16. mája 2024

Search Results for: čas

Results 101 - 140 of 140 Page 2 of 2
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Halloween, Dušičky a Samhain

Relevance: 2%      Posted on: 31. októbra 2019

Dnes je Halloween, ktorý popisuje slovenská Encyclopaedia Beliana ako „americký sviatok, predvečer a noc z 31. októbra na 1. novembra pred Sviatkom všetkých svätých.“ Nie je to presné, v skutočnosti však ide o sviatok, ktorý vznikol a vyvíjal sa v Európe už pred vyše tisícročím. Prvou indíciou je hneď samotný staro-anglický názov, Halloween je skrátená forma „All Hallows' Evening“, čiže „predvečer všetkých svätých“. Ešte staršie meno tohto pôvodne galského sviatku je však Samhain. Okolo desiateho storočia sa v Írsku delil rok na štvrťroky, z ktorých každý začínal významným dňom (tzv. quarter days). Ich názvy sú Imbolc (1. február), Beltaine (1.…

Ako sa láme svetlo?

Relevance: 2%      Posted on: 2. júna 2021

Na oblohe vidíme dúhu relatívne často, občas si ju dokonca vytvoríme umelo – napríklad po polievaní trávnika. Dúha vzniká vďaka lomu svetla, no ten vidíme aj pri iných javoch, napríklad pri fatamorgánach či prostom pohľade do pohára s vodou, ktorý deformuje obraz za ňou.

Kde sa vzal, tu sa vzal – Covid.

Relevance: 2%      Posted on: 6. marca 2023

Minulý týždeň WSJ napísal, že sa jedna americká agentúra prichýlila k možnosti, že sa koronavírus na človeka nepreniesol zo zvieraťa ale z laboratória. Časť ľudí hrdo zvolala: „My sme vám to hovorili!“ Nemali však pravdu vtedy a nemajú ju ani teraz.

Stručné dejiny rádioaktivity

Relevance: 2%      Posted on: 7. júna 2019

Tento jav odolával objaveniu dlhú dobu. Úplnou náhodou ho v roku 1896 objavil pri svojich pokusoch Henri Becquerel. S rôznymi druhmi minerálov spozoroval, že jeden z nich (soli uránu) vysiela akýsi neviditeľný a neznámy druh žiarenia, zachytený na fotografických doskách bez toho, aby boli predtým vystavené prítomnosti svetla. Neskôr pribúdali objavy ďalších rádioaktívnych prvkov, napríklad polónium a rádium objavené zásluhou Marie Sklodowskej-Curie a jej manžela Pierra Curie. Záujem o pochopenie nového fyzikálneho javu nabral na intenzite a postupne sa zistilo, že žiarenie rádioaktívnych prvkov je sprevádzané aj ich chemickou premenou na iný prvok.  Ako by mohla vyzerať zjednodušená definícia rádioaktivity?…

Ohrozuje nás 5G?

Relevance: 2%      Posted on: 17. mája 2020

Je 5G pre ľudí naozaj nebezpečné alebo ide len o ďalší internetový výmysel?

Nie je zlato ako zlato

Relevance: 2%      Posted on: 10. februára 2022

Ľudia radi sledujú športy a potešia sa, keď ich favorit vyhrá. Medailu získajú viacerí, zlato však patrí len najlepšiemu. Teda, aspoň si to myslíme. Matematika má občas iný názor.

Vedátorský podcast 208 – Gödel, Escher, Bach

Relevance: 2%      Posted on: 5. decembra 2023

https://youtu.be/XvB_EJ5x4VA Z času na čas sa objaví autor, ktorý napíše knihu, z ktorej sa stane okamžitá klasika. Knihe Gödel, Escher, Bach sa ambície uprieť nedajú. Kniha vám veľa dá, pri 777 stranách si však aj veľa vypýta. Aká je podstata vedomia? V čom súvisí matematika s DNA? Myslia stroje? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Sekundové lepidlo zachraňuje životy

