Na chémii nás učili: „Voda je bezfarebná kvapalina bez chuti a zápachu.“ Prečo sa nám potom voda spája s modrou farbou?
Ak je voda bezfarená, prečo je more modré?
Relevance: 100% Posted on: 22. októbra 2021
Search Results for: prečo je more modré
| Results 1 - 100 of 364 | Page 1 of 4 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Prečo je mrkva oranžová
Relevance: 14% Posted on: 19. októbra 2019
Vieme, že oranžovú mrkvu vyšľachtili z podobných farieb na počesť holandskej vlajky. No zvedavému človeku by takáto odpoveď stačiť nemusela. Hlboká odpoveď na otázku ‚‚Prečo je mrkva oranžová?‘‘ má niekoľko ďalších zastávok. Prečo mala holandská vlajka oranžovú farbu? Ide o tzv. Princovu vlajku, ktorá pochádza z revolučného 16. Storočia, kedy holandské (protestantské) provincie povstali proti španielskej nadvláde pod vedením princa Viliama Oranžského (William the Silent, Prince of Orange). Od tejto doby sa oranžová farba spája s protestantsvom, nájdeme ju aj v Írskej vlajke. Prečo bol Viliam oranžový? Lebo pochádzal z rodu Orange-Nassau, ktorý vznikol manželstvom Henryho tretieho (z Nassau) a…
Prečo vznikajú prílivy?
Relevance: 14% Posted on: 30. septembra 2019
Áno, áno, viete – lebo Mesiac! Mesiac priťahuje vodu, tá je tekutá a tak sa môže preskupiť, ako keby sa k Mesiacu snažila načiahnuť. To však zďaleka nie je všetko. Ako viete, prílivy bývajú bežne za deň dva. Ako je to možné? Predstavte si, že medzi tri deti rozdelíte vreckové neférovo: prvé dostane 15 eur, druhé 10 eur a tretie iba 5 eur. Všetky tri dostali peniaze, no aj tak tretie dieťa v porovnaní so súrodencami ochudobnelo. Podobne, Mesiac priťahuje Zem a vodu v moriach na celom povrchu, no najviac priťahuje tú, ktorá je najbližšie a najmenej tú, ktorá je…
Prečo svietia reaktory namodro?
Relevance: 11% Posted on: 7. júna 2019
Keď pracovala Marie Curie s rádioaktívnymi látkami, všimla si občasné záblesky modrého svetla. Nebola prvá, ktorá niečo také videla, a rovnako nebola prvá, ktorá nad tým mávla rukou. Aj keď teoretickú predpoveď takéhoto efektu vyslovil koncom 19. storočia Oliver Heaviside, prvý si nad vec poriadne sadol Pavel Čerenkov (Па́вел Черенко́в). V roku 1934 skúmal (iné) žiarenie uránových solí, sem-tam si pritom všimol záblesky modrého svetla. Prišlo mu to ako zaujímavá vec a tak k problému prizval Igora Tamma a Ilya Franka. Museli mu byť vďační, o 24 rokov ich za tento výskum čakala Nobelova cena. Prečo rádioaktivita spôsobuje záblesky modrého…
Prečo sú niektoré diamanty farebné
Relevance: 11% Posted on: 6. októbra 2019
Všetci dobre vieme, že diamanty sú tvorené uhlíkom, ktorý sa pod obrovským tlakom (a teplotou) stlačil do kompaktnej a extrémne pevnej mriežky. Z tohto pohľadu by mali všetky diamanty vyzerať rovnako, byť rovnako priesvitné – majú rovnaké chemické zloženie (aj priestorové usporiadanie mriežky). Ako je možné, že niektoré sú farebné? Časť z nich je farbená umelo, no aj v prírode nájdete (s kopou šťastia) obrovské množstvo rôznych farieb. Čomu diamanty za svoju farbu vďačia? • Žlté diamanty získavajú svoju farbu vďaka drobnej prímesi dusíka.• Hnedé diamanty sú dôsledkom poruchy (posunom) kryštalickej mriežky. Pod veľkým tlakom sa dajú napraviť (vybieliť). Podobne…
Vikingovia a ich osud v Grónsku
Relevance: 11% Posted on: 22. októbra 2019
Vikingovia pochádzajúci zo Škandinávie boli známi ako nájazdníci a moreplavci. Okrem útokov na obývané oblasti Európy osídľovali aj nové miesta, okolo roku 1000 sa stali sa prvými Európanmi na americkom kontinente, ktorý nazývali Vinland (Krajina vína). Expedícia do Nového sveta vedená Leifom Eriksonom však mala len krátke trvanie, po asi 3 rokoch sťažených konfliktami s domorodcami a problémami súviacimi so vzdialensťou od iných kolónií Vinland opustili, [1]. Dlhšie trvanie malo osídlene Grónska. Grónsku kolóniu založil Erik Červený (otec Leifa Eriksona) a novoobjavenú krajinu pomenoval Zelená krajina, čiastočne ako reklamu na prilákanie ďalších prisťahovalcov (áno, s Vinlandom to bolo podobne) a…
Privacy Policy for Vedátor
Relevance: 11% Posted on: 5. júla 2023
At Vedátor, accessible from vedator.space and Vedátor app, one of our main priorities is the privacy of our visitors. This Privacy Policy document contains types of information that is collected and recorded by Vedátor and how we use it. If you have additional questions or require more information about our Privacy Policy, do not hesitate to contact us. This Privacy Policy applies only to our online activities and is valid for visitors to our website with regards to the information that they shared and/or collect in Vedátor. This policy is not applicable to any information collected offline or via channels…
Problémy tisícročia: „lepidlové guličky“
Relevance: 10% Posted on: 16. júla 2020
Možno ste počuli o takzvaných „Problémoch tisícročia“. Ide o sedem dôležitých a náročných úloh v matematike, za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúka Clayov matematický inštitút milión dolárov. Momentálne skóre je takéto: jeden vyriešený (Poincarého hypotéza) a šesť otvorených. Jedným zo zatiaľ nevyriešených problémov je takzvaná „Existencia Yangovej-Millsovej teórie a hmotnostná medzera“. O čo ide?
Tipy na víkendové čítanie
Relevance: 8% Posted on: 27. septembra 2019
3D tlač sklahttps://www.nature.com/articles/d41586-019-03473-9 Voda na mimozemihttp://astronomy.com/news/2019/09/water-found-in-habitable-super-earths-atmosphere-for-first-time Ako sa rastliny dostali prvýkrát na súšhttps://phys.org/news/2019-11-genes-bacteria.html Štruktúra ATP syntázyhttps://www.technologynetworks.com/proteomics/news/structure-of-mitochondrial-atp-synthase-is-solved-327391 Budeme žiť na Titáne?https://theconversation.com/titan-first-global-map-uncovers-secrets-of-a-potentially-habitable-moon-of-saturn-126985 Alarmujúci úbytok Amazonského pralesahttps://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2981339-odlesnovani-amazonie-v-brazilii-zrychlilo-situace-je-alarmujici-pripousti-tamni-ministr AI a podvodné fotky (fotky spod vody)https://mymodernmet.com/sea-thru-underwater-photography-ai/ Jeden z veľkých fyzikálnych problémovhttps://www.forbes.com/sites/startswithabang/2019/11/19/the-strong-cp-problem-is-the-most-underrated-puzzle-in-all-of-physics/ Nový pick-up od Teslyhttps://www.wired.com/story/electric-tesla-pickup-truck-announcement-specs-cost-photos/ 3D mapa zemetraseníhttps://glowy-earthquakes.glitch.me/ Fotky lietajúcich vtákovhttps://www.nationalgeographic.com/magazine/2018/01/photo-journal-birds-paths-migration-starling/ Lieky z rastlínhttps://www.quark.sk/nove-antibiotikum/ Pacienti s polovicou mozguhttps://www.sciencealert.com/brain-scans-reveal-how-it-s-possible-to-remain-high-functioning-with-half-a-brain Podcast Bewise x Vedátorhttps://www.youtube.com/watch?v=4m9qnbygXWs Pes jednorožechttps://www.sciencealert.com/meet-narwhal-the-rescued-unicorn-puppy-with-a-tail-on-his-face Záhada sezónnych výkyvov kyslíka na Marsehttps://www.bbc.com/news/science-environment-50419917 Vesmírna investícia do Českahttps://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2977475-americky-vesmirny-projekt-one-web-koupi-gyroskopy-za-stovky-milionu-od-firmy-z-olomouce Tranzit Merkuruhttps://www.nytimes.com/interactive/2019/11/08/science/mercury-transits-the-sun.html O Ružene Bajcsyhttps://svetlopodperinou.sk/ruzena-bajcsy-dievca-ktore-bolo-osamele-no-nikdy-sa-nevzdalo/ Vystrelená hviezdahttps://vosveteit.sk/vedci-zaznamenali-hviezdu-ktora-bola-doslova-vystrelena-z-ciernej-diery-rychlostou-ktora-nema-obdobu/ Chémia vzniku životahttps://phys.org/news/2019-11-lifelike-chemistry-lab-ways-life.html Ako škodia e-cigaretyhttps://medicalxpress.com/news/2019-11-cardiologists-e-cigarettes-brain-blood-vessels.html Nová forma 3D obrazovhttps://www.nature.com/articles/d41586-019-03454-y Video bonus: Neutrónové hviezdyhttps://www.youtube.com/watch?v=udFxKZRyQt4 Iný druh života – elektrinožrútihttps://www.quantamagazine.org/electron-eating-microbes-fo…/ Vesmírne dvojičkyhttps://www.nasa.gov/…/hubble-captures-a-dozen-galaxy-doppe… Genetikou prito rakovinehttps://www.livescience.com/crispr-to-fight-cancer.html…
Námornicky gumidžús
Relevance: 8% Posted on: 10. apríla 2020
Gin s tonikom má povesť decentného drinku, bežne sa pije s povystrčeným malíčkom a mierne nadvihnutým obočím. Vedeli ste však, že viac mu náleží námornícke prostredie a pokrikovanie „hej hou“?
