Predpovedať, kedy sa rozpadne jedno rádioaktívne jadro je nemožné, proces je náhodný. Predpovedať, za aký čas sa rozpadne časť z veľkého množstva jadier je ľahké, a takáto predpoveď je veľmi presná. To nám umožňuje použiť rádioaktívny rozpad na meranie času. Asi najznámejšie je tzv. rádiouhlíkové datovanie. Jadro uhlíka bežne obsahuje 6 protónov a 6 neutrónov – takýto uhlík sa nazýva C12, kde 12 je súčet počtu protónov a neutrónov. Okrem C12 sa v prírode vyskytuje aj izotop uhlíka s jedným neutrónom navyše, C13, ktorý je stabilný, a rádioaktívny izotop s dvoma neutrónmi navyše, C14 alebo rádiouhlík. (Typická vzorka uhlíka obsahuje…
Čas nás fascinoval, fascinuje a aj bude fascinovať. Budeme niekedy vedieť pochopiť jeho podstatu? Od čoho závisí smer jeho plynutia? A mohol čas niekedy neexistovať? O tom všetkom diskutujú Norbi a Samuel s profesorom Tomášom Tycom v rámci Noci vědců.
Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.
Predvianočné obodobie má špecifické tradície. Mnohé sa prekvapivo často spájali so strigami či bosorkami. Aký je ich pôvod?
O čase je krátka, väčšinou ľahko sa čítajúca kniha, ktorá má potenciál vyvolať silné názory súhlasu aj nesúhlasu, podľa toho, ako komu zahrá do nôty.
Ku knihe Kúsky reality je nachystaných množstvo akcií: prednášky, besedy, čítačky a stretnutie. Tu nájdete ich zoznam. Tešíme sa na stretnutie s vami. Kúsky reality (beseda), Artfórum Košice, 8.12. (čas spresníme) Kúsky reality (uvedenie knihy), Artfórum Bratislava, 23. 11. 2023 o 19:00, event tu. Krst knihy (spolu s prednáškou a besedou s Petrom „BeWise“ Búranom, 20. 11. o 19:00, v Novej Cvernovke event tu, lístky tu. Beseda so Zuzanou Vitkovou, Bibliotéka, Incheba, pódium Slovartu , 11. 11. o 14:00, event tu. Kúsky reality (uvedenie knihy), Stará jedáleň, 10. 11 o 14:00, event tu. Prednáška Čas je ako rieka, AMAVET, Incheba,…
Médiami a internetom sa šíria správy o novom víruse, ktorý sa už rozšíril po svete a ľudia začínajú byť mierne nervózni. Je na čas na paniku? Nechcem v tomto robiť proroka, no existujú príklady z nedávnej minulosti, ktoré by nás mali upokojiť: SARS a MERS.
Séria článkov o jadrovej energetike bola prvý krát publikovaná na Facebook stránke Vedátora počas týždňa, kedy sa končilo premiérové vysielanie skvelého a mrazivého seriálu Černobyľ. Napriek tejto katastrofe má mierové využitie jadrovej energie stále svojich zástancov a podľa niektorých z nich je energia z jadra jedinou reálnou ekologickou alternatívou fosílnych palív. Postaviť bezpečnú jadrovú elektráreň nezvládli nie len v komunistickom Sovietsko zväze, ale ani vo vyspelom Japonsku. Môže to dokázať napríklad Bill Gates, ktorý vývoju bezpečného jadrového reaktora venuje veľkú časť svojho času a samozrejme aj peňazí? Ich výstavbu zastavila až Trumpom spustená obchodná vojna medzi USA a Čínou. Alebo, aby sme nechodili tak ďaleko, máme…
Na tejto stránke asi nikoho neprekvapí informácia, že srdce v našom tele plní funkciu pumpy, vďaka ktorej cirkuluje krv a s ňou kyslík, živiny a teplo. Tak isto ani to, že v čase stresu alebo zvýšenej aktivity srdce tlčie oveľa rýchlejšie, ako v pokoji. Okrem toho, že to dáva dobrý zmysel – naše svaly potrebujú viac živín na svoju činnosť – s tým má skúsenosť každý, kto bežal na autobus alebo nadával na schodoch na pokazený výťah.
3D tlač sklahttps://www.nature.com/articles/d41586-019-03473-9 Voda na mimozemihttp://astronomy.com/news/2019/09/water-found-in-habitable-super-earths-atmosphere-for-first-time Ako sa rastliny dostali prvýkrát na súšhttps://phys.org/news/2019-11-genes-bacteria.html Štruktúra ATP syntázyhttps://www.technologynetworks.com/proteomics/news/structure-of-mitochondrial-atp-synthase-is-solved-327391 Budeme žiť na Titáne?https://theconversation.com/titan-first-global-map-uncovers-secrets-of-a-potentially-habitable-moon-of-saturn-126985 Alarmujúci úbytok Amazonského pralesahttps://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2981339-odlesnovani-amazonie-v-brazilii-zrychlilo-situace-je-alarmujici-pripousti-tamni-ministr AI a podvodné fotky (fotky spod vody)https://mymodernmet.com/sea-thru-underwater-photography-ai/ Jeden z veľkých fyzikálnych problémovhttps://www.forbes.com/sites/startswithabang/2019/11/19/the-strong-cp-problem-is-the-most-underrated-puzzle-in-all-of-physics/ Nový pick-up od Teslyhttps://www.wired.com/story/electric-tesla-pickup-truck-announcement-specs-cost-photos/ 3D mapa zemetraseníhttps://glowy-earthquakes.glitch.me/ Fotky lietajúcich vtákovhttps://www.nationalgeographic.com/magazine/2018/01/photo-journal-birds-paths-migration-starling/ Lieky z rastlínhttps://www.quark.sk/nove-antibiotikum/ Pacienti s polovicou mozguhttps://www.sciencealert.com/brain-scans-reveal-how-it-s-possible-to-remain-high-functioning-with-half-a-brain Podcast Bewise x Vedátorhttps://www.youtube.com/watch?v=4m9qnbygXWs Pes jednorožechttps://www.sciencealert.com/meet-narwhal-the-rescued-unicorn-puppy-with-a-tail-on-his-face Záhada sezónnych výkyvov kyslíka na Marsehttps://www.bbc.com/news/science-environment-50419917 Vesmírna investícia do Českahttps://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2977475-americky-vesmirny-projekt-one-web-koupi-gyroskopy-za-stovky-milionu-od-firmy-z-olomouce Tranzit Merkuruhttps://www.nytimes.com/interactive/2019/11/08/science/mercury-transits-the-sun.html O Ružene Bajcsyhttps://svetlopodperinou.sk/ruzena-bajcsy-dievca-ktore-bolo-osamele-no-nikdy-sa-nevzdalo/ Vystrelená hviezdahttps://vosveteit.sk/vedci-zaznamenali-hviezdu-ktora-bola-doslova-vystrelena-z-ciernej-diery-rychlostou-ktora-nema-obdobu/ Chémia vzniku životahttps://phys.org/news/2019-11-lifelike-chemistry-lab-ways-life.html Ako škodia e-cigaretyhttps://medicalxpress.com/news/2019-11-cardiologists-e-cigarettes-brain-blood-vessels.html Nová forma 3D obrazovhttps://www.nature.com/articles/d41586-019-03454-y Video bonus: Neutrónové hviezdyhttps://www.youtube.com/watch?v=udFxKZRyQt4 Iný druh života – elektrinožrútihttps://www.quantamagazine.org/electron-eating-microbes-fo…/ Vesmírne dvojičkyhttps://www.nasa.gov/…/hubble-captures-a-dozen-galaxy-doppe… Genetikou prito rakovinehttps://www.livescience.com/crispr-to-fight-cancer.html…
V bežnom živote používame jednotky ako metre, sekundy, kilogramy, stupne Celzia či jouly. Aj keď sú naviazané na fyzikálne javy, nastavili sme ich tak, aby boli praktické – bežne pracujeme s objektami, ktoré majú niekoľko metrov a venujeme sa činnostiam, ktoré trvajú desiatky či stovky sekúnd (okrem domácich prác, tie trvajú večnosť).Čo je praktické a čo nie závisí od kontextu. Chemik v práci používa nanometre, no u kaderníka si nenakáže skrátiť účes o pár stoviek miliónov nanometrov. Podobne si jadrový fyzik nebudete pýtať tresku v elektrón-voltoch a historik nastavovať časovač na rúre v storočiach. Dúfam.Podľa toho aké aspekty vesmíru skúmame,…
Čas je jedna z najzaujímavejších ... entít (?) vo fyzike. Povedať, že každý s ním máme každodennú skúsenosť mu nerobí česť. Čas definuje, nielen, čo je to každodennosť, ale aj čo je skúsenosť. Bez času si nevieme predstaviť nič.
