V pondelok 22. 4. sme sa stretli pri ďalšom pokračovaní našich besied s poprednými slovenskými vedcami a vedkyňami Vedatour. Šieste pokračovanie tejto sezóny sa uskuročnilo v Bratislavskom klube Kácečko a tri polhodinové prednášky našim divákom predniesli Dominika Fričová z Lekárskej fakulty UK, Jakub Čurpek z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV a Stavebnej fakulty STU a Peter Fabian z Prírodovedeckej fakulty MUNI. Dominika Fričová rozprávala o pamäti, jej povahe a prchavosti. Pamäť je centrálnou súčasťou našich životov, vieme o nej prekvapivo málo a mnoho z toho čo vieme, sú neoverené mýty – práve tým bola venovaná časť prednášky. Zaznelo aj to,…
https://www.youtube.com/watch?v=okk1czo_bOA Fyzikálne systémy majú občas zvláštne mená, napríklad fuzzy onion. Ako vedia matice opisovať fyzikálne polia? Koľko môže trvať fyzikálny výskum takéhoto modelu? A ako sa výsledok dostáva medzi ľudí? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Blíži sa festival STARMUS a už sa, tipujem, neviete dočkať. Asi každý sa teší na známe mená ako Kip Thorne či Jane Goodall. Preletel som si zoznam a mám pár mien, ktoré možno nepoznáte, no stoja za pozornosť. Martin Rees je gentleman kozmológie – venoval sa reliktovému žiareniu, kvazarom, gama zábleskom a mnohým ďalším oblastiam. Srší z neho neuveriteľná charizma a nadšenie. Hneď po ňom inú hneď dvaja vesmírni Nobelisti: George Smoot a Michel Mayor; dokopy očakávam unikátny a veľkolepý pohľad na vesmír a naše miesto v ňom.Mal som sa už možnosť rozprávať s astronautmi, no „len“ s takými, čo boli na obežnej dráhe. Súčasťou festivalu však bude aj Charlie Duke…
Kip Thorne je vedec, Nobelista, popularizátor fyziky, autor Interstellaru a účastník festivalu Starmus, ktorý bude čoskoro v Bratislave. Čo spravil pre vedu? V čom bol jeho prístup výnimočný? A prečo by s ním Samuel išiel na dovolenku? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Odpovede na otázku posielajte na [email protected] Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
https://www.youtube.com/watch?v=imvhQ8mB3_Y Ak si myslíte, že viete o Mesiaci všetko podstatné, ste na omyle – nevie to nikto. Ako Mesiac vznikol? Prečo jeho odvrátená strana vyzerá inak? A prečo sa nám tam oplatí ísť? O tom všetkom diskutuje Samuel, Norbi a Pavol Gabzdyla. Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/ Epizódu si ako video môžete pozrieť tuhttps://www.youtube.com/watch?v=imvhQ8mB3_Y Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
https://youtu.be/-uaoJWq7tsU Ľudia si o umelej inteligecii myslia všeličo, čo si o sebe myslí ona zatiaľ nevieme. Myslia stroje? Čo by progres v umelej inteligencii mohlo spomaliť? A ako sa dá strojové učenie skúmať? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a Róbert Móro z KInIT (Kempelenov inštitút inteligentných technológií).Podcast vzniká v spolupráci so SME. Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Nie, nie, nie. Nikto sa v tejto knihe nebude hádať o tom, či by sa Pluto malo stále považovať za planétu. V tom máme jasno. V mnohom však zatiaľ jasno nemáme. Ako presne vznikol Mesiac? Čo drží pokope galaxie? A aký veľký je vlastne vesmír? V ilustrovanej knihe rozhovorov hľadáme odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky. Vesmír nás fascinuje. Nielen nás dvoch, teda Norbiho Wernera a Samuela Kováčika, ale celé ľudstvo. A nielen teraz, ale od nepamäti. Preto sa o ňom radi rozprávame. Naše spoločné rozhovory vychádzajú online, rozhodli sme sa ich však aktualizovať, spojiť a doplniť obrázkami a…
https://youtu.be/YvMPMjrrVY0 Brownov pohyb stimuloval jeden z najväčších objavov vo fyzike, aj keď sme podobné zistenia v minulosti prehliadali. Kto bol Robert Brown? Kto jeho objav vysvetlit? A čo nás naučil o povahe sveta? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
https://youtu.be/KyGKAAjB1uk V jednej z predošlých epizód sme riešili zaujímavú hypotézu o rozpínajúcich sa čiernych dierach. Z čoho táto teória vychádza? Ako by sa správali malé čierne diery? A ako by sa rozpínali? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
https://youtu.be/gTNPJ9gV83o V aplikácii Vedátora sa od vás nahromadilo už vyše 400 otázok, čas z tejto kopy kúsok ukrojiť. Čo je za vesmírom? Prečo sa čerstvé vajíčka šúpu tak ťažko? A prečo majú aziati rovné vlasy? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Pred pár dňami bola udelená tohtoročná Abelova cena. Získal ju francúzsky matematik Michel Pierre Talagrand za prelomové prínosy v teórii pravdepodobnosti a funkcionálnej analýze, s mimoriadnymi aplikáciami v matematickej fyzike a štatistike. Abelova cena je „sesternicou“ Nobelových cien. Je udeľovaná Nórskym kráľom za výnimočné zásluhy v oblasti matematiky. Nesie meno po významnom matematikovi Nielsovi Henrikovi Abelovi. Ako doplnok k Nobelovej cene bola navrhnutá už v roku 1899, ale prvým nositeľom sa stal až matematik Jean-Pierre Serre v roku 2003. Odvtedy je cena udeľovaná každý rok, zatiaľ vždy len jednému alebo dvom matematikom. Tohtoročný laureát Michel Talagrand sa narodil v roku…
