17. júna 2021
Jasterka

Odkaz v skale

Siedmi jaskyniari sme sa v polke júla 2016 vypravili do Štefanovej jaskyne v Demänovskej doline. Zamerali a nakreslili sme mapu neznámych častí, zatiaľ čo ostatní šli ďalej, alebo sa už pomaly vracali na dohodnuté miesto stretnutia (pod veľký žulový okruhliak). Kameň vždy pútal pohľady prieskumníkov, no v jeho tieni, v strope chodby čakala na pozornosť drobná, nenápadná skamenelina. Iba pár centimetrov veľká, kostra chrbtovej časti akéhosi tvora. Len niekoľko stavcov a rebrá. Pred asi 244 miliónmi rokov zahynulo malé zviera

Slovensko dostalo svojho „dinosaura“ skromných rozmerov; fakticky ide o nález ich staršieho súčasníka – pachypleurosaura. Išlo o malého tvora, avšak skamenelinu nepredstaviteľného veku, spejúcu k relatívne čoskorému k zániku.

Vzácny kameň len nedávno prešiel skenovaním na mikro-CT prístroji na Slovenskej akadémie vied v Banskej Bystrici. Podľa správy vedcov skamenelina obsahuje súbor deviatich stavcov v anatomickej polohe, rebrá, zvyšky panvy a dlhých končatín. Napokon je z nálezu Pachypleurosaur, živorodý semiakvatický plaz s dĺžkou tela do pol metra, dlhým krkom a chvostom. Obýval plytké, teplé a slané more s výskytom ojedinelých ostrovov.

Záber z jaskyne, zdroj: Pavel Herich.
Záber z jaskyne, zdroj: Pavel Herich.

Bolo predmetom úvah, či ho nenechať na svojom mieste, v bezpečí útrob náročnej a rozsiahlej jaskyne, ktorú pozná len málokto. No význam objavu a potreba bližšieho skúmania napokon rozhodla vo veci. Takto sme zásahom prerušili prirodzený osud fosílie, ktorej by ešte odhadom 100 000 rokov trvalo, kým by ju dosiahlo dno riečky Demänovky a nenávratne zničilo, možno aj opäť navrátilo do mora. Vyniesli sme ho do neistého, premenlivého ľudského sveta, kde sa stal predmetom výskumu a bude uložený do múzea.

V Demänovských jaskyniach sa pomerne často stretávame s rovnako starými fosíliami, drobnými morskými tvormi, no pri až dlhšom pristavení sa nad touto témou človeku sa vynárajú asociácie s vlastnou existenciou, jej trvaním a príspevkom v kolobehu života. Každá vrstva horniny v sebe uchováva časť záznamu o podmienkach života na zemi v čase svojej sedimentácie. Jedna z nich odhalila starého plaza, ďalšie ukladajú do budúcna stopy našej, ľudskej prítomnosti. Prial by som si, aby turista, lyžiar či akýkoľvek návštevník Demänovskej doliny stúpajúci asfaltovou cestou pod hrebene Tatier a nevyhnutne prechádzajúci len niekoľko metrov ponad do tmy a ticha ponorené dutiny jaskýň, myslel na stopy, ktoré tu do kameňa vtesnáva.

[Pavel Herich]

Pavel je predsedom združenia Pre dolinu, ktorá práve organizuje petíciu za zvýšenú ochranu Demänovskej doliny, podporiť ju môžete na tomto linku.

Pridaj komentár