Udalosťou posledných dní, ktorá doslova zarezonovala svetom bola erupcia sopky Hunga Tonga(-Hunga Ha'apai) v západnej Polynézii, na opačnej strane sveta. Začala sa 15. januára o cca 05:15 nášho času (UTC+1). Sopka vyvrhla obrovské množstvo prachu do okolia a mrak z nej vystúpal až do mezosféry (cez 50 km!) [1]. Ide o jednu z najväčších erupcií za posledných 30 rokov. Sila výbuchu bola odhadnutá na 500-násobok atómovej bomby zhodenej na Hirošimu [2]. O niektorých jej dôsledkoch už Samuel písal tu [3].
Znova sú tie časy, kedy sme všetci odborníkmi na hokej. U väčšiny trvá tento ošiaľ len niekoľko dní. Jedna malá skupina výskumníkov však vydrží pozerať hokejovým trénerom cez plecia celé roky. Áno, presne tak – ide o investičných matematikov.
Čo bolo pred Veľkým treskom? Túto otázku dostávajú fyzici bežne a typickou – a pomerne rozumnou – odpoveďou je, že otázka je zle položená. Pri Veľkom tresku totiž (možno) vznikol aj čas. Zároveň boli podmienky v týchto okamihoch natoľko drastické, že vieme, že aktuálne fyzikálne zákony nedokážu opísať, čo sa dialo.
Ursula Graham Bower sa narodila do váženej britskej rodiny. Jej otec bol kapitánom vojnovej lode Royal Navy. Preto sa mu nezdalo nič čudné na tom, že začal Ursulu učiť všetko, čo by podľa neho mladá dáma mohla potrebovať. Strieľať. A ešte navigáciu, prežitie v divočine a prvú pomoc. To sa pochopiteľne nepáčilo Ursulinej mame. Poslala ju do dievčenskej internátnej školy, aby tam nadobudla skutočne dôležité zručnosti. Napríklad vyšívanie, umenie spoločenskej konverzácie a tanca. Cieľom bolo, aby Ursula zažiarila na debutantskom plese a našla si primeraného manžela.
(Otázka od Jaroslava z rubriky Opýtaj sa Vedátora) Celý život trávime v zajatí gravitácie Zeme. Keď vyskočíme, vzdialime sa tak na meter… a hneď sme späť tam, kde sme boli. Ako ťažké je gravitácii uniknúť, závisí od hmotnosti telesa, ktoré ju vytvára. Ak by ste napríklad úspešne pristáli na povrchu kométy a vyskočili od radosti, už by ste nikdy nedopadli späť. Na telesách ťažších než Zem je situácia opačná – je problém na nich vôbec stáť, nieto z nich ešte uniknúť. John Michell premýšľal ešte v roku 1783 (!) nad takouto otázkou: Môže byť hviezda tak hmotná, že z nej…
Pre mnohých ľudí je čítanie kníh samozrejmosťou, majú plné knižnice, na nočnom stolíku vždy aspoň tri rozčítané knihy a keď sa do nejakej pustia, tak to odsýpa.
Minulé storočie bolo pre naše chápanie vesmíru bezprecedentné – zistili sme, že naša galaxia nie je jediná vo vesmíre, že ich je veľa, až nepredstaviteľne. Odhalili sme, že sa vesmír rozpína a spolu s tým aj to, že tu nebol vždy (aspoň v takejto forme a podobe). Pochopili sme ako fungujú hviezdy a že tiež nemôžu existovať večne. Po ich smrti môže vzniknúť čierna diera, nekonečná deformácia časopriestoru, na hranici ktorej zamŕza čas. Týmto storočím vás prevedie jeden z najpovolanejších – Kip Thorne, nositeľ Nobelovej ceny za objav gravitačných vĺn (a spolu-autor filmu Interstellar). Táto kniha si vyžaduje od čitateľa…
Predstavte si, že za vami príde veľký agresívny bitkár a dá vám na výber: chcete dostať jednu bombu do obličiek alebo dve? Áno, ani jedna možnosť ideálna, no asi sa zhodneme, že je lepšie na búdku dostať iba raz než dvakrát.
Kozmológia skúma vesmír ako celok. Ako vznikol a ako skončí? Je nekonečne veľký? Ako rýchlo sa rozpína? Toto všetko sú otázky, ktorými sa kozmológia zaoberá – a práve posledná z nich dáva posledné roky prekvapivé odpovede. Ľudia radi skúmajú zmysel svojej existencie. Pri dumaní nad otázkou, že o čom to tu celé vlastne je, prináša odpoveď často práve vesmír. Napríklad sme sa, k všeobecnému pobúrenie, dozvedeli, že nie sme jeho stredom. Kopernik nás presvedčil, že Zem obieha Slnko a nie naopak. O storočia neskôr Hubble dokázal, že naša galaxia, Mliečna cesta, nepredstavuje celý vesmír – je len jednou z mnohých ďalších…
Po týždni som sa vrátil z vedeckej konferencie na Korfu. Celý jej názov som by si musel googliť, všetci v komunite to volajú jednoducho „Korfu“; každému z fachu je jasné, kde sa vidíte. Už som o tom písal pred rokom, no pokojne sa rád zopakujem – nech ľudia vidia, prečo sú takéto akcie pre vedu dôležité a že aj keď som sa trochu opálil, rozhodne to nebola dovolenka.