https://youtu.be/VDRK8FhDrxw Prišiel čas na našu poslednú epizódu o elementárnych časticiach – zoznam je úplný. Čo sú to gluóny? Aký je pôvod hmotnosti? A prečo o nich vieme tak málo? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Jedným z veľkých prekvapení výskumu vesmíru bolo, že sa na neho dá pozorať aj inými vlnovými dĺžkami, než tými, ktoré vidí ľudské oko. Špeciálna pozornosť sa venuje rádiovým signálom, ktoré dobre prenikajú našou atmosférou. Čo sú to rázové vlny? Ako sa meria výkon jetov? A ako vyzerá rádiový vesmír? O tom všetkom diskutuje Samuel, Norbi a jeho študenti. https://www.youtube.com/watch?v=QWOd51t7OIw Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/ Epizódu si ako video môžete pozrieť tuhttps://www.youtube.com/watch?v=QWOd51t7OIw Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
https://youtu.be/lkr1il4MYts Pokračujeme v čítaní Veľkej knihy o klíme. Prečo ľudstvo koná tak pomaly? Odkedy vieme o klimatickej zmene? Aká fyzika riadi klimatickú zmenu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Keď máte teleskop, tak typicky chcete, aby bolo čo najväčší. Napríklad chcete snímať väčšie vlnové dĺžky alebo mať väčšiu plochu, s ktorou sa zachytáva signál. Zároveň chcete, aby sa nachádzal vo vesmíre nad atmosférou. Tá v lepšom prípade iba časť signálu blokuje, v horšom prípade ho okorení šumom. Doteraz si musela astronomická komunita vyberať: veľké alebo vo vesmíre. Hranice tohto kompromisu sa snažila posúvať, napríklad Webbov vesmírny teleskop je pomerne veľký – vo vesmíre sa musel však poskladať, lebo viac priestoru v rakete nebolo. Takýto postup nikoho veľmi neteší, lebo drobná mechanická chyba môže pochovať celú misiu.Ako ste si asi všimli, ľudia sa vracajú…
Prvé pokračovanie našich besied so slovenskými vedcami a vedkyňami v roku 2024 sa uskutoční 25. marca v Art House Cafe v Leviciach. Začneme o 18:00 a ako býva zvykom, vypočuť si budete môcť tri tridsaťminútové prednášky. Rečniť budú:- Samuel Kováčik, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK a Přírodovědecká fakulta, MUNI,- Mária Koscelníková, Filozofická fakulta UKF,- Stanislav Pecko, Slovenské elektrárne.Témami bude kvantová fyzika, prekladateľstvo a jadrová energetika. Presnejšie vám prednášky našich hostí postupne predstavíme. Vstup na podujatie bude 3 eurá, lístky si môžete rezervovať na tomto linku https://forms.gle/eb2gMgKhhf5kG44z8. Akcia sa uskutoční s podporou Slovenských elektrární a Art House Café Levice. Ďakujeme!…
Keď sa občas pozriete na nočnú oblohu a nie je práve zatiahnuté, vidíte, ako sa hviezdy ligocú. Poviete si, že je to pekné, no zároveň zvláštne – naše Slnko predsa svieti stále rovnako. Áno, sem tam je zvýšená aktivita, občas nejaký koronálny výron, no rozhodne naše Slnko nebliká a neligoce sa. Prečo teda ostatné hviezdy áno?Vysvetlenie je jednoduché. Ani ostatné hviezdy sa neligocú, len sa vám to zdá. Na vine je zemská atmosféra: silné vetry a turbulencie spôsobujú, že vznikajú redšie a hustejšie miesta, čo zas spôsobuje jemný ohyb svetelných lúčov z ďalekých hviezd. Skúste sa pozrieť na vzdialené LED…
Keby som niekoho požiadal o opísanie monopostu F1, opis sa nebude veľmi líšiť od nasledujúcich riadkov. Monopost je štvorkolesové, jednomiestne vozidlo, taká cigaretka s otvoreným kokpitom, s kolesami mimo karosérie, s krídlom vpredu a vzadu a s veľkými nasávacími otvormi po bokoch kokpitu a jeden nad ním. Premýšľali ste niekedy o tom, prečo to tak je? Prečo má formula krídla, prečo má otvorený monopost, prípadne prečo nemá kolesá vnorené do karosérie? O krídlach sme už hovorili v iných článkoch. Hovorili sme si o tom, ako sa postupne ukázalo, že krídla sú pre vozidlo veľmi výhodné. Síce zvyšujú aerodynamický odpor a tým znižujú maximálnu rýchlosť na rovinkách, ale túto nevýhodu vyvažujú vyššími rýchlosťami v zákrutách.…
Vesmír je nebezpečný, špeciálne, ak do neho cestujeme. Niekedy si však vesmír príde po nás. Áno, pozerám sa na vás, dinosaury. Myslíme si, že nie sme ďaleko od stavu, kedy budeme schopní hrozbu asteroidu či kométy smerujúcej na Zem odvrátiť. Asteroid či kométa sú špecifický typ hrozby – jedná veľká delová guľa. Síce ničivá, ale jedna a tým pádom kontrolovateľná. Čo však veľa malých častíc, niečo ako výstrel z brokovnice? Každá z nich nevinná, dokopy však majú zničujúci potenciál. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko – silná slnečná erupcia môže vyvolať geomagnetickú búrku, ktorá dokáže poničiť elektrické zariadenia. To môže v…