Potrebujeme kmeň? Prečo fandíme hokejistom
Relevance: 8% Posted on: 23. októbra 2019
Keď prejde svetlo hranolom, rozloží sa na jednotlivé farby. Keď prídu majstrovstvá sveta v hokeji, rozloží sa slovenská spoločnosť na spektre od 'vlajočky na späťákoch' po: ‚‚Kto by pozeral, ako sa naháňa desať chlapov za gumenným valcom, haló.‘‘ Prečo ľudí vlastne baví sledovať hokej? Zjednodušený pohľad na motiváciu živočíchov (nielen ľudí) niečo robiť, alebo naopak nerobiť, je takýto: ak je telu niečo prospešné, mozog vyvolá príjemný pocit a zvýši tendenciu túto prospešnú činnosť opakovať. Ak, naopak, položíme ruku, labku či krídielko na rozpálený povrch, ucítime bolesť. Mozog odkazuje: ‚‚Nie, toto nebol dobrý nápad.‘‘ Tento jednoduchý mechanizmus vysvetľuje, prečo radi jeme…
Prečo fandíme hokejistom?
Relevance: 8% Posted on: 21. mája 2021
Keď prejde svetlo hranolom, rozloží sa na jednotlivé farby. Keď prídu majstrovstvá sveta v hokeji, rozloží sa slovenská spoločnosť na spektre od 'vlajočky na späťákoch' po: ‚‚Kto by pozeral, ako sa naháňa desať chlapov za gumenným valcom, haló.‘‘ Prečo ľudí vlastne baví sledovať hokej?
Prečo hlbokomorské ryby neprasknú
Relevance: 8% Posted on: 11. októbra 2019
(Nadpis je otázka od Cyrila) (Ako bonus sa dozviete aj to, prečo vás v lietadle bolia uši a prečo ryby smrdia.) Ak ste sa niekedy skúšali potápať v hlbšom bazéne alebo v jazere či mori, pravdepodobne ste ušiach ucítili pomerne ostrú bolesť. Čo sa to dialo? Ušné bubienky sa vám snažili prasknúť (smerom do hlavy). Bežne žijeme v tlaku 1 atmosféry, čiže asi 100 000 Pascalov, a tomu sú prispôsobené naše telá. Tlak vzduchu sa mení s výškou – bežne to pociťujeme napríklad pri lete lietadlom, alebo vo výťahoch v mrakodrapoch. Ak by ste sa nadýchli vo výške 1 kilometra…
Prečo vtáky lietajú vo formácii V
Relevance: 8% Posted on: 30. októbra 2019
Áno, áno, ja viem, že viete – prvý vták rozráža vzduch a ostatné sa vezú. Je to bežná odpoveď. Prečo teda nejdú v rade za sebou, ako napríklad cyklisti? Lebo v skutočnosti nejde o rozrážanie vzduchu, bežná odpoveď je nesprávna! Kľúčovým aspektom lietania je niečo, čo väčšina z vás asi nepozná – predsa len, naša skúsenosť s lietaním je bežne obmedzená len na rolu pasažiera. Piloti, a intuitívne aj vtáky, však vedia, že lietanie vytvára vzdušné víry. Matematika za tým je pekná, no zložitá. Existuje však aj vysvetlenie, ktoré je jednoduchšie a stále pomerne presné. Let je možný vďaka tomu,…
Počuli sme tvar Zeme. Sopke vďaka! (Vrelá!)
Relevance: 7% Posted on: 30. januára 2022
Udalosťou posledných dní, ktorá doslova zarezonovala svetom bola erupcia sopky Hunga Tonga(-Hunga Ha'apai) v západnej Polynézii, na opačnej strane sveta. Začala sa 15. januára o cca 05:15 nášho času (UTC+1). Sopka vyvrhla obrovské množstvo prachu do okolia a mrak z nej vystúpal až do mezosféry (cez 50 km!) [1]. Ide o jednu z najväčších erupcií za posledných 30 rokov. Sila výbuchu bola odhadnutá na 500-násobok atómovej bomby zhodenej na Hirošimu [2]. O niektorých jej dôsledkoch už Samuel písal tu [3].
Prečo majú monoposty odkryté kolesá?
Relevance: 7% Posted on: 14. februára 2024
Keby som niekoho požiadal o opísanie monopostu F1, opis sa nebude veľmi líšiť od nasledujúcich riadkov. Monopost je štvorkolesové, jednomiestne vozidlo, taká cigaretka s otvoreným kokpitom, s kolesami mimo karosérie, s krídlom vpredu a vzadu a s veľkými nasávacími otvormi po bokoch kokpitu a jeden nad ním. Premýšľali ste niekedy o tom, prečo to tak je? Prečo má formula krídla, prečo má otvorený monopost, prípadne prečo nemá kolesá vnorené do karosérie? O krídlach sme už hovorili v iných článkoch. Hovorili sme si o tom, ako sa postupne ukázalo, že krídla sú pre vozidlo veľmi výhodné. Síce zvyšujú aerodynamický odpor a tým znižujú maximálnu rýchlosť na rovinkách, ale túto nevýhodu vyvažujú vyššími rýchlosťami v zákrutách.…
Koniec sa blíži
Relevance: 7% Posted on: 29. apríla 2021
Zaregistroval som sa na Astru. „Ale Astra má ...“ dovoľte, aby som vám do toho skočil. AstraZeneca má účinnosť porovnateľnú s ostatnými vakcínami, takmer isto vás ochráni pred závažným priebehom Covidu-19, znižuje riziko prenosu a má extrémne vzácny vedľajší účinok, ktorý sa prejaví len u pár ľudí z milióna.
Príbeh ozónovej diery
Relevance: 7% Posted on: 16. októbra 2018
Popierači globálneho otepľovania často argumentujú, že vplyv človeka na planétu je zanedbateľný a zmeny v atmosfére tak musia byť prirodzené. Zabúdajú však na to, že sme si pred pár rokmi omylom zdemolovali časť ochrannej vrstvy atmosféry a že sme ju následne začali opravovať. Jednoduché molekuly Kyslík je jednou z najvýznamnejších zložiek atmosféry, bežne sa vyskytuje v troch formách: ako jednotlivý atóm (O), dvojatómová molekula (O2) (tzv. molekulový kyslík) alebo trojatómová molekula (O3) (tzv. ozón). Za bežných podmienok je stabilná forma kyslíka O2 – to je ten kyslík, ktorý bežne dýchame. Vo výške zhruba 20-30 kilometrov nad zemou však existuje tzv.…
Prečo sa menia ročné obdobia?
Relevance: 7% Posted on: 19. januára 2020
Ročné obodbia sa menia každý rok. Toľko, nie náhodou, trvá aj obeh Zeme okolo Slnka. Ako tieto veci spolu súvisia?
Prečo ľudia (ešte stále) študujú teóriu strún?
Relevance: 7% Posted on: 14. novembra 2022
Teória strún je ambiciózny projekt v teoretickej fyzike, jeden z najznámejších kandidátov na tzv. teóriu všetkého, a v súčasnosti sa jej štúdiu venujú tisíce fyzikov po celom svete.
Prečo máme 29. február?
