascinujúci a monumentálny, že môžete byť radi, ak z neho neskladáte skúšku na vysokej škole. Priehršť biochemických procesov, vyše desať Nobelových cien za jeho výskum a aj tak stále mnohým aspektom nerozumieme. Hneď prvá úloha imunitného systému je zložitá –…
Kvantová mechanika má povesť zložitej teórie. Nie je to však hlavne pre jej matematické aspekty, tým rozumieme celkom dobre; ide o jednu z najpresnejšie overených teórií vôbec. Problém je s jej interpretáciou. Čo opisuje vlnová funkcia? Ako prebieha meranie kvantovej častice? Ako tomu všetkému rozumieme? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Vrcholí leto a to pre mnohých znamená, okrem tepla a kúpania, aj zvýšený príjem zmrzliny. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako sa zmrzlina vyrába?
Pravdepodobne si myslíte, že vec, ktorá vás zabije, nebude veľký asteroid. Asi máte pravdu, no netreba zabúdať, že to isté si mysleli aj dinosaury.
Kráčate si po chodníku, na chvíľu sa zamyslíte a zastavíte ... keď tu zrazu cez chodník preletí auto. Minie vás sotva o meter, vodič dostal šmyk. Nebyť zamyslenia, skončili by ste pod kolesami. „Wow, to som mal šťastie!“ pomyslíte si. Nemal však rovnaké šťastie aj človek, ktorý išiel po chodníku hodinu pred vami a absolútne nič povšimnutiahodného sa nestalo?
Naše telo má rôznorodé formy pamäte. Informácie máme uloženú v mozgu, našej DNA či imunitnom systéme. Pamätáme si veci, ktoré sme sa naučili. Má učenie mysle a učenie génov niečo spoločné? Ako naše gény spoznávajú prostredie? A ako v tomto kontexte rozumieť životu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Na oblohe vidíme dúhu relatívne často, občas si ju dokonca vytvoríme umelo – napríklad po polievaní trávnika. Dúha vzniká vďaka lomu svetla, no ten vidíme aj pri iných javoch, napríklad pri fatamorgánach či prostom pohľade do pohára s vodou, ktorý deformuje obraz za ňou.
Nielen SARS-CoV-2 ale aj iné vírusy, ktoré spôsobujú nádchu či chrípku nás vedia pripraviť o čuch. Najbežnejší spôsob, ktorý dobre poznáme je, že sa nám „upchá nos“. Čo sa vtedy deje? Bunky reagujú na prítomnosť vírusu zápalovou odpoveďou, ktorá je veľmi komplexná. Jej výsledkom je, že sliznica nosa sa viac prekrví, cievy sa rozšíria a sú priepustnejšie pre imunitné bunky, ktoré putujú k miestu infekcie.
Po internete chodí zbierka na liek pre chlapca, ktorý trpí s poruchou SMA. Zarážajúca je cena lieku: 2 milióny Eur. Prečo je taký vysoká?
Chceme dopadnúť ako dinosaury? Radšej nie. Hrozba ničivého asteroidu sa však nedá úplne vylúčiť. Čo sa dá v takom prípade robiť? Aké časté sú dopady podobných telies? A ako dopadla nedávna testovacia misia NASA? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
https://youtu.be/Gecv9WcZusg Bez internetu si dnes svet predstavujeme len ťažko. Ako sa k vám dostal tento podcast? Prečo je internet rýchlejší ako kedysi? A kto za to vlastne môže? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a Slavomír Pšenák.Podcast vzniká v spolupráci so SME a O2. Podcast môžete sledovať cez našu aplikáciu, kam môžete posielať svoje FAQ dobré otázky iOS https://apps.apple.com/us/app/ved%C3%A1tor/id6450903066 Android https://play.google.com/store/apps/details?id=sk.vedator.vedator_appPodcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Niekto múdry raz povedal: „Robiť predpovede je ťažké, špeciálne o budúcnosti.“ Poznať budúcnosť je samozrejme nesmierne užitočné. Pri predpovedaní prírodných javov si vieme pomáhať matematikou, fyzikou či chémiou. Ako však predvídať výsledky volieb, pokusy o atentát či ceny akcií? Prečo treba overovať predpovede odborníkov? A ako sa stať expertom na predvídanie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Je späť ten čas, kedy sa rozprávame o tom, či sa má protestujúcim učiteľom zvýšiť plat o 10% či 20%. Myslím, že je táto diskusia vhodná, akurát sa sekla o jednu nulu. Mali by sme sa pýtať, či im zvýšiť plat o 100% či 200%.
(Toto nie TEN príspevok o kvantovej biológii) Pascual Jordan a Ralph Kronig boli nemeckí fyzici, ktorí významným spôsobom prispeli k rozvuju kvantovej mechaniky (fakt, ktorý treba držať v pamäti pri čítaní nasledujúceho textu). Jedného dňa si povedali, že potrebujú pauzu a trochu čerstvého severodánskeho vidieckeho vzduchu. Ani tam však nedokázali úplne vypnúť* a všimli si jeden zaujímavý jav. Ako tak sledovali kravy na paši, spozorovali, že pri prežúvaní nehýbu spodnou čeľusťou len hore-dole, ale robia krúživý pohyb, niektoré doľava, iné doprava. Každá krava bola buď striktne pravotočivá alebo striktne ľavotočivá (pri pohľade spredu), smer prežúvania nemenila. To im nedalo a…
Skočiť z metrovej výšky je nič. Spadneme z výšky troch metrov a môžeme si v lepšom prípade vytknúť členok. Pri páde z desiatich metrov už hrozí smrť, od tridsiatich metroch je prakticky istá. Ako teda mohol niekto prežiť pád z výšky niekoľkých kilometrov? O fyzike pádu a známych prípadoch, čo ho prežili, sa rozpráva Jozef so Samuelom.
Všetci cestujeme dopredu v čase, rýchlosťou jedna sekunda za sekundu. Ľudia robia chyby od počiatku dejín a tak premýšľajú, či by mohli neúprosný čas vrátiť späť a niečo spraviť inak. Dá sa cestovať v čase? Ako by si s tým poradil princíp kauzality? A čo má Harry Potter spoločné s kvantovými počítačmi? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