Formula 1 a vesmírne lety sú dva samostatné – a exotické – svety, ktoré sa pohybujú na okraji ľudských možností. Majú mnoho podobností, napríklad oba vznikli v päťdesiatych rokoch a napriek svojej dlhej histórii, sú oba svety neprístupné. Za celú históriu vesmírnych letov bolo v kozme len 676 ľudí zo 44 rôznych krajín (k novembru 2023). Za celú históriu F1 jazdilo v F1 len 775 pilotov zo 41 rôznych krajín (k decembru 2023). Vesmírne cestovanie si za ten čas vyžiadalo 19 obetí astronautov, a za približne rovnaký čas si F1 vyžiadala 52 životov pilotov F1. Tu sa podobnosti nekončia. Oba svety, na prvý pohľad tak rozdielne, majú toho…
https://youtu.be/XvB_EJ5x4VA Z času na čas sa objaví autor, ktorý napíše knihu, z ktorej sa stane okamžitá klasika. Knihe Gödel, Escher, Bach sa ambície uprieť nedajú. Kniha vám veľa dá, pri 777 stranách si však aj veľa vypýta. Aká je podstata vedomia? V čom súvisí matematika s DNA? Myslia stroje? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Alergie sú nebezpečné, nepríjemné a znižujú kvalitu života. Bežne sa proti ním ľudia bránia antihistaminikami, ktoré však riešia iba symptómy. Na niektoré alergie však existuje liečba, ktorá dokáže človeka aj na roky zbaviť problémov.Alergénová imunoterapia nie je nový výmysel, používa sa už vyše storočie. Myšlienka je v malých a kontrolovaných množstvách imunitný systém oboznámiť s alergénom, ktorý ho dráždi.Existujú tri typy liečby, buď sú látky podávané injekčne pod kožu do ramena, vo forme kvapiek alebo tabletiek pod jazyk. Každá má svoje pre a proti, ktoré sa týkajú ich praktickosti, efektívnosti či časovej náročnosti.V mnohých prípadoch sa človek zbaví alergie aj na…
Odpoveď je jednoduchá, stačí zmeniť uhol pohľadu. Neprichádzajú ony za nami, ale my za nimi. Dráha, po ktorej Zem obieha Slnko sa kríži s dráhou, po ktorej Slnko obieha kométa Swift–Tuttle.Táto asi 26 kilometrov veľká kométa (ilustračný obrázok jadra komét) na svojej dráhe sype malé úlomky, do ktorých Zem vysokou rýchlosťou nalietava. Cez túto kometárnu dráhu prelietame vždy na tom istom mieste počas obehu okolo Slnka a teda v ten istý čas roka. Mimochodom, dinosaury vyhubil asteroid o rozmere 12 kilometrov, máme sa teda báť zrážky s kométou, keďže sa naše dráhy krížia? Nemusíme – jej pohyb je spočítaný na tisícročia dopredu. Tesný oblet bude…
Z ľudského tela vidíme ideálne len povrch, mnoho dôležitých vecí sa však deje vo vnútri. Veľký progres v zdravotníctve nastal aj vďaka tomu, že dokážeme do ľudského tela nahliadnuť bezpečne. Ako funguje röntgen? Prečo niekedy dáme prednosť ultrazvuku? A aký progres sa deje vo vývoji CT? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a Ján Majóroš, vedúci vývoja softwarového oddelenia pre vývoj medicínskych aplikácií v Siemens Healthineers.
Občas si neuvedomujeme, ako rýchlo sa mení svet okolo nás. Po väčšinu trvania civilizácie bola zmena pozvoľná a každá generácia žila približne tak, ako tá pred ňou. To sa však zmenilo. Jednoduchý príklad platí pre väčšinu z nás: koľko súrodencov mali vaši prastarí rodičia, vaši starí rodičia, vaši rodičia a koľko ich máte vy? Tipujem, že ide o klesajúce počty. Výrazná zmena z generácie na generáciu.
Existuje známy pokus zo Stanfordu, volá sa „marshmallowský experiment“. Výskumníci dali pred deti marshmallow a povedali, že ak ho za 15 minút nezjedia, dostanú ďalší – a môžu zjesť oba. Testoval sa schopnosť počkať na oneskorený pôžitok (ang. delayed gratification).
Od tanečného parketu až po schválenie liekovými agentúrami s rečami o revolučnej terapii. Extáza na liečbu post-traumatickej stresovej poruchy!
Obľúbenou disciplínou vo vzdelávacích knihách je zisťovanie, čo robí človeka človekom. V čom sme iní od zbytku zvieracej ríše? Thomas Suddendorf a jeho kolegovia tvrdia – a celkom obšírnej argumentujú – že našou unikátnou je cestovanie v čase. Teda, nie fyzické, ale mentálne.
Od ezoteriky až po skutočnú vedu. Ako stimulácia frekvenciami možno pomôže s liečbou Alzheimerovej choroby.
Ruku hore každý, kto si za posledné týždne vypočul ako protiargument, že: „Ale tak sme to robili vždy!“ Kontext mohol byť rôznorodý: hrozienka v kapustnici, strieľanie petárd či jedenie mäsa.
Na trhu s výživovými doplnkami sa nedávno objavila nová látka, ktorá (pravdepodobne) funguje cez ECS – hexahydrokanabinol alebo skrátene HHC. Táto molekula je svojou štruktúrou takmer identická molekule THC, hlavná psychoaktívna látka marihuany. Keďže však nie je úplne identická, legislatívna regulácia sa na HHC v niektorých krajinách nevzťahuje. Napríklad v Českej republike kúpite HHC vo forme cukríkov na cmúľanie, sušienok na chrúmanie, sušine na fajčenie či náplne na vapovanie. A to všetko s posvätením predajcu, že ide o legálnu alternatívu THC.
