7. decembra 2019
Stridžie dni

Stridžie dni

Stridžie dni sa začínajú na Katarínu. Jeseň bola pre našich predkov magickým, no zároveň trochu strašidelným obdobím. Noci sa predlžujú a vonku začína zima. Kým v podhorských obciach Severného Slovenska sa hovorievalo, že Martin (11. november) príde na bielom koni, pre južnejšie položené oblasti platila skôr pranostika, že ak na Katarínu (25. novembra) stojí hus na ľade, na Vianoce bude stáť na blate.

Pre ľudí zima znamenala nielen zmenu v charaktere práce, ale do istej miery aj v spôsobe života. Práca z polí a hospodárskych dvorov sa postupne presúvala do domov. Naši predkovia sa okrem iného sústreďovali na práce sezónneho charakteru, ako napr. oprava a zhotovovanie náradia. Gazdiné sa spolu stretávali na spoločných prácach a venovali sa pradeniu, páraniu peria či tkaniu, ktoré si spríjemňovali spievaním, či rôznymi inými zábavami s odkazmi na mágiu a čarovanie.

Ľudia sa báli urieknutia

Voči nočnej temnote panoval všeobecný rešpekt. Na jeseň sa tma zakráda do príbytkov o čosi skôr ako v lete a nedostatok slnečného svitu prinášal naším predkom úzkosť a obavy. Prevaha noci nad dňom im totiž symbolizovala prevahu zla nad dobrom. Vravievalo sa, že nočná obloha bola plná lietajúcich zlovestných stríg, démonov a iných entít, ktoré svojimi čarami chceli škodiť ako ľuďom, tak ich majetku či zvieratám a dobytku.

Človeka vraj dokázali urieknuť, či zoslať na neho chorobu. Ľudia však verili, že mohli aj zariadiť, aby bol osud k človeku priaznivejší a budúcnosť svetlejšia. Tento čas bol plný veštenia, čarovania, magických rituálov, ale aj povier (napríklad že pri rannom zvonení mať treba zavreté dvere a pod.)

Toto obdobie plné zlých síl a démonov sa nazýva Stridžie dni a trvá od Kataríny (25. november) až do dňa zimného slnovratu, teda sv. Tomáša (21. december, v súčasnosti má v tento deň meniny Bohdan). Patria sem aj sviatky Ondreja (30. november), Barbory (4. december), Mikuláša (6. december), či Lucie (13. december). Samotný slnovrat, symbolizujúci znovuzrodenie slnka, bol považovaný za počiatok novej etapy. Tieto dni plné bosoráckej aktivity mali svoj vrchol najmä na Luciu, kedy sa vyrábali tzv. Luciine stolčeky. S pomocou takéhoto stolčeka ste sa mohli vybrať na polnočnú omšu, sadnúť si naň za oltár do magického kruhu nakresleného trojkráľovou kriedou a odhaliť všetky prítomné strigy z okolia.

Čím sa ľuda bránili

Zbrane, ktoré naši predkovia používali na boj s temnými silami, boli rôzne. Mastičky, bylinky, cesnak, semená klokoča, krížik z hlohového alebo tisového dreva, kruhy nakreslené kriedou ale aj svätená voda. Bojovali aj pomocou rôznych magických znakov a symbolických úkonov, ktoré často vykonávali v maskách.

Najmä v období stredoveku, už v prvej polovici decembra, prebiehali predslnovratové obyčaje s maskovanými sprievodmi a tiež s výmenou darov. U nás, rovnako ako v ďalších európskych krajinách bol zimný slnovrat už dlho dopredu oslavovaný hlučnými tanečnými zábavami, magickými hrami či rôznymi inými činnosťami. Úlohou bolo odohnať zlé sily zo svojho okolia. Tieto zvyky na našom území doznievali v 19. storočí, miestami aj v prvej polovici 20.storočia a niekde si udržujú svoju tradíciu doteraz.

Strigy mohli podľa ľudí škodiť rôznymi spôsobmi. Stačilo, ak sa im v niektorý stridží deň podarilo ukradnúť hocijaký predmet zo statku, ktorému chceli uškodiť. Po tieto dni sa nikomu nič nepožičiavalo, nedávalo, nepredávalo, takže striga musela byť prešibaná. Na temné čary jej stačilo z gazdovstva uchmatnúť triesku, kúsok hnoja či steblo slamy. Nebolo to však vôbec ľahké, každá žena, ktorá v takýto deň zavítala na statok, bola vyprevadená až na koniec dvora. 