Relevance: 7% Posted on: 29. februára 2024
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo vidíme stále tu istú stranu Mesiaca? Mesiac sa točí okolo svojej osi a zároveň obieha okolo Zeme. Tieto dve rotácie sa však prílivovou interakciou zosynchronizovali a tak jedna mesačná rotácia a jeden mesačný obeh trvajú rovnako dlho. Zem také šťastie nemá.Náš obeh okolo Slnka, teda rok, trvá približne 365.2422 našich rotácií okolo osi, teda dní. Zem je od Slnka tak ďaleko, že sa rotácie nedokázali zosynchronizovať tak, ako to zvládol Mesiac. Takže, čo s tým?Čo by sa stalo, ak by sme sa tvárili, že rok má len 365 dní? Tá štvrtina dňa by každý rok chýbala, každé…
Prečo sa hviezdy ligocú?
Relevance: 7% Posted on: 6. marca 2024
Keď sa občas pozriete na nočnú oblohu a nie je práve zatiahnuté, vidíte, ako sa hviezdy ligocú. Poviete si, že je to pekné, no zároveň zvláštne – naše Slnko predsa svieti stále rovnako. Áno, sem tam je zvýšená aktivita, občas nejaký koronálny výron, no rozhodne naše Slnko nebliká a neligoce sa. Prečo teda ostatné hviezdy áno?Vysvetlenie je jednoduché. Ani ostatné hviezdy sa neligocú, len sa vám to zdá. Na vine je zemská atmosféra: silné vetry a turbulencie spôsobujú, že vznikajú redšie a hustejšie miesta, čo zas spôsobuje jemný ohyb svetelných lúčov z ďalekých hviezd. Skúste sa pozrieť na vzdialené LED…
Prečo má vajíčko tvar vajíčka?
Relevance: 7% Posted on: 15. februára 2021
Veľa vecí sa v prírode na seba podobá. Napríklad melón, oko a Slnko majú podobný tvar. Tvar je podobný, no príčina je rôzna. Melón sa snaží navtesnať čo najviac objemu do čo najmenšej plochy zelenej kôry. Oko sa potrebuje otáčať do rôznych smerov. Atómy v Slnku sa snažia znížiť svoju gravitačnú energiu. Matematika nám odhaľuje, že optimálnym tvarom na každú z týchto požiadaviek je práve guľa. Univerzálnosť gemeotrie má matematický podklad.
Prečo je nám v čiernom oblečení tak horúco?
Relevance: 7% Posted on: 2. augusta 2020
Metalisti to majú tieto dni extra náročné, všetci dobre vieme, že v čiernom oblečení je to na slnku oveľa horšie, ako v bielom či v inej farbe. Prečo vlastne? Svetlo, ktoré k nám prichádza napríklad zo Slnka, je zmes rôznych farieb. Nájdete v ňom vlnové dĺžky odpovedajúce modrej, zelenej, žltej či červenej farbe. Keď svetlo dopadne na nejaký povrch, niektoré farebné zložky sa odrazia a niektoré sa zachytia. Napríklad, ak dopadne svetlo na uhorku, zachytia sa farebné zložky okrem zelenej. Ak zas svetlo dopadne na rajčinu, odrazí sa časť odpovedajúca červenej farbe. Farbu objektov udáva to, aké vlnové dĺžky sa na jej povrchu zachytia. Niektoré…
Prečo sa niečo stalo?
Relevance: 7% Posted on: 17. januára 2021
„Prečo sa to stalo?“ Toto je otázka, ktorú si kladieme často, bežne je však ťažké dopátrať sa odpovede. Napríklad: prečo ma bolí hlava? Málo som pil? Alebo som včera veľa pil? Zle sedím za počítačom? Alebo niečo úplne iné? Ak nemáme jasnú príčinu – napríklad, že som práve búchal hlavou o stenu – tak je ťažké nájsť správne vysvetlenie.
Prečo nám voda krčí kožu na dlaniach?
Relevance: 7% Posted on: 21. januára 2021
Píše sa rok 2002 a ľudia boli na Mesiaci už tak dávno, že na to skoro zabudli. Hubblov teleskop robí snímky ďalekého vesmíru, Veľký hadrónový urýchľovač, v ktorom bude odhalený Higgsov bozón, je práve vo výstavbe, čoskoro bude zmapovaný celý ľudský genóm. Žijeme v dobe divov, mnohé veľké záhady sú vyriešené, pri ďalších sme na najlepšej ceste. Jedna záhada však pretrváva. Prečo keď sa zabudneme vo vani, tak sa nám tak smiešne pokrčí koža na dlaniach a chodidlách?
Prečo je ťažké predvídať budúcnosť?
Relevance: 7% Posted on: 27. novembra 2023
Zaskočilo vás niekedy počasie? Napríklad dnes? Nečudo. Počasie patrí medzi jednu z tých vecí, ktoré sa predvídajú notoricky ťažko. Sú veci, kde sa nám darí dlho dopredu – napríklad zatmenie Slnka zvládame na tisícročia – no v mnohých prípadoch je ťažké vyprodukovať dôveryhodnú predpoveď: od počasia, cez kamienok padajúci dole z kopca až po správanie vírov pri miešaní kávy.Prečo sú aj zdanlivo bežné veci ťažko predvídateľné? Ľudovo tomu hovoríme efekt motýlích krídiel, jedno ich mávnutie môže spôsobiť búrku na opačnom konci Zeme. No dobre, je to možno trochu preháňanie, no demonštruje pointu, že drobná zmena v stave systému dnes vie…
Prečo nás v škole neučili podať dane?
Relevance: 7% Posted on: 21. februára 2023
Prečo sme sa v škole učili o úlohe mitochondrií, literatúre romantizmu či riešení kvadratických rovníc, no nikto nás nenaučil praktické informácie, napríklad podávať daňové priznanie? Ruku hore kto aspoň raz nepočul takúto kritiku na nielen slovenské školstvo.
Prečo máme niekedy problém schudnúť?
Relevance: 7% Posted on: 28. mája 2021
V histórii vedy sa občas podarí spraviť fakt geniálne jednoduchý experiment, po ktorom si každý povie: „Aha, tak takto to je!“. Napríklad, ako keď Jan Baptiste van Helmont vážením vŕby rastúcej v kochlíku ukázal, že rastliny nerastú vstrebávaním Zeme alebo keď Ole Romer pozorovaním mesiaca Io zistil, že svetlo sa nepohybuje nekonečne rýchlo. Prekvapivo sa takýto excelentný pokus objavil aj v dietológii.
Prečo sú atómové jadrá (ne)stabilné
Relevance: 7% Posted on: 7. júna 2019
Atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov. Protóny majú kladný náboj, neutróny sú bez elektrického náboja. Drží ich spolu tzv. silná jadrová sila (ktorá dokáže prekonať odpudzovanie protónov). Spôsob, akým to funguje, je v niečom analogický tomu, ako sú viazané elektróny atómov alebo molekúl. Preto sa dá použiť podobný popis, o ktorom si tu povieme. Rozdielom je sila, ktorá je za viazanie zodpovedná, kým u elektrónov je to elektrostatická sila, u jadier je to spomínaná silná jadrová sila (pre ktorú jednoduchý zákon sily nepoznáme, resp. neexistuje). Aj napriek tomu sa dá pre jadrá postupovať analogicky ako pre atómy a…
Prečo tak málo poznáme morské dno?
Relevance: 7% Posted on: 11. júla 2023
Keď si otvoríte satelitné mapy a zamierite na náhodné miesto niekde v strede oceánu, uvidíte kombináciu rozmazaných plôch preťatých ostrými čiarami. Podľa odhadov máme dobre zmapovanú asi štvrtinu morského dna – podľa toho, ktorý údaj berieme ako smerodajný.Niektorí ľudia sa divia, ako je možné, že lepšie poznáme povrch Mesiaca či Marsu než tak veľkú plochu našej domovskej planéty. Odpoveď je prostá – Mesiac ani Mars nie sú pokryté takmer päťkilometrovou vrstvou vody ťažko priechodnou pre bežné formy signálov. Keď sa chodíte prechádzať po rovinkách, máte pocit, že päť kilometrov je nič. Ak chodíte na turistiku, začína tušiť, že ísť päť kilometrov smerom…
Prečo vtáky pri chôdzi kývu hlavou
Relevance: 7% Posted on: 10. októbra 2019
Typická scéna: dôchodca sedí na lavičke, na zem hodí hrsť semienok a hneď k nemu priletí holub. Zobne si jedno semienko, druhé je však o pol metra ďalej. To nestojí za let a tak k nemu vykročí – a pritom výrazne kýve hlavou. Nie je to tak zvláštne, aj my pri chôdzi hýbeme celým telom, stabilizujeme svoj pohyb. Ak je naša rovnováha narušená, napríklad máme ťažký batoh zavesený len cez jedno plece, nakláňame sa o to viac. Aj preto vás možno prekvapí, že vtáky nekývu hlavou kvôli stabilite. Ako to vieme? V roku 1977 spravil B.J. Frost kuriózny experiment: postavil…
Prečo máme priestupné roky?