Knižné tipy sa bežne robia tak, že sa pozrieme, čo nového vyšlo v tento rok a to odporúčame. Keď sa ma však opýta kamarátka na knižný tip, nepoviem je len novinky, pokojne aj staršiu knihu, ku ktorej sa rád vraciam alebo ktoré naozaj zarezonovala. Spravil som teda výber desiatich kníh, ktoré síce nie sú všetky z tohto roka, ale zároveň by mali byť na Slovensku ľahko dostupné a zároveň aj príjemným a hodnotným čítaním pre takmer hocikoho. Ak vás zaujímajú aj ostatní tipy, pokojne si prezrite našu knižnicu. Na konci nájdete aj tri nesúťažné bonusy.
Práve som dopísal prvú pracovnú verziu odbornej štúdie, na ktorej som začal pracovať ešte na výskumnom inštitúte v Dubline. Pozerám do kalendáru, vychádza mi to asi na štyri roky. Celkom smutné zhodnotenie, keďže vtedy som to videl tak na tri mesiace práce.
Za masové úhyny mohlo v histórii Zeme všeličo. Dinosaurom to napríklad spočítal asteroid, inokedy priložili ruku k dielu vulkány. Uvažuje sa, že za jedno – to pred približne 450 miliónmi rokov – možno môže supernova. Najviac si to totiž odniesol oceánsky život tesne pri povrchu. Stopy vymierania sú konzistentné so silným žiarením. Gama záblesky sú najenergetickejšia forma svetla, vznikajú napríklad aj pri rádioaktívnej premene prvkov, v hojnom množstve ich emitujú zrážky neutrónových hviezd či supernovy. Ak taká supernova, či jej ešte mohutnejšia verzia hypernova, buchne dostatočne blízko pri Zemi, pocítime to. Napríklad v stromoch, ktoré si pamätajú rok 774 nášho letopočtu, sa podľa analýz…
„Povedz mi v akých jednotkách meriaš vzdialenosti a ja ti poviem, čím sa živíš.“ Toto nefunguje takmer nikdy a s nikým, je však jedna výnimka. Ak vám niekto povie, že: „Vzdialenosti meriam v zetkách,“ takmer isto viete, že hovoríte s kozmológom.
Pod pojmom psychická trauma si zvyčajne predstavíme tie najhoršie udalosti, ktoré sa nám môžu stať – nečakanú smrť blízkeho, sexuálne zneužívanie, zážitok vojny či prírodnej katastrofy. Vedecké poznanie nám však ukazuje, že človek nemusí zažiť tie najväčšie hrôzy na to, aby zažil traumu.
Svet čoskoro oslávi 10. výročie objavu Higgsovho bozónu a najväčší časticový urýchľovač na svete po odstávke nabehne na historicky najvyšší výkon. Ide o ostro sledovanú záležitosť, jeho výsledky totiž rozhodnú o smerovaní časticovej fyziky na dlhé roky.
Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…
Udalosťou posledných dní, ktorá doslova zarezonovala svetom bola erupcia sopky Hunga Tonga(-Hunga Ha'apai) v západnej Polynézii, na opačnej strane sveta. Začala sa 15. januára o cca 05:15 nášho času (UTC+1). Sopka vyvrhla obrovské množstvo prachu do okolia a mrak z nej vystúpal až do mezosféry (cez 50 km!) [1]. Ide o jednu z najväčších erupcií za posledných 30 rokov. Sila výbuchu bola odhadnutá na 500-násobok atómovej bomby zhodenej na Hirošimu [2]. O niektorých jej dôsledkoch už Samuel písal tu [3].
Jadrové elektrárne sa stále viac a viac skloňujú ako dôležitý aspekt pri riešení klimatickej krízy. Mnohým sa však s nimi spájajú negatívne konotácie, pred pár rokmi vzbudil záujem seriál Černobyľ. Vďaka čomu by sa takáto katastrofa nemohla stať aj dnes? Prečo nastali rôzne známe jadrové havárie? Ako sa stráži bezpečnosť v jadrových elekrárňach? O tom všetkom diskutuje Samuel s Viktorom Majerníkom, špecialistom na hodnotenie jadrovej bezpečnosti.
K jubilejnej stej epizóde Vedátorského podcastu sme si v spolupráce s The Knitting Company prichystali prekvapenie – podcastové ponožky.Rozmýšľali, ktorú epizódu cez ne zvečniť, no nevedeli sme si vybrať. Najviac nám v pamäti utkvelo hľadanie mimozemského života a výskum exoplanét, možno sa k jednej takej niekedy dostane sonda Voyager, ktorá je na ponožkách zobrazená. https://open.spotify.com/episode/7Fi8JINbgfRRZP0dYVq2uv?si=3176b506dd1e4ce3 Momentálne máme ponožky v dvoch veľkostiach: menšie (36-40) a väčšie (41-45). Tieto ponožky môžete získať ako poďakovanie za podporu Vedátora. Dostane ho každý, kto podporuje cez Patreona sumou aspoň 10$/10 €, https://patreon.com/Vedator_sk, alebo každý, kto venuje jednorázový príspevok aspoň 15€, link na podporu tu: https://vedator.space/podporte-nas/. V takom prípade nám prosím pošlite na vedator.svk(zavináč)gmail.com svoju…
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom o vývoji družice GRBAlpha. Ako vznikol nápad postaviť malý satelit? Čo dokáže po vedeckej stránke? A ako sa z nápadu stala realita? O tom všetkom diskutujú Norbi a Samuel.
Na meno Sean Carroll som narazil prvýkrát pri hľadaní učebnice k teórii relativity. Potom znova pri hľadaní pop-science kníh a potom znova pri hľadaní dobrého vedeckého podcastu. Sean Carrol si spravil meno v teoretickej fyzike najprv vďaka výskumu rozpínajúceho sa vesmíru a kozmologickej konštanty, dnes sa venuje základom kvantovej fyziky. A presne o tom je jeho kniha Something deeply hidden.