Je 25. mája roku 1961. Vo Washingtone D.C. zaznie na zasadnutí Kongresu spojených štátov príhovor vtedajšieho prezidenta Spojených štátov amerických J. F. Kennedyho. „Som presvedčený, že tento národ by sa mal usilovať dosiahnuť koncom tejto dekády cieľ, aby človek pristál na Mesiaci a bezpečne sa vrátil na Zem. Prosím Kongres a celú krajinu, aby dali súhlas k tejto misii, ktorá bude trvať celé roky a bude veľmi nákladná“. V tej dobe prebiehali medzi USA a vtedajším Sovietskym zväzom tzv. Vesmírne preteky. A USA ich prehrávali. Sovieti mali na svojom konte veľké úspechy ako vypustenie prvej umelej družice Zeme, Sputnik 1…
Pred desiatimi rokmi sa do pozornosti širokej verejnosti dostal národ Mayov – na záver roka 2012 vraj predpovedali koniec sveta. Ako očakávala väčšina ľudí, k ničomu takému nedošlo. Aj keď, priznajme si, udalosti, ktoré sa odvtedy stali, vyvolávajú určité pochybnosti o stave našej reality. Koniec sveta v roku 2012 z nesplneného proroctva, však nie je dielom samotných Mayov, ale ich "fanúšikov", ktorí sa príliš nechali uniesť mayským kalendárom a mytológiou.
Človek je vrcholom evolúcie (teda, podľa človeka). Z tohto elitárstva rýchlo vytriezvie pri pokuse predčiť niečo tak jednoduché, ako obyčajnú muchu domácu. Zažil to každý: najprv sa oháňate, po pár pokusoch usúdite, že viac škody páchate na sebe. Potom sa k muche snažíte priplížiť a zaskočiť ju… v poslednom okamihu však uletí (a dokonca budí dojem, že si provokatívne dala na čas). Ako sa jej to darí? Čiastočne za to môže konštrukcia jej krídiel a stavba tela (dobrý pomer plochy krídiel k celkovej hmotnosti). V skutočnosti však má nad vami výhodu z oveľa zaujímavejšieho dôvodu: čas pre ňu plynie inak…
Na zozname vecí, ktoré by mohol objaviť Webbov vesmírny teleskop som mal všeličo: prastaré galaxie, prvé hviezdy, známky mimozemského života. Nový záber ma aj tak prekvapil. Zobrazuje otáznik o rozmere galaxie.Keď som ho videl prvýkrát, myslel som, že ide o fotomontáž. Deformácie obrazu galaxií sú bežné, typicky však nemajú sofistikovanú štruktúru – pripomínajú napríklad oblúk. Tu vidíme oblúk, ktorý sa láme a zároveň má oddelenú časť. To by ste sa so šošovkou natrápili.O čo ide naozaj zatiaľ nevieme s úplnou istotu, s najväčšou pravdepodobnosťou však pozorujeme zrážku dvoch galaxií, ktorá má často chaotickú povahu a na – vesmírne – krátky čas dokáže vytvoriť kadejaké tvary.Zrážky galaxií sú…
Obe sondy Voyager, 1 aj 2, už opustili slnečnú sústavu a putujú medzihviezdnym priestorom. Ich kurz nie je nastavený na žiadnu konkrétnu hviezdu. No aj tak je možné (aj keď pomerne málo pravdepodobné), že ich zachytí nejaká mimozemská civilizácia. A na toto sú sondy pripravené. Každá z nich nesie zlatú platňu. Ako si prehrať platňu, je dnes problém pre nejedného hudobného fajnšmekra. No ako si prehrať platňu, ak je najbližší obchod s audiotechnikou vzdialený miliardy kilometrov? Predná strana platne obsahuje návod, ako na to. ‚‚Nastavte frekvenciu na 1/3,229 sekundy‘‘ nie je moc užitočné pre niekoho, kto netuší, čo sú to sekundy.…
Keď som začal pracovať na tejto knihe, napísal som, že rozhodne nebude pokračovaním Obyčajných zázrakov. Citujem: „Ľudia sa ma občas pýtajú, či budú Obyčajné zázraky 2 a odpoveď je, že nie. Táto kniha bola napísaná tak, aby mala koniec. Opisuje známu fyziku, ktorej dnes dobre rozumieme a cez celú čitateľa prevedie.“ Keď som dopísal Kúsky reality, zistil som, že som tak trochu nepísal pravdu. Síce nechcene a neplánovane, ale tak trochu som napísal pokračovanie Obyčajných zázrakov. Ako mohlo k takémuto omylu dôjsť?Kúsky reality mali byť – a aj sú – knihou o čudnej fyzike. Cestovanie časom, extra dimenzie, kvantové previazanie.…
Dobrý spánok znamená pre každého z nás niečo iné. Asi ste zažili na výlete s kamarátmi podobnú situáciu. Je pol 11 ráno, Dano práve vstal a mierne rozospatý prichádza do kuchyne. Tam už je Peťo a hovorí, že už si bol zabehať, čítal knihu a pripravil raňajky. Večer sa situácia otáča, blíži sa polnoc a kým Peťa už láme, Dano sa zas pýta, že aký film ideme pozerať. Bežný pohľad spoločnosti je jasný: Peťo je aktívny a Dano lenivý. Nie je to však férové porovnanie – denný rytmus máme z veľkej časti zakódovaný v DNA. Naše telá fungujú v zhruba…
https://youtu.be/O93XLbkenR8 Rok sa s rokom stretol a tak je čas zhodnotiť, čo čas priniesol. Aké témy dominovali vede? O ktorých sme počuli menej, ako sme čakali? A čo nás bude čakať v roku tomto? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Z celej situácie okolo pandémie COVID-19 je možno najočividnejšie, ako nás všetkých prekvapil rozsah toho, aká chaos dokáže urobiť jeden vírus. Časť tohto prekvapenia nepochybne nesie fakt, že sme si tak nejak zvykli, že mikroorganizmy pre nás nie sú problémom. Je to spôsobené tým, že veda urobila niekoľko zásadných pokrokov, ktoré nám obrovským dielom pomáhajú v boji proti týmto neviditeľným votrelcom. Jeden z nich je nepochybne objav antibiotík. Vedci však varujú, že začína doba, kedy na antibiotiká budeme možno musieť zabudnúť.
Formula 1 a vesmírne lety sú dva samostatné – a exotické – svety, ktoré sa pohybujú na okraji ľudských možností. Majú mnoho podobností, napríklad oba vznikli v päťdesiatych rokoch a napriek svojej dlhej histórii, sú oba svety neprístupné. Za celú históriu vesmírnych letov bolo v kozme len 676 ľudí zo 44 rôznych krajín (k novembru 2023). Za celú históriu F1 jazdilo v F1 len 775 pilotov zo 41 rôznych krajín (k decembru 2023). Vesmírne cestovanie si za ten čas vyžiadalo 19 obetí astronautov, a za približne rovnaký čas si F1 vyžiadala 52 životov pilotov F1. Tu sa podobnosti nekončia. Oba svety, na prvý pohľad tak rozdielne, majú toho…
Píše sa rok 1846 a na pôrodnícka časť Viedenskej všeobecnej nemocnice riešia takúto záhadu. Mali dve oddelenia, na prvom sa vzdelávali medici, na druhom pôsobili pôrodné asistentky. A aj napriek tomu, že študenti boli pod dohľadom expertov a pôrody prebiehali normálne, zomrela jedna z deviatich žien, ktorá na tomto oddelení porodila.