Relevance: 7% Posted on: 1. januára 2020
Prečo potrebujeme priestupné roky a prečo niektoré z nich preskakujeme?
„Prečo médiá nepíšu aj o počte úmrtí na rakovinu či pri autonehodách?“
Relevance: 7% Posted on: 11. augusta 2020
Takúto výčitku si môžete prečítať prakticky pod každým príspevkom, kde média informujú o aktuálnych počtoch ľudí nakazených koronavírusom. A keď nie toto, tak: „Koľko o tom ešte budete písať? Nikoho to nezaujíma!“ Malo by.
Prečo sa tak bojíme medveďov?
Relevance: 7% Posted on: 17. júla 2023
Predstavte si, že vám dám na výber z dvoch zlých možností. Ste uväznení v labyrinte a von vedú dve chodby. V prvej chodbe je 2% pravdepodobnosť, že sa spustí pasca, chodba sa zatopí vodou a utopíte sa. V druhej chodbe máte 3% pravdepodobnosť, že sa vypustí plyn, ktorý vás najprv uspí a potom usmrtí. Ktorou chodbou sa pokúsite ujsť?Ak je úloha zadaná takto matematicky, tak si vyberiete možnosť prvú – čísla sú jasné. Ukazuje sa však, že ak na podobnú situáciu narazíte v praxi, oveľa viac sa budete báť vkročiť do prvej chodby. Jednoduchý príklad: „Bál som sa tam ísť…
Prečo je tak ťažké zabiť muchu
Relevance: 7% Posted on: 15. októbra 2019
Človek je vrcholom evolúcie (teda, podľa človeka). Z tohto elitárstva rýchlo vytriezvie pri pokuse predčiť niečo tak jednoduché, ako obyčajnú muchu domácu. Zažil to každý: najprv sa oháňate, po pár pokusoch usúdite, že viac škody páchate na sebe. Potom sa k muche snažíte priplížiť a zaskočiť ju… v poslednom okamihu však uletí (a dokonca budí dojem, že si provokatívne dala na čas). Ako sa jej to darí? Čiastočne za to môže konštrukcia jej krídiel a stavba tela (dobrý pomer plochy krídiel k celkovej hmotnosti). V skutočnosti však má nad vami výhodu z oveľa zaujímavejšieho dôvodu: čas pre ňu plynie inak…
Prečo sa víťazi lotérie cítia ako porazení
Relevance: 7% Posted on: 17. augusta 2021
Kráčate si po chodníku, na chvíľu sa zamyslíte a zastavíte ... keď tu zrazu cez chodník preletí auto. Minie vás sotva o meter, vodič dostal šmyk. Nebyť zamyslenia, skončili by ste pod kolesami. „Wow, to som mal šťastie!“ pomyslíte si. Nemal však rovnaké šťastie aj človek, ktorý išiel po chodníku hodinu pred vami a absolútne nič povšimnutiahodného sa nestalo?
Vedátorský špeciál – Prečo je v nealko pive alkohol?
Relevance: 7% Posted on: 10. decembra 2020
Pivo je jeden z najstarších a najobľúbenejších nápojov, aké ľudstvo pozná. Bežne ho vnímame ako alkoholický nápoj, posledné roky až desaťročia však naberá na obľube jeho nealkoholická verzia. Ako sa nealkoholické pivo vyrába? Prečo nealkoholické pivo obsahuje malé množstvo alkoholu? Dá sa z takéhoto malého množstva nafúkať? O tomto a mnohom ďalšom sa Jozef a Samuel rozprávajú s Jánom Pírym, obchodným sládkom v Plzenskom Prazdroji Slovensko.
Prečo je málo fyzičiek?
Relevance: 7% Posted on: 1. decembra 2023
Kedysi akadémia nebola pre ženy a významné výskumníčky ako Emma Nöether či Sophie Germain zápasili s prekážkami a predsudkami. V mnohých oblastiach vedy, napríklad v biológii, sa situácia zlepšila. V technických vedách či finančníctve je však stále nepomer medzi počtom výskumníkov a výskumníčok. Prečo?Rovno treba povedať, že nejde o schopnosti. Výsledky dievčat v bežných matematických testoch či olympiádach sa dorovnávajú k výsledkom chalanov, tento trend sa však neodráža v zastúpení v akadémii. Zdroj Holman 2018 Odpoveďou nebudú rozdielne schopnosti ale rodové predsudky. Ich sila merateľná, ak dievčatám poviete, že nasledujúci test zvykne poodhaliť rozdiel medzi dievčatami a chalanmi, napíšu ho…
Prečo netopiere šíria vírusy?
Relevance: 7% Posted on: 16. marca 2020
Viaceré z nedávnych epidémií vrátane eboly, SARS, MERS a aktuálnej COVID-19 vznikli ako dôsledok prenosu pôvodne zvieracieho vírusu na ľudí. Navyše, vo všetkých spomínaných prípadoch boli pôvodní zvierací hostitelia rovnakí, netopiere. Prečo sú práve netopiere pôvodcami týchto nebezpečných ľudských chorôb?
Prečo nie je studené drevo studené?
Relevance: 7% Posted on: 8. januára 2021
„Nesadaj si na ten chladný betón, prechladneš! Sadni si na lavičku.“ Takúto vetu si vypočulo aspoň raz asi každé dieťa. Dobre mierená rada však mohla viesť k zmätku, ktorý sa v jeho hlave prejavil na jednej z prvých hodín termodynamiky. Tam sa totiž od pani profesorky študenti dozvedia, že teplota telies sa pri tepelnom kontakte vyrovnáva a po dostatku času nastane tepelná rovnováha.
Vedátorský podcast 120 – Teória hier III: Prečo si pomáhame?
Relevance: 7% Posted on: 15. marca 2022
Teória hier je primárne o konfliktoch, jeden získava na úkor druhého. Ukazuje sa však, že táto oblasť matematiky nás učí mnohé aj o pomáhaní. Aká je podstata altruizmu? Ktoré zvieratá si pomáhajú? A prečo si pomáhajú ľudia? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Genetický špeciál 7 – Prečo je dobré poznať svoje gény?
Relevance: 6% Posted on: 16. marca 2023
V špeciálnom živom nahrávaní genetické špeciálu sa Samuel rozprával s Filipom Uhrinom, ktorý pôsobí ako genetik v spoločnosti DNA ERA. Rozprávali sme sa o tom, ako sa vlastne genetická informácia číta, či je dobre čitateľná a ako dokáže to, čo z nej vyčítame, zmeniť naše životy. Zašli však aj do filozofických aspektov a prediskutovali aj to, aké gény by mohli mať mimozemšťania.
Prečo stále rastie očakávaná dĺžka života?
Relevance: 6% Posted on: 21. marca 2023
Občas si neuvedomujeme, ako rýchlo sa mení svet okolo nás. Po väčšinu trvania civilizácie bola zmena pozvoľná a každá generácia žila približne tak, ako tá pred ňou. To sa však zmenilo. Jednoduchý príklad platí pre väčšinu z nás: koľko súrodencov mali vaši prastarí rodičia, vaši starí rodičia, vaši rodičia a koľko ich máte vy? Tipujem, že ide o klesajúce počty. Výrazná zmena z generácie na generáciu.
Prečo strácame hviezdy?
Relevance: 6% Posted on: 2. júna 2020
Neželaný fenomén zvaný svetelné znečistenie bojuje o prvú priečku medzi poprednými problémami astronómov, astrofotografov, či pozorovateľov. Tento neželaný úkaz však negatívne neovplyvňuje len vedecký výskum, či kvalitu pozorovaní, ale i každodenný život nás ľudí.
Prečo by vás malo zaujímať, že vysoké školy protestujú?
Relevance: 6% Posted on: 16. novembra 2021
Vedeli ste, že takmer tretina elektrónových mikroskopov na celom svete pochádza z Brna? Dôležitá moderná technológa, ktorá pomáha vyvíjať nové lieky, materiály a robiť fundamentálny výskum. Je to len jedna z oblastí, v ktorých Brno vyniká. Ako sa mu to podarilo? Ide o univerzitné mesto, ktoré sa stalo magnetom na šikovných študentov zo zahraničia – aj zo Slovenska.
Prečo sneh nehorí?