Richard Branson je jedným z miliardárov, ktorí sa rozhodli svoje zarobené peniaze investovať do vesmíru. Teda presnejšie, k cestám do neho. Raketoplán Unity ho vyniesol do výšky 85 kilometrov a média to opísali za hranicu vesmíru. Je toto označenie presné?
O 17. storočí mám mylné predstavy. Kvôli nim ma prekvapilo, keď som sa dozvedel, že Isaac Newton chodieval ako divák na tenisové zápasy. Jednoducho mi to nepasuje dokopy. To ale nie je dôležité. Dôležité je, čo si na jednom takom zápase uvedomil.
Prelom 17. a 18. storočia bol turbulentný pre mnohých Francúzov, špeciálne však aj pre Josepha Fouriera. Ako sa stať zo siroty barónom a guvernérom? Ako funguje fyzika tepla? A kedy bol prvýkrát odhalený skleníkový efekt? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Asi ste si všimli, že znovu prebiehajú vesmírne preteky. Jedným z najvýraznejších účastníkov je Čína, ktorá nedávno úspešne vyslala sondu na Mars a teraz plánuje napríklad vlastnú vesmírnu stanicu Tiangong, družicu skúmajúci Jupiter čvesmírny teleskop Xuntian, ktorý by mal predčiť Hubblov vesmírny teleskop.
V prekvapivo krátkom čase sa objavili dve podobné správy: časticový experiment sa výrazne odlíšil od teoretickej predpovede. Rôzne stránky vydali články s fantastickými nadpismi ako ‚Objavili sme novú silu’ alebo ‚Blíži sa nová fyzika‘. Tieto správy asi veľmi nesadli ľuďom, ktorí s fyzikou bojovali celú strednú školu: „Prosím? Ďalšia fyzika? To nemyslíte vážne!“ Sú tieto tvrdenia opodstatnené?
Zaregistroval som sa na Astru. „Ale Astra má ...“ dovoľte, aby som vám do toho skočil. AstraZeneca má účinnosť porovnateľnú s ostatnými vakcínami, takmer isto vás ochráni pred závažným priebehom Covidu-19, znižuje riziko prenosu a má extrémne vzácny vedľajší účinok, ktorý sa prejaví len u pár ľudí z milióna.
Číslo Pí nás fascinuje. Toto nekonečné číslo je spojené s nekonečnom rôznych zaujímavostí. Minulý týždeň bol deň π (3/14 v americkom zápise) a po internetoch chodila jedna zaujímavosť. Ak hodnotu πnáhodou zabudnete, dá sa zistiť zaujímavým pokusom. Áno, je aj milión iných, prevažne jednoduchších spôsobov. No aj tak, o čo ide?
„Muž vypil dva litre mlieka, nasledujúci deň mal dopravnú nehodu.“ Predstavte si, že by ste sa dozvedeli takúto správu. Čo by ste z nej vyvodili? Bola to len náhoda? Alebo bol medzi týmito javmi nejaký súvis?
Internetom dnes kolovala takáto fotografia. Ide o unikátny záber, efekt, ktorý k nemu viedol však poznáte z horúceho leta či opekačky.
Siedmi jaskyniari sme sa v polke júla 2016 vypravili do Štefanovej jaskyne v Demänovskej doline. Zamerali a nakreslili sme mapu neznámych častí, zatiaľ čo ostatní šli ďalej, alebo sa už pomaly vracali na dohodnuté miesto stretnutia (pod veľký žulový okruhliak). Kameň vždy pútal pohľady prieskumníkov, no v jeho tieni, v strope chodby čakala na pozornosť drobná, nenápadná skamenelina. Iba pár centimetrov veľká, kostra chrbtovej časti akéhosi tvora. Len niekoľko stavcov a rebrá. Pred asi 244 miliónmi rokov zahynulo malé zviera ... Slovensko dostalo svojho „dinosaura“ skromných rozmerov; fakticky ide o nález ich staršieho súčasníka – pachypleurosaura. Išlo o malého tvora,…
Áno! Ony tam už samozrejme sú, aj keď nie dostatočne zastúpená v každej oblasti. Prečo sa táto otázka musí opakovane riešiť? Veď veda deklaruje, že je otvorená všetkým šikovným a snaživým ľuďom, bez rozdielu v ich pohlaví, národnosti či sexuálnej orientácii.
Každý rok zomrie celosvetovo na samovraždu približne 800 000 tisíc ľudí. Hlavným faktorom často býva depresia. Predpokladá sa, že klinickou depresiou trpí takmer 300 miliónov ľudí. Tieto závratné čísla odzrkadľujú jeden nemilý fakt, veda je na poli neuropsychiatrických porúch, napriek intenzívnej snahe, stále v plienkach.
Keď bratia Wrightovci v roku 1900 testovali svoj klzák, pripomínal trochu sofistikovanejšieho šarkana. Neverili by, že o ani nie dvadsať rokov na niečom podobnom niekto preletí Atlantik. O pár desaťročí lietadlá zohrávali kľúčovú úlohu vo svetovej vojne, po nej sa zas stali bežnou súčasťou cestovania. Pripíjajúci sa pasažieri na prvých dlhých vnútroštátnych letoch by zas boli v šoku, ak by sa dozvedeli, že o ďalších dvadsať rokov sa podarí ďalší veľký krok – ľudia preletia na Mesiac.
Pivo je jedným z najobľúbenejších a najstarších známych nápojov. Aj nealkoholické pivo má za sebou zaujímavú históriu. V stredoveku sa pivá s nízkym obsahom alkoholu považovali za bezpečnejšiu alternatívu vody, ktorá bola bežne znečistená a plná parazitov.
Viete čo majú spoločné metrá vo Viedni, v Kodani, v Istanbule, či v Buenos Aires? Všetky riadiace systémy týchto metier boli projektované práve na Slovensku. Na Slovensku sa síce metrom nezveziete, to ale neznamená, že tu na ňom nemôžete pracovať.
