20. mája 2024

Search Results for: velka noc

Results 51 - 100 of 111 Page 2 of 3
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Hviezda zjedla čiernu dieru. Nesadla jej.

Relevance: 4%      Posted on: 17. septembra 2021

Keď hviezdy dožívajú, nafúknu sa. Napríklad, o približne 5 miliárd rokov sa zväčší naše Slnko natoľko, že pravdepodobne pohltí aj našu Zem. Následne vrstvy odvrhne a zostane jeho odhalené a už neaktívne neaktívne jadro – takzvaný biely trpaslík, ktorý postupne chladne.

Robia biele chrániče lepšieho brankára?

Relevance: 4%      Posted on: 12. februára 2024

Hneď na úvod sa musím priznať, že o hokeji toho veľa neviem. Môj záujem o tento šport klesá približne zarovno s kvalitou slovenskej reprezentácie a s hokejkou som sa naháňal akurát tak za tenisákom ešte hrozne dávno na parkovisku pred panelákom. Ak teda niekto, kto sa tomuto športu ozaj rozumiete a viete viac, chcete čosi doplniť alebo poopraviť, smelo komentujte. Keď sa v dnešnom vrcholovom hokeji – rozumej NHL – pozriete na farbu brankárskej výstroje, veľká väčšina brankárov bude mať na sebe viac či menej biele chrániče. V minulosti to tak ale nebolo a brankári volili čierne alebo aj vcelku…

Čísla, ktoré naprávajú kosti (a bonusová hádanka)

Relevance: 4%      Posted on: 19. apríla 2020

V poslednej dobe sme tu písali o všelijakých číslach – prirodzených, celých, reálnych, komplexných, … Bolo by však nespravodlivé nespomenúť niektoré iné zaujímavé triedy čísel, ktoré sa vyskytujú pri riešení mnohých problémov.

Rýchlotest zmanipulovanosti

Relevance: 4%      Posted on: 16. marca 2022

Mnohé diskusie dospejú do mŕtveho bodu, kedy strana A tvrdí, že strana B je zmanipulovaná a strana B tvrdí, že zmanipulovaná je strana A. Kto má pravdu? Problémom je, že z pohľadu zmanipulovaného človeka sú zmanipulovaní všetci ostatní.

Tri rady, ako nebyť mimo

Relevance: 4%      Posted on: 8. novembra 2020

Minulé americké voľby sa niekto nechal počuť, že Donald Trump nemôže vyhrať, lebo by to nedovili „tí, čo to všetko riadia“. Dnes je znova tesne po voľbách a po prečítaní niekoľkých komentárov sa človek nestíha diviť. Zďaleka sa to netýka len politiky, mylné predstavy majú ľudia v takmer každej oblasti života.

Kauza pšenice z Ukrajiny

Relevance: 4%      Posted on: 20. apríla 2023

Pár dní som nesledoval správy a verejné dianie, otvoril som komentáre pod jednou diskusiou a dozvedel sa, že nás všetkých zabije ... obilie z Ukrajiny. V zozname vecí, ktoré ma podľa internetu čoskoro zabijú, to bola novotina a tak som pátral ďalej.

Na čo sú vlastne Nobelove ceny dobré

Relevance: 4%      Posted on: 10. októbra 2019

Týždeň Nobelových cien sa ešte neskončil. Vedecké ceny sú však odovzdané a tak je namieste krátka úvaha, aký majú vlastne zmysel. Asi všetci vedia, že ceny sú pomenované po vynálezcovi dynamitu, Alfredovi Nobelovi. V skutočnosti je to ešte zaujímavejšie. Napríklad Nobel má na svojom konte stovky vynálezov, dynamit je len najznámejším z nich. A cena po ňom nie je založená, vznikla na základe jeho poslednej vôle. Keď mal Nobel 54 rokov, naskytla sa mu nevídané možnosť – prečítať si vlastný nekrológ. Mal nelichotivý nadpis: „Obchodník so smrťou zomrel.“ Šlo o chybu, zomrel jeho brat Ludvig. Nobela to však primälo k…