Kdesi som počul takú vec, že ľudia sú jediný druh na planéte, ktorý pozná koncept učenia. Iste, mláďatá všetkých druhov sa učia od svojich rodičov a niektoré im dokonca na to vedia vytvoriť podmienky. Ako keď mačka donesie svojim polomŕtvu myš. Ale jedine ľudia aktívne predávajú informácie od zručnejších k menej zručným. Všetky zvieratá sa učia, ale jedine my učíme. (V angličtine majú na tieto dve činnosti úplne iné slová – „to learn“ a „to teach“ – v slovenčine si musíme pomôcť zvratným zámenom.) A tu prichádzajú na scénu tabule. Tabule sú fantastický vynález. Asi preto, že jeden obrázok je…
Posledný mesiac som na Instagrame dával knižné tipy. Knihy podľa mňa patria (nielen) pod stromček. Keď konečne opadne zhon z príprav, darčeky sú rozbalené, púšťajú sa rozprávky ... tak je konečne čas lofnúť sa do kresle a siahnuť po ešte voňavej knižke. Tu pár knižných tipov od Vedátora. Kto túto stránku sleduje dlhšie vie, že tento zoznam by mohol byť aj desaťkrát dlhší. Vybral som však len také knihy, ktoré si myslí, že môžete kúpiť prakticky hocikomu a budú sa mu páčiť. Ak by však niečo zaujímavé pripomeniete, rád to prihodím na zoznam!
Aká bude umelá inteligencia – dobrá či zlá? Chápanie termínu „umelá inteligencia“ sa za posledné desaťročia zmenilo. Ľudia si pod ním bežne predstavovali niečo mystické, záhadné a nebezpečné. Dnes sa pohľad na umelú inteligenciu mierne upravuje, ale nemôžem sa ubrániť pocitu, že je stále mierne nadhodnocovaná. Keď hovorí o umelej inteligencii odborník, často tým nemyslí z technického pohľadu nič špeciálne. Môže ísť napríklad „iba“ o také riešenie úloh a/alebo spracovanie údajov, ktoré sa nedajú dosiahnuť bežnou tzv. „predvídateľnou algoritmizáciou“ [*1]. Je to veľmi zjednodušený pohľad, ktorý sa snaží naznačiť len jednu jedinú vec: nie je umelá inteligencia ako umelá inteligencia.…
Počas svoje TED prednášky v roku 2015 povedal Bill Gates, že ak niečo najbližšie roky zabije milióny ľudí, pravdepodobne to nebudú jadrové zbrane – ako sa obávala jeho generácia – ale vírusy. Konšpirátori tvrdia, že sa preriekol a prezradil svoj veľký plán. Ako mohol tak presne vedieť, čo sa bude diať o 5 rokov?
Ľudia sa od nepamäti snažili pochopiť, z čoho sa skladá hmota. Premýšľali o elementoch, geometrických útvaroch či uzlíkov éteru. O povahe hmoty premýšľali filozofovia už stovky rokov pred naším letopočtom. O to viac pobaví, že keď sme objavili jeden zo základných stavebných kameňov hmoty, dali sme mu meno tvarôžtek – teda kvark. Trojica kvarkov tvorí protón a trochu iná trojica zas neutrón. A iné kombinácie kvarkov tvoria kadečo iné.
Stane sa vám, že by ste si pozreli niečo zaujímavé na YouTube, no všetko dobré ste si už pozreli? Tu je zoznam kanálov, ktoré majú radi rôzni vedátori. Prvá časť zoznamu sú slovenské (a české) kanály (keďže ich je len pár) a potom anglické. Pri každom videu je uvedená jedna z kategórií: psychológia, vesmír, fyzika, chémia, matematika, informatika, biológia, tech, mix a ostatné. BeWise Kategória: psychológiaPrevažne dlhšie videá, témy spracované veľmi detailne a citujúce vedeckú literatúru. Určite pozrite, chalan do toho investuje veľa práce. https://www.youtube.com/watch?v=MzzuYvk7EOo Dejepis inak Kategória: históriaVeľmi príjemne narozpráva zaujímavosti zo svetovej histórie, často veci, čo sa bežne do hodín…
Priebeh koronavírusu z pohľadu nakazeného slovenského vedca. Text publikujeme s varovaním a bez úprav.
„Toto si daj, ja som si to dal minule, hneď mi to pomohlo.“ Takéto – bežne dobre mienené – rady počúvame často. Majú však pár háčikov.
Iluzionisti občas robia taký trik, že chytia človeka za ruku. Daný človek si predstaví nejaké miesto, napríklad neďalekú kaviareň, no nič nepovie. Iluzionista ho vedie a „čítaním mysle“ vždy správne odbočí až kým nedorazia na miesto. Trik spočíva v tom, že naše úmysly a očakávania je ťažko dokonale zakryť. Keď sa blížite k odbočke a čakáte, či vás iluzionista stočí, jemne myknete rukou. On je natrénovaný tieto jemné náznaky zachytiť počas toho ako rozpráva a odpútava vašu pozornosť.Tento trik neovládajú len iluzionisti, citlivé na jemné náznaky sú aj mnohé zvieratá. Ak máte doma psa, možno viete, o čom hovorím. Keď…
Predošlé články Enigma - čiena skrinka Ako prekabátiť Evu – šifrovanie od Cézara po Enigmu Na jar 1941 bola situácia v Európe neutešená. Briti sa rok predtým evakuovali od Dunkirqu, ustáli leteckú bitku o Britániu a nacistické Nemecko ovládalo takmer celú Európu. Napriek tomu začínali uvažovať, ako by mohli prebrať iniciatívu. Frontálny útok neprichádzal do úvahy (vylodenie v Normandii prišlo až o 3 roky neskôr), tak zriadili jednotky Commandos. Boli to chlapi s mimoriadnym výcvikom, ktorých úlohou bolo vykonávať prekvapivé prepady (tzv. raidy). Ich prvá akcia bola operácia Claymore (ak si pamätáte na hru Commandos: Behind Enemy Lines, tak druhá misia).…
Keď sa opýtate úspešného vedca, komu vďačí za svoj úspech, veľmi často spomenie svojho učiteľa či profesorku, ktorí ho v správny moment poštuchli správnym smerom. Netýka sa to len vedcov, každý z nás zažil na škole niekoho výnimočného.
Jazyk mení našu myseľ a s vesmírom sa dá rozprávať rôzne. Toto sú základné myšlienky poviedky „Príbehy tvojho života“ od Teda Chianga, ktorá sa dočkala skvelého spracovania vo filme Arrival. Ako sa dá rozdielne pozerať na fyziku? Je čas len teraz alebo je vždy? A prečo je Ted Chiang unikátny autor? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Družica Mars Climate Orbiter mala za úlohu sledovať klímu a atmosféru Marsu, snímať, ako sa mení jeho povrch a zároveň slúžiť ako komunikačný bod pre ďalšie misie. Sonda bola vybavená dvomi extrémne presnými kamerami a testovaná voči otrasom či rýchlemu spinu, ideálna trajektória a orbitálny manéver boli spočítané v riadnom predstihu – všetko bolo dokonale pripravené. Teda, takmer všetko. Keď som študoval fyziku, strašne ma otravovala jedna vec – vypisovať fyzikálne jednotky. Neraz sa mi stalo, že som stratil na písomke pol bodu kvôli tomu, že som napríklad výslednú vzdialenosť napísal ako "12" namiesto "12 metrov". Prišlo mi to zbytočné.…
V priebehu niekoľkých hodín by sa na orbit mala dostať družica GRBAlpha, na ktorej spolupracovala Letecká fakulta TUKE, Maďarský astronomický ústav, slovenské firma Spacemanic, Ústav teoretickej fyziky a astrofyziky MUNI v Brne a ďalšie firmy a inštitúcie. Keďže projekt zastrešuje práve LF TUKE, pôjde o druhý satelit, ktorý poletí pod slovenskou vlajkou.