Včera obletela svetom fascinujúca správa. V atmosfére Venuše sa podarilo objaviť plyn, ktorý si pomerne jednoznačne spájame si životom. Je čas začať sa chystať na prvý kontakt s mimozemšťanmi?
Pre niekoľkými dňami nás v pomerne mladom veku opustil Vaughan Jones, významný novozélandský matematik a nositeľ Fieldsovej medaily. Stojí za to pripomenúť si jeho životné dielo.
Ropu možno bez preháňania označiť za krv modernej civilizácie. Uplatnenie nachádza v doprave, priemysle alebo syntéze umelých hmôt. Okrem toho však zaťažuje životné prostredie, financuje opulentný život arabských šejkov a ruských oligarchov, či drží pri moci diktátorov a v bojaschopnom stave teroristické skupiny.
Čierne diery sú najextrémnejším známym objektom vo vesmíre. Okrem iného ukrývajú náznaky fyziky, ktorú zatiaľ nepoznáme. Jeden z najzaujímavejších poznatkov naznačuje, že vesmír by mohol byť hologram. Čo je hologram pre teoretického fyziky? Akú entropiu má čierna diera a ako to vieme? O tomto všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Pred pár dňami sme písali o novom meraní „zlatého“ rozpadu nabitého kaónu na nabitý pión a neutríno-antineutrínový pár na experimente NA62, ktorého výsledok bol prezentovaný na konferencii ICHEP2020
Veľmi zaujímavé výsledky prezentované počas druhého dňa konferencie ICHEP2020 [0] pochádzajú z experimentov ATLAS a CMS. Sú to dva najväčšie experimenty na urýchľovači LHC v CERN-e, ktoré už tradične súperia o prvenstvo pri prinášaní nových výsledkov. Ich najväčším objavom je nepochybne Higgsov bozón z roku 2012.
Supravodivosť je fenomén, ktorý šokoval svet fyziky začiatkom 20. storočia, kedy si už takmer všetci mysleli, že ako tak porozumeli svetu.
V 16. storočí sa v európskych učených kruhoch začali šíriť myšlienky heliocentrizmu – učenia o tom, že centrálnym telesom v našej sústave je (namiesto Zeme) Slnko. Táto nová [1] predstava mala prirodzene množstvo nepriateľov a tak jej prívrženci museli dlho bojovať, aby ju presadili. Jedným z takýchto bojovníkov bol aj Johannes Kepler, astronóm (a tiež matematik a astrológ), ktorý zohral kľúčovú úlohu pri zrode modernej vedy. Na základe precíznych pozorovaní Tycha Braheho totiž sformuloval tri známe zákony o pohybe planetárnych telies.
Ľudí oddávna fascinovala nočná obloha. Keďže v dávnych dobách svetelné znečistenie nepredstavovalo taký problém ako dnes, naši predkovia sa mohli kdekoľvek a kedykoľvek – najlepšie v noci – zahľadieť nahor a kochať sa.
Z celej situácie okolo pandémie COVID-19 je možno najočividnejšie, ako nás všetkých prekvapil rozsah toho, aká chaos dokáže urobiť jeden vírus. Časť tohto prekvapenia nepochybne nesie fakt, že sme si tak nejak zvykli, že mikroorganizmy pre nás nie sú problémom. Je to spôsobené tým, že veda urobila niekoľko zásadných pokrokov, ktoré nám obrovským dielom pomáhajú v boji proti týmto neviditeľným votrelcom. Jeden z nich je nepochybne objav antibiotík. Vedci však varujú, že začína doba, kedy na antibiotiká budeme možno musieť zabudnúť.
O Íroch panuje nezaslúžený názor, že pijú veľa alkoholu. Myslím, že mýtus vznikol v časoch masovej imigrácie do Ameriky, kedy Írov vyhnal z domoviny veľký hladomor. Dnes sú už Íri v rebríčku spotreby alkoholu hlboko pod Slovenskom. To, že Íri nie sú národ postavený na alkohole sa však obhajuje trochu ťažšie, keď si uvedomíme, že slovo whisky pochádza z írskeho slova uisce (čítaj išky), čo znamená vo
Hubblov teleskop hmlovinu Orión neobjavil. Je ju vidno aj voľným okom, so slabším ďalekohľadom dokonca rozoznáte jej rozmazaný tvar, ide o difúznu hmlovinu bez jasného tvaru. Špekuluje sa, že ju Majovia zahrnuli do svojho mýtu o stvorení sveta. Vraveli, že je plameň stvorenia obklopený dymom. Hmlovina Orión, nič nové na oblohe. Skvelú fotku hmloviny Orión dokáže spraviť aj amatérsky fotograf. Zdroj wiki. V niektorých oblastiach má teplotu vyššiu ako povrch Slnka. Je však oveľa redšia, pri rozmere 24 svetelných rokov váži len 2000-násobok jeho hmotnosti. Má pestré chemické zloženie, čo sa prejavuje aj na jej farebnosti. Zelenkavá farba astronómov dlho…
Náš Vedátorský podcast zďaleka nie jediný podcast s vedeckým obsahom v slovenskom jazyku! Podcasty sú zoradené podľa toho, ako často ich počúvam. Najčastejšie samozrejme počúvam náš podcast. Mnohé ďalšie však počúvam v podstate pravidelne. Ak niektorý domáci vedecký podcast chýba, napíšte nám!
Musím sa priznať – príspevky o tradíciách patria medzi moje najobľúbenejšie. Poskytujú odstup. To, čo považujeme za rýdzo naše je často pestrým kokteilom zvykov rôznych, často už neexistujúcich, kultúr a národov. Skvelým príkladom je šibanie.