Fejková veda: Predátorské časopisy

Relevance: 4%      Posted on: 28. septembra 2021

Ľudia sa učia oceniť kvalitné informácie. Nepodľahnúť nezmyslom môžu byť, bez preháňania, otázkou života a smrti. Ako zlatý štandard sa používajú vedecké štúdie. Je to fajn, no má to svoje úskalia. Sem-tam sa stane, že aj kvalitný časopis odpublikuje chybnú štúdiu. Dnes si však povieme niečo o časopisoch, pre ktorých je publikovanie nekvalitného výskumu základ biznisu.

Fyzika pretekárskych vozov

Relevance: 4%      Posted on: 19. marca 2022

Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…

Pohľad do prázdna

Relevance: 4%      Posted on: 3. mája 2020

O využitie Hubblovho teleskopu môže požiadať hocikto. Výzvy sa vypisujú zhruba raz za rok a ako asi tušíte – konkurencia je vysoká, príležitosť dostane len zlomok projektov. Niektoré veci sa však nedajú plánovať rok dopredu, zaujímavý jav sa môže objaviť nečakane a tak zhruba 10% kapacity spadá do tzv. riaditeľskej rezervy. Keď sa napríklad objaví supernova, pridelí riaditeľ časť tejto kapacity inštitútu, ktorý ju chce sledovať. Hneď počas prvých rokov riadneho fungovania teleskopu sa však rozhodol vtedajší riaditeľ Robert Williams využiť veľkú časť svojej rezervy na prázdno.

Štatistika ako magická formulka

Relevance: 4%      Posted on: 27. apríla 2023

Hovorí sa, že je klamstvo, ešte väčšie klamstvo a potom štatistika. Churchill povedal, že veriť sa dá len štatistike, ktorú sami sfalšujete. Takýto názor je bežný a je to veľká škoda – keďže štatistika je neuveriteľne silný nástroj. Svet okolo nás je plný informácií a všetky sa nám ho hlavy nezmestia. Práve vďaka štatistike z nich dokážeme vybrať to podstatné.

Matematikou proti kriminalite – Benfordovo pravidlo

Relevance: 4%      Posted on: 12. októbra 2019

Skúsme takýto trik: vyberte si náhodné číslo, ktoré vidíte napísané niekde blízko seba (napríklad číslo strany v knihe, číslo domu alebo počet komentárov pod príspevkom na FB). Máte? Hádam, že sa začína číslicou 1. Teraz si asi 30% z vás povedalo: ‚‚Wow, Vedátor čaruje!’‘ Zvyšku ľudí to nesedí, no 30% pri niečom, čo vyzerá ako pravdepodobnosť 1:10, je celkom úspech, nie? Funguje to na základe povšimnutia, ktoré nesie názov Benfordovo pravidlo. Znie zhruba takto: čísla okolo nás začínajú najmä číslicou 1 (asi 30%), nasleduje číslica 2 (asi 18%) a tak ďalej až po 9 (s 5%). Nefunguje to všade, napríklad…

Vesmírne blues

Relevance: 4%      Posted on: 19. novembra 2021

Predstavte si, že sa blížite k budove, idete na koncert. Trochu meškáte a koncert už začal. Z diaľky najprv nepočujete nič, no potom začujete dunenie basy a bicích. Ako sa približujete, pribúdajú ďalšie nástroje a hudba postupne ožíva – čoskoro počujete kapelu v plnej zostave. Na Slovensku bol nedávno Kip Thorne, ktorý sa preslávil okrem iného Nobelovou cenou za objav gravitačných vĺn. Bol jedným zo zakladateľov projektu LIGO, aj keď spočiatku neveril, že zachytenie gravitačných vĺn vôbec môže byť reálne. Počas prvej fázy experimentu vyzerala byť jeho pôvodná skepsa na mieste, detektor nezachytil nič. Bolo ticho. Až zvýšenie citlivosti viedlo k zachyteniu gravitačných vĺn, chveniu časopriestoru,…