Relevance: 2%      Posted on: 7. októbra 2019

Občas sa stáva, že nejaká časť vojenského vedeckého výskumu sa pretransformuje do absolútne nesúvisiacej veci dennej potreby. Príbeh o vynáleze mikrovlnky pri vývoji radaru pozná skoro každý. Ešte zaujímavejšie to bolo v prípade sekundového lepidla. To bolo objavené pri vojenskom výskume dokonca dvakrát. Potom sa dostalo do každodenného používania a následne ho začala používať aj armáda na úplne iné účely. Začnime chémiou, ale len veľmi z rýchlika. Existujú nízkomolekulové látky, tzv. monoméry, ktoré sa za určitých podmienok dokážu bez akéhokoľvek odpadu spájať do dlhokánskych molekúl – polymérov – v procese nazývanom polymerizácia. (Jeden z typov polymérov sú aj plasty – umelá…

Astrocyty – hviezdne bunky a ich vplyv na spánok

Relevance: 2%      Posted on: 20. októbra 2020

Nervový systém je miesto mnohých tajomných javov, ktoré by som s nemalým sebavedomím prirovnal k záhadám vonkajšieho vesmíru. Pri bližšom skúmaní tohto systému zistíme, že v ňom dominujú dve hlavné skupiny buniek: neuróny, ktoré priťahujú najviac pozornosti neurobiológov a gliové bunky, dlho považované len za výplň priestorov medzi neurónmi slúžiacu prevažne pre ich výživu. V poslednom období však pribúdajú mnohé fascinujúce objavy poukazujúce na nedocenenosť tejto skupiny buniek.

Vedátorský podcast 143 – FAQ dobré otázky 14

Relevance: 2%      Posted on: 6. septembra 2022

Znova nastal čas otázok od našich poslucháčov. Na náš instagramový profil ste ich zaslali takmer sto, vybrali sme desať, ktoré nás zaujali a pekne pasovali dokopy. Prečo snívame? Ako by sa správalo hmotné Slnko? A prečo Zem nespadne do Slnka? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Otužovanie a zdravie: Ráčte vstúpiť … do ľadovej vody!

Relevance: 2%      Posted on: 4. novembra 2019

Kedysi veľmi dávno, keď som ešte pozeral televíziu, zaradili vždy koncom roka reportáž o Ľadových medveďoch. Skupina ináč rozumne vyzerajúcich dospelých ľudí vliezla do vody, rovno pomedzi ľadové kryhy. Bolo mi jasné, že s týmito ľuďmi niečo nie je v poriadku. O pár rokov neskôr mi kamoš hovorí, že chcú začať chodiť plávať. Nič zvláštne, až na to, že práve začínal október. „Ok, pridám sa,“ vravím – pritom je mi jasné, že to po pár týždňoch zabalíme, nie sme predsa ako tí čudáci z televíznej reportáže. Asi tri mesiace neskôr sekáme dieru do ľadu, niekto sa pýta: „Koľko dnes, štyri…

Lisa Feldman Barrett: Seven and a half lessons about the brain

Relevance: 2%      Posted on: 11. júna 2021

Lisa Feldman Barrett je jednou z najvýznamnejších vedkýň v oblasti mozgu a mysle, jej vyše 160 odborných prác bolo citovaných 66 000 krát. To len aby sme si hneď v úvode vyjasnili, že ide o vedkyňu najvyššej triedy.

Ako žiť dlhozdravo

Relevance: 2%      Posted on: 3. apríla 2023

Staroba mnohých ľudí desí. Problémom však nie je samotný vek – však viete, čo sa o ňom vraví – ale stav, do ktorého sa telo dostane. Nastáva vek dlhovekosti, nie však nutne dlhozdravosti. Výskum odhaduje, že v roku 2050 bude približne štvrtina celosvetovej populácie staršia ako 65 rokov. Ako tento vek docieliť v zdraví? Výskumy dávajú niekoľko tipov. Po prvé, nefajčiť a nepiť alkohol a keď už, tak alkohol len v miernom množstve. Alkohol aj chemikálie obsiahnuté v tabaku patria medzi silné karcinogény. Ako karcinogénny pôsobia aj splodiny zo spaľovacích motorov či iné produkty horenia. V meste vychádzajú z výfukov,…

Aký je rozdiel medzi atómovou bombou a elektrárňou?

