25. januára 2020
Autizmus

Odtlačky prstov, asymetria a autizmus

V rámci Akademického centra výskumu autizmu, pri Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, sa zaoberám výskumom zacieleným na hľadanie potencionálneho biomarkera – biologického znaku, ktorý by doplnil diagnostiku porúch autistického spektra. Biologický ukazovateľ by mohol urýchliť diagnostiku a pomôcť odhaliť túto poruchu v rannom veku, kedy ešte behaviorálne prejavy nie sú jednoznačné (t.j. u detí do dvoch rokov života).

Celosvetovo zaznamenávame rýchly vzostup neurovývinových porúch spadajúcich  pod poruchy autistického spektra, ktoré sa typicky prejavujú abnormálnym správaním. Deti aj dospelí s touto poruchou majú isté deficity v sociálnej interakcii, niekedy aj v komunikácii, deti sú často neverbálne – nemajú porozumenie reči, majú úzko vymedzené záujmy a stereotypné správanie, lipnú na opakovaní tých istých činností a vždy rovnakým spôsobom.

Ku vzniku poruchy dochádza ešte pred narodením, kedy vývin mozgu prebieha inak ako u zdravých jedincov. Navonok možno tieto abnormality sledovať jedine prostredníctvom správania dieťaťa. Táto porucha je však typická rôznou mierou závažnosti a tiež istými „špecifikami“ v správaní chlapcov a dievčat, takže nie všetky prejavy musia byt v rovnakej miere zastúpené u každého dieťaťa s poruchou autistického spektra. Uvádza sa, že ide o poruchy autistického spektra a v skutočnosti ide naozaj o veľmi heterogénnu skupinu ľudí.

Diagnostika autizmu čelí výzve v zmysle týchto odlišností. Poruchy autistického spektra sú častejšie diagnostikované u chlapcov než u dievčat. Pomer chlapcov s touto poruchou v porovnaní s dievčatami, ktorý sa donedávna uvádzal, bol 4:1. Podľa najnovších údajov zo zahraničia už je 3:1. Je sporné tvrdiť, že „pribúda“ dievčat autistiek, pretože podľa tvrdení niektorých odborníkov je pomocou súčasných diagnostických metód iba odhalených viac prípadov v porovnaní s minulosťou.

Pochopiteľne, u veľmi malých detí vo veku batoľaťa nemusia byť všetky prejavy jednoznačné, preto by diagnostike, ktorá spočíva v psychologickom vyšetrení dieťaťa, do veľkej miery dopomohol určitý biomarker. Pod týmto pojmom rozumieme telesný znak, ktorého prítomnosť by jednoznačne svedčila o tom, že niekedy počas vývinu plodu došlo ku poruche v rámci formovania centrálnej nervovej sústavy.

Predošlé, prevažne zahraničné štúdie ktoré hľadali biomarkery tejto poruchy, nedošli k jednotným alebo presvedčivým záverom. Medzi tie známejšie patria tvrdenia o tom, že autistické deti majú ako batoľatá väčší priemer hlavičky (čo by zodpovedalo väčšiemu a ťažšiemu mozgu detí s autizmom), no tento znak nebol pozorovaný u všetkých detí, pretrvával iba v určitom veku a u mentálne retardovaných detí s autizmom bol naopak obvod hlavy menši ako u bežnej populácie.

Ďalej bol skúmaný pomer dĺžky druhého a štvrtého prsta, ktorý je považovaný za biomarker zvýšených hladín testosterónu pôsobiaceho na plod. Skúma sa, ci majú ľudia s touto poruchou dlhší štvrtý prst ako druhý. Podľa jednej z teórií sa zvýšené hladiny mužských hormónov, ktoré ovplyvňujú rast štvrtého prsta (prstenníka) môžu spájať so vznikom autizmu. Ukázalo sa, že kľúčové je obdobie v ktorom pohlavné hormóny pôsobili na plod a výsledky sú sporné. Iné štúdie, ktoré hľadali potencionálne biochemické markery čelili ťažkostiach skrz komorbidity, ktoré sa pri autizme vyskytujú.

Dobrý biologický ukazovateľ by mal byť telesný znak, ktorý sa formuje v rovnakom období ako sa u plodu vyvíja mozog a mal by poukazovať na odchýlky od normálneho vývinu, ktoré sa zachovali aj po narodení. Zároveň by tento znak mal byť počas rastu dieťaťa stabilný, teda nemeniť sa. Medzi telesné znaky, ktoré svedčia o tom ako „dobre“ sa plod počas vývinu vedel vyrovnať s rušivými vplyvmi, patria odtlačky prstov.