Relevance: 6% Posted on: 8. apríla 2021
Keď som videl, ako sa nedávno po amerických internetoch šíril hoax, že sneh v Texase je falošný a ide o sprisahanie vlády – neviem, nerozumiem tomu, nepýtajte sa ma na detaily – tak som sa len uchechtol. To sa predsa u nás stať nemôže. Podobne, ako k nám prenikla západná móda a hudobný vkus, k nám však prenikol aj tento nezmysel.
Prečo tlieskame, keď vybuchne raketa
Relevance: 6% Posted on: 19. novembra 2023
„To bolo parádne!“„A ako to dopadlo?“„Vybuchli dosť vysoko.“„A to ťa teší? Ja že im fandíš!”„Však vravím, že vybuchli vysoko.“Takýto dialóg bol tento víkend asi pomerne bežný. Ľudia sa čudujú, že fanúšikovia vesmíru a jeho výskumu sa tešia z misie, ktorá sa skončila explóziou. Dokonca si myslím, že niektorí naše „ale bolo to dosť vysoko!“ berú ako výhovorku.Vtip spočíva v tom, že raketová veda je naozaj raketová veda. Extrémne zložité, od mechaniky, cez chémiu až po tedmodynamiku. Okrem milióna iných komplikácií je výzvou vymyslieť, ako navrhnúť motory tak, aby sa neroztopili. Je niekoľko mechanizmov chladenia, ktoré sa navzájom dopĺňajú a rôzne…
Prečo nám od hladu škŕka v bruchu?
Relevance: 6% Posted on: 16. októbra 2018
(Otázka od Ľuboša z rubriky Opýtaj sa Vedátora) Počas čakania na nedeľný obed je táto otázka asi veľmi aktuálna. O čo ide? Niektoré svaly v tele sa aktivujú, ak ich potrebujete – chcete sa poškrabať na hlave a mozog spustí orchester signálov, ktoré spustia synchronizovanú akciu desiatok svalov. Keď splnia svoju úlohu, v pokoji čakajú na ďalší povel. Sú však svaly, ktoré neoddychujú – najlepším príkladom je srdce, ktoré pracuje bez prestávky celý život. Ďalším príkladom svalov, ktoré nemusíte aktivovať vedome, sú hladké svaly tráviacej sústavy. Sú zodpovedné za peristaltiku, teda za pozdĺžny vlnovitý pohyb stien (niekoľkokrát za minútu), ktorého cieľom…
Prečo vzniká námraza, aj keď v noci nemrzlo?
Relevance: 6% Posted on: 26. novembra 2019
Vietko prečo zamrznú autá či kaluže na chodníkoch aj keď teplota v noci neklesla pod nulu?
Prečo je občas dobré byť zaslepený
Relevance: 6% Posted on: 26. novembra 2023
Iluzionisti občas robia taký trik, že chytia človeka za ruku. Daný človek si predstaví nejaké miesto, napríklad neďalekú kaviareň, no nič nepovie. Iluzionista ho vedie a „čítaním mysle“ vždy správne odbočí až kým nedorazia na miesto. Trik spočíva v tom, že naše úmysly a očakávania je ťažko dokonale zakryť. Keď sa blížite k odbočke a čakáte, či vás iluzionista stočí, jemne myknete rukou. On je natrénovaný tieto jemné náznaky zachytiť počas toho ako rozpráva a odpútava vašu pozornosť.Tento trik neovládajú len iluzionisti, citlivé na jemné náznaky sú aj mnohé zvieratá. Ak máte doma psa, možno viete, o čom hovorím. Keď…
Prečo sa Perzeidy vracajú tak pravidelne?
Relevance: 6% Posted on: 14. augusta 2023
Odpoveď je jednoduchá, stačí zmeniť uhol pohľadu. Neprichádzajú ony za nami, ale my za nimi. Dráha, po ktorej Zem obieha Slnko sa kríži s dráhou, po ktorej Slnko obieha kométa Swift–Tuttle.Táto asi 26 kilometrov veľká kométa (ilustračný obrázok jadra komét) na svojej dráhe sype malé úlomky, do ktorých Zem vysokou rýchlosťou nalietava. Cez túto kometárnu dráhu prelietame vždy na tom istom mieste počas obehu okolo Slnka a teda v ten istý čas roka. Mimochodom, dinosaury vyhubil asteroid o rozmere 12 kilometrov, máme sa teda báť zrážky s kométou, keďže sa naše dráhy krížia? Nemusíme – jej pohyb je spočítaný na tisícročia dopredu. Tesný oblet bude…
Prečo nám od hladu škŕka v bruchu?
Relevance: 6% Posted on: 29. septembra 2019
Nadpis je otázka od Ľuboša Počas čakania na nedeľný obed je táto otázka asi veľmi aktuálna. O čo ide? Niektoré svaly v tele sa aktivujú, ak ich potrebujete – chcete sa poškrabať na hlave a mozog spustí orchester signálov, ktoré spustia synchronizovanú akciu desiatok svalov. Keď splnia svoju úlohu, v pokoji čakajú na ďalší povel. Sú však svaly, ktoré neoddychujú – najlepším príkladom je srdce, ktoré pracuje bez prestávky celý život. Ďalším príkladom svalov, ktoré nemusíte aktivovať vedome, sú hladké svaly tráviacej sústavy. Sú zodpovedné za peristaltiku, teda za pozdĺžny vlnovitý pohyb stien (niekoľkokrát za minútu), ktorého cieľom je presúvať…
Prečo už nestojí čítanie DNA miliardu dolárov?
Relevance: 6% Posted on: 30. septembra 2021
Mnohé firmy, napríklad aj slovenská DNA ERA, ponúkajú čítanie DNA za sotva trojcifernú sumu. Toto v mnohých vyvoláva pochybnosti, nejde o podvod? Však v roku 2003 mal projekt prečítania ľudského genómu rozpočet niekoľko miliard dolárov. To naozaj nastal za niekoľko rokov taký veľký progres? Ako sa to vezme.
Prečo vás asi prekvapil výsledok volieb?
Relevance: 6% Posted on: 1. marca 2020
Typický jav po vyhlásení výsledkov volieb bývajú nespokojné hlasy: „Ako to mohlo dopadnúť takto, však každého, koho poznám, volil stranu X!“ Áno, vieme, žijeme v sociálnych bublinách. Aké sú však tieto bubliny veľké?
Prečo chutí voda?
Relevance: 6% Posted on: 5. septembra 2023
Keď chceme zriediť chuť niečoho, pridáme tam vodu. Polievka je veľmi slaná? Pridáme vodu. Sladká limonáda? Šup zriediť vodou. Keď si pozriete encyklopédiu, dozviete sa, že voda je číra tekutina bez chuti či vône. A predsa, všetci vieme, že voda doma chutí trochu inak, ako tá v škole či na chate. Ako je to možné?Voda nie je len H2O, bežne obsahuje ďalšie zlúčeniny, typicky v malom množstve, ktoré sa vyjadruje v jednotkách PPM (počet častíc na milión). Bežne ide o rozpusteného tuhé látky – minerály. Štúdia v roku 2013 ukázala, že na chuť má najväčší vplyv horčík, vápnik, bikarbonát či síran.Byť citlivý na chuť vody, na…
Prečo tečú rieky, aj keď už dlho nepršalo
Relevance: 6% Posted on: 27. októbra 2019
(Otázka od Zuzany a jej kamarátky, my sme sa opýtali Petra Malíka, hydrológa v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave) Predovšetkým chcem oceniť, že niekto vôbec takúto otázku položil. Väčšina ľudí berie rieky ako niečo samozrejmé – málokto sa nad nimi zamyslí. Odpoveď si dopytovateľky aj samé odvodili (v plnej verzii otázky, pozn. Samuel): skladajú sa na ne tisícky drobných i väčších prameňov (odb. výverov podzemnej vody). Odkiaľ sa berie voda v prameňoch? Je to tá, ktorá sa nestihne po napršaní odpariť a ktorú je zem (horniny) schopná absorbovať. Na Slovensku (a klimaticky podobných krajinách) tu veľmi vplýva topenie…
Prečo ľudia veria klamárom?