David Graeber: Bullshit Jobs

Relevance: 4%      Posted on: 24. februára 2024

David Graeber je bol antropológ, ktorý sa preslávil svojou esejou o tom, že veľká časť práce, ktorú ako ľudstvo robíme, je zbytočná.Keď som brigádoval na strednej, bol som v jednej firme, kde som sledoval, ako väčšina oddelenia príde do práce trochu neskôr, potom dá kávu, prihlási sa na počítač a ... začne vyberať, kam na obed. Poobede sa trochu poťuká do počítača a o tretej šup domov.Keď som pracoval počas vysokej školy, mal som brigádu, kde som robil drobné hardwerovú úpravy. Dostal som kuriózny pokyn, mám vraj robiť pomalšie, lebo čo keď to všetko urobím skôr, ako som mal? Že by som si napríklad…

Klimatická kríza

Relevance: 4%      Posted on: 19. mája 2020

Nedeľa, 17. mája 2020, niečo málo o tretej hodine popoludní. Obyvatelia malého provinčného tureckého mesta Tire vysedávajú na verandách aby si v kľude, a najmä v tieni prístreškov vychutnali svoj obľúbený popoludňajší čaj. Niečo je však inak, ako zvyklo byť v tomto období neskorej jari v minulosti. Už od skorého rána sa ortuť v teplomere rýchlo „šplhá“ stále vyššie a vyššie, aby neskôr popoludní dosiahla závratným 44,5 °C (deň predtým bolo 43,9 °C). Takto vysoké teploty v máji nie sú dokonca ani pre Turecko obvyklé. Extrémne vysoké denné teploty vzduchu sa naprieč celou Európu dnes vyskytujú 3-krát až 4-krát častejšie…

Vedátorský podcast 51 – FAQ dobré otázky 4

Relevance: 4%      Posted on: 17. novembra 2020

Aby sme oslávili pol milióna vypočutí podcast (veľká vďaka!), rozhodli sme sa spraviť pokračovanie FAQ dobrých otázok. Cez sociálne siete ste nás poslali desiatky otázoch a my sme vybrali tie najzaujímavejšie. Prečo nevyrábame energiu zo slnka na Sahare? Kto je podľa nás najinšpiratívnejšia osobnosť? Prečo sú káčatká žlté? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Ako si bratia Lawrencovci zachránili matku

Relevance: 4%      Posted on: 14. mája 2023

Ernest Lawrance bol významným výskumníkom využitia rádioktivity v medicíne. Že bol úspešný, to sa nedá poprieť – za vynájdetenie cyklotronu získal Nobelovu cenu. A, čo je možno ešte vzácnejšie, bol po ňom pomenovaný chemický prvok, Lawrencium. Asi ste o ňom nepočuli, má totiž krátky polčas rozpadu a v prírode sa rýchlo premení na iné prvky.

Volebný prieskum a štatistika

Relevance: 4%      Posted on: 17. októbra 2019

Blížia sa prezidentské voľby, a tak sa ako na páse objavujú prieskumy verejnej mienky. Kandidát dostane 15 %, o dva dni 13 % a ľudia hneď začnú vášnivo diskutovať, čím si pokazil svoje renomé u voličov, ktoré vyhlásenie mu poškodilo preferencie a čím to môže napraviť. Pravda je však taká, že sa nemuselo pokaziť absolútne nič. Dokonca mu mohli preferencia aj mierne stúpnuť. Ako je to možné? Percentá udávané agentúrami by boli presné, len ak by sa opýtali úplne všetkých voličov – čo samozrejme nerobia. Ich vzorka je nielen obmedzená, je relatívne malá, bežne okolo 1000 ľudí. Ak si hodíte mincou…

Ako odkloniť asteroid?

