5. júna 2020
Sme zodpovedni za povodne

Povodne pribúdajú. Sme za to zodpovední?

Povodne sa berú ako vec prírody. Keď prší trochu, tak je mokro a keď prší veľmi, sem-tam vznikne záplava. Tak ako blesk či zemetrasenie, vnímame ich ako prírodný úkaz, ktorý môže viesť k nešťastiu.

Vďaka vede, poznávaniu prírody a svetu okolo nás však nie sme odkázaní na náhodu. Rozumieme fyzike bleskov a tak sa pred nimi vieme chrániť, napr. bleskozvodmi. Vieme odhadnúť kde je zvýšené riziko zemetrasení a tomu zas môžeme tomu prispôsobiť výstavbu.

O povodniach nám však veda ukázala ešte niečo iné – sme za ne čiastočne zodpovední. Tým samozrejme nechcem povedať, že povodne spôsobuje iba človek, že pred nami neboli a ak raz zmizneme, povodne zmiznú s nami. To nie. Veda však ukázala, že ľudská aktivita zvyšuje pravdepodobnosť vzniku záplav a ich intenzitu. Ako?

Povodne sú častejšie

Po prvé, klimatická zmena vedie k extrémnejším výkyvom počasia, niekde a niekedy spôsobuje dlhšie a ničivejšie suchá, inde a inokedy zas silnejšie dažde. Pravdepodobnosť výskytu extrémnych dažďov stúpla miestami o desiatky percent [1-3]. Záplavy budú v Európe aj vo svete oveľa bežnejšie [4,4b], či už kvôli dažďom alebo búrlivejším moriam.

Už v roku 1334 navrhol Gianbattista Vico del Cilento, že by mohli záplavy v severnom Taliansku skúsiť zmierniť výsadbou lesov. Les má totiž niekoľko dôležitých vlastností. Časť vody za zachytí v korunách stromov, časť sa vyparí (dospelý strom až stovky litrov denne) a časť sa vsiakne (stromy stabilizujú pôdu, znižujú eróziu a zlepšujú jej absorpčné schopnosti) [5].

Je ťažké dať presné číslo, koľko vody les zachytí – závisí to od jeho hustoty, zloženia, sklonu pôdy či ročného obdobia – ide však o desiatky percent [6].

Frekvencia povodní stúpa [7], príčinou však nie sú iba častejšie dažde, za záplavy môže aj odlesňovanie. Znova, je ťažké dať presnú cifru, ide o komplexnú záležitosť. Najobšírnejší výskum, ktorý som našiel, skúmal povodne desaťročie v 56 rozvojových krajinách po celom svete [8]. Štúdia ukázala, že zníženie rozlohy lesov o 10% zvýšilo pravdepodobnosť záplav o 4–28%, pričom trvali o 4–8% dlhšie. Záver je jasný – odlesňovanie spôsobuje častejšie a horšie záplavy.

Aj preto (nielen) celoeurópska štúdia [9] odporúča zalesňovanie ako vhodnú ochranu pred povodňami, ktoré budú ináč v tomto storočí oveľa bežnejšie. Výrub lesov tak neohrozuje iba cennú biodiverzitu [10], ohrozuje aj životy a majetok ľudí.

[Samuel]

PS: Impulzom na napísanie príspevku bolo včerajšie nešťastie [11]. Netvrdím však, že konkrétne tomuto prípade by zalesňovanie zabránilo – to sa asi s istotou nedá potvrdiť ani vylúčiť. Chcel som však zhrnúť, čo môžu k tejto téme povedať odborné vedecké štúdie.

– – –

[1] https://link.springer.com/article/10.1023/A:1005432803188
[2] https://www.worldweatherattribution.org/a-quick-look-at-the-extreme-rainfall-in-japan/
[3] https://iopscience.iop.org/article/10.1088/1748-9326/aa9663/meta
[4] https://advances.sciencemag.org/content/5/9/eaaw5531
[4b] https://ourworldindata.org/natural-disasters
[5] https://www.charteredforesters.org/2017/06/trees-can-reduce-floods/
[6] https://www.eea.europa.eu/highlights/forests-can-help-prevent-floods
[7] https://www.nature.com/articles/s41467-018-04253-1
[8] https://onlinelibrary.wiley.com/doi/pdf/10.1111/j.1365-2486.2007.01446.x
[9] https://www.eea.europa.eu/publications/water-retention-potential-of-forests
[10] https://www.nature.com/articles/nature23285
[11] https://www.aktuality.sk/clanok/740920/tragedia-v-revucej-zachranarky-psov-zrejme-zabludili-a-s-autom-skoncili-v-rieke/

Pridaj komentár