Relevance: 2%      Posted on: 7. júna 2019

Viete, prečo je atómová energia taká výbušná? Ide o dve kľúčové veci. Po prvé, atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov, ich presný počet určuje, či je atóm stabilný alebo nie. Po druhé, keď sa jadro rozpadne, vyletia z neho neutróny, ktoré môžu naraziť do nejakého stabilného jadra a spraviť z neho nestabilné.  Napríklad rozpad uránu-235 je jednoduchá investičná matematika. Vložíte jeden neutrón a vyletia tri. Postup zopakujete a máte ich 9, 27, 81, 243 … . Úspešne ste spustili reťazovú reakciu, každý jej krok uvoľňuje okrem neutrónov aj malé množstvo energie, výsledný súčet je enormný.  Toto je scenár,…

Syntetická biológia

Relevance: 2%      Posted on: 21. mája 2020

Syntetická biológia je odvetvím inžinierstva, ktoré sa zaoberá dizajnom, úpravou a vytváraním nových biologických systémov tak, aby sme ich dokázali využiť na ľudstvu prospešné účely. Syntetickí biológovia a genetickí inžinieri doslova „čítajú” informácie obsiahnuté v základných molekulách života, akými sú napríklad DNA, RNA, alebo proteíny.

Rýchlotest zmanipulovanosti

Relevance: 2%      Posted on: 16. marca 2022

Mnohé diskusie dospejú do mŕtveho bodu, kedy strana A tvrdí, že strana B je zmanipulovaná a strana B tvrdí, že zmanipulovaná je strana A. Kto má pravdu? Problémom je, že z pohľadu zmanipulovaného človeka sú zmanipulovaní všetci ostatní.

Život a kapitola 41

Relevance: 2%      Posted on: 8. januára 2024

Vo vede existuje niekoľko oblastí, ktoré úspešne prenikli aj mimo akademických kruhov. Niekoľko z nich sa spája s menom Johna Conwaya. Najznámejším z nich je bezpochyby jeho Hra života (Game of Life), o ktorej sme písali aj na Vedátorovi. Prednedávnom sa po desaťročiach podarilo konečne dokázať, že Hra života je všeperiodická. Hra života nie je hra v pravom zmysle slova, ale predstavuje jednoduchý model vyvíjajúceho sa systému. Začneme tým, že na štvorčekovom papieri vyfarbíme niektoré zo štvorčekov – predstavme si to ako živé bunky. Výsledný obrazec bude opisovať náš systém na začiatku vývoja. Hra života je súhrnom niekoľkých jednoduchých pravidiel…

Pri horení sviečky vznikajú (nano)diamanty

Relevance: 2%      Posted on: 8. októbra 2019

Uhlík je základom života (minimálne) na Zemi. Jeho väzby sú tak akurát silné, aby boli za bežných podmienok stabilné, no v prípade potreby sa dali rozbiť. Tvorí 4 väzby a funguje ako dokonalá Lego kocka, môžete tvoriť dlhé uhlíkové retiazky či plochy, vzájomne ich prepájať a spevňovať. Zároveň sa uhlík rád spája s ostatnými molekulami a tak je opornou kostrou organickej chémie. Určite poznáte aspoň dva príklady uhlíka: grafit a diamant. Je to dokonalý príklad, kedy ten istý atóm usporiadaný iným spôsobom vedie k úplne odlišným vlastnostiam. Existujú aj ďalšie formy uhlíka: fulerén (niečo ako atómové futbalové lopty) a amorfný…

Polopravda nie je pravda

Relevance: 2%      Posted on: 27. októbra 2020

O pozornosť ľudí dnes bojuje všelikto, napríklad aj ja. Pozornosť ľudí však má svoje limity, čo často vedie k tomu, že celá správa sa zredukuje len na chytľavo znejúci nadpis. Ako sme si práve ukázali, skrátením nezmenším informáciu, ktorú správa obsahuje – niekedy je úplne prekrútim a zdeformujem.