Relevance: 4%      Posted on: 23. novembra 2021

Pravdepodobne si myslíte, že vec, ktorá vás zabije, nebude veľký asteroid. Asi máte pravdu, no netreba zabúdať, že to isté si mysleli aj dinosaury.

Prečo sa hviezdy ligocú?

Relevance: 4%      Posted on: 6. marca 2024

Keď sa občas pozriete na nočnú oblohu a nie je práve zatiahnuté, vidíte, ako sa hviezdy ligocú. Poviete si, že je to pekné, no zároveň zvláštne – naše Slnko predsa svieti stále rovnako. Áno, sem tam je zvýšená aktivita, občas nejaký koronálny výron, no rozhodne naše Slnko nebliká a neligoce sa. Prečo teda ostatné hviezdy áno?Vysvetlenie je jednoduché. Ani ostatné hviezdy sa neligocú, len sa vám to zdá. Na vine je zemská atmosféra: silné vetry a turbulencie spôsobujú, že vznikajú redšie a hustejšie miesta, čo zas spôsobuje jemný ohyb svetelných lúčov z ďalekých hviezd. Skúste sa pozrieť na vzdialené LED…

Chémia v počítači

Relevance: 4%      Posted on: 3. júna 2020

Chemikov si bežne predstavíme ako ľudí v bielych plášťoch, ktorí v laboratóriu miešajú farebné vodičky alebo im niečo vybuchuje. Napriek tomu, že chémia je experimentálna veda a väčšina chemikov naozaj pracuje v laboratóriu (ich vybavenie je však sofistikovanejšie ako nádoby na miešanie farebných vodičiek a k výbuchom dochádza len cielene), existuje kasta chemikov, ktorí sa laboratóriam vyhýbajú a chémiu skúmajú pomocou počítačov s cieľom vypočítať to, čo ich experimentálni kolegovia merajú.

Prvá (takmer) mesačná rastlinka

Relevance: 4%      Posted on: 18. mája 2022

Dnes je Deň fascinácie rastlinami a myslím teda, že aj ideálna príležitosť prediskutovať vesmírnu novinku: z mesačnej pôdy konečne vyrástli rastliny!

Viac dôkazov

Relevance: 4%      Posted on: 20. decembra 2020

Práve ste vykašľali čiernu guľôčku, zmes uhlia a hlienov. Veru, nič príjemné! Teraz ste vstali, niečo podobné sa vám stáva už mesiace. Je začiatok 20. storočia, ste baníkom v Spojených štátoch amerických a centrálnym bodom veľkej diskusie: škodí vdychovanie uhoľného prachu pľúcam alebo ich chráni? Dnes je odpoveď samozrejmá, vtedy však nebola.

Euklid ide skúmať euklidovský vesmír

Relevance: 4%      Posted on: 3. júla 2023

Astronomická komunita si celkom zakladá na vymýšľaní vtipných skratiek. Máme BAM (Balloon-bourne Anisotropy Measurement), BIGASS (Bright Infrared Galaxy All Sky Survey), CARMA (Combined Array for Research in Millimetre-wave Astronomy), SHEEP (Search for the High Energy Extragalactic Population) či H0LiCOW (H0 Lenses in COSMOGRAIL’s Wellspring). Preto je trochu sklamaním, že sa nová vesmírna misia volá ... Euclid. No dobre, treba priznať, že aj ona vychádza z dvoch návrhov: DUNE (Dark Universe Explorer) a SPACE (Spectroscopic All-Sky Cosmic Explorer). Aspoň, že tak.Toto meno je v skutočnosti vtipné iným spôsobom. Euklid, ten matematik, sa preslávil skúmaním klasickej geometrie. Keď sa začali skúmať prvé kozmologické modely, ukázalo…

Dokonalý dôkaz toho, že pyramídy postavili mimozemšťania!

