17. júna 2021
psychedelika depresia

Psychedeliká a liečba depresie

Každý rok zomrie celosvetovo na samovraždu približne 800 tisíc ľudí. Hlavným faktorom často býva depresia. Predpokladá sa, že klinickou depresiou trpí takmer 300 miliónov ľudí. Tieto závratné čísla odzrkadľujú jeden nemilý fakt, veda je na poli neuropsychiatrických porúch, napriek intenzívnej snahe, stále v plienkach.

Najčastejší farmakologický spôsob liečby sú antidepresíva, ktorých efektivita je stále kontroverznou témou. Hoci to vyzerá, že antidepresíva sú efektívnejšie ako placebo, efekt nie je nijak závratný. Klinický efekt niektorých antidepresív je oproti placebu takmer zanedbateľný a pokiaľ je efekt výraznejší, v ceste stoja vedľajšie účinky, ktoré výrazne komplikujú pacientovi život. Zhruba 80% všetkých pacientov antidepresíva vysadia približne po mesiaci. Potreba nových farmakologických látok je nutná a predstavuje prioritu mnohých vedeckých tímov.

Mnohí vidia nádej vo vlne výskumu v rámci takzvanej psychedelickej renesancie. Ide o výskum klasických psychedelík ako LSD, psilocybín alebo DMT, ktorých potenciál pre liečbu rôznych psychických porúch si veda všimla už 60. rokoch minulého storočia. Kvôli rôznym politickým tlakom sa psychedeliká zaradili medzi triedu najnebezpečnejších drog, spoločne napríklad s heroínom, a na dlhé desaťročia sa výskum zastavil. Za posledné roky sa však s vedeckými prácami ohľadom psychedelík roztrhlo vrece a okrem základného výskumu prebiehajú aj klinické štúdie, ktoré sa snažia odkryť efektivitu pri liečbe mnohých psychiatrických porúch.

Klasické psychedeliká sú ilegálne substancie, ktoré spoločnosť bežne vníma ako párty drogy. Ide o látky, ktoré svojou štruktúrou napodobňujú neurotransmiter serotonín a v našom mozgu sa preto pevne viažu na serotonínové receptory, konkrétne na ich konkrétny podtyp 2A. Tieto receptory sú hojne zastúpené v pyramídových neurónoch v našej mozgovej kôre. Ide o obrovské neuróny, ktoré pomáhajú pri spracovávaní rôznych impulzov z okolia a spoločne komunikujú s rôznymi štruktúrami v mozgu čím pravdepodobne pomáhajú pri vytváraní vedomia.

Nie je teda prekvapivé, že narušením ich bežnej aktivity sa dostavia nielen klasické halucinácie, ale výrazným spôsobom sa mení kvalitatívna stránka vedomia – ľudia zažívajú stav, ktorý často popisujú slovami ako „nevedel som, že podobný zážitok je možný“. Počas účinku psychedelík sa radikálne narúšajú modely reality. Základné predpoklady, ako to, že máte osobnosť a vo vašej hlave sa nachádza vaše Ja, ktoré počúva a interpretuje slová, sa môže úplne rozplynúť. V tomto stave ľudia pociťujú takzvanú smrť ega, rozplynutie vlastnej osoby, ktoré je sprevádzané pocitom oceánskej bezbrehosti. Práve tieto „mystické“ prežitky sú centrálnym záujmom v odvetví psychoterapie a ukazuje sa, že existuje silné prepojenie medzi klinickým účinkom psychedelík.

Psychoterapia s použitím psychedelík prebieha väčšinou v dvoch sedeniach, kedy si pacient zoberie vysokú dávku psilocybínu so psychoterapeutom, ktorý funguje ako podpora a sprievodca zážitkom. Počas štyroch hodín si pacient prejde zmeneným stavom vedomia, ktorého analýza figuruje ako centrálny pilier v nasledujúcich psychoterapeutických sedeniach. V rámci psychoterapie prebieha takzvaná integrácia zážitku. Pacient mohol počas zážitku prežiť rôzne obraz znázorňujúce znovuotvorené traumy či osobné problémy, ktoré sa so psychoterapeutom snažia zdravo interpretovať a zabudovať do psychiky nové, zdravšie myšlienkové modely. V takomto nastavení ukázal psilocybín obrovský potenciál v liečbe ťažkých prípadov depresií, úzkostí alebo závislostí. Pre ilustráciu, dve terapeutické sedenia pomohli skončiť s fajčením 80% dobrovoľníkov oproti 35% pri konvenčných metódach.

Ako je možné, že to funguje? Predpokladá sa, že 2A serotonínové receptory predstavujú kľúčovú rolu pri deji, ktorý nazývame neuroplasticita. V jednoduchosti, ide o prestavbu a indukciu nových spojení v mozgu. Mnohé štúdie dokazujú, že psychedeliká predstavujú jedny z najsilnejších látok, ktoré dokážu indukovať neuroplasticitu. Táto „materiálna“ rovina však nestačí a ako vraví Carhart-Harris, popredný výskumník psychedelík, len samotným mechanistickým popisom účinkov na receptory celý fenomén nevysvetlíme. Potenciál pre prestavbu neuronálnych prepojení sa efektívne dopĺňa s nadväzujúcou psychoterapiou s odborníkom. Pri psychoterapii sa pristupuje k obrazom a zážitkom ako k elementom, ktoré nie sú náhodné, ale naopak poskytujú efektívny náhľad do trápení či radostí pacienta, s ktorými je nutné pracovať.

Psychedeliká zažívajú vo vede renesanciu, napriek tomu spoločnosť stále vníma LSD alebo psilocybín ako drogy, ktoré zničia ľuďom život. Realita je taká, že fyziologicky predstavujú jedny z najbezpečnejších drog, ktoré poznáme. Svojim mechanizmom účinku zabraňujú vzniku závislostitoxické účinky vykazujú extrémne vysoko nad efektívnou dávkou, v tomto ohľade je na tom napríklad horšie aspirín. Posledné vety nemajú byť obhajobou rekreačného užívania psychedelík, ktoré so sebou nesie mnohé riziká. Nálady v spoločnosti sa však odzrkadľujú v politike a politika sa odzrkadľuje vo vede. Prísne pravidlá pre psychedeliká, ktoré sa často hádžu do jedného vreca s heroínom alebo metamfetamínom, bránia rýchlejšiemu pokroku a ultimánte bránia mnohým ľudským životom v terapii, ktorá im môže výrazne pomôcť v zbavení sa utrpenia. Ale som optimista, verím, že smerujeme k lepším zajtrajškom psychoterapie. 

[Peter.bewise]

PS: Na titulnom obrázku je šaman s tvárou včely s lysohlávkami (holohlavcami) v rukách. Ide o reprodukciu jaskynnej maľby starej vyše 8000 rokov z Alžírskeho Tassili n’Ajjer.

Pridaj komentár