Na Slovensku sa udial smutný príbeh – veštica vytiahla od účtovníčky Obecného úradu v Šarišských Michaľanoch 1.3 milióna eur. Internet sa zabával, no je to smutný príbeh. Pani účtovníčka má diagnostikovanú paranoidnú schizofréniu. Vešticu kontaktovala v ťažkej životnej situácii potom, čo ju opustil manžel. Najprv to boli malé sumy, postupne sa však z dvadsiatich eur stali stovky a z nich sa potom stali tisíce. Peniaze šli najprv z vrecka, potom z úveru a potom siahla na obecnú kasu. Problémy má teraz nielen ona, ale aj celá obec a – vďaka súdu – snáď aj veštecká skupina.
Keď sa opýtajú fyzika, že prečo treba investovať peniaze do základného výskumu, bežne odpovie: “Lebo atómová bomba.‘‘ Máloktoré zabŕdanie do fundamentálnych zákonov prinieslo také technológie, ako Einsteinove dumanie o časopriestore a slávna rovnica E = mc^2. Bežne, keď chceme povedať, že niečo nie je až tak ťažké, povieme: ‚‚Však to nie je jadrová fyzika.‘‘ V človeku to vzbudí dojem, že jadrová fyzika je pre laika nepreniknuteľne zložitá. Áno, rozumieť všetkým detailov je naozaj náročné, no to, čo o nej potrebuje vedieť bežný človek, je až prekvapivo jednoduché. Poďme sa na to pozrieť. Atómy sa skladajú z elektrónov, ktoré nás teraz…
Minule sme si vysvetlili, na čo nám je logaritmus. Logaritmus dostáva pod kontrolu veľké a rýchlo rastúce čísla, preto je užitočný práve v časoch epidémie. Pozrime sa teraz na dva pojmy, ktoré sedia na tróne neobľúbenej matematiky: derivácie a integrály.
V strede púšte stojí vysoká veža, ktorej vrchol žiari ako malé slnko – maják v mori piesku. Okolo nej sú pravidelne usporiadané tisíce obdĺžnikov, z diaľky vyzerajú ako stany. Nie je to však hudobný festival. Tmavé obdĺžniky nie sú stany, ale zrkadlá a svietiaca veža nie je maják, ale miesto na ohrievanie tekutej soli. Nie je to hudobný festival, no aj tak je to – možno – hudba budúcnosti. Aspoň teda vo výrobe elektriny.
Zaskočilo vás niekedy počasie? Napríklad dnes? Nečudo. Počasie patrí medzi jednu z tých vecí, ktoré sa predvídajú notoricky ťažko. Sú veci, kde sa nám darí dlho dopredu – napríklad zatmenie Slnka zvládame na tisícročia – no v mnohých prípadoch je ťažké vyprodukovať dôveryhodnú predpoveď: od počasia, cez kamienok padajúci dole z kopca až po správanie vírov pri miešaní kávy.Prečo sú aj zdanlivo bežné veci ťažko predvídateľné? Ľudovo tomu hovoríme efekt motýlích krídiel, jedno ich mávnutie môže spôsobiť búrku na opačnom konci Zeme. No dobre, je to možno trochu preháňanie, no demonštruje pointu, že drobná zmena v stave systému dnes vie…
Veľké otázky, ktoré trápili starých mysliteľov: Aké je usporiadanie sveta? Aká je vôľa bohov? Odkiaľ pochádzajú úhory? Napriek tomu, že úhory boli bežné ryby, nikto nikdy nevidel ich mláďatá. Úhory boli preto silným argumentom na strane zástancov teórie spontánnej generácie, vzniku plne vyvinutých živých organizmov z anorganickej hmoty [1]. Mali vznikať z bahna alebo kameňov. Zistenie ich životného cyklu sa však ukázalo byť klzké ako úhor (prepáčte, nemohol som si to odpustiť) aj pre moderných vedcov. Až začiatkom 20. storočia po rokoch križovania Atlantiku našiel dánsky bádateľ Johannes Schmid miesto, kde sa úhory rodia: Sargasové more pri americkom pobreží. Odtiaľ…
Máte predsudky voči nejakej skupine ľudí? Voči ľuďom inej rasy alebo inej sexuálnej orientácie? Voči ženám či mužom? Voči ateistom alebo veriacim? Voči istej vekovej skupine? Ak ste na všetky tieto otázky odpovedali nie, tak vás sklamem – mýlite sa. Na vedomej úrovni považujete všetkých ľudí za rovnakých, podvedome to však je zložitejšie.
Veci sa prenášajú, organizujú a ukladajú jednoduchšie pokiaľ sú ľahšie a menšie – jednoducho kompaktnejšie. Pri balení na dovolenku sa snažíme do kufra dostať čo najväčšie množstvo vecí a prirodzene sa pri tom zamýšľame či dané veci budeme určite potrebovať a teda či nie sú nadbytočné (redundantné). Priestor ušetríme napríklad tým, že si niektoré veci ako potraviny, kúpime až na mieste.
Dnes je Halloween, ktorý popisuje slovenská Encyclopaedia Beliana ako „americký sviatok, predvečer a noc z 31. októbra na 1. novembra pred Sviatkom všetkých svätých.“ Nie je to presné, v skutočnosti však ide o sviatok, ktorý vznikol a vyvíjal sa v Európe už pred vyše tisícročím. Prvou indíciou je hneď samotný staro-anglický názov, Halloween je skrátená forma „All Hallows' Evening“, čiže „predvečer všetkých svätých“. Ešte staršie meno tohto pôvodne galského sviatku je však Samhain. Okolo desiateho storočia sa v Írsku delil rok na štvrťroky, z ktorých každý začínal významným dňom (tzv. quarter days). Ich názvy sú Imbolc (1. február), Beltaine (1.…
Na oblohe vidíme dúhu relatívne často, občas si ju dokonca vytvoríme umelo – napríklad po polievaní trávnika. Dúha vzniká vďaka lomu svetla, no ten vidíme aj pri iných javoch, napríklad pri fatamorgánach či prostom pohľade do pohára s vodou, ktorý deformuje obraz za ňou.
Minulý týždeň WSJ napísal, že sa jedna americká agentúra prichýlila k možnosti, že sa koronavírus na človeka nepreniesol zo zvieraťa ale z laboratória. Časť ľudí hrdo zvolala: „My sme vám to hovorili!“ Nemali však pravdu vtedy a nemajú ju ani teraz.