Relevance: 6% Posted on: 17. apríla 2024
„Prosím vás, nepribral som?“ opýtate sa dvoch svojich kamošov. Prvý povie áno a druhý povie nie. Ktorému budete veriť?Asi tomu, ktorý vás v minulosti menej klamal, respektíve tomu, komu viac veríte, že vám povie nefiltrovanú pravdu, úprimnosť si predsa ceníme! Teda, aspoň si to radi nahovárame. V skutočnosti zohráva veľkú úlohu to, či je odpoveď, ktorú sme dostali, taká, ako sme očakávali.Ak máte pocit, že už prestalo pršať a opýtate sa, či ešte prší a dostanete dve rôzne odpovede, máte tendenciu veriť tej, ktorá potvrdzuje váš názor. Hovorí sa tomu konfirmačné skreslenie, no ak by sa niekto pýtal mňa, zaslúžilo by si to chytľavejší názov…
Prečo byť technorealistom
Relevance: 6% Posted on: 18. septembra 2022
Existujú rôzne definície pojmu technooptimizmus. Slabá verzia hovorí, že technooptimizmus je presvedčenie, že technológie prinášajú viac dobra než zla. S touto definíciou by sa asi mnohí dokázali stotožniť, aj keď o tom, čo je dobré a sa vždy dá dobre pohádať. Silnejšia definícia hovorí, že technooptimizmus je presvedčenie, že technológie vyriešia všetky naše problémy. A to už je otáznejšie.
Prečo meškáte?
Relevance: 6% Posted on: 29. novembra 2022
Práve som dopísal prvú pracovnú verziu odbornej štúdie, na ktorej som začal pracovať ešte na výskumnom inštitúte v Dubline. Pozerám do kalendáru, vychádza mi to asi na štyri roky. Celkom smutné zhodnotenie, keďže vtedy som to videl tak na tri mesiace práce.
Koľko rozmerov má vesmír?
Relevance: 6% Posted on: 20. októbra 2019
Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.
Dá sa veriť pranostitkám? (alebo štatistická korelácia v praxi)
Relevance: 5% Posted on: 8. decembra 2019
Poznáme desiatky rôznych pranostík, ide o ľudové múdrosti týkajúce sa počasie. Dá sa im veriť? Porovnali sme ich s historickými meteorologickými dátami.
Príbehy a symboly tvoria našu identitu
Relevance: 5% Posted on: 7. októbra 2019
S kamarátmi máme takú zvláštnu skúsenosť – vždy, keď sme na výlete, tak sa vo svete stane niečo zlé. (Samozrejme, zlé veci sa dejú stále, len vtedy sa o tom viac bavíme.) Niekedy to bola streľba na škole, inokedy zomrel niekto známy. Teraz sme po návrate z Moherských útesov snažili zahriať nad čiernym čajom, niekto pozrel do mobilu a povedal: ‚‚Horí Notre-Dame.‘‘ ‚‚Čože, Rotterdam, celé mesto?‘‘ ‚‚Nie, Notre-Dame, tá katedrála.‘‘ Potom vytiahli mobily všetci a začali pozerať obrázky, videá a novinová titulky. Niekto písal, že stratu utŕžili obyvatelia Paríža, iní, že všetci Francúzi alebo dokonca všetci Európania. Mám niekoľko mimoeurópskych…
Ako vidia počítače?
Relevance: 5% Posted on: 28. októbra 2021
Počítače ako elektronické zariadenia vykonávajú obrovské množstvo výpočtov za sekundu. Na rozdiel od ľudí nemajú žiadnu prirodzenú schopnosť kognitívneho myslenia, ktorá sa nám vyvinula počas evolúcie a ktorú používame okrem iného pri rozpoznávaní obrazu. Na otázku ako vidia počítače teda môžeme odpovedať veľmi jednoducho. Počítače nevidia.
Ako prakticky merať vesmírne vzdialenosti?
Relevance: 5% Posted on: 8. augusta 2022
„Povedz mi v akých jednotkách meriaš vzdialenosti a ja ti poviem, čím sa živíš.“ Toto nefunguje takmer nikdy a s nikým, je však jedna výnimka. Ak vám niekto povie, že: „Vzdialenosti meriam v zetkách,“ takmer isto viete, že hovoríte s kozmológom.
Je biela farba farba?
Relevance: 5% Posted on: 2. novembra 2022
Všetci máme vo svojom okolí človeka, ktorý si bežne neodpustí poznámku na štýl: „Nula percent je tiež percento!“ V jeho či jej repertoári je nachystaných aj niekoľko glos o farbách. Napríklad: „Biela nie je farba, je to zmes ostatných farieb!“ Je toto tvrdenie pravdivé?
Ako sa láme svetlo?
Relevance: 5% Posted on: 2. júna 2021
Na oblohe vidíme dúhu relatívne často, občas si ju dokonca vytvoríme umelo – napríklad po polievaní trávnika. Dúha vzniká vďaka lomu svetla, no ten vidíme aj pri iných javoch, napríklad pri fatamorgánach či prostom pohľade do pohára s vodou, ktorý deformuje obraz za ňou.
Kde je hranica vesmíru?
Relevance: 5% Posted on: 12. júla 2021
Richard Branson je jedným z miliardárov, ktorí sa rozhodli svoje zarobené peniaze investovať do vesmíru. Teda presnejšie, k cestám do neho. Raketoplán Unity ho vyniesol do výšky 85 kilometrov a média to opísali za hranicu vesmíru. Je toto označenie presné?
Ran(n)á hviezda
Relevance: 5% Posted on: 31. marca 2022
Hubbov vesmírny teleskop má za sebou roky špičkového výskumu, ak ste videli krásny obrázok galaxie, hmloviny či planéty, je možné, že pochádzal práve z neho. Pomaly dosluhuje a pozornosť sa postupne upína k vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba. Jedným z jeho cieľov je odfotiť najstaršie hviezdy, ktoré vo vesmíre existovali. Vyzerá to tak, že Webbovi toto prvenstvo na staré kolená Hubble možno vyfúkol.
Óda na imunitný systém
Relevance: 5% Posted on: 7. februára 2022
Philipp Dettmer, autor YouTubového kanálu Kurzgesagt, napísal knihu Immune. Čakal som na ňu celý život.
Obyčajné zázraky: Svet očami Vedátora
Relevance: 4% Posted on: 29. júla 2022
Napísal som knihu, volá sa Obyčajné zázraky! Ja viem, asi už viete. Tento článok som chcel napísať po jej vydaní, no viete ako to chodí – človeku do toho skočí jedna vec, potom druhá a zrazu prejde takmer rok.
Prosím, pripútajte sa
Relevance: 4% Posted on: 5. júla 2021
Pásy v autách zachránia ročne desaťtisíce životov. Nenosenie pásov je spolu s prekračovaním povolenej rýchlosti a pitím alkoholu v top trojke príčin úmrtí počas dopravných nehôd. Možno vás teda prekvapí, že pred pár desaťročiami proti nim niektorí ľudia hlasne protestovali.
Program Apollo – Veľký krok
Relevance: 4% Posted on: 12. októbra 2019
Je 25. mája roku 1961. Vo Washingtone D.C. zaznie na zasadnutí Kongresu spojených štátov príhovor vtedajšieho prezidenta Spojených štátov amerických J. F. Kennedyho. „Som presvedčený, že tento národ by sa mal usilovať dosiahnuť koncom tejto dekády cieľ, aby človek pristál na Mesiaci a bezpečne sa vrátil na Zem. Prosím Kongres a celú krajinu, aby dali súhlas k tejto misii, ktorá bude trvať celé roky a bude veľmi nákladná“. V tej dobe prebiehali medzi USA a vtedajším Sovietskym zväzom tzv. Vesmírne preteky. A USA ich prehrávali. Sovieti mali na svojom konte veľké úspechy ako vypustenie prvej umelej družice Zeme, Sputnik 1…
Čo kŕmi Amazonský prales?
Relevance: 4% Posted on: 2. apríla 2024
Amazonský prales voláme „pľúca Zeme“ [1,2], aj keď planktón sa pri tom cíti trochu urazene [2b]. Ide o najväčší tropický prale, plochu má, podľa toho ako určíte hranicu, vyše 5 miliónov kilometrov štvorcových. Je domovom pre stovky druhov cicavcov, plazov a obojživelníkov, tisíc(e) druhov vtákov či rýb, desaťtisíce druhov rastlín a milióny druhov hmyzu! Na svete sú asi 3 bilióny stromov, z toho 400 miliárd nájdete práve tu [3-5]. Čo umožňuje takúto šialenú biodiverzitu? Kde sa v Amazonskom pralese berú potrebné živiny, ktoré dažde a záplavy zmývajú? Určite o tomto mieste poznáte množstvo zaujímavých faktov, no táto vec je pre…
Záhada životného cyklu úhorov
Relevance: 4% Posted on: 5. októbra 2019
Veľké otázky, ktoré trápili starých mysliteľov: Aké je usporiadanie sveta? Aká je vôľa bohov? Odkiaľ pochádzajú úhory? Napriek tomu, že úhory boli bežné ryby, nikto nikdy nevidel ich mláďatá. Úhory boli preto silným argumentom na strane zástancov teórie spontánnej generácie, vzniku plne vyvinutých živých organizmov z anorganickej hmoty [1]. Mali vznikať z bahna alebo kameňov. Zistenie ich životného cyklu sa však ukázalo byť klzké ako úhor (prepáčte, nemohol som si to odpustiť) aj pre moderných vedcov. Až začiatkom 20. storočia po rokoch križovania Atlantiku našiel dánsky bádateľ Johannes Schmid miesto, kde sa úhory rodia: Sargasové more pri americkom pobreží. Odtiaľ…
Čo kŕmi Amazonský prales?