Projekt Vedátor vznikol s cieľom popularizovať vedu. Najprv šlo len o písanie textov na sociálne siete, dnes už k tomu pravidelne nahrávame podcasty, robíme videá a organizujeme prednášky. Máme vlastný web a aplikáciu, cez ktoré sa dá náš obsah sledovať. Čast tímu je stabilná a pravidelne prispieva obsahom, zároveň však priestor dostávajú výskumníci a výskumníčky, ktorí chcú odprezentovať výsledky či oblasti výskumu. Samuel Kováčik Založil projekt Vedátor v roku 2016 . Samuel je teoretický fyzik, dizertáciu získal na FMFI UK, odkiaľ sa pobral na Dublinský Inštitút Pokročilých Štúdií, kde získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie. Dned znova pôsobí na…
Existujú dva druhy testov na koronavírus. Rýchlotesty, ktoré sú prakticky pomalé a pomalé laboratérne testy, ktoré su prekvapivo rýchle, no technicky náročnejšie.
Rovno to na vás vybalím: analýzou fosílie mušle výskumníci potvrdili, že pred miliónmi rokov trval deň len 23 a pol hodiny. Ehm, čo prosím?
Cestovať vo vesmíre je ťažké - nemáte kde dočerpať palivo. Existuje však legendárny manéver, ktorý vás urýchli prakticky zadarmo. O čom je gravitačný prak a kde všade sa využil diskutuje Jozef a Samuel.
Viaceré z nedávnych epidémií vrátane eboly, SARS, MERS a aktuálnej COVID-19 vznikli ako dôsledok prenosu pôvodne zvieracieho vírusu na ľudí. Navyše, vo všetkých spomínaných prípadoch boli pôvodní zvierací hostitelia rovnakí, netopiere. Prečo sú práve netopiere pôvodcami týchto nebezpečných ľudských chorôb?
Ako vieme, aké je chemické zloženie Slnka?
Pred americkým kongresom vystúpila 10. októbra 1990 Nayirah, mladá kuvajtská nemocničná sestrička, ktorá opísala, ako vtrhlo iracké vojsko do pôrodnice a vybralo deti z inkubátorov.
Médiami a internetom sa šíria správy o novom víruse, ktorý sa už rozšíril po svete a ľudia začínajú byť mierne nervózni. Je na čas na paniku? Nechcem v tomto robiť proroka, no existujú príklady z nedávnej minulosti, ktoré by nás mali upokojiť: SARS a MERS.
hodový koláč chutí lepšie z biele než z čierneho taniera. Takýto je záver výskumu Piqueras-Fiszmana, ktorý ukázal, že ho takto ľudia hodnotili až o 10% sladší a o 15% chutnejší.
O čase je krátka, väčšinou ľahko sa čítajúca kniha, ktorá má potenciál vyvolať silné názory súhlasu aj nesúhlasu, podľa toho, ako komu zahrá do nôty.
Riemannova funkcia vyzerá nevinne, no schováva odpoveď na najväčšie matematické otázky.
Jeden z fascinujúcich aspektov matematiky je, že spolu súvisia aj zdanlivo úplne odlišné oblasti – napríklad prvočísla a geometria.
Poznáme desiatky rôznych pranostík, ide o ľudové múdrosti týkajúce sa počasie. Dá sa im veriť? Porovnali sme ich s historickými meteorologickými dátami.
Epidémia osýpok si na malom ostrove vyžiadala desiatky obetí, prevažne detí.
Barbora je ďalšia zo „stríg“, spájajú sa s ňou rôzne tradície; od Slovenska až na Blízky východ.
So sv. Ondrejom sa spája hlavne veštenie. Prehľad domácich a svetových tradicií však ukazuje mix kresťanských tradícií a legiend o medveďoch, vlkodlakoch či veštení budúcnosti.
Jednoduché matematické tvrdenie s ktorým aj najväčší matematici zápasili takmer storočie.
Zvyky a tradície hovoria veľa o tom, kým sme a odkiaľ pochádzame. Keď ich začneme skúmať, vytvorí sa nám pred očami fascinujúci obraz, spletenec prúdov a vplyvov z náboženstiev a kultúr, ktoré sa vinú naprieč Európov a vynárajú sa v menách a obradoch, ktorých lokálna podoba môže byť rôzna, základ však stále zostáva spoločný. Zistíme tak napríklad, že Halloween vôbec nie je americký sviatok, nájdeme obraz Martina, ktorý chodí na bielom koni, na priečelí francúzskej katedrály alebo sa dozvieme, že Mikulášska tradícia sa začala Sv. Mikulášom, ktorý žil v treťom a štvrtom storočí po Kristovi na gréckom ostrove Myrta. Zvyky a tradície sú zaujímavé aj preto, lebo popisujú človeka ako spoločenstvo,…
Viete, prečo sa na Katarínu nesmeli používať kolesá a čo má spoločné so starými dievkami, koláčmi a nebodaj matematikou?
Overili sme teda jedno z ich známych tvrdení.