Vedatour S3E2

Relevance: 2%      Posted on: 28. septembra 2022

Druhé tohtoročné stretnutie pri prednáškach slovenských vedcov a vedkýň. Stretneme sa v utorok 11. 10. od 19:30 v UniK Mlyny v Mlynskej doline v Bratislave. Môžete sa tešiť na:- Michala Valka z Deep Mind,- Barboru Konečnú z Lekáskej fakulty UK,- Tomáša Vinářa z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Michal Valko bude rozprávať na tému strojového učenia s využitím metódy “boostrap by latents”. Vysvetlí nám, čo táto nová paradigma znamená pre samokontrolované učenie, najskôr na príklade použita pre rozpoznávanie obrázkov, ktoré využíva dve navzájom spolupracujúce neurónové siete. Potom nám povie o rozšírení tejto metódy, ktorú použili na rôzne aplikácie v…

Prvočísla, časť piata: Goldbach a jeho kométa

Relevance: 2%      Posted on: 8. novembra 2019

(Predošlý diel série o prvočíslach) Pred niekoľkými storočiami bolo hlavným lákadlom dobrodruhov objavovanie nových krajín. Podnikali odvážne výpravy a mnohí z nich sa často nevrátili. Lákala ich typicky nielen túžba presláviť sa, ale aj túžba vidieť (a niekedy aj pochopiť) svet okolo nás. Podobným magnetom bolo, a stále je, „dobývanie“ toho, čo predtým nikto nedobyl – vyštverať sa na najvyšší bod na planéte [2] alebo sa potopiť na najhlbšie dno oceánu. Ako však čas pomaly plynul, postupne boli všetky kúty sveta (do veľkej miery) objavené a všetky najvyššie vrchy zdolané. Trochu to môže zaváňať tým, že odvážni dobrodruhovia dnes nemajú…

Vedátorský podcast 82 – FAQ dobré otázky 8

Relevance: 2%      Posted on: 22. júna 2021

Prečo je sklo priehľadné? Ako rýchlo letíme galaxiou? A prečo vidíme chrústy len raz za čas? Takéto a mnohé ďalšie otázky ste sa opýtali Jozefa a Samuela – ich odpovede si môžete vypočuť v novej epizóde Vedátorského podcastu.

Oberte umelú inteligenciu o prácu

Relevance: 2%      Posted on: 30. apríla 2023

Keď umelá inteligencia tvorí text, pozrie sa, aké ďalšie slovo pasuje najlepšie. Niekedy však vyberie iné – druhé najlepšie, tretie či dokonca štvrté. Keď jej teda položíte tú istú otázku dvakrát, nedostanete identické odpovede. Táto kombinácia poriadku a chaosu vedie k výsledkom, ktoré sú často na nerozlíšenie od ľudských. Na rozdiel od ľudí to však jej trvá iba zlomok sekundy. Aktuálne je najznámejší veľký jazykový model Chat GPT. To, čo stráca na kvalite, doháňa rýchlosťou. A vďaka tomu otrasie trhom práce skôr, než poviete robot.

Vedatour v Trenčíne

Relevance: 2%      Posted on: 13. júna 2019

Siedme pokračovanie večerných besied o vede so slovenskými vedcami a vedkyňami - Vedatour - sa uskutočnilo vo veľmi príjemnom prostredí kaviarne Coffee Sheep v centre Trenčína. Po mesačnej prestávke si dvadsiatka účastníkov vypočula, už tradične, tri prednášky z veľmi rôznorodých oblastí vedy. Prvým prednášajúcim bol Michal Chovanec zo Žilinskej univerzity. Michal sa venuje strojovému učeniu a divákom okrem základného fungovania neurónových sietí porozprával o niekoľkých aplikáciách tejto modernej technológie. Predpovedanie toku červených krviniek, program hranúci hru Go alebo robot nasledujúci čiaru. Druhou rečníčkou bola Dominika Fričová z Mayo Clinic v Jacksonville. Vo svojom výskume sa zaoberá výskumom Parkinsonovej choroby a…

O mysliach a strojoch

Relevance: 2%      Posted on: 22. mája 2020

Pre život sú kľúčové dve veci: energia a informácia. Toto platí už na úrovni buniek, no niečo podobné si môžeme všimnúť aj v histórií ľudstva. Najväčší pokrok nastal vždy, keď sa zlepšila naša schopnosť pracovať s jedným z týchto zdrojov.

Najcitovanejšia fyzikálna teória, o ktorej ste asi nepočuli

Relevance: 2%      Posted on: 7. apríla 2022

Jedným zo spôsobov merania vplyvu vedeckej práce je počet citácií, teda počtu vedeckých článkov, ktoré sa na ňu odvolávajú. Motiváciou je idea, že citácie typicky znamenajú používanie výsledkov práce, zahrnutie v rešerši alebo pokračovanie v začatom smere výskumu, takže čím viac citácií, tým významnejší výskum. Podobne ako rôzne iné parametre a rebríčky, citovanosť síce nie je ultimátnym meradlom významu vedeckých prác, dá sa však z nej všeličo zaujímavé dozvedieť.