Relevance: 4% Posted on: 6. októbra 2019
Amazonský prales práve bojuje s najhoršími požiarmi za dlhú dobu a ľudia sú právom zdesení. Okrem toho, že ho voláme ‘pľúca Zeme‘ [1,2], ide o najväčší tropický prales (plocha 5 miliónov kilometrov štvorcových). Je domovom pre stovky druhov cicavcov, plazov a obojživelníkov, tisíc(e) druhov vtákov či rýb, desaťtisíce druhov rastlín a milióny druhov hmyzu! Na svete sú asi 3 bilióny stromov, z toho 400 miliárd práve tu [3-5]. Čo umožňuje takúto šialenú biodiverzitu? Kde sa v Amazonskom pralese berú potrebné živiny (ktoré dažde a záplavy zmývajú)? Určite o tomto mieste poznáte množstvo zaujímavých faktov, no táto vec je pre mňa…
Odkaz v skale
Relevance: 4% Posted on: 17. februára 2021
Siedmi jaskyniari sme sa v polke júla 2016 vypravili do Štefanovej jaskyne v Demänovskej doline. Zamerali a nakreslili sme mapu neznámych častí, zatiaľ čo ostatní šli ďalej, alebo sa už pomaly vracali na dohodnuté miesto stretnutia (pod veľký žulový okruhliak). Kameň vždy pútal pohľady prieskumníkov, no v jeho tieni, v strope chodby čakala na pozornosť drobná, nenápadná skamenelina. Iba pár centimetrov veľká, kostra chrbtovej časti akéhosi tvora. Len niekoľko stavcov a rebrá. Pred asi 244 miliónmi rokov zahynulo malé zviera ... Slovensko dostalo svojho „dinosaura“ skromných rozmerov; fakticky ide o nález ich staršieho súčasníka – pachypleurosaura. Išlo o malého tvora,…
Mýlil sa Einstein?
Relevance: 4% Posted on: 1. septembra 2022
Predstavy ľudstva o tom, ako funguje vesmír, vznikali od počiatku vekov. Na exaktnosti nabrali asi pred storočím, keď Albert Einstein sformuloval svoju teóriu gravitácie. Tá opisuje gravitačnú silu ako prejav zakriveného časopriestoru. Vraví sa, že nahradil teóriu od Newtonova, no možno je presnejšie povedať, že ju rozšíril – keďže Newtonova teória je súčasťou tej Einsteinovej.
Vedátorský podcast – Interview with David Eicher
Relevance: 4% Posted on: 19. októbra 2023
David Eicher has been editor-in-chief of Astronomy magazine since 2002. He came to Slovakia to host a discussion with Michel Mayor and Garik Israelian just before ESET Science award. We have talked about the Starmus festival (he will be back for it!), universe and science outreach. What drives the progress in astrophysics? Is science that different from arts? And what open question would David like to know the answer to? This and much more have been asked by Jozef and Samuel. https://youtu.be/tCrftrwV4Y8 Podacast mugs and socks can be found here https://vedator.space/vedastore/ You can support us on Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Everything else can…
Zvyky a tradície
Relevance: 2% Posted on: 26. novembra 2019
Zvyky a tradície hovoria veľa o tom, kým sme a odkiaľ pochádzame. Keď ich začneme skúmať, vytvorí sa nám pred očami fascinujúci obraz, spletenec prúdov a vplyvov z náboženstiev a kultúr, ktoré sa vinú naprieč Európov a vynárajú sa v menách a obradoch, ktorých lokálna podoba môže byť rôzna, základ však stále zostáva spoločný. Zistíme tak napríklad, že Halloween vôbec nie je americký sviatok, nájdeme obraz Martina, ktorý chodí na bielom koni, na priečelí francúzskej katedrály alebo sa dozvieme, že Mikulášska tradícia sa začala Sv. Mikulášom, ktorý žil v treťom a štvrtom storočí po Kristovi na gréckom ostrove Myrta. Zvyky a tradície sú zaujímavé aj preto, lebo popisujú človeka ako spoločenstvo,…
Jadrová energia
Relevance: 2% Posted on: 6. novembra 2019
Séria článkov o jadrovej energetike bola prvý krát publikovaná na Facebook stránke Vedátora počas týždňa, kedy sa končilo premiérové vysielanie skvelého a mrazivého seriálu Černobyľ. Napriek tejto katastrofe má mierové využitie jadrovej energie stále svojich zástancov a podľa niektorých z nich je energia z jadra jedinou reálnou ekologickou alternatívou fosílnych palív. Postaviť bezpečnú jadrovú elektráreň nezvládli nie len v komunistickom Sovietsko zväze, ale ani vo vyspelom Japonsku. Môže to dokázať napríklad Bill Gates, ktorý vývoju bezpečného jadrového reaktora venuje veľkú časť svojho času a samozrejme aj peňazí? Ich výstavbu zastavila až Trumpom spustená obchodná vojna medzi USA a Čínou. Alebo, aby sme nechodili tak ďaleko, máme…
Knihy, čo patria (nielen) pod stromček
Relevance: 1% Posted on: 11. decembra 2020
Posledný mesiac som na Instagrame dával knižné tipy. Knihy podľa mňa patria (nielen) pod stromček. Keď konečne opadne zhon z príprav, darčeky sú rozbalené, púšťajú sa rozprávky ... tak je konečne čas lofnúť sa do kresle a siahnuť po ešte voňavej knižke. Tu pár knižných tipov od Vedátora. Kto túto stránku sleduje dlhšie vie, že tento zoznam by mohol byť aj desaťkrát dlhší. Vybral som však len také knihy, ktoré si myslí, že môžete kúpiť prakticky hocikomu a budú sa mu páčiť. Ak by však niečo zaujímavé pripomeniete, rád to prihodím na zoznam!
Sú “liečivé biofrekvencie” úplný nezmysel? Budete prekvapení.
Relevance: 1% Posted on: 14. januára 2023
Od ezoteriky až po skutočnú vedu. Ako stimulácia frekvenciami možno pomôže s liečbou Alzheimerovej choroby.
Robert Sapolsky: Biológia a ľudské správanie – neurologický pôvod individuality
Relevance: 1% Posted on: 25. januára 2020
Sapolsky vo svojom rozoberá ľudské správanie – od úrovne biochémie, šírenia vzruchov v mozgu, formovania pamäte až cez výchovu, kultúru a vplyv prostredia. Od úplných základov až po najaktuálnejšie aplikácie.
Mefistove korálky
Relevance: 1% Posted on: 23. decembra 2020
Faust chcel poznať všetko, čo sa dalo a tak uzavrel zmluvu s Mefistofelom. Cena bola nemalá – Faust diablovi prisľúbil svoju dušu. Obaja mali pocit, že robia dobrý obchod, že tomu druhému ponúkajú niečo bezcenné. Jeden z nich sa však mýlil.
Algoritmy pre život
Relevance: 1% Posted on: 17. februára 2022
Keď pripravujeme jedlo alebo triedime oblečenie, vykonávame algoritmus. Plánovanie dovolenky, hľadanie parkovacieho miesta či dokonca životného partnera sú výpočtové úlohy. V knihe Algorithms to live by dostupnej aj v českom preklade Algoritmy pro život autori Brian Christian a Tom Griffiths predstavujú niektoré z najznámejších problémov a výsledkov informatiky a ukazujú, že majú paralely v každodennom živote.
“Všechno, co ste kdy chtěli vědět o hovně, ale báli ste se zeptat – tady je odpověď.”
Relevance: 1% Posted on: 28. novembra 2018
(Prago Union, Kandidát vět) V rubrike Opýtaj sa vedátora sa nám začali hromadiť otázky o niečom, čo je síce úplne bežnou súčasťou života, no prakticky sa o tom nehovorí. Mnohých našich čitateľov mátajú výkaly (resp. stolice, výtrusy, exkrementy, výmety (Hviezdoslav), fekálie, hovná, srance, kakance či človečince). Áno, zjedol som slovník. ;) Vedátor sa nezľakne ani takýchto ťažkých tém a musím povedať, že síce sa mi výskum nerobil veľmi príjemne, no dozvedel som sa všeličo poučné. Takže poďme na to, sedem otázok, ktoré ste sa (ne)báli opýtať: 1. Prečo je stolica hnedá? Stolica je tvorená nestrávenými zbytkami jedla, tukmi, anorganickým odpadom, baktériami…
Lebo som to povedal!