Začnem s definíciou supernovy. Wikipédia hovorí o supernovách ako o termíne, ktorý sa vzťahuje na hviezdne explózie [1]. Supernova nie je klasický objekt, ale len dočasný stav systému, podobne ako napríklad blesk. Blesk je veľmi prudký dej, ktorý sa prejavuje zvukom a svetlom, supernova sa zas prejavuje extrémnym zjasnením, na astronomické pomery je tiež extrémne rapídna [2]. Slovo extrémne nie je číre preháňanie, zjasnenie dosahuje hodnoty až 10 000 000 000 násobok žiarivosti Slnka, čo je pre predstavu žiarivosť porovnateľná s našou domácou galaxiou. Veľkolepá explózia, ktorá nastane na konci života niektorých hviezd, prežiari na chvíľu aj celú galaxiu –…
Povodne sa berú ako vec prírody. Keď prší trochu, tak je mokro a keď prší veľmi, sem-tam vznikne záplava. Tak ako blesk či zemetrasenie, vnímame ich ako prírodný úkaz, ktorý môže viesť k nešťastiu. Vďaka vede, poznávaniu prírody a svetu okolo nás však nie sme odkázaní na náhodu. Rozumieme fyzike bleskov a tak sa pred nimi vieme chrániť, napr. bleskozvodmi. Vieme odhadnúť kde je zvýšené riziko zemetrasení a tomu zas môžeme tomu prispôsobiť výstavbu. O povodniach nám však veda ukázala ešte niečo iné – sme za ne čiastočne zodpovední. Tým samozrejme nechcem povedať, že povodne spôsobuje iba človek, že pred…
Asi každý pozná svätomartinskú hus, rohlíčky či mladé víno. Mnohí tento sviatok vnímajú len ako domácu záležitosť, známy je však všelikde vo svete. O čo ide a čo stým má sv. Martin? Značná časť zvykov pochádza, ako tomu už býva, ešte z predkresťanských čias. Jeseň bola plná osláv zberu úrody, stíšenia sa prírody, symboliky mŕtvych. Samhain a z neho neskôr pretavený Halloween sme spomínali minule, no v nich samotných má pravdepodobne základ aj deň sv. Martina. Kým došlo ku zmene kalendára sa tento deň slávil o niekoľko dní skôr (posun o 11 dní v roku 1582, [1a]), vďaka čomu sa…
Jedno z najúžasnejších technologických diel v histórií ľudstva, „umelé Slnko“ v pozemských podmienkach, kde teploty presahujú 100 000 000 °C, uzavreté v obrovských magnetických poliach. Aj takto sa dá opísať projekt s názvom International Thermonuclear Experimental Reaktor, v skratke ITER. Toto zariadenie je postavené na princípe relatívne komplikovaného a objemného prístroja s názvom TOKAMAK [1], z ruských slov: TOroidal'naya KAmera s MAgnitnymi Katushkami. Rusi prišli s prvým konceptom už okolo roku 1950. V reaktore TOKAMAK-u sa generuje vysokoteplotná plazma v tvare toroidu (torus je tvar prstenca, resp. americkej šišky, teda taký tučný kruh) a to pomocou silných magnetických polí (rádovo…
(Predošlý diel série o prvočíslach) Pred niekoľkými storočiami bolo hlavným lákadlom dobrodruhov objavovanie nových krajín. Podnikali odvážne výpravy a mnohí z nich sa často nevrátili. Lákala ich typicky nielen túžba presláviť sa, ale aj túžba vidieť (a niekedy aj pochopiť) svet okolo nás. Podobným magnetom bolo, a stále je, „dobývanie“ toho, čo predtým nikto nedobyl – vyštverať sa na najvyšší bod na planéte [2] alebo sa potopiť na najhlbšie dno oceánu. Ako však čas pomaly plynul, postupne boli všetky kúty sveta (do veľkej miery) objavené a všetky najvyššie vrchy zdolané. Trochu to môže zaváňať tým, že odvážni dobrodruhovia dnes nemajú…
Séria článkov o jadrovej energetike bola prvý krát publikovaná na Facebook stránke Vedátora počas týždňa, kedy sa končilo premiérové vysielanie skvelého a mrazivého seriálu Černobyľ. Napriek tejto katastrofe má mierové využitie jadrovej energie stále svojich zástancov a podľa niektorých z nich je energia z jadra jedinou reálnou ekologickou alternatívou fosílnych palív. Postaviť bezpečnú jadrovú elektráreň nezvládli nie len v komunistickom Sovietsko zväze, ale ani vo vyspelom Japonsku. Môže to dokázať napríklad Bill Gates, ktorý vývoju bezpečného jadrového reaktora venuje veľkú časť svojho času a samozrejme aj peňazí? Ich výstavbu zastavila až Trumpom spustená obchodná vojna medzi USA a Čínou. Alebo, aby sme nechodili tak ďaleko, máme…
Pojem placebo je už každému dobre známy. V užšom slova zmysle označuje situáciu, keď liečba prináša pozitívnejší účinok na základe našich očakávaní. Napríklad dostaneme neutrálnu tabletku, no je nám lepšie, lebo sme čakali, že nám pomôže. V širšom slova zmysle sa to používa aj na veci mimo liečby. Existuje však aj opačný pojem, nocebo (lat. nocēbō, “budem bolieť”). Liečba je menej účinná, ak máme negatívne očakávania. V širšom význame však zahŕňa napríklad aj bolesť – ak ju očakávame (a bojíme sa jej), budeme ju cítiť intenzívnejšie a niekedy dokonca skôr, ako nastane – predstavte si napríklad malé deti, ktorých ide…
Aká bude umelá inteligencia – dobrá či zlá? Chápanie termínu „umelá inteligencia“ sa za posledné desaťročia zmenilo. Ľudia si pod ním bežne predstavovali niečo mystické, záhadné a nebezpečné. Dnes sa pohľad na umelú inteligenciu mierne upravuje, ale nemôžem sa ubrániť pocitu, že je stále mierne nadhodnocovaná. Keď hovorí o umelej inteligencii odborník, často tým nemyslí z technického pohľadu nič špeciálne. Môže ísť napríklad „iba“ o také riešenie úloh a/alebo spracovanie údajov, ktoré sa nedajú dosiahnuť bežnou tzv. „predvídateľnou algoritmizáciou“ [*1]. Je to veľmi zjednodušený pohľad, ktorý sa snaží naznačiť len jednu jedinú vec: nie je umelá inteligencia ako umelá inteligencia.…