Tento jav odolával objaveniu dlhú dobu. Úplnou náhodou ho v roku 1896 objavil pri svojich pokusoch Henri Becquerel. S rôznymi druhmi minerálov spozoroval, že jeden z nich (soli uránu) vysiela akýsi neviditeľný a neznámy druh žiarenia, zachytený na fotografických doskách bez toho, aby boli predtým vystavené prítomnosti svetla. Neskôr pribúdali objavy ďalších rádioaktívnych prvkov, napríklad polónium a rádium objavené zásluhou Marie Sklodowskej-Curie a jej manžela Pierra Curie. Záujem o pochopenie nového fyzikálneho javu nabral na intenzite a postupne sa zistilo, že žiarenie rádioaktívnych prvkov je sprevádzané aj ich chemickou premenou na iný prvok. Ako by mohla vyzerať zjednodušená definícia rádioaktivity?…
Je 5G pre ľudí naozaj nebezpečné alebo ide len o ďalší internetový výmysel?
Ľudia radi sledujú športy a potešia sa, keď ich favorit vyhrá. Medailu získajú viacerí, zlato však patrí len najlepšiemu. Teda, aspoň si to myslíme. Matematika má občas iný názor.
https://youtu.be/XvB_EJ5x4VA Z času na čas sa objaví autor, ktorý napíše knihu, z ktorej sa stane okamžitá klasika. Knihe Gödel, Escher, Bach sa ambície uprieť nedajú. Kniha vám veľa dá, pri 777 stranách si však aj veľa vypýta. Aká je podstata vedomia? V čom súvisí matematika s DNA? Myslia stroje? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Občas sa stáva, že nejaká časť vojenského vedeckého výskumu sa pretransformuje do absolútne nesúvisiacej veci dennej potreby. Príbeh o vynáleze mikrovlnky pri vývoji radaru pozná skoro každý. Ešte zaujímavejšie to bolo v prípade sekundového lepidla. To bolo objavené pri vojenskom výskume dokonca dvakrát. Potom sa dostalo do každodenného používania a následne ho začala používať aj armáda na úplne iné účely. Začnime chémiou, ale len veľmi z rýchlika. Existujú nízkomolekulové látky, tzv. monoméry, ktoré sa za určitých podmienok dokážu bez akéhokoľvek odpadu spájať do dlhokánskych molekúl – polymérov – v procese nazývanom polymerizácia. (Jeden z typov polymérov sú aj plasty – umelá…
Nervový systém je miesto mnohých tajomných javov, ktoré by som s nemalým sebavedomím prirovnal k záhadám vonkajšieho vesmíru. Pri bližšom skúmaní tohto systému zistíme, že v ňom dominujú dve hlavné skupiny buniek: neuróny, ktoré priťahujú najviac pozornosti neurobiológov a gliové bunky, dlho považované len za výplň priestorov medzi neurónmi slúžiacu prevažne pre ich výživu. V poslednom období však pribúdajú mnohé fascinujúce objavy poukazujúce na nedocenenosť tejto skupiny buniek.
Znova nastal čas otázok od našich poslucháčov. Na náš instagramový profil ste ich zaslali takmer sto, vybrali sme desať, ktoré nás zaujali a pekne pasovali dokopy. Prečo snívame? Ako by sa správalo hmotné Slnko? A prečo Zem nespadne do Slnka? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Kedysi veľmi dávno, keď som ešte pozeral televíziu, zaradili vždy koncom roka reportáž o Ľadových medveďoch. Skupina ináč rozumne vyzerajúcich dospelých ľudí vliezla do vody, rovno pomedzi ľadové kryhy. Bolo mi jasné, že s týmito ľuďmi niečo nie je v poriadku. O pár rokov neskôr mi kamoš hovorí, že chcú začať chodiť plávať. Nič zvláštne, až na to, že práve začínal október. „Ok, pridám sa,“ vravím – pritom je mi jasné, že to po pár týždňoch zabalíme, nie sme predsa ako tí čudáci z televíznej reportáže. Asi tri mesiace neskôr sekáme dieru do ľadu, niekto sa pýta: „Koľko dnes, štyri…
Lisa Feldman Barrett je jednou z najvýznamnejších vedkýň v oblasti mozgu a mysle, jej vyše 160 odborných prác bolo citovaných 66 000 krát. To len aby sme si hneď v úvode vyjasnili, že ide o vedkyňu najvyššej triedy.
Staroba mnohých ľudí desí. Problémom však nie je samotný vek – však viete, čo sa o ňom vraví – ale stav, do ktorého sa telo dostane. Nastáva vek dlhovekosti, nie však nutne dlhozdravosti. Výskum odhaduje, že v roku 2050 bude približne štvrtina celosvetovej populácie staršia ako 65 rokov. Ako tento vek docieliť v zdraví? Výskumy dávajú niekoľko tipov. Po prvé, nefajčiť a nepiť alkohol a keď už, tak alkohol len v miernom množstve. Alkohol aj chemikálie obsiahnuté v tabaku patria medzi silné karcinogény. Ako karcinogénny pôsobia aj splodiny zo spaľovacích motorov či iné produkty horenia. V meste vychádzajú z výfukov,…
Viete, prečo je atómová energia taká výbušná? Ide o dve kľúčové veci. Po prvé, atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov, ich presný počet určuje, či je atóm stabilný alebo nie. Po druhé, keď sa jadro rozpadne, vyletia z neho neutróny, ktoré môžu naraziť do nejakého stabilného jadra a spraviť z neho nestabilné. Napríklad rozpad uránu-235 je jednoduchá investičná matematika. Vložíte jeden neutrón a vyletia tri. Postup zopakujete a máte ich 9, 27, 81, 243 … . Úspešne ste spustili reťazovú reakciu, každý jej krok uvoľňuje okrem neutrónov aj malé množstvo energie, výsledný súčet je enormný. Toto je scenár,…
Syntetická biológia je odvetvím inžinierstva, ktoré sa zaoberá dizajnom, úpravou a vytváraním nových biologických systémov tak, aby sme ich dokázali využiť na ľudstvu prospešné účely. Syntetickí biológovia a genetickí inžinieri doslova „čítajú” informácie obsiahnuté v základných molekulách života, akými sú napríklad DNA, RNA, alebo proteíny.
Mnohé diskusie dospejú do mŕtveho bodu, kedy strana A tvrdí, že strana B je zmanipulovaná a strana B tvrdí, že zmanipulovaná je strana A. Kto má pravdu? Problémom je, že z pohľadu zmanipulovaného človeka sú zmanipulovaní všetci ostatní.