Relevance: 1% Posted on: 10. júna 2022
Každý z nás bol ako dieťa konfrontovaný s niečím neférovým. „Prečo si mám dať tabletku?“ Trpezlivý rodič najprv odpovedá, no potom si len povzdychne: „Lebo som to povedal!“
Najnovší matematický objav už čoskoro aj vo vašej kúpelni!
Relevance: 1% Posted on: 23. marca 2023
Toto je nekonečné dláždenie, ktoré sa nikdy neopakuje a potrebujete naň len jeden typ kachličky. Vymyslel ho tím štyroch matematikov a článok o ňom zverejnili včera. Prečo je to cool?
Meghan O’Gieblyn: God, Human, Animal, Machine
Relevance: 1% Posted on: 18. apríla 2023
Je asi nulová pravdepodobnosť, že ste poslednú dobu nepočuli niečo o umelej inteligencii. Možno to, že vás oberie o prácu alebo že sa stane vašim spoločníkom, asistentom či vrahom. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, či sa stane vaším bohom? Pre mňa osobne je veľmi zaujímavé sledovať nielen to, čo nová umelá inteligencia dokáže, ale aj čo nás jej tvorenie a fungovanie učí o zbytku sveta. Napríklad, čo nás strojové jazykové modely učia o tom, ako funguje ľudská reč – ako náš mozog vyberá vhodné slová, vety a súvetia. Meghan O'Gieblyn píše o hľadaní metafor. O tom, ako si ľudia kedysi…
Pohoda 2019
Relevance: 1% Posted on: 2. júla 2019
Na Pohode sa môžete okrem skvelej hudby, priateľov a dobrého jedla tešiť aj na ďalšiu parádnu vec – vedu! Slovenskí a zahraniční vedci vám pútavou formou predstavia zaujímavosti, na ktoré pri skúmaní sveta narazili. Môžete sa tešiť na pestrú kombináciu impozantných experimentov, prednášok a workshopov. Všetky prednášky a aktivity si postupne predstavíme na stene eventu. Nájdete nás v stane Sporka Science & Magic, tešíme sa na vás! Piatok 09:00 Jozef Beňuška: Pohodová fyzika (Zábavné pokusy)09:55 Tomáš Eichler: Čo sa s vami deje počas spánku? (Prednáška)10:45 Ako vidieť neviditeľné: vyrobte si vlastnú hmlovú komoru (Workshop)11:40 Prof. Branislav Sitár: Čo nám priniesli…
Nessa Carey: The Epigenetics Revolution
Relevance: 1% Posted on: 31. októbra 2023
Prečo, keď všetky bunky v tele majú úplne rovnakú DNA, a teda rovnaký program, tak z niektorých sú nervy a z niektorých zuby? Ako je možné, že niektoré charakteristiky, ktoré získali rodičia počas života (napr. sklony k nadváhe), je možné zdediť? Prečo mávajú klonované zvieratá horšie zdravie, ale ich potomstvo už býva zdravé? Prečo sa hmyz, ryby, obojživelníky, plazy a dokonca aj vtáky dokážu občas rozmnožovať nepohlavne (partenogenézou), ale zrovna cicavce sú asi jediné v živočíšnej ríši, ktoré to nedokážu? (Nápoveda: súvisí to s vojnou pohlaví.) A ako to všetko vieme? Na všetky tieto a mnohé ďalšie otázky poskytuje skvelé…
Kognitívna disonancia – V každom z nás je kúsok plochozemca
Relevance: 1% Posted on: 6. októbra 2019
‚‚Ako môžu byť tí ľudia tak mimo?‘‘ pýta sa takmer celý svet. Z plochozemcov sa stal univerzálny fackovací panák. Nech si človek myslí akýkoľvek nezmysel, stále je v bezpečnej vzdialenosti od strachu, že môže prepadnúť cez okraj Zeme. Nedávno sa objavil na Netflixe nový dokument – o vyznávačoch plochej Zeme. Nie o samotnej teórii, to by som si asi nepozrel, bolo to o jej vyznávačoch. To ma celkom zaujalo. Nebudem zachádzať do detailov, kto chce, nech si pozrie. Kto nie, o veľa nepríde. Jeden moment bol však celkom zaujímavý. V snahe dokázať, že guľatá Zem je len klamstvo, ktorým nás…
Termoregulácia ušami
Relevance: 1% Posted on: 19. októbra 2019
Stará mama, prečo máš také veľké uši? Aby som bola cool! Nie som veľký fanúšik citátov. Nevravím, že sú nutne zlé, len zväčša vychádzajú z iného kontextu, než v akom sa ich ľudia snažia využiť. Jeden citát mám však veľmi rád, ide o poslednú vetu Darwinovej knihy O pôvode druhov, jednej z najvýznamnejších kníh, aké boli kedy napísané. Celý citát nájdete pod príspevkom, sem napíšem len jedno slovné spojenie, ktoré dokonale opisuje živú prírodu na našej planéte: endless forms most beautiful (nekonečno tých najkrajších tvarov a foriem). Prírode je dychberúco rozmanitá. Vďaka Darwinovi vieme, že táto rozmanitosť má svoje opodstatnenie –…
Umelá inteligencia
Relevance: 1% Posted on: 29. októbra 2019
Aká bude umelá inteligencia – dobrá či zlá? Chápanie termínu „umelá inteligencia“ sa za posledné desaťročia zmenilo. Ľudia si pod ním bežne predstavovali niečo mystické, záhadné a nebezpečné. Dnes sa pohľad na umelú inteligenciu mierne upravuje, ale nemôžem sa ubrániť pocitu, že je stále mierne nadhodnocovaná. Keď hovorí o umelej inteligencii odborník, často tým nemyslí z technického pohľadu nič špeciálne. Môže ísť napríklad „iba“ o také riešenie úloh a/alebo spracovanie údajov, ktoré sa nedajú dosiahnuť bežnou tzv. „predvídateľnou algoritmizáciou“ [*1]. Je to veľmi zjednodušený pohľad, ktorý sa snaží naznačiť len jednu jedinú vec: nie je umelá inteligencia ako umelá inteligencia.…
Jared Diamond: Guns, Germs, and Steel
Relevance: 1% Posted on: 21. novembra 2021
Pokračujeme v tradícií písania o knihách, ktoré už aj tak všetci čítali. Existuje totiž riziko, že toto veľdielo Jareda Diamonda niekto prehliadol. A to by bola škoda.
Anatómia hoaxu – Ako Bill Gates neprišiel do Bratislavy
Relevance: 1% Posted on: 9. mája 2022
Človek si myslí, že už videl všetky hlúpe hoaxy, no evidentne sme studnice hlúpostí ešte nevyčerpali. Jeden nezmysel z kategórie „extra“ sa objavil pre pár dňami a keďže sa dotýka mojej Alma mater, bolo by mi ľúto ho nespomenúť.
Raketová vakcína
Relevance: 1% Posted on: 27. decembra 2020
Keď bratia Wrightovci v roku 1900 testovali svoj klzák, pripomínal trochu sofistikovanejšieho šarkana. Neverili by, že o ani nie dvadsať rokov na niečom podobnom niekto preletí Atlantik. O pár desaťročí lietadlá zohrávali kľúčovú úlohu vo svetovej vojne, po nej sa zas stali bežnou súčasťou cestovania. Pripíjajúci sa pasažieri na prvých dlhých vnútroštátnych letoch by zas boli v šoku, ak by sa dozvedeli, že o ďalších dvadsať rokov sa podarí ďalší veľký krok – ľudia preletia na Mesiac.
Mali by byť vakcíny povinné?
Relevance: 1% Posted on: 11. mája 2021
Keď som šiel pred pár rokmina konferenciu do Indie, rovno nám povedali, proti čomu sa máme zaočkovať. Brušný týfus som si dal, od besnoty ma lekár odhovoril, vraj to trvá a určite to nebudem potrebovať. Spomenul som si na jeho slová, keď som okolo tretej ráno vyšiel z letiska v meste Bengalore a okolo mňa prebehlo asi osem veľkých psov.
Teória šialenca
Relevance: 1% Posted on: 3. marca 2022
Matematika nás naučila, ako rozumieť konfliktným situáciám. Vďaka teórii hier rozumieme, prečo musí niekedy jedna firma ustúpiť druhej, ako vzniká dôvera, prečo vtáky spievajú tak akurát hlasno a prečo sa blufuje v pokri.