Aj tento zvyk zrejme prispel prispel k sformovaniu presvedčenia, že akákoľvek osoba ženského pohlavia, ktorá zavíta do domu ako prvý návštevník najmä počas stridžích dní, prináša škodu (a to aj vtedy, ak taký úmysel vôbec nemala). Čím viac sa ľudia báli návštevy ženy, tým viac vítali návštevu muža, po ktorom už mohol prísť do domu ktokoľvek, lebo na osud domácnosti už nemal žiaden vplyv a nebezpečenstvo bolo zažehnané.  Očakávaní boli najmä mládenci, polazníci v maskách, ktorí už skoro ráno chodili z domu do domu a v každom príbytku zavinšovali.

Ľudia verili, že strigy sa chcú dostať najmä do maštalí, preto boli gazdovia v tomto období veľmi ostražití a nikoho cudzieho dnu nepúšťali, najmä nie ženu. Tradovalo sa, že niektoré bosorky boli mimoriadne šikovné a dokázali sa dostať dnu aj cez kľúčovú dierku, alebo úzku štrbinu medzi oknami či dverami. Preto sa príbytky a hospodárske budovy kropili svätenou vodou, strúčikom cesnaku sa nad dverami urobil krížik a pre istotu sa ešte kreslili ochranné kruhy svätenou kriedou.

Verilo sa, že bosorky túžili po kravskom mlieku, vkrádali sa dnu nepozorovane (boli prefíkané a dokázali na seba vziať podobu zvieraťa, napríklad mačky) a kradli vzácne kravské mlieko. Takto počarovaná krava ostala malátna a nedokázala vyprodukovať dostatok mlieka, ktoré bolo dôležitou súčasťou obživy našich predkov, preto museli kravy chrániť. Aj napriek krížikom z cesnaku, či kruhom z kriedy nebolo vylúčené, že sa striga do maštale nedostane a tak sa nad dobytok rozvešiavali hlávky cesnaku a cibule, ktoré mali v tomto prípade rovnakú ochrannú funkciu.

Bylinky a maste

Aby strigy nemohli škodiť, skúsené ženy a bylinkárky vyrábali čarovné mastičky z rozdrveného koreňa čakanky (cigórie), z kostí netopiera a z diviačeho sadla. Takto vyrobená a dobre premiešaná zmes sa následne naniesla na maštaľné alebo domové vráta, prípadne aj na žľaby na vodu pre dobytok. Niekedy sa zvykla pod prah domu zakopávať aj lebka koňa, prípadne ježko, krtko či netopier. 

Na boj so strigami a ich odohnanie robievali naši predkovia aj veľký hluk. V dedinách, alebo na krížnych cestách, kde sa mali bosorky stretávať, rozbíjali starý riad, či hrmotali s trlicami a trepačkami.

Kresťanské vplyvy

V stredoveku zaviedla cirkev advent, ktorý znamenal protiváhu voči týmto pohanským zvykom a tradíciám. Sčasti boli niektoré obyčaje zakazované, iné boli zase implementované do cirkevnej liturgie. Advent pochádza z latinčiny (adventus) a znamená príchod (Ježiša). Začína sa prvou adventnou nedeľou medzi 27. Novembrom a 3. decembrom a končí sa na Štedrý večer po západe slnka. Pre toto obdobie sú typické aj tzv. Rorátne omše. Korene adventu siahajú až do 4.storočia, ale čas adventných nedieľ zaviedol až pápež Gregor I. na prelome 5. a 6.storočia. Synoda v Aachene r. 922 zakázala počas adventu svadby a tanečné zábavy, preto posledné tancovačky bývajú spojené so sviatkom sv. Kataríny 25. novembra.

[Betka]

Zdroje:

[1] Kniha: Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch (autor: Katarína Nádaská)

[2] Kniha: U nás taká obyčaj – Slovenské ľudové tradície (autor: Vojtech Majling)

[3] Kniha: Rok vo zvykoch nášho ľudu (autor: Emília Horváthová)

[4] http://www.manufolktura.sk/l/serial-nastava-cas-vianocny/

[5] https://najmama.aktuality.sk/clanok/223793/stridzie-dni-za-dverami/

[6] http://rarach-turiec.blogspot.com/2008/09/stridie-dniz.html

[7] http://www.tulacky.sk/ludova-kultura/kalendarne-obycaje/stridzie-dni/

 [8] https://sk.wikipedia.org/wiki/Advent

[9] https://www.tyzden.sk/casopis/16689/pozor-na-strigy-a-bosorky/

[10]https://www.dnes24.sk/tajomna-moc-lucie-zena-ktora-si-vylupila-oci-ochranovala-proti-bosorkam-257967

[11] https://www.aktuality.sk/clanok/308983/strigy-neboli-len-povery-nasi-predkovia-naozaj-verili-ze-su/

[12]https://www.cas.sk/clanok/337576/uz-v-nedelu-zacina-prava-predvianocna-atmosfera-preco-slavime-advent/

Základ obrázku (edit Vedátor)

2 thoughts on “Stridžie dni

  1. Spätné upozornenie: Zvyky a tradície - Vedátor

Pridaj komentár