Relevance: 4%      Posted on: 30. októbra 2019

(Vedátor na stope) Poloha Veľkej Pyramídy v Gíze má vo svojej polohe zakódovanú rýchlosť svetla. Náhoda? Áno. Veľká pyramída v Gize bola postavená 2,5-tisíc rokov pred naším letopočtom. Čo sa týka dizajnu, nenadchne, no rozmery sú kolosálne – pri základni 230 a výške 140 metrov obsahuje toľko kameňa, že by vystačilo na plot okolo celej Zeme (výška 65cm, hrúbka 10cm). Niektorí ľudia veria, že toto Egypťania nemohli zvládnuť bez cudzej pomoci a že pyramídy v skutočnosti postavila pokročilá mimozemská civilizácia. Pri stavbe zanechali ako svoj podpis (alebo vtip) zakódovanú rýchlosť svetla – ktorá presne zodpovedá polohe pyramídy. Odhliadnuc od toho,…

Škodí vede Nobelova cena?

Relevance: 4%      Posted on: 29. novembra 2021

Alfred Nobel mal vzácnu možnosť, prečítal si vlastný nekrológ. Noviny si ho totiž splietli s jeho práve zosnulým bratom. „Zomrel obchodník so smrťou“ nie je titulok, ktorý si väčšina z nás vysníva a to pomklo vynálezca dynamitu k prepísaniu závete. V nej uviedol, že sa z jeho dedičstva budú udeľovať ceny tomu, kto priniesol najväčší úžitok ľudstvu v oblasti: fyziky, chémie, fyziológie či medicíne, literatúre a mieru.

Mysliaci papier

Relevance: 4%      Posted on: 11. marca 2024

Minule mi jedna zásielková spoločnosť – všetci tušíte ktorá – nedoručovala balík, aj keď som cez tracking videl, že im leží v sklade. Píšem im cez zákaznícku linku, asistent po chvíľke odpisuje. Odpovedá zoširoka, vyhýba sa mojím otázkam, mám pocit, že rozhovor nikam nesmeruje. Vtedy som sa zamyslel, píšem si vôbec s človekom?Stroj prejde Turingovým testom, ak komunikáciu s ním nebudeme vedieť odlíšiť od komunikácie s človekom. Keďže sa časť ľudí v tejto súťaži vybrala v protismere, je už teraz naozaj zložité určiť, či komunikujeme s inteligenciou človeka či počítaču. Nie všetci sú s takýmto kritériom spojní. Filozof John Searle prišiel s príkladom, ktorý sa v istej…

Jürgen Thorwald: Storočie chirurgov

Relevance: 4%      Posted on: 7. júna 2020

Píše sa rok 1846 a na pôrodnícka časť Viedenskej všeobecnej nemocnice riešia takúto záhadu. Mali dve oddelenia, na prvom sa vzdelávali medici, na druhom pôsobili pôrodné asistentky. A aj napriek tomu, že študenti boli pod dohľadom expertov a pôrody prebiehali normálne, zomrela jedna z deviatich žien, ktorá na tomto oddelení porodila.

Ako nehrať futbal rukami

Relevance: 4%      Posted on: 8. júna 2022

Príde Imrich za trénerom futbalovej reprezentácie a hovorí: „Počúvajte pán tréner, mám plán!“ Pána trénera chytí predtucha, povzdychne si: „No počúvam.“ Imro sa spiklenecky pozrie cez plece a šeptá: „Jeden hráč zoberie loptu do rúk a jednoducho ju odnesie do súperove bránky! Nemusíme do lopty len kopať, takto všetkých porazíme!“

Prečo nie je studené drevo studené?

Relevance: 4%      Posted on: 8. januára 2021

„Nesadaj si na ten chladný betón, prechladneš! Sadni si na lavičku.“ Takúto vetu si vypočulo aspoň raz asi každé dieťa. Dobre mierená rada však mohla viesť k zmätku, ktorý sa v jeho hlave prejavil na jednej z prvých hodín termodynamiky. Tam sa totiž od pani profesorky študenti dozvedia, že teplota telies sa pri tepelnom kontakte vyrovnáva a po dostatku času nastane tepelná rovnováha.