Vo vede existuje niekoľko oblastí, ktoré úspešne prenikli aj mimo akademických kruhov. Niekoľko z nich sa spája s menom Johna Conwaya. Najznámejším z nich je bezpochyby jeho Hra života (Game of Life), o ktorej sme písali aj na Vedátorovi. Prednedávnom sa po desaťročiach podarilo konečne dokázať, že Hra života je všeperiodická. Hra života nie je hra v pravom zmysle slova, ale predstavuje jednoduchý model vyvíjajúceho sa systému. Začneme tým, že na štvorčekovom papieri vyfarbíme niektoré zo štvorčekov – predstavme si to ako živé bunky. Výsledný obrazec bude opisovať náš systém na začiatku vývoja. Hra života je súhrnom niekoľkých jednoduchých pravidiel…
Uhlík je základom života (minimálne) na Zemi. Jeho väzby sú tak akurát silné, aby boli za bežných podmienok stabilné, no v prípade potreby sa dali rozbiť. Tvorí 4 väzby a funguje ako dokonalá Lego kocka, môžete tvoriť dlhé uhlíkové retiazky či plochy, vzájomne ich prepájať a spevňovať. Zároveň sa uhlík rád spája s ostatnými molekulami a tak je opornou kostrou organickej chémie. Určite poznáte aspoň dva príklady uhlíka: grafit a diamant. Je to dokonalý príklad, kedy ten istý atóm usporiadaný iným spôsobom vedie k úplne odlišným vlastnostiam. Existujú aj ďalšie formy uhlíka: fulerén (niečo ako atómové futbalové lopty) a amorfný…
O pozornosť ľudí dnes bojuje všelikto, napríklad aj ja. Pozornosť ľudí však má svoje limity, čo často vedie k tomu, že celá správa sa zredukuje len na chytľavo znejúci nadpis. Ako sme si práve ukázali, skrátením nezmenším informáciu, ktorú správa obsahuje – niekedy je úplne prekrútim a zdeformujem.
Druhé tohtoročné stretnutie pri prednáškach slovenských vedcov a vedkýň. Stretneme sa v utorok 11. 10. od 19:30 v UniK Mlyny v Mlynskej doline v Bratislave. Môžete sa tešiť na:- Michala Valka z Deep Mind,- Barboru Konečnú z Lekáskej fakulty UK,- Tomáša Vinářa z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Michal Valko bude rozprávať na tému strojového učenia s využitím metódy “boostrap by latents”. Vysvetlí nám, čo táto nová paradigma znamená pre samokontrolované učenie, najskôr na príklade použita pre rozpoznávanie obrázkov, ktoré využíva dve navzájom spolupracujúce neurónové siete. Potom nám povie o rozšírení tejto metódy, ktorú použili na rôzne aplikácie v…
(Predošlý diel série o prvočíslach) Pred niekoľkými storočiami bolo hlavným lákadlom dobrodruhov objavovanie nových krajín. Podnikali odvážne výpravy a mnohí z nich sa často nevrátili. Lákala ich typicky nielen túžba presláviť sa, ale aj túžba vidieť (a niekedy aj pochopiť) svet okolo nás. Podobným magnetom bolo, a stále je, „dobývanie“ toho, čo predtým nikto nedobyl – vyštverať sa na najvyšší bod na planéte [2] alebo sa potopiť na najhlbšie dno oceánu. Ako však čas pomaly plynul, postupne boli všetky kúty sveta (do veľkej miery) objavené a všetky najvyššie vrchy zdolané. Trochu to môže zaváňať tým, že odvážni dobrodruhovia dnes nemajú…
Prečo je sklo priehľadné? Ako rýchlo letíme galaxiou? A prečo vidíme chrústy len raz za čas? Takéto a mnohé ďalšie otázky ste sa opýtali Jozefa a Samuela – ich odpovede si môžete vypočuť v novej epizóde Vedátorského podcastu.
Keď umelá inteligencia tvorí text, pozrie sa, aké ďalšie slovo pasuje najlepšie. Niekedy však vyberie iné – druhé najlepšie, tretie či dokonca štvrté. Keď jej teda položíte tú istú otázku dvakrát, nedostanete identické odpovede. Táto kombinácia poriadku a chaosu vedie k výsledkom, ktoré sú často na nerozlíšenie od ľudských. Na rozdiel od ľudí to však jej trvá iba zlomok sekundy. Aktuálne je najznámejší veľký jazykový model Chat GPT. To, čo stráca na kvalite, doháňa rýchlosťou. A vďaka tomu otrasie trhom práce skôr, než poviete robot.
Siedme pokračovanie večerných besied o vede so slovenskými vedcami a vedkyňami - Vedatour - sa uskutočnilo vo veľmi príjemnom prostredí kaviarne Coffee Sheep v centre Trenčína. Po mesačnej prestávke si dvadsiatka účastníkov vypočula, už tradične, tri prednášky z veľmi rôznorodých oblastí vedy. Prvým prednášajúcim bol Michal Chovanec zo Žilinskej univerzity. Michal sa venuje strojovému učeniu a divákom okrem základného fungovania neurónových sietí porozprával o niekoľkých aplikáciách tejto modernej technológie. Predpovedanie toku červených krviniek, program hranúci hru Go alebo robot nasledujúci čiaru. Druhou rečníčkou bola Dominika Fričová z Mayo Clinic v Jacksonville. Vo svojom výskume sa zaoberá výskumom Parkinsonovej choroby a…
Pre život sú kľúčové dve veci: energia a informácia. Toto platí už na úrovni buniek, no niečo podobné si môžeme všimnúť aj v histórií ľudstva. Najväčší pokrok nastal vždy, keď sa zlepšila naša schopnosť pracovať s jedným z týchto zdrojov.
Jedným zo spôsobov merania vplyvu vedeckej práce je počet citácií, teda počtu vedeckých článkov, ktoré sa na ňu odvolávajú. Motiváciou je idea, že citácie typicky znamenajú používanie výsledkov práce, zahrnutie v rešerši alebo pokračovanie v začatom smere výskumu, takže čím viac citácií, tým významnejší výskum. Podobne ako rôzne iné parametre a rebríčky, citovanosť síce nie je ultimátnym meradlom významu vedeckých prác, dá sa však z nej všeličo zaujímavé dozvedieť.
Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…
Za posledné roky astrofyzika v očiach verejnosti jednoznačne bodovala. Noviny po celom svete písali o objave gravitačných vĺn či prvej fotke čiernej diery, ostatné oblasti fyziky mohli iba ticho závidieť. Túto oblasť čaká, pravdepodobne už čoskoro, ďalší fenomenálny úspech. Pamätám si, ako sme sa autobusom vracali z dovolenky v Chorvátsku. Zastavili sme na odpočívadle bez pumpy, vodič chcel niečo skontrolovať. Bolo niečo po polnoci, väčšina z nás už spala, no aj tak sme využili možnosť sa ísť trochu ponaťahovať. A oplatilo sa – čakala nás tá najjasnejšia hviezdna obloha, akú väčšina z nás kedy videla. (Na Slovensku si za poriadnou…
Supernovy nastávajú po poslednom štádiu života hmotných hviezd. Ako hviezdy fungujú počas svojho života? Sila, ktorá drží hviezdy pokope je gravitácia. Proti nej pôsobí tlak, ktorá zabraňuje kolapsu hviezdy. Hviezda končí život vtedy, keď v jadre dochádza materiál na jadrovú syntézu.
Chcel by som vidieť ten moment, keď pán Ódor prišiel do vydavateľstva a povedal, že má takú novú knihu, no je trochu dlhá – má asi 650 strán. O čom je? O všeličom: od dôchodkového sporenia, cez teóriu relativity, základy výpočtovej techniky až po pozitívne nastavenie mysle. A ešte má vtipné ilustrácie.