Odtlačky prstov sa formujú  zhruba od 7/8. týždňa gravidity a svoju finálnu podobu dosiahnu pred 24. týždňom. Dá sa povedať že už od štvrtého mesiaca vnútromaternicového života máme vytvorené unikátne odtlačky prstov, identické s tými, ktoré máme na prstoch po zvyšok života. V rovnakom období (3. – 4. mesiac) prekonáva mozog plodu veľké štrukturálne zmeny, lateralizujú sa hemisféry a je to obdobie náchylné na vznik abnormalít, ktoré sa neskôr prejavia napr. ako poruchy autistického spektra.

Formovanie odtlačkov prstov je proces veľmi citlivý na rušivé vplyvy. V prípade, že sa plod nevie s týmito vplyvmi dobre vyrovnať, sú odtlačky prstov na pravej a ľavej ruke asymetrické. Táto asymetria sa nespája výlučne len s odtlačkami prstov, môže ísť o drobné odchýlky aj v iných telesných znakoch, ktoré voľným okom nemusia byť viditeľné.

Ak bol plod počas vývinu vystavený napr. infekcii, parazitom, toxínom prostredia, ak matka konzumovala alkohol, ale aj pri zvýšených teplotách, musel veľké množstvo energie vynaložiť na „boj“ s týmito nežiadúcimi vplyvmi. Faktory, ktoré popri genetike zohrávajú úlohu pri vzniku autizmu sú potenciálne tie, ktoré spôsobujú asymetriu, ktorá sa dá detekovať cez odtlačky prstov a teoreticky tak mohli slúžiť ako biomarker. Plody ktoré sa vyvíjajú za prítomnosti rušivých vplyvov nie len rastú pomalšie, ale dochádza u nich ku vzniku drobných odchýlok od stredovej symetrie, teda sú asymetrické.

Na prstoch detí s autizmom skúmame či sa útvary na pravej a ľavej ruke zhodujú. Pozorujeme, či sa napr. na ukazováku pravej ruky vyskytuje ten istý útvar ako na ukazováku ľavej ruky. V prvom rade skúmame prvostupňové detaily, to sú základné útvary, ktoré sú viditeľné aj voľným okom a ľahko ich rozlíši aj laik. Ak napr. zistíte že máte na palci pravej ruky iný útvar ako na palci ľavej ruky, je to síce považované za asymetriu, ale o tom, či máte neurovývinovú poruchu, to nemusí vypovedať absolútne nič. Z vedeckého hľadiska to môže znamenať napr. len to, že ste možno počas vývinu boli vystavený rušivým vplyvom, s ktorými ste sa dobre vyrovnali.

Ak sa u neurotypického (zdravého) jedinca vyskytne vysoká miera asymetrie, znamená to, že jeho organizmus bol schopný kompenzovať negatívny účinok istých faktorov. Tu je ale dôležité uvedomiť si, že neurovývinové poruchy aj autizmus sú geneticky podmienené, a to čo my sledujeme je iba vplyv prostredia na to, či sa porucha naozaj prejaví alebo nie. Okrem genetického vybavenia plodu zohráva úlohu aj imunitný systém matky aj plodu.

Stanovujeme mieru asymetrie, ktorá odzrkadľuje mieru rušivých vplyvov ktorým bol plod vystavený a aj jeho schopnosť vyrovnať sa s nimi. Doposiaľ sa nám podarilo zistiť, že u autistických chlapcov sú výrazne častejšie asymetrické útvary na prvom, treťom a piatom prste pravej a ľavej ruky. Porovnávali sme útvary na palci, prostredníku a malíčku autistických chlapcov s chlapcami bez neurovývinovej poruchy, a naozaj u chlapcov s poruchou sa asymetria ukázala práve na týchto troch prstoch. Chlapci ktorí nemali neurovývinovú poruchu boli teda, čo sa týka odtlačkov prstov, symetrickejší. Ako najsymetrickejší sa ukázali chlapci s intelektovým nadaním. Ďalej sa chceme zamerať na odhalenie konkrétnych útvarov, ktoré by boli pre poruchy autistického spektra špecifické, teda by sa vo zvýšenej miere vyskytovali u autistov.

[RNDr. Klaudia Kyselicová, PhD.]
Akademické centrum výskumu autizmu
Fyziologický ústav
Lekárska fakulta Univerzity Komenského v BA

Pridaj komentár