Troluje nás vesmír?

Relevance: 4%      Posted on: 8. augusta 2023

Na zozname vecí, ktoré by mohol objaviť Webbov vesmírny teleskop som mal všeličo: prastaré galaxie, prvé hviezdy, známky mimozemského života. Nový záber ma aj tak prekvapil. Zobrazuje otáznik o rozmere galaxie.Keď som ho videl prvýkrát, myslel som, že ide o fotomontáž. Deformácie obrazu galaxií sú bežné, typicky však nemajú sofistikovanú štruktúru – pripomínajú napríklad oblúk. Tu vidíme oblúk, ktorý sa láme a zároveň má oddelenú časť. To by ste sa so šošovkou natrápili.O čo ide naozaj zatiaľ nevieme s úplnou istotu, s najväčšou pravdepodobnosťou však pozorujeme zrážku dvoch galaxií, ktorá má často chaotickú povahu a na – vesmírne – krátky čas dokáže vytvoriť kadejaké tvary.Zrážky galaxií sú…

Altruizmus v génoch

Relevance: 4%      Posted on: 2. decembra 2019

Altruizmus je pomáhanie iným na svoj úkor. Ako sa takéto správanie mohlo vyvinúť v tvrdom evolučnom súboji?

Narazí do nás Andromeda?

Relevance: 4%      Posted on: 14. decembra 2021

Kedysi dávno, keď sa ešte celé dni drelo na pánskom a na dupnutie na hrdzavý klince sa zomieralo, sme si mysleli, že to, čo vidíme nad hlavou, tvorí celý vesmír.

Ako férovo rozkrojiť cheescake?

Relevance: 4%      Posted on: 3. mája 2024

„Na čo mi v živote budú tie rovnice a odmocniny“, opýtal sa jeden žiak druhého. Spoločne pokrútili hlavami nad zbytočnosťou matematiky a vyrazili na cheescake. Z vreckového im vyšiel jeden kúsok. Prišiel na tanieri, krásny kruhový výsek, osmina z celého koláča. Voňavý, chutne vyzerajúci, na vrchu ovocie. Prišla však zákerná otázka – ako ho rozdeliť na polovicu?Jasné, dá sa rozkrojiť pozdĺžne, ale to je zbytočne veľká jazva. Takže, ak máme kúsok cheescaku dlhý povedzme 10 centimetrov, ako ďaleko od špičky ho máme rozrezať, aby mali oba kúsky rovnakú plochu? Cheescake sa skladá z ôsmich častí, pre každú je odpoveď rovnaká.…

Relatívne presná chémia

Relevance: 4%      Posted on: 18. júna 2020

Prečo je zlato zlaté? Prečo je ortuť tekutá? Napriek tomu, že lesk zlata vábil ľudí už odpradávna a ako zlato, tak aj ortuť fascinovali už alchymistov na úsvite modernej vedy, vysvetlenie charakteristických vlastností týchto kovov prišlo relatívne nedávno a vyžadovalo si zapojiť dve najvýznamnejšie fyzikálne teórie 20. storočia: kvantovú mechaniku a teóriu relativity.

Ako ovplyvňuje psychická trauma náš mozog?

Relevance: 4%      Posted on: 21. júna 2022

Pod pojmom psychická trauma si zvyčajne predstavíme tie najhoršie udalosti, ktoré sa nám môžu stať – nečakanú smrť blízkeho, sexuálne zneužívanie, zážitok vojny či prírodnej katastrofy. Vedecké poznanie nám však ukazuje, že človek nemusí zažiť tie najväčšie hrôzy na to, aby zažil traumu.

Čo je to čierna diera?