Fyzika pretekárskych vozov

Relevance: 2%      Posted on: 19. marca 2022

Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…

Čakanie na veľký triumf astrofyziky

Relevance: 2%      Posted on: 9. októbra 2019

Za posledné roky astrofyzika v očiach verejnosti jednoznačne bodovala. Noviny po celom svete písali o objave gravitačných vĺn či prvej fotke čiernej diery, ostatné oblasti fyziky mohli iba ticho závidieť. Túto oblasť čaká, pravdepodobne už čoskoro, ďalší fenomenálny úspech. Pamätám si, ako sme sa autobusom vracali z dovolenky v Chorvátsku. Zastavili sme na odpočívadle bez pumpy, vodič chcel niečo skontrolovať. Bolo niečo po polnoci, väčšina z nás už spala, no aj tak sme využili možnosť sa ísť trochu ponaťahovať. A oplatilo sa – čakala nás tá najjasnejšia hviezdna obloha, akú väčšina z nás kedy videla. (Na Slovensku si za poriadnou…

Ako prebieha supernova

Relevance: 2%      Posted on: 19. novembra 2020

Supernovy nastávajú po poslednom štádiu života hmotných hviezd. Ako hviezdy fungujú počas svojho života? Sila, ktorá drží hviezdy pokope je gravitácia. Proti nej pôsobí tlak, ktorá zabraňuje kolapsu hviezdy. Hviezda končí život vtedy, keď v jadre dochádza materiál na jadrovú syntézu.

Ľudovít Ódor: Rýchlokurz geniality

Relevance: 2%      Posted on: 1. novembra 2022

Chcel by som vidieť ten moment, keď pán Ódor prišiel do vydavateľstva a povedal, že má takú novú knihu, no je trochu dlhá – má asi 650 strán. O čom je? O všeličom: od dôchodkového sporenia, cez teóriu relativity, základy výpočtovej techniky až po pozitívne nastavenie mysle. A ešte má vtipné ilustrácie.

Sv. Martin nielen chodí na bielom koni

Relevance: 2%      Posted on: 11. novembra 2019

Asi každý pozná svätomartinskú hus, rohlíčky či mladé víno. Mnohí tento sviatok vnímajú len ako domácu záležitosť, známy je však všelikde vo svete. O čo ide a čo stým má sv. Martin? Značná časť zvykov pochádza, ako tomu už býva, ešte z predkresťanských čias. Jeseň bola plná osláv zberu úrody, stíšenia sa prírody, symboliky mŕtvych. Samhain a z neho neskôr pretavený Halloween sme spomínali minule, no v nich samotných má pravdepodobne základ aj deň sv. Martina. Kým došlo ku zmene kalendára sa tento deň slávil o niekoľko dní skôr (posun o 11 dní v roku 1582, [1a]), vďaka čomu sa…

Prosím, pripútajte sa

Relevance: 2%      Posted on: 5. júla 2021

Pásy v autách zachránia ročne desaťtisíce životov. Nenosenie pásov je spolu s prekračovaním povolenej rýchlosti a pitím alkoholu v top trojke príčin úmrtí počas dopravných nehôd. Možno vás teda prekvapí, že pred pár desaťročiami proti nim niektorí ľudia hlasne protestovali.

Vysokoškolské sado-maso

Relevance: 2%      Posted on: 4. mája 2023

Párkrát som zachytil takúto výmenu. Najprv niekto povedal, že nejaká škola za veľa nestojí. V reakcii sa ozval jej absolvent a povedal: „Akože, je to ťažká škola, ja som sa dosť nadrel!“ Myslím, že takýto pohľad je nesprávny.