Asi každý pozná svätomartinskú hus, rohlíčky či mladé víno. Mnohí tento sviatok vnímajú len ako domácu záležitosť, známy je však všelikde vo svete. O čo ide a čo stým má sv. Martin? Značná časť zvykov pochádza, ako tomu už býva, ešte z predkresťanských čias. Jeseň bola plná osláv zberu úrody, stíšenia sa prírody, symboliky mŕtvych. Samhain a z neho neskôr pretavený Halloween sme spomínali minule, no v nich samotných má pravdepodobne základ aj deň sv. Martina. Kým došlo ku zmene kalendára sa tento deň slávil o niekoľko dní skôr (posun o 11 dní v roku 1582, [1a]), vďaka čomu sa…
Pásy v autách zachránia ročne desaťtisíce životov. Nenosenie pásov je spolu s prekračovaním povolenej rýchlosti a pitím alkoholu v top trojke príčin úmrtí počas dopravných nehôd. Možno vás teda prekvapí, že pred pár desaťročiami proti nim niektorí ľudia hlasne protestovali.
Párkrát som zachytil takúto výmenu. Najprv niekto povedal, že nejaká škola za veľa nestojí. V reakcii sa ozval jej absolvent a povedal: „Akože, je to ťažká škola, ja som sa dosť nadrel!“ Myslím, že takýto pohľad je nesprávny.
Za posledné roky astrofyzika v očiach verejnosti jednoznačne bodovala. Noviny po celom svete písali o objave gravitačných vĺn či prvej fotke čiernej diery, ostatné oblasti fyziky mohli iba ticho závidieť. Túto oblasť čaká, pravdepodobne už čoskoro, ďalší fenomenálny úspech. Pamätám si, ako sme sa autobusom vracali z dovolenky v Chorvátsku. Zastavili sme na odpočívadle bez pumpy, vodič chcel niečo skontrolovať. Bolo niečo po polnoci, väčšina z nás už spala, no aj tak sme využili možnosť sa ísť trochu ponaťahovať. A oplatilo sa – čakala nás tá najjasnejšia hviezdna obloha, akú väčšina z nás kedy videla. (Na Slovensku si za poriadnou…
Školiteľom mojej bakalárskej práce bol Martin Mojžiš, úlohou bolo zanalyzovať pohyb motorky, špeciálne, prečo sa pri štarte zdvíha predná koleso. Musel som si doštudovať špecifiká fyziky trenia, naučiť sa pracovať so softvérom na riešenie rovníc a naučiť sa hľadať chyby a slabé miesta vo svojej vlastnej práci. Výsledkom sme poopravili niektoré tvrdenia publikované v Európskom fyzikálnom časopise.
Že sa dá klamať číslami, či slovami, to asi prekvapí málokoho. Ale faktami? Nie sú predsa fakty základom poznania? Sú. A práve preto to ide.
„V tichom šepote vetra sa skrýva pieseň prírody, odhaľujúca krásu každého okamihu.“ Takto mi odpovedal ChatGPT, keď som ho poprosil, aby napísal jednu peknú krátku vetu. Znie to ľudsky? Postupne sme si na výstupy umelej inteligencie zvykli a väčšina by asi povedala, že je to dobré – ale stále to nie je ono.Tento efekt – „stále to nie je ono“ – sa volá efekt umelej inteligencie alebo Teslerov teorém: „Umelá inteligencia je to, čo sa ešte nepodarilo.” A teda keď sa to už podarilo, tak to už to nie je umelá inteligencia. Výskumníci si všimli, ako pred umelou inteligenciou neustále…
Zabehnúť maratón (42 km) je pre bežného človeka nepredstaviteľné. Pre hobby bežca je to reálna výzva, také bežné časy sa pohybujú okolo 4 hodín, plus mínus 30 minút. Keď niekto beháva seriózne, priblíži sa k 3 hodinám. Pre pár rokmi zabehli profesionálni cyklisti maratón za 2 a pol hodiny. Svetový rekord dnes je 2:02:57. Desaťročia sa blíži k magickej hranici 2 hodín, no nedarí sa ju prekonať. Nike zorganizovali v rámci promovania nových tenisiek maratón s top bežcami v ideálnych podmienkach (bežali sa kolečká, bez prevýšenia, optimálne meteorologické podmienky, auto (Tesla, aby nečmudila) udávala tempo na 2h čas) – cieľom…
Bežci, ktorí trénovali na maratón, iste započuli obávaný výraz: stena. Niekde v druhej polovici behu, kedy je už koniec bližšie ako začiatok, nastane problém – bežec stratí energiu. Čiastočne ide o biochémiu. Niekde medzi 30. a 35. kilometrom spotreboval značnú časť zásob glykogénu a tak nastáva pocit únavy. Každý ďalší krok začne byť náročný, ľahká bežecká obuv je zrazu ako z betónu.
Keď vyhodíte do vzduchu férovú mincu, na 50% na nej padne vrch a na 50% padne spodok. Čo ak však mincu niekto upraví, umiestni do nej drobné, ale citeľné, závažie? Testy ukázali, že na takto upravenej minci padá vrch až v 80% prípadov. Poďme ju skúsiť. Hodíme a – čuduj sa svete – padol vrch. Môžeme povedať, že padol kvôli ukrytému závažiu, ktorým je minca upravená?
Vedatour ukončil prvý rok vo veľkom, dvoj-akciou v KC Dunaj a na pôde FMFI pre stredné školy
Neil deGrasse Tyson je rocková hviezda v popularizovaní astrofyziky. Pred niekoľkými rokmi napísal knihu, ktorej názov sľuboval stručný a jednoduchý prehľad nášho poznania vesmíru. Názov neklame, ako audiokniha vám to pri dodržiavaní dopravných predpisov sotva vydrží na piatkovú jazdu z Bratislavy do Rožňavy.
Znovu prišiel čas dať možnosť poslucháčom vybrať obsah podacstu – v špeciálnej epizóde odpovedáme na zaslané otázky. Ako už býva dobrým zvykom, výber bol pestrý. Akú časť elektromagnetické spektra by sme chceli vidieť? Dá sa preletieť plynnou planétou? A prečo veci horia? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/wRen2-90s78
Keď sa opýtate fyzika, že ako sme na tom s poznaním sveta, povie, že vieme takmer všetko – poznáme Einsteinovu teóriu relativity, ktorá opisuje vesmír a objekty v ňom, a poznáme tzv. štandardný model, ktorý opisuje správanie hmoty. Nevieme, čo sa deje v jadrách čiernych dier, alebo ako vznikol vesmír – no fyzike sveta okolo nás rozumieme naozaj veľmi dobre. Presnejšie, poznáme dané rovnice. Žiaľ, je to iba polovica príbehu – poznať rovnice nestačí, treba ich vedieť aj riešiť. Obľúbený príklad je predpoveď zatmení Slnka verzus predpoveď počasia. Kým tie zatmenia vieme predpovedať na storočia dopredu, či zajtra zaprší je…
V matematike je mnoho otvorených problémov, ktoré lákajú odvážnych dobrodruhov (t.j. matematikov) podobne ako kedysi mnohých ľudí lákali neznáme kraje a nezdolané hory. Nájdeme tu problémy jednoduché i zložité, elegantné i nezrozumiteľné, zábavné i vážne, nepodstatné aj dôležité. Z tej poslednej kategórie vybral na prelome milénií Clayov matematický inštitút sedmicu problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich prisľúbil odmenu milión dolárov. Jedným z týchto problémov je existencia a hladkosť riešení Navierových-Stokesových rovníc. O čo presne ide a prečo je to dôležité?