Relevance: 4%      Posted on: 7. októbra 2018

(Otázka od Jaroslava z rubriky Opýtaj sa Vedátora) Celý život trávime v zajatí gravitácie Zeme. Keď vyskočíme, vzdialime sa tak na meter… a hneď sme späť tam, kde sme boli. Ako ťažké je gravitácii uniknúť, závisí od hmotnosti telesa, ktoré ju vytvára. Ak by ste napríklad úspešne pristáli na povrchu kométy a vyskočili od radosti, už by ste nikdy nedopadli späť. Na telesách ťažších než Zem je situácia opačná – je problém na nich vôbec stáť, nieto z nich ešte uniknúť. John Michell premýšľal ešte v roku 1783 (!) nad takouto otázkou: Môže byť hviezda tak hmotná, že z nej…

Odkaz v skale

Relevance: 4%      Posted on: 17. februára 2021

Siedmi jaskyniari sme sa v polke júla 2016 vypravili do Štefanovej jaskyne v Demänovskej doline. Zamerali a nakreslili sme mapu neznámych častí, zatiaľ čo ostatní šli ďalej, alebo sa už pomaly vracali na dohodnuté miesto stretnutia (pod veľký žulový okruhliak). Kameň vždy pútal pohľady prieskumníkov, no v jeho tieni, v strope chodby čakala na pozornosť drobná, nenápadná skamenelina. Iba pár centimetrov veľká, kostra chrbtovej časti akéhosi tvora. Len niekoľko stavcov a rebrá. Pred asi 244 miliónmi rokov zahynulo malé zviera ... Slovensko dostalo svojho „dinosaura“ skromných rozmerov; fakticky ide o nález ich staršieho súčasníka – pachypleurosaura. Išlo o malého tvora,…

Prečo sa Perzeidy vracajú tak pravidelne?

Relevance: 4%      Posted on: 14. augusta 2023

Odpoveď je jednoduchá, stačí zmeniť uhol pohľadu. Neprichádzajú ony za nami, ale my za nimi. Dráha, po ktorej Zem obieha Slnko sa kríži s dráhou, po ktorej Slnko obieha kométa Swift–Tuttle.Táto asi 26 kilometrov veľká kométa (ilustračný obrázok jadra komét) na svojej dráhe sype malé úlomky, do ktorých Zem vysokou rýchlosťou nalietava. Cez túto kometárnu dráhu prelietame vždy na tom istom mieste počas obehu okolo Slnka a teda v ten istý čas roka. Mimochodom, dinosaury vyhubil asteroid o rozmere 12 kilometrov, máme sa teda báť zrážky s kométou, keďže sa naše dráhy krížia? Nemusíme ­– jej pohyb je spočítaný na tisícročia dopredu. Tesný oblet bude…

Antivaxeri dobyli Samou

Relevance: 4%      Posted on: 6. decembra 2019

Epidémia osýpok si na malom ostrove vyžiadala desiatky obetí, prevažne detí.

Na oblohe nič nové

Relevance: 4%      Posted on: 28. júna 2020

V skratke sa história fyziky delí na obdobie pred Newtonom, medzi Newtonom a Einsteinom a po Einsteinovi. A pri oboch prechodoch zohráva kľúčovú úlohu teória gravitácie.

Objaviť niečo nové

Relevance: 4%      Posted on: 1. augusta 2022

„Radi objavujeme niečo nové!“ Taký je opis vedeckej práce, ktorý občas zaznie. Niečo podobné mi minule v diskusii povedal aj Norbert Werner. Potom spresnil svoju odpoveď, keď som sa spýtal, že prečo skúma práve vesmír – však niečo nové sa dozviem, aj keď otvorím na náhodnej strane telefónny zoznam. Najkrajšiu časť svojej odpovede mi doplnil až po skončení diskusie: „Cez vesmír sa človek dotýka nekonečna.“

Aké ľahké je manipulovať číslami

Relevance: 4%      Posted on: 28. apríla 2021

Udial sa zvláštny moment – veľká časť národa sledovala jeden matematický výpočet. A že veru bolo na čo pozerať. Pôvodne som to chcel odignorovať, predsa len, celé video bolo volaním po pozornosti. Potom som si však povedal, že prevažuje verejný záujem, video je natoľko poučné, že si istú pozornosť zaslúži. Nedozvieme sa síce nič nové o matematike ako takej, ako skôr o tom, ako ľahko sa dá s matematikou zavádzať a manipulovať.