Čakanie na veľký triumf astrofyziky

Relevance: 2%      Posted on: 4. augusta 2019

Za posledné roky astrofyzika v očiach verejnosti jednoznačne bodovala. Noviny po celom svete písali o objave gravitačných vĺn či prvej fotke čiernej diery, ostatné oblasti fyziky mohli iba ticho závidieť. Túto oblasť čaká, pravdepodobne už čoskoro, ďalší fenomenálny úspech. Pamätám si, ako sme sa autobusom vracali z dovolenky v Chorvátsku. Zastavili sme na odpočívadle bez pumpy, vodič chcel niečo skontrolovať. Bolo niečo po polnoci, väčšina z nás už spala, no aj tak sme využili možnosť sa ísť trochu ponaťahovať. A oplatilo sa – čakala nás tá najjasnejšia hviezdna obloha, akú väčšina z nás kedy videla. (Na Slovensku si za poriadnou…

Všetky moje práce

Relevance: 2%      Posted on: 24. júna 2020

Školiteľom mojej bakalárskej práce bol Martin Mojžiš, úlohou bolo zanalyzovať pohyb motorky, špeciálne, prečo sa pri štarte zdvíha predná koleso. Musel som si doštudovať špecifiká fyziky trenia, naučiť sa pracovať so softvérom na riešenie rovníc a naučiť sa hľadať chyby a slabé miesta vo svojej vlastnej práci. Výsledkom sme poopravili niektoré tvrdenia publikované v Európskom fyzikálnom časopise.

Ako sa nenechať oklamať faktami?

Relevance: 2%      Posted on: 6. mája 2022

Že sa dá klamať číslami, či slovami, to asi prekvapí málokoho. Ale faktami? Nie sú predsa fakty základom poznania? Sú. A práve preto to ide.

Stále to nie je ono

Relevance: 2%      Posted on: 28. februára 2024

„V tichom šepote vetra sa skrýva pieseň prírody, odhaľujúca krásu každého okamihu.“ Takto mi odpovedal ChatGPT, keď som ho poprosil, aby napísal jednu peknú krátku vetu. Znie to ľudsky? Postupne sme si na výstupy umelej inteligencie zvykli a väčšina by asi povedala, že je to dobré – ale stále to nie je ono.Tento efekt – „stále to nie je ono“ – sa volá efekt umelej inteligencie alebo Teslerov teorém: „Umelá inteligencia je to, čo sa ešte nepodarilo.” A teda keď sa to už podarilo, tak to už to nie je umelá inteligencia. Výskumníci si všimli, ako pred umelou inteligenciou neustále…

Maratón pod dve hodiny

Relevance: 2%      Posted on: 13. októbra 2019

Zabehnúť maratón (42 km) je pre bežného človeka nepredstaviteľné. Pre hobby bežca je to reálna výzva, také bežné časy sa pohybujú okolo 4 hodín, plus mínus 30 minút. Keď niekto beháva seriózne, priblíži sa k 3 hodinám. Pre pár rokmi zabehli profesionálni cyklisti maratón za 2 a pol hodiny. Svetový rekord dnes je 2:02:57. Desaťročia sa blíži k magickej hranici 2 hodín, no nedarí sa ju prekonať. Nike zorganizovali v rámci promovania nových tenisiek maratón s top bežcami v ideálnych podmienkach (bežali sa kolečká, bez prevýšenia, optimálne meteorologické podmienky, auto (Tesla, aby nečmudila) udávala tempo na 2h čas) – cieľom…

Náraz do steny

Relevance: 2%      Posted on: 10. decembra 2020

Bežci, ktorí trénovali na maratón, iste započuli obávaný výraz: stena. Niekde v druhej polovici behu, kedy je už koniec bližšie ako začiatok, nastane problém – bežec stratí energiu. Čiastočne ide o biochémiu. Niekde medzi 30. a 35. kilometrom spotreboval značnú časť zásob glykogénu a tak nastáva pocit únavy. Každý ďalší krok začne byť náročný, ľahká bežecká obuv je zrazu ako z betónu.

Stochastický terorizmus

Relevance: 2%      Posted on: 8. novembra 2022

Keď vyhodíte do vzduchu férovú mincu, na 50% na nej padne vrch a na 50% padne spodok. Čo ak však mincu niekto upraví, umiestni do nej drobné, ale citeľné, závažie? Testy ukázali, že na takto upravenej minci padá vrch až v 80% prípadov. Poďme ju skúsiť. Hodíme a – čuduj sa svete – padol vrch. Môžeme povedať, že padol kvôli ukrytému závažiu, ktorým je minca upravená?