Matematika ako jazyk prírody

Relevance: 4%      Posted on: 4. septembra 2023

Občas sa povie, že matematika je jazykom prírody a neviem, akú máte skúsenosť vy, ale bežne to na ľudí veľký dojem nespraví. Myslím, že čiastočne kvôli tomu, že toto prirovnanie trochu pokrivkáva. Po prvé, bežný jazyk a matematika fungujú úplne inak. Jazyk umožňuje spájať rôzne koncepty do zložitejších štruktúr – tvrdení, ktorých pravdivosť sa nedá potvrdiť vnútorne, teda v rámci systému – potrebujete kontakt s okolitým svetom. Napríklad, môžete byť slovenčinár dobrý ako len chcete, ale len z pohľadu na vetu: „kapybara nemá mihalnice a dokáže plávať“ neviete určiť, či je to pravda alebo nie.Matematika stojí na základoch, takzvaných axiómoch,…

Zabije nás všetkých koronavírus?

Relevance: 4%      Posted on: 25. januára 2020

Médiami a internetom sa šíria správy o novom víruse, ktorý sa už rozšíril po svete a ľudia začínajú byť mierne nervózni. Je na čas na paniku? Nechcem v tomto robiť proroka, no existujú príklady z nedávnej minulosti, ktoré by nás mali upokojiť: SARS a MERS.

Kedy sa dočkáme prvých záberov z Webbovho teleskopu?

Relevance: 4%      Posted on: 5. januára 2022

Rakete Ariene 5 sa úspešne podarilo nevybuchnúť a najočakávanejší teleskop desaťročia je na ceste k miestu, kde bude vykonávať svoju misiu. Nasľubovalo sa mnoho, má prekonať Hubblov vesmírny teleskop, hľadať dvojičky Zeme, ideálne osídlené, pozorovať vznik prvých galaxií a tým pomôcť určiť zloženie vesmíru či povahu fyzikálnych zákonov.

Dva záblesky

Relevance: 4%      Posted on: 6. augusta 2020

Atómová bomba je smrteľná niekoľkými spôsobmi. Reťazová reakcia rádioaktívnej látky vytvorí podľa vzorca E=mc2 množstvo energie nedosiahnuteľné konvenčnými výbušninami. Aj včerajší strašný výbuch v Beirúte bledne v porovnaní aj s najmenšími jadrovými zbraňami.

Je biela farba farba?

Relevance: 4%      Posted on: 2. novembra 2022

Všetci máme vo svojom okolí človeka, ktorý si bežne neodpustí poznámku na štýl: „Nula percent je tiež percento!“ V jeho či jej repertoári je nachystaných aj niekoľko glos o farbách. Napríklad: „Biela nie je farba, je to zmes ostatných farieb!“ Je toto tvrdenie pravdivé?

Ako chutí radiácia?

Relevance: 4%      Posted on: 7. júna 2019

Jeden zo silných momentov histórie Černobyľskej havárie je čistenie rádioaktívneho grafitu zo strechy elektrárne. Pre obyčajné roboty bola radiácia moc silná a tak sa nasadili bio-robotov, ľudí pracujúcich po zhruba minútových zmenách. V príspevku o dozimetroch sme napísali, že radiáciu ľudské telo necíti – cítime až prípadné škody, ktoré napácha. Nie je to však úplne pravda,v extrémnych prípadoch (ako na Černobyľskej streche) sa cítiť dá, aj keď nepriamo.  Typickým zápachom býva ozón, rádioaktívne žiarenie rozbije kyslík O2 na atómy a časť z nich sa spojí na ozón O3.  Žiarenie nesie energiu a tá sa po zachytení